Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Cpr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811220552
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3811220552.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa N. J., nar.

X.X.XXXX, bytom I. č. XXX, zast. JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, ul. Podjavorinskej č. 3, Prievidza
proti odporcovi Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., ul. Matice slovenskej č. 10, Prievidza, IČO: 36 005
622, o určenie výšky odškodnenia pracovného úrazu, takto

r o z h o d o l :

Pracovný úraz, ktorý utrpel navrhovateľ u odporcu dňa 30. novembra 2010 sa o d
š k o d ň u j e na 67 %.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 1.12.2011, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
odporcovi určenia, že pracovný úraz, ktorý utrpel dňa 30.11.2010 sa odškodňuje na 100%.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 30.11.2010 spolu s tromi spoluzamestnancami demontovali plechové
vetračky (ďalej len lutne) a následne ich presúvali. Túto namáhavú prácu vykonávali v stiesnenom
priestore, kde bol neporiadok. Pri obsluhe pásového dopravníka sa po zbernej chodbe začal šíriť dym a

zápach. S revírnikom išli zistiť príčinu tohto stavu. Pri pohone prvého dopravníka (v chodbe č. 111 610)
bol skôr ako revírnik. Zamestnanec, ktorý sa tam nachádzal mu povedal, že horí prevodovka, že pásový
dopravník odstavil a na jeho ovládanie dal lístok s nápisom: „nezapínať, horí prevodovka". Následne
tento zamestnanec odišiel, a on počkal na príchod revírnika. Ukázal mu na lístok s nápisom. Revírnik
reagoval, že zariadi všetko potrebné. Rozišli sa, a on pokračoval v demontáži lutní a v ich presúvaní.
V určitom momente sa postavil na pásový dopravník, lebo si bol vedomý, že tento je odstavený a
pri ovládaní je lístok s nápisom nezapínať. Pásový dopravník sa pohol, vtiahlo ho pod prechodový

mostík a do žľabu. Kričal na spoluzamestnancov, aby ho odstavili. Neskôr mu povedali, že sa o to
pokúsili, ale blokovacie lanká nefungovali. Pri predmetnom pracovnom úraze utrpel vykĺbenie členka
a zlomeninu bedrového stavca, bol operovaný a uznaný dlhodobo za práceneschopného. Úraz bol
vyšetrovaný Obvodným banským úradom v Prievidzi a podľa jeho odborného posudku č. 99-191/2011
zo dňa 1.2.2011, nesie za úraz výlučnú vinu. So závermi odborného posudku nesúhlasí, podľa svedkov
úrazu blokovacie lanká neboli funkčné, čo je zo strany odporcu závažným porušením bezpečnostných
predpisov. Odporca ho odškodnil v rozsahu 50%, pričom na základe jeho výzvy odmietol prehodnotiť

výšku priznaného odškodnenia.

Odporca navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz pri pracovnej operácii, a
to presúvaní vetracích lutní z chodby č. 111 110 do chodby č. 111 610. Keďže išlo charakterom o závažnýpracovný úraz, okolnosti a príčiny jeho vzniku vyšetroval nezávislý orgán štátnej správy Obvodný banský
úrad v Prievidzi. Závery jeho odborného posudku zo dňa 1.2.2011 rešpektoval a navrhovateľa odškodnil
tak, že jeho mieru zavinenia ustálil na 50%. Uvedená miera zodpovedá závažnosti porušenia predpisov

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol navrhovateľ oboznámený, lebo pri
ich dodržaní, by k úrazu vôbec nemuselo dôjsť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov Q. Y., Y. T., J. W., P. C., N.. Y. G.,
Y. I., N.. P. T., Q. J., K. T. P., Y. G., informovaného zástupcu Obvodného banského úradu Prievidza,

oboznámením sa so spisom Obvodného banského úradu, so spisom Okresného riaditeľstva PZ v
Prievidzi, Odbor kriminálnej polície ORP-139/OVK-PD-2011, so záznamom o registrovanom pracovnom
úraze, s rozhodnutím o invalidnom dôchodku, so žiadosťou o prehodnotenie výšky priznaného
odškodnenia, s odpoveďou odporcu, so situačným výkresom, s pracovnou zmluvou a s jej dodatkami,
s dohodou o skončení pracovného pomeru, s pokynmi na obsluhu a údržbu pásových dopravníkov, s
časťou z knihy príkazov, so vzdelanostnou kartou navrhovateľa, s dokladom o absolvovaní školení, s

príkazom GR č. 14/2008, so Smernicou č. 1/2005, so správou o stave bezpečnosti a vývoji pracovnej
úrazovosti za rok 2010, so zápisnicami z previerok bezpečnosti pri práci, s príkazom riaditeľa o. z.
č. 7/2004 o plnení kvalifikačných predpokladov pre výkon funkcie „predák", s vyjadrením vedúceho
UEU k zvukovej výstražnej signalizácii MJM automatiky spúšťania pásov, s návodom na obsluhu, s
upozornením, s vyjadrením Obvodného banského úradu Prievidza, s hlásením mechanikov, s listinnými

dôkazmi predloženými odporcom dňa 23.9.2013 a dňa 5.11.2013.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 10.6.1986 medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá pracovná zmluva. Podľa čl. I. a čl.

II. zmluvy organizácia prijala navrhovateľa (absolventa SOU baníckeho) do pracovného pomeru s
nástupom dňa 1.1.1988 na dobu neurčitú, v profesii mechanik banskej prevádzky. V čl. IV. zmluvy, prvý
odsek sa navrhovateľ zaviazal dodržiavať predpisy o zaistení bezpečnosti práce a riadiť sa príkazmi
a pokynmi svojich vedúcich. Dňa 10.6.1986 medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá dohoda
o zotrvaní v pracovnom pomere, podľa čl. I. ktorej sa navrhovateľ po vykonaní záverečnej učňovskej

skúšky, prípadne po uplynutí učebnej doby, zaviazal zotrvať v pracovnom pomere po dobu troch rokov.
Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou ku dňu 12.10.2011, z dôvodu uvedeného v § 63 ods.
1 písm. c/ Zák. práce, keď navrhovateľ ako zamestnanec na pozícii baník v podzemí, stratil vzhľadom
na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať dovtedajšiu prácu pre pracovný úraz.

Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze vyplýva, že dňa 30.11.2010 navrhovateľ na pracovnej
pozícii rubač pri vypratávaní vetracích lutní o priemere 600 mm z chodby č. 111 110 do chodby č. 111
610, stál na pásovom dopravníku TP 630/1000, ktorý sa rozbehol a vtiahol ho pod prechodový mostík,
v dôsledku čoho utrpel zranenia chrbta a pravej dolnej končatiny - členka. Po oznámení
predmetného pracovného úrazu sa začalo vyšetrovanie komisiou odporcu. Po upresnení závažnosti

zranení navrhovateľa, príčinu pracovného úrazu vyšetroval aj Obvodný banský úrad v Prievidzi, ako
vecnepríslušnýorgánštátnejbanskejsprávy.Zjehoodbornéhoposudkuzodňa1.2.2011č.99-191/2011
vyplýva, že k pracovnému úrazu navrhovateľa došlo dňa 30.11.2010, o 12.45 hod., v I. pracovnej
zmene v podzemí, v oblasti 11. poľa ťažobného úseku bane Nováky. Miesto pracovného úrazu sa
nachádzalo v chodbe č. 111 610 na križovatke s chodbou č. 111 110, ktoré sú určené na odťažbu

uhlia z mechanizovaného stenového porubu č. 111 010-95. Odťažba sa vykonávala pomocou pásových
dopravníkov, pričom sa spúšťala automatikou. V chodbe č. 111 110 sa nachádzal pásový dopravník
TP 630/1000, ktorý dopravoval uhlie na tretí pásový dopravník TP 630/1000 v chodbe č. 111 610, v
ktorej sa nachádzali celkovo 3 dopravníky, očíslované v smere odťažby ako tretí, druhý a prvý. Banské
dielo v mieste pracovného úrazu malo kruhový prierez a križovatka bola zabudovaná v kruhovej oceľovej

výstuži KC-O-08 s priemerom 370 cm. Ostatná časť chodby č. 111 610 bola zabudovaná v profile KC-
O-06 s priemerom 330 cm. K prechodovému mostíku, ktorý sa nachádzal medzi obratnou stanicou
a presypom, na pravej strane v smere odťažby, po oboch stranách viedli drevené fáracie chodníky.
Na pravej strane v smere odťažby boli umiestnené elektrické stykače oproti presypu a telefón, ktorý
sa nachádzal v strede medzi obratnou stanicou a prechodovým mostíkom. Na strane stykačov sa

nachádzalo blokovacie lanko na zastavenie tretieho pásového dopravníka v chodbe č. 111 610, a lanko
signalizácie závesnej dráhy 24, situovanej v príslušnej výške nad pásovým dopravníkom. Na pravej
strane, v smere odťažby sa nachádzala plošina o rozmere 1,1 m x 1,0 m, na ktorú sa navrhovateľ
presunul sám z tretieho pásového dopravníka, počas jeho chodu. Dňa 30.11.2010 bola plánovanácelozmenová výluka pásových dopravníkov v chodbách č. 111 110 a č. 111 610 a stenového porubu č.
111 010-95. Z odborného posudku č. 99-191/2011 ďalej vyplýva, že v predmetný deň bol navrhovateľ
určený za predáka pracovnej skupiny, pozostávajúcej zo 4 zamestnancov. Od Q. Y. dostal telefonickou

formou pokyn na zdemontovanie troch plechových vetračiek o rozmeroch 630 mm x 3 m v chodbe č. 111
110 a ich presunutie za obratnú tretieho pásového dopravníka v chodbe č. 111 610. Pracovná skupina
zdemontované lutne umiestnila na pásový dopravník v chodbe č. 111 110. Následne navrhovateľ išiel
na pohon, kde pomocou miestneho ovládania dopravníka, lutne posúval ku križovatke s chodbou č.
111 610. Počas ich presúvania v chodbe č. 111 110 sa tretí pásový dopravník v chodbe č. 111 610

zastavil, čo si mal všimnúť i navrhovateľ, zacítil dym a zápach. V tom čase pracovná skupina mala
premiestnenéuž2lutnezaobratnútretiehopásovéhodopravníka,pričomprechádzaliajcezprechodový
mostík ponad uvedený dopravník v chodbe č. 111 610. Vtedy prišiel k pracovnej skupine revírnik J. W.,
ktorý zisťoval príčinu zápachu a prečo neťahá odťažbová trasa troch pásových dopravníkov v chodbe
č. 111 610. Navrhovateľ s revírnikom išli zistiť príčinu tohto stavu. Z odborného posudku ďalej vyplýva,
že navrhovateľ J. W. predbehol a bol pri pohone prvého pásového dopravníka skôr, ako on. Zastihol

tam banského údržbára Y. T., ktorý odstavil všetky tri pásové dopravníky v chodbe č. 111 610 (boli
v automatickom ovládaní) zatiahnutím blokovacieho lanka na prvom pásovom dopravníku. Po ich
zastavení mal prepnúť ich ovládanie do nulovej polohy, a na ovládanie prvého pásového dopravníka
dať lístok s nápisom: „horí prevodovka, nezapínať". Z odborného posudku Obvodného banského úradu
ďalej vyplýva, že po príchode revírnika k pohonu prvého pásového dopravníka mu navrhovateľ mal

poskytnúť informácie, ktoré mal od Y. T.. Revírnik mal poslať navrhovateľa späť k pracovnej skupine
s tým, že zabezpečí odstránenie poruchy spolu s mechanikmi. Po konzultácii s Y. I., že asi „chytá
brzda", ju J. W. vypodložil. Následne pristúpil k ovládacej skrini, dal dva zvukové signály a s miestnym
ovládaním vyskúšal prvý pásový dopravník. Po zistení, že brzda neiskrí, dal dva zvukové signály,
prepol ovládanie pásového dopravníka do polohy automatika a spustil pásové dopravníky v chodbe

č. 111 610 do prevádzky. Pracovná skupina navrhovateľa vtedy prenášala tretiu lutňu, navrhovateľ bol
vzadu a pokiaľ to bolo možné, išiel cez prechodový mostík ponad tretí pásový dopravník. Následne
sa postavil na stojaci tretí pásový dopravník, ktorý sa v tom okamihu pohol a vtiahol ho. Pásový
dopravník išiel rýchlosťou 1,6 m za sekundu. Podľa písm. b/ odborného posudku príčinou predmetného
pracovného úrazu bolo to, že navrhovateľ v čase spúšťania tretieho pásového dopravníka TP 630/1000

v chodbe č. 111 610, stál na tomto dopravníku. Podľa písm. c/ odborného posudku navrhovateľ porušil
ustanovenie § 17 ods. 3, ods. 5, § 19 ods. 3, § 230 ods. 4 vyhl. č. 21/1989 Zb. v tom, že volil taký
postup, pri ktorom sa pohyboval po pásovom dopravníku, ktorého náhle spustenie ho bezprostredne
ohrozovalo, že nerešpektoval zvukový signál, ktorý upozorňoval na rozbeh pásového dopravníka, že
ako predák pracovnej skupiny nezaistil bezpečnosť pracovníkov a bezpečný stav pracoviska, aj keď

tretí pásový dopravník stál, nepresvedčil sa, či je zabezpečený proti spusteniu, že aj keď neprebiehala
montáž a údržba na treťom pásovom dopravníku, prebiehalo premiestňovanie lutní 630 mm x 3 m
ponad tretí pásový dopravník za jeho obratnú, ktorý pritom nebol zabezpečený proti spusteniu. Podľa
písm. d/ odborného posudku zodpovednosť za vznik pracovného úrazu, vzhľadom k určeniu konkrétnej
zodpovednosti iných pracovníkov odporcu, sa vyšetrovaním nepreukázala.

Okresné riaditeľstvo PZ Prievidza, Odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: ORP-139/OVK-PD-2011
zo dňa 14.2.2011 podnet Obvodného banského úradu Prievidza vo veci podozrenia z prečinu ublíženia
na zdraví odmietlo, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods.
2 Trestného poriadku.

Z účastníckej výpovede navrhovateľa vyplýva, že dňa 30.11.2010 bola plánovaná celozmenová výluka,
počas ktorej mechanici skracovali pásový dopravník. Výluka obvykle trvá od 6.00 do 12.00, resp. do
13.00 hod., pričom v predmetný deň sa skončila skôr. U odporcu bol zaradený na pozícii baník - rubač.
Na začiatku zmeny bola vytvorená pracovná skupina, pozostávajúca celkovo zo štyroch zamestnancov,

v ktorej bol poverený do funkcie predáka. Počas zmeny vykonávali pomocné práce, ktoré im zadelil Q. Y..
Premiestňovali ventilátor, predlžovali drážku ZD-24 na hrabľový dopravník. V priebehu týchto prác mu Q.
Ježo adresoval telefonický pokyn na zdemontovanie troch plechových vetračiek (lutní) v chodbe č. 111
110 a ich následné premiestnenie za obratnú tretieho pásového dopravníka v chodbe č. 111 610. V tejto
súvislosti mu žiadne poučenie o povinnostiach neposkytol. Zdemontované lutne o rozmeroch 630 mm x

3 m položili na pásový dopravník situovaný v chodbe č. 111 110. Následne išiel na pohon ku skrinke, kde
pomocou miestneho ovládania uvedeného dopravníka lutne posúval ku križovatke s chodbou č. 111 610.
Potom ostatní členovia pracovnej skupiny prvú a druhú lutňu ručným spôsobom, ktorý nevedel bližšie
špecifikovať, prenášali po prechodovom mostíku za obratnú tretieho pásového dopravníka v chodbe č.111 610. Za obratnou bol neporiadok, nachádzali sa tam lutne, ktoré tam umiestnili v predchádzajúci
deň, a tiež potrubia v počte 6 - 7 ks. Počas premiestňovania prvej lutne, tretí pásový dopravník v chodbe
č. 111 610 určitý časový úsek bol v prevádzke. V priebehu premiestňovania druhej lutne, sa z chodby

č. 111 610 začal šíriť dym a zápach. V tom čase tretí pásový dopravník už nebol v prevádzke. Tento
dopravník mal skriňu na ovládanie situovanú pri obratnej dopravníka č. 2. Po premiestnení druhej lutne
za obratnú tretieho pásového dopravníka, sa k ich pracovnej skupine dostavil revírnik J. W., a spolu
išli zisťovať príčinu zápachu a dymu. K pohonu prvého pásového dopravníka v chodbe č. 111 610
sa dostavil ako prvý. Nachádzal sa tam zamestnanec - mechanik, ktorý mu povedal, že na skrinku

na ovládanie dal lístok s nápisom: „nezapínať, horí prevodovka". Či tento zamestnanec si bol istý, že
horí prevodovka, uviesť nevedel. Oznámil mu, že prvý dopravník odstavil, nezisťoval (navrhovateľ) aký
spôsob pritom použil. Keď J. W. prišiel k pohonu prvého pásového dopravníka, uvedený zamestnanec
sa tam už nenachádzal. Revírnikovi ukázal na lístok s nápisom: „nezapínať, horí prevodovka". Pýtal sa
ho, či pásový dopravník, na ktorom bol uvedený lístok, či bude „ťahať". Reagoval odpoveďou, že nie,
a že ho musia opraviť mechanici. Nedohodli sa pritom, že mu oznámi, keď mechanici práce ukončia.

Od pohonu prvého dopravníka odchádzal s tým, že si bol vedomý, že tento dopravník, ale ani druhý
a tretí dopravník, ťahať nebudú. Následne sa vrátil k svojej pracovnej skupine, pričom nevedel, kde
poslednú lutňu umiestnia. Potrebovali ju však premiestniť za obratnú tretieho pásového dopravníka v
chodbe č. 111 610. Niesol ju aj s ďalším zamestnancom (č. l. 182 spisu) v zadnej časti, pozeral sa
pod nohy, pričom chôdzu prispôsoboval jej smerovaniu, podľa chôdze dvoch zamestnancov, ktorí ju

niesli vpredu. Najskôr uviedol, že na tretí pásový dopravník stúpil z chodníka situovaného vedľa neho,
potom, že z prechodového mostíka a neskôr, že si už presne nepamätá, ako a kedy stúpil na uvedený
dopravník. S treťou lutňou sa však museli pohybovať po prechodovom mostíku. Pri premiestňovaní tretej
lutne, nevedel však v ktorej časti tohto úkonu, započul zvukovú signalizáciu. Nedokázal ale vyhodnotiť,
v súvislosti so spustením ktorej trasy sa šíri. Na pás tretieho dopravníka stúpil jednou nohou, a v tom

momente sa spustil. Jeho úvahy v súvislosti so zvukovou signalizáciou boli také, že to nemôže byť od
prvého dopravníka smerom k druhému a tretiemu dopravníku v chodbe č. 111 610. Bol si vedomý, že
prvý dopravník ťahať nebude. Išlo len o čas pár sekúnd, počas plynutia ktorých mali lutňu dostať za
obratnú tretieho pásového dopravníka. Nepovažoval za potrebné absolvovať všetky „ceremónie", a to
odstavenie tretieho pásového dopravníka v stykačovej skrini alebo v skrini na ovládanie. Dňa 5.1.2008

absolvoval skúšky na funkciu predáka. Potvrdil, že dňa 24.6.1996 mu boli odovzdané Pracovné pravidlá
pre všetkých pracovníkov v podzemí hlbinových baní. Vzhľadom na časový odstup sa nevedel vyjadriť,
či sa ešte v jeho dispozícii nachádzajú, či si ich prečítal, a či im aj porozumel. Či okrem toho, že mu
odporca poskytol uvedené pravidlá, či bol a ktorou osobou oboznámený s vyhl. č. 21/1989 Zb., resp.
s jednotlivými jej ustanoveniami, si nepamätal. Nevedel uviesť, či mu odporca odovzdal Všeobecnú

inštrukciu pre pracujúcich, ktorí pracujú v podzemí. Poznal výstražné zvukové signály pri spúšťaní
pásovej linky. Či upozornenie: Automatizovaná dopravná linka (č. l. 154 spisu) sa nachádzala na skrinke
na ovládanie pásových dopravníkov, uviesť nevedel. Na základe pokynu vedúceho zmeny si niekoľko
rokov pred úrazom prečítal Pokyny na obsluhu a údržbu pásových dopravníkov. Ako žiak Stredného
odborného učilišťa baníckeho Prievidza fáral do podzemia. Či Ing. T. V. ho dňa 4.1.1988 oboznámil s

bezpečnostnými predpismi, uviesť nevedel.

Zo zápisnice o výsluchu navrhovateľa pred Obvodným banským úradom Prievidza vyplýva, že keď
položili lutne na pásový dopravník zbernej chodby, a on išiel na pohon ťahať na miestne, všimol si, že
tretí dopravník (v chodbe č. 111 610) je v pohybe. Tretiu lutňu si podávali cez križovatku tak, že dvaja

zamestnanci boli vpredu a dvaja boli vzadu, priestory boli stiesnené. Pokiaľ to bolo možné, išiel cez
prechodový mostík, a keď sa to už nedalo, stúpil na stojaci pás. V tom momente sa pás pohol a vtiahol
ho pod prechodový mostík. Predtým, ako sa spustil pásový dopravník zvukovú signalizáciu počul, ale
nevedel, ku ktorému dopravníku ju má priradiť. Proti nežiaducemu uvedeniu do chodu ho nezabezpečil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že v predmetný deň sa práce vykonávali v profile 3,3 m, čo
je vyhovujúci pracovný priestor. Pokiaľ v chodbe č. 111 610 boli nejaké prekážky, mal navrhovateľ
ako predák kolektívu urobiť nápravu, t. j. uložiť spolu so zamestnancami predmety sťažujúce výkon
práce, a až potom pristúpiť k presunu vetračiek. Y. T. na prvom pásovom dopravníku v chodbe č. 111
610 prevodovku dal iba do nulovej polohy. Navrhovateľ informoval revírnika o nápise na ovládaní

prvého pásového dopravníka, pričom na pracovisko sa vrátil bez toho, aby sa s ním dohodol, že
po oprave ho nespustí, resp. vzhľadom k tomu, že boli všetky tri pásové dopravníky zapojené na
automatiku, nezabezpečil vypnutie tretieho dopravníka na stykačovej skrini. Toto zanedbanie z jeho
strany spôsobilo, že po oprave prvého pásového dopravníka sa následne rozbehli na automatikuvšetky. Poukázal na to, že z výpovede J. W. pred Obvodným banským úradom Prievidza vyplýva,
že po odstránení poruchy pristúpil k ovládacej skrini dopravníka, dal signál 2 (signál 2 = signál na
spustenie dopravníka), potom opakovane dal dvakrát signál 2, aby informoval zamestnancov, ktorí budú

na odťažbovej trase, že sa spúšťa dopravník. Nápis na ovládacej skrinke prvého pásového dopravníka
bol nedostatočným na zaistenie bezpečnosti osoby navrhovateľa, ako aj ostatných spolupracovníkov,
za bezpečnosť ktorých s poukazom na povinnosti predáka zodpovedal. Neuistil sa, ako dlho bude trvať
odstránenie poruchy a nevykonal žiadne zabezpečenie dopravníka proti chodu na stykačovej skrini
dopravníka. Tretí pásový dopravník sa spustil až po odznení zvukovej signalizácie. Navrhovateľ vo

výpovedi pred Obvodným banským úradom Prievidza potvrdil, že signalizáciu počul, ale nereagoval
na ňu, a zostal stáť na dopravníku. Podľa zápisnice z ohliadky miesta predmetného úrazu, bola
odskúšaná funkčnosť zvukovej signalizácie chodu dopravníkov a blokovacieho lanka tretieho pásového
dopravníka v chodbe č. 111 610. Signalizácia bola počuteľná aj v mieste pracovného úrazu. Zastavenie
dopravníka bolo vykonané 3 krát, vo všetkých prípadoch bol zastavený. Pri spisovaní záznamu o
úraze svedkovia neuviedli, že by pracovali v nevyhovujúcich priestorových pomeroch. Funkčnosť alebo

hypotetická nefunkčnosť blokovacieho lanka dopravníka, nemala vplyv na vznik úrazu. Príčinou úrazu
bolo nezabezpečenie pásového dopravníka, na ktorý stúpil navrhovateľ, proti jeho chodu. Navrhovateľ
stál na pásovom dopravníku 1,2 m od prechodového mostíka, popod ktorý ho pretiahlo a cca 2,5 m
od usmerňujúcej kovovej platne, ktorá mu spôsobila zranenia. Tieto vzdialenosti vzhľadom k tomu, že
pásový dopravník má rýchlosť 1,6 m za sekundu, boli veľmi krátke. Navrhovateľ sa dostal do miesta,

kde utrpel zranenia cca za 2 sekundy, pričom ešte dobeh pása po zastavení lankom alebo po vypnutí
je cca 1,5 m. Navrhovateľ zanedbal povinnosti predáka pracovného kolektívu tým, že nezabezpečil
proti pohybu zariadenie (pásový dopravník), na ktorom vykonával prácu. Podcenil situáciu v tom,
že nereagoval na signály, ktoré počul a nezostúpil z pásového dopravníka. Poukázal na predloženú
vzdelanostnú kartu, ktorá je výstupom z personálneho programu HUMAN, ktorý bol uvedený do

prevádzky v roku 2009. Údaje do tohto programu boli prevzaté z predchádzajúcej verzie programu
na evidenciu vzdelávacích aktivít, v ktorom však nebola zachovaná historická časť. Pôvodný údaj (o
školení, preškolení) bol vždy nahradený novým, aktuálnym údajom. Inú vzdelanostnú kartu, okrem
predloženej k dispozícii nemá. Navrhovateľ ako absolvent Stredného odborného učilišťa baníckeho
Prievidza, nemusel absolvovať teoretické vstupné školenie. Počas štúdia získal všetky potrebné znalosti

a odborné vedomosti pre výkon práce v podzemí. Absolvoval len jeden deň praktického školenia,
obsahom ktorého bolo prefáranie záchranných ciest a oboznámenie s bezpečnostnými predpismi a
povinnosťami,vyplývajúcimi z pracovného zaradenia. Prvú pracovnú zmenu absolvoval dňa 3.1.1988 v
doprovode skúseného pracovníka N. s ktorým prefáral pracovisko a únikové cesty, a ktorý ho oboznámil
s povinnosťami, vyplývajúcimi z pracovného zaradenia. Následné oboznámenie s bezpečnostnými

predpismi dňa 4.1.1988 vykonal u neho Ing. T., ktorý už zomrel. Ďalej uviedol, že navrhovateľ bol so
základnými povinnosťami, obsiahnutými v Bezpečnostnom predpise SBÚ č. 10/1971 Zb. (zrušený vyhl.
č. 21/1989 Zb.) oboznámený formou Všeobecnej inštrukcie pre pracujúcich, ktorí pracujú v podzemí,
ktoré mu odovzdala vedúca školského oddelenia. Dňa 24.6.1996 bola navrhovateľovi zamestnancom
odporcu, ktorého nevedel označiť, odovzdaná brožúra s textom príslušných ustanovení vyhl. č. 21/1989

Zb.: Pracovné pravidlá pre všetkých pracovníkov v podzemí hlbinových baní. Táto brožúra obsahuje
všetky ustanovenia citovanej vyhlášky, ktoré upravujú práva a povinnosti zamestnancov, bola vydaná
na základe vyhl. č. 21/1989 Zb. a Zák. práce. Dňa 5.1.2008 navrhovateľ vykonal skúšku z predpisov o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na základe výsledku ktorej ho skúšobná komisia odporučila
ustanoviť do funkcie predáka pre činnosť rúbanie, montáž, demontáž KMP, vedenie dlhých banských

diel, čo však neznamená, že by aj do tejto funkcie musel byť menovaný. Dňa 30.11.2010 bol pri
pracovnej operácii, kedy utrpel pracovný úraz menovaný len za vedúceho (predáka) pracovnej skupiny.
Dňa 18.11.2009 bol navrhovateľ oboznámený s Typovým technologickým postupom pre razenie dlhých
banských, v ktorej súvislosti poukázal na časť IV., bod 2, bod 4.15, časť VI., bod 6.1.

Z listinného dôkazu označeného ako Záznam o zaškolení nového pracovníka vyplýva, že teoretické
zaškolenie u navrhovateľa realizované nebolo, mal však prefárať únikové cesty a pracoviská, a byť
preukázateľne oboznámený s bezpečnostnými predpismi a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovného
zaradenia. Z uvedeného záznamu vyplýva, že potvrdil prevzatie Všeobecnej inštrukcie pre podzemie
dňa 22.12.1987. V časti záznamu: potvrdenie o praktickom zaškolení je uvedené, že k prefáraniu ciest

došlo 3.1.1988.

Zo zápisníka o bezpečnosti práce vyplýva, že navrhovateľ bol s pracoviskom a bezpečnostnými
predpismi oboznámení 4.1.1988.Z listinného dôkazu zo dňa 24.6.1996 vyplýva, že navrhovateľ svojím podpisom potvrdil prevzatie
Pracovných pravidiel pre všetkých pracovníkov v podzemí hlbinových baní odporcu s tým, že sa zaviazal

ich obsah zachovávať, obsiahnuté pokyny, zákony a príkazy dodržiavať, a že prípadné nejasnosti si
nechá vysvetliť, najneskôr po príchode na pridelené pracovisko.

Dňa 1.1.2008 bol vyhotovený návrh na menovanie navrhovateľa do funkcie predáka pre činnosť
rúbanie, montáž, demontáž KMP, vedenie banských diel. Dňa 5.1.2008 absolvoval skúšku z predpisov

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s výsledkom vyhovel, pričom komisia ho odporučila do
funkcie predáka ustanoviť. K vyhotoveniu menovacieho dekrétu nedošlo. Generálny riaditeľ odporcu
príkazom č. 14/2008 určil zásady pre určenie predáka (vedúceho skupiny) v skupine dvoch alebo
viac zamestnancov. Článok 1.14. obsahuje úpravu o postupe v prípade, ak dôjde k okamžitej potrebe
poverenia zamestnanca za predáka (vedúceho pracovnej skupiny) počas pracovnej zmeny (krátkodobé
pôsobenie).

Dňa 3.12.1993 odporca pre navrhovateľa vyhotovil osvedčenie o tom, že absolvoval kurz presúvačov
mechanizovanej výstuže BMV. Dňa 24.3.2010 sa navrhovateľ zúčastnil periodického školenia
a preskúšania presúvačov mechanizovanej výstuže so zameraním na zopakovanie technických
podmienok a návodu na obsluhu mechanizovanej výstuže BMV a MHW a impulzného ovládania týchto

výstuží, ako i príslušných ustanovení vyhl. č. 21/1989 Zb. (§ 12 a § 225) a zák. č. 124/2006 Z. z..

Dňa 11.3.2010 sa navrhovateľ zúčastnil školenia - skúšok stáleho dozoru pri použití otvoreného ohňa
pred a po pálení, a dňa 25.3.2010 školenia pre používateľov indikačnej techniky - interferometer DI-2,
predmetom ktorého nebolo vytýkané porušenie vyhl. č. 21/1989 Zb.

Povinnosti obsluhy, rozsah, lehoty a spôsob vykonávania údržby, spôsob zabezpečenia zariadenia
počas prevádzky, odstavovaní z prevádzky a opravách a proti nežiaducemu uvedeniu do chodu a ďalšie
povinnosti a postupy upravujú Pokyny na obsluhu a údržbu pásových dopravníkov (č. l. 62).

V predloženom upozornení s návodom na obsluhu (č. l. 154) je okrem iného uvedené, že po zaznení
výstražného signálu minimálne 5 sekúnd sa dopravník rozbehne. Pri akejkoľvek oprave na dopravníku
s elektrickým pohonom, musí byť prepnutý prepínač na ovládacej skrini do polohy - 0 - a stykač musí
byť vypnutý.

Podľa technických požiadaviek - všeobecných požiadaviek rýchlosť pásového dopravníka je 1,6 a 2 m
za sekundu.

Z písomného vyjadrenia Ing. Jozefa Važana okrem iného vyplýva, že pred uvedením automaticky
ovládanej pásovej dopravnej linky, musí byť po celej trase linky počuteľný výstražný zvukový signál.

Tento signál je počuteľný pri každom pásovom dopravníku zapojenom v danej linke. Jednoznačne ide o
výstražnú signalizáciu, ktorá upozorňuje pracovníkov o rozbehu pásovej linky a na zvýšenú pozornosť.

Výluky na komplexne mechanizovaných poruboch u odporcu upravuje Smernica č. 1/2005 zo dňa
12.1.2005. Zo smernice vyplýva, že plánovaná výluka trvá 5 hodín a vykonáva sa v rannej zmene

spravidla raz za týždeň.

V predloženom doklade: prekážka č. 10504 je uvedené, že dňa 30.11.2010 sa výluka začala o 7.00 hod.
a skončila o 12.00 hod.

Z písomného vyjadrenia Obvodného banského úradu Prievidza vyplýva, že J. W.ri vypodložení závažia
nedemontoval žiadne kryty, a ani ochranné prvky na prvom pásovom dopravníku v chodbe č. 111 610,
nezasahoval do konštrukcie, prípadne do elektrických obvodov a častí dopravníka. Jeho funkčnosť
vyskúšal po vypodložení závažia, chodom a zastavením dopravníka miestnym ovládaním. Pásový
dopravník spĺňal požiadavky podľa § 275 vyhl. č. 21/1989 Zb. a nebol dôvod, pre ktorý by nemal byť

uvedený do prevádzky v režime automatického chodu celej dopravníkovej trasy.

Dňa 22.2.2011 odporca vypracoval Správu o stave bezpečnosti a vývoji pracovnej úrazovosti za rok
2010, dňa 8.12.2010 Zápisnicu z previerok BP 2010 na ťažobnom úseku bane Cígeľ, dňa 16.12.2010Zápisnicu z previerok BP 2010 na Úseku úpravne a triedenia uhlia, dňa 30.6.2011 Zápisnicu z previerok
BP 2010 na Úseku banskej dopravy bane Nováky a bane Cígeľ. Z predloženého Pracovného zápisu
vyplýva, že dňa 9.11., 10.11., 12.11., 15.11.2010 bola u odporcu vykonaná previerka z bezpečnosti pri

práci 2010 na Úseku vetrania, odvodňovania a degazácie bane Nováky a bane Cígeľ. Z predloženej
Správy vyplýva, že v dňoch 6. a 7.12.2010 boli u odporcu vykonané previerky z bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci na povrchových pracoviskách.

Z výsluchu svedka Q.yplýva, že dňa 30.11.2010 bola naplánovaná celozmenová výluka, počas ktorej

sa skracoval prvý pásový dopravník od steny v chodbe č. 111 110. Ako predák zadelil zamestnancov
a vytvoril pracovnú skupinu, v ktorej za predáka určil navrhovateľa. Počas zmeny mu dal pokyn k
zdemontovaniu troch plechových vetračiek. Pokyn bližšie nešpecifikoval, navrhovateľ vedel čo má robiť,
nebol prvý rok v bani. Nekomunikoval s ním o spôsobe zabezpečenia pásových dopravníkov počas
demontáže a premiestňovaní lutní, žiadne poučenie mu neposkytol. Pracovnú skupinu počas výkonu
prác nekontroloval.

Z výsluchu Q. pred Obvodným banským úradom Prievidza vyplýva, že dňa 30.11.2010 bol zmenovým
predákom, z titulu ktorej funkcie navrhovateľa určil za predáka pracovnej skupiny. V uvedený deň okolo
11.30 hod. mu dal ďalšiu úlohu, a to vypratávať lutne do zbernej chodby. O spôsobe zabezpečenia
dopravníkov počas vypratávania lutní z chodby č. 111 110 do chodby č. 111 610 proti ich rozbehnutiu

spolu nehovorili.

Z výsluchu J. vyplýva, že výluka na pásových dopravníkoch sa dňa 30.11.2010 skončila okolo 12.00
hod. Odťažbová trasa však neťahala. Následne zisťoval príčinu, po príchode do križovatky chodieb č.
111 610 a č. 111 110 pracovná skupina navrhovateľa, už mala na pásovom dopravníku v chodbe č.

111 110 lutne naložené. Na obratnej tretieho dopravníka v chodbe č. 111 610 zacítil dym a zápach. S
navrhovateľom potom išli po odťažbovej trase smerom k prvému dopravníku. K jeho pohonu navrhovateľ
prišiel ako prvý. Na ovládacej skrinke prvého dopravníka bol lístok s nápisom: „horí prevodovka,
nezapínať". Nechal ho tam Y. T.. Následne sa navrhovateľ vrátil na pracovisko, na ďalšom postupe
prác sa nedohodli. Potom vypodložil závažie brzdy prvého pásového dopravníka spôsobom ako to

uviedol vo vyjadrení zo dňa 20.12.2012 Obvodný banský úrad Prievidza. Po tomto úkone pristúpil k
ovládacej skrini dopravníka, dal signál 2 a na miestne ovládanie vyskúšal prvý pásový dopravník.
Po zistení, že brzda neiskrí, dal dvakrát signál 2 s prestávkou, aby informoval zamestnancov na
odťažbovej trase. Výstražnú zvukovú signalizáciu bolo počuť i za obratnú tretieho pásového dopravníka.
Popieral, že by sa ho navrhovateľ pri pohone prvého pásového dopravníka pýtal, či tento dopravník

bude ťahať. V tom čase ešte ani nevedel určiť rozsah poruchy. Vedľa tretieho pásového dopravníka bol
situovaný chodník a cez dopravník viedol prechodový mostík. V tomto mieste sa lutne, ani potrubia z
predchádzajúcich dní nenachádzali. Upozornenie, ktoré je založené v spise na č. l. 154 sa nachádza na
pohone pásových dopravníkov. Nevedel sa vyjadriť, kedy a ktorou osobou bol navrhovateľ oboznámený
s vyhl. č. 21/1989 Zb. Navrhovateľ pracoval na stenových poruboch. Oboznámil ho s Technologickým

postupom pre porub - Dobývanie uhoľného sloja stenovaním s riadeným závalom s použitím komplexnej
mechanizácie. V súvislosti s Typovým technologickým postupom z marca 2007 predloženým odporcom
dňa 23.9.2013 uviedol, že je to Typový technologický postup pre razenie banských diel a hĺbenie šibíkov.
Zamestnancom z neho prečítal dôležité veci a to o fáracích cestách, o pracovisku, o počte sekcií, o dĺžke
stenového porubu, o zaisťovaní v stene, o únikových cestách, o orientácii stenového porubu, následne

podpisom potvrdili, že s ním boli oboznámení. Uvedený Typový technologický postup je obsiahly a
celková doba školenia z neho, by trvala viac ako 8 hodín.

Z výsluchu J. pred Obvodným banským úradom Prievidza vyplýva, že navrhovateľ bol pri pohone prvého
pásového dopravníka v chodbe č. 111 610 skôr, ako on. Po jeho príchode mu povedal, že je tam

lístok s nápisom „ Horí prevodovka, nezapínať!". Navrhovateľa poslal späť na pracovisko s tým, že
túto závadu s mechanikmi odstráni. Z telefónneho čísla 338 telefonoval do dielne mechanikov, kde sa
však nedovolal. Následne volal vedúcemu zmeny KMP 111 010-95 p. P. a informoval ho o situácii na
prvom pásovom dopravníku v chodbe č. 111 610. Potom telefonoval na číslo 540 (kutica pasárov, na
hlavnej odťažbe v chodbe 08 140), kde Y. povedal o situácii. Doporučil mu, aby pozrel brzdu na pohone

prvého pásového dopravníka v chodbe č. 111 610, a že ak chytá brzda, aby ju vypodložil. Po tomto
úkone pristúpil k ovládacej skrini dopravníka, dal signál 2 a vyskúšal na miestne ovládanie prvý pásový
dopravník v chodbe č. 111 610. Po zistení, že brzda neiskrí, dal dvakrát signál 2 s prestávkou, aby
informoval zamestnancov na odťažbovej trase, že spúšťa dopravník. Potom prepol jeho ovládanie dopolohy automatika. Po odznení signálov sa postupne spustila odťažbová trasa v chodbe č. 111 610. Keď
navrhovateľa poslal späť na pracovisko, na ďalšom postupe prác sa nedohodli, jeho pracovná skupina
mala lutne vypratať a ísť späť do steny.

Z výsluchu Y. vyplýva, že dňa 30.11.2010 po skončení prác prechádzal chodbou č. 111 610, kde zacítil
dym a videl plamene. Reagoval tak, že zatiahol blokovacie lanko pásového dopravníka, ktorý bol v
prevádzke, a ovládanie nastavil do nulovej polohy, a zavesil tam lístok s nápisom: „horí prevodovka,
nezapínať". Potom, ako odstavil uvedený pásový dopravník, zostali v chodbe stáť aj ďalšie. V tom čase

celozmenová výluka bola ukončená. Keď navrhovateľ prišiel k pohonu pásového dopravníka informoval
ho o lístku s uvedeným nápisom, a že telefonoval do známkovne. V ďalšom období sa dozvedel, že
príčinou poruchy boli brzdy.

Z výsluchu svedka Y. pred Obvodným banským úradom Prievidza vyplýva, že keď prechádzal chodbou
č. 111 610, a to predtým ako zatiahol blokovacie lanko dopravníka, pásové dopravníky v tejto chodbe

boli v prevádzke.

Z výsluchu svedka P. C. vyplýva, že dňa 30.11.2010 pred predmetným pracovným úrazom s ďalšími
členmi pracovnej skupiny demontovali nad pásovým dopravníkom v chodbe č. 111 110 plechové
vetračky, a po dopravníku ich presúvali ku križovatke s chodbou č. 111 610. Následne ručným spôsobom

ich niesli po chodníku a potom cez prechodový mostík, za ktorým bola obratná tretieho pásového
dopravníka. Počas výkonu prác navrhovateľ aj s revírnikom išiel zistiť príčinu šíriaceho sa zápachu.
Či v tom čase tretí pásový dopravník v chodbe č. 111 610 bol zaistený proti uvedeniu do chodu, uviesť
nevedel. Keď sa navrhovateľ vrátil na pracovisko, premiestňovali poslednú plechovú vetračku, ktorá už
bola zložená z dopravníka. Navrhovateľ ju niesol vzadu. Nevedel sa bližšie vyjadriť, či pásový dopravník

navrhovateľa stiahol preto, lebo naň stúpil. Po úraze navrhovateľa zaťahoval za blokovacie lanko, ale k
odstaveniu pásového dopravníka nedošlo. Utekal ďalej a o 30 m sa mu už podarilo dostatočne lanko
zatiahnuť.

Z výsluchu svedka P. C. pred Obvodným úradom Prievidza vyplýva, že keď sa navrhovateľ vrátil

z odťažbovej trasy, povedal im, že zapáchala prevodovka a revírnik tam zostal. S navrhovateľom
nekomunikoval o tom, či a akým spôsobom zabezpečil pásový dopravník, cez ktorý premiestňovali lutne.
Cez tretí pásový dopravník prechádzali po prechodovom mostíku.

Svedok Q.l si vzhľadom na časový odstup už presne nepamätal na priebeh úrazového deja. Navrhovateľ

však pri premiestňovaní lutne stúpil na pásový dopravník situovaný v križovatke, ktorý sa v tom okamihu
uviedol do pohybu. Pokiaľ mu spoluzamestnanci v podzemí bane vysvetlia v slovenskom jazyku, aké
práce má vykonať, pochopí to. V predmetný deň vykonávali náhradné práce, on pracuje na stene.
Absolvoval pri vzniku pracovného pomeru vstupné školenie o bezpečnosti pri práci.

Z výsluchu svedka Q. pred Obvodným banským úradom Prievidza vyplýva, že pred úrazom, ktorý
navrhovateľ utrpel, premiestňovali lutňu cez prechodový mostík.

Svedok K. si vzhľadom na časový odstup už presne nepamätal na priebeh úrazového deja. Pred
úrazom, ktorý navrhovateľ utrpel, však premiestňovali lutňu cez prechodový mostík. Navrhovateľ v

pozícii predáka ju držal v zadnej časti, pri tomto úkone sa spustil pásový dopravník. K zabezpečeniu
dopravníka proti jeho uvedeniu do chodu, sa nevedel vyjadriť. Pri absolvovaní vstupného školenia mu
bola odovzdaná brožúra s textom bezpečnostných predpisov.

Z výsluchu K. pred Obvodným banským úradom Prievidza vyplýva, že pred úrazom lutňu držal na

prednom konci ľavou rukou. Navrhovateľ s Q. Dorinel držali lutňu na opačnej strane. Pri prenášaní lutní
tretí pásový dopravník stál, ale nevedel sa vyjadriť, či ho vyblokovala ich pracovná skupina.

Z výsluchu svedka Y. vyplýva, že na mieste, kde navrhovateľ utrpel úraz sa v danom čase nenachádzal.
Nepamätal si, či po úraze v ovládacej skrini tretieho pásového dopravníka, robil nejaké úkony.

Z výsluchu svedka Y. pred Obvodným banským úradom Prievidza vyplýva, že po predmetnom
pracovnom úraze sa bol pozrieť k pohonu tretieho pásového dopravníka, kde ovládanie nastavil zautomatiky do nulovej polohy. Neskôr po dohode s Ing. T. zaistil tretí pásový dopravník v chodbe č.
111 610 aj na stykači, uvedením do nulovej polohy.

Z výsluchu svedka Ing. Y. vyplýva, že s Ing. P. sa dostavili na miesto, kde navrhovateľ utrpel úraz.
Predbežne u prítomných zamestnancov zisťovali priebeh úrazového deja. Bol členom komisii, ktoré
predmetný úraz vyšetrovali. Zistili, že keď pracovná skupina premiestňovala poslednú lutňu, navrhovateľ
stúpil na tretí pásový dopravník v chodbe č. 111 610, ktorý sa v tom okamihu pohol. Podľa výpovede
svedkov, pásový dopravník chceli odstaviť zatiahnutím blokovacieho lanka, čo sa im ale nepodarilo. Pri

šetrení úrazu funkčnosť blokovacieho lanka na treťom pásovom dopravníku bola opakovane odskúšaná.
Dopravník zastal, aj keď pri ťahaní lanka bolo potrebné vynaložiť určité úsilie. Súvisí to s tým, že
lanko je vedené cez očká a záleží aj od toho v akej vzdialenosti od skrinky sa ťahá. Skúškou
odstavovania a opätovného spúšťania pásového dopravníka sa preukázala aj funkčnosť zvukovej
signalizácie. Navrhovateľ pri premiestňovaní plechovej vetračky mohol stúpiť na pásový dopravník,
ale musel by tomu predchádzať úkon jeho zabezpečenia proti spusteniu. Lutne boli ťažké a na ich

premiestnenieboliurčeníštyriazamestnanci.Otoviacmalnavrhovateľ,akopredákskupiny,rešpektovať
bezpečnostné predpisy. Pri vyšetrovaní úrazu bolo zistené, že navrhovateľ nereagoval na výstražnú
zvukovú signalizáciu. V predmetný deň sa výluka skončila o 12.00 hod., t. j. pred úrazom navrhovateľa.
Odporca prostredníctvom svojich zamestnancov vykonáva kontrolnú činnosť v zmysle vyhl. č. 21/1989
Zb. Predmetné pracovisko už neexistuje.

Z výsluchu Ing. P. vyplýva, že pri šetrení predmetného pracovného úrazu sa skúškou odstavovania a
opätovného spúšťania tretieho pásového dopravníka v chodbe č. 111 610 preukázala funkčnosť
zvukovej signalizácie, a aj blokovacieho lanka. Pred spustením tretieho pásového dopravníka mal
navrhovateľ počuť tri zvukové výstražné signalizácie.

Z výsluchu Ing. O. vyplýva, že pri šetrení príčin predmetného pracovného úrazu nebolo zistené, že
by po úrazovom deji, sa blokovacie lanko po jeho zatiahnutí pretrhlo. V tejto súvislosti poukázal na
fotodokumentáciu. Skúškou odstavovania a opätovného spúšťania tretieho pásového dopravníka v
chodbe č. 111 610 sa preukázala funkčnosť zvukovej signalizácie, a aj blokovacieho lanka. Navrhovateľ

pokiaľ vedel, že pri premiestňovaní plechovej vetračky bude chodiť po treťom pásovom dopravníku
alebo prechádzať vedľa neho, mal ho zabezpečiť proti spusteniu. Ako predák pracovnej skupiny mal
správne vyhodnotiť, či sú schopní ju premiestniť bez toho, aby bolo potrebné dopravník odstaviť.
Zamestnanec môže prejsť cez prechodový mostík situovaný nad pásovým dopravníkom, ktorý je v
pohybe. V tejto súvislosti si však mal uvedomiť, že lutňa má určité rozmery, a že ako predák zodpovedá

za zamestnancov z pracovnej skupiny.

U. Y. si vzhľadom na časový odstup nepamätal, či dňa 30.11.2010 mu telefonoval J. a informoval ho o
poruche na pásovom dopravníku.

Svedok N. R. si na dátum 3.1.1988 nepamätal. Potvrdil však, že s absolventmi Stredného odborného
učilišťa baníckeho prefáral pracoviská, poučenie o bezpečnosti pri práci im ale neposkytoval.

Z výsluchu svedka P. vyplýva, že bol členom skúšobnej komisie, keď navrhovateľ absolvoval dňa
5.1.2008 školenie na funkciu predáka. Školenie sa uskutočnilo v kancelárii vedúceho úseku, v dĺžke

asi dvoch hodín. Bol oboznámený s technologickým resp. typovým technologickým postupom a v
tejto súvislosti s prácou, ktorú bude vykonávať, so spôsobom rubania, odťažby, rozpojenia hornín, ich
nakladania, s prácou s indikáciou plynov, s vetraním, so zdravotnou starostlivosťou, že ako predák má
zabezpečiť pracovisko, bezpečnosť pracovníkov a dodržiavať výstražnú zvukovú signalizáciu. Následne
bol preskúšaný formou písomného testu. Pri každom dopravníku pásovom i hrablovom sú umiestnené

pokyny na obsluhu strojného zariadenia, z ktorých sa zamestnanec dozvie, ako má postupovať.

Podľa § 195 ods. 1 Zák. práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz) zodpovedá za škodu
tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere.Podľa§195ods.6Zák.prácezamestnávateľzodpovedázaškodu,ajkeďdodržalpovinnostivyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa § 196 ods. 1 písm. a/ Zák. práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec
svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol

riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

Podľa § 196 ods. 2 písm. a/ Zák. práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

Podľa § 196 ods. 2 písm. c/ Zák. práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže,
že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo ostatné predpisy, konal ľahkomyseľne a mal si pritom

byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa § 196 ods. 3 Zák. práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za
ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c/
sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

Podľa § 196 ods. 4 Zák. práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (odsek 1 písm. a/ a odsek 2 písm. a/)
alebo ostatné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý
počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Podľa § 196 ods. 5 Zák. práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c/ nemožno považovať
bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti.

Navrhovateľ predmetom súdneho konania urobil nárok o určenie, že pracovný úraz, ktorý utrpel u
odporcu dňa 30.11.2010 sa odškodňuje na 100%.

Výpočet prípadov začatia konania na návrh uvedený v § 80 Občianskeho súdneho poriadku je len

demonštratívny, o čom svedčí slovo „najmä" uvedené na začiatku tohto ustanovenia. Nemožno preto
vylúčiť ani podanie žaloby v tomto zákonnom ustanovení výslovne neupravenej (tzv. žalobu svojho
druhu). Za takúto žalobu treba považovať aj žalobu o určenie právnej skutočnosti (nie právneho vzťahu,
resp. práva), ktorá je prejudiciálne významná pre rozhodnutie v inom konaní. V takomto prípade nejde
o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Netreba

preto v priebehu konania naliehavý právny záujem výslovne tvrdiť, ani preukazovať.

V prejednávanej veci navrhovateľ podal návrh o určenie výšky odškodnenia za pracovný úraz. Vec podľa
§7ods.1O.s.p.patrídoprávomocisúdu.VkonanípredSociálnoupoisťovňou,mátátomedziúčastníkmi
sporná otázka význam, keď úrazové dávky sú navrhovateľovi krátené v rozsahu 50% (č. l. 82 spisu). Ide

teda o žalobu, ktorú nemožno podriadiť pod ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. Naliehavý právny záujem
na takejto žalobe, navrhovateľ nemusel preto v konaní pred súdom tvrdiť ani preukazovať.

Ustanovenie § 195 a nasl. Zák. práce upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú
zamestnancovi pracovným úrazom alebo v dôsledku choroby z povolania. Predpokladom tejto

zodpovednosti zamestnávateľa je: a/ existencia pracovnoprávneho vzťahu, b/ vznik škody pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c/ vznik škody za okolností uvedených v zákone,
d/ príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone. Z uvedeného vyplýva, že
zamestnávateľ zodpovedá objektívne, teda bez zreteľa na to, či porušil alebo neporušil nejakú právnupovinnosť, resp., či škodu zavinil alebo nezavinil. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom iba
výnimočne, a to v prípadoch uvedených v § 196 ods. 1, alebo sčasti v prípadoch uvedených v § 196
ods. 2 Zák. práce.

Podľa § 195 ods. 2 Zák. práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Existencia pracovnoprávneho vzťahu je jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa za
pracovný úraz.

Dňa 10.6.1986 medzi účastníkmi konania bola uzavretá pracovná zmluva s nástupom do práce dňa
1.1.1988. Podľa čl. I. a čl. II. zmluvy odporca ako zamestnávateľ prijal navrhovateľa do pracovného
pomeru na dobu neurčitú, v profesii mechanik banskej prevádzky. Dňa 17.9.1997 sa účastníci dohodli na

zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti miesta výkonu práce. Z čl. II. dodatku zmluvy vyplýva, že miesto
výkonu práce navrhovateľa je aj Baňa Nováky. Existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi
konania nebola sporná, ako aj to, že dňa 30.11.2010 navrhovateľ bol zaradený na pracovnej pozícii
rubač. K zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 10.6.1986 v časti o druhu práce došlo na základe
ústnou formou uzavretej dohody.

Predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je skutočnosť, že ku
škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Čo sa považuje za plnenie
pracovných úloh definuje § 220 Zák. práce. V zmysle tohto ustanovenia ide o výkon pracovných
povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, o inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa

(ktorá nevyplýva z druhu práce) a o činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

Dňa 30.11.2010 bol u odporcu určený termín plánovacej celozmennej výluky v chodbách č. 111 110 a č.
111 610 a stenového porubu 111 010-95. Navrhovateľ bol v uvedený deň naďalej zaradený na pracovnej
pozícii rubač, pričom na príkaz zmenového predáka Q. Y. s členmi vytvorenej pracovnej skupiny, okrem

iných činností mal demontovať tri plechové vetračky (lutne) o rozmeroch 630 mm x 3 m v chodbe č. 111
110 v podzemí odporcu v oblasti 11. poľa ťažobného úseku bane Nováky a premiestniť ich za obratnú
tretieho pásového dopravníka v chodbe č. 111 610. S poukazom na uvedené skutočnosti dňa 30.11.2010
navrhovateľ vykonával na základe pokynu zamestnávateľa činnosti, ktoré neboli pracovnou náplňou
pozície rubač.

Pod poškodením zdravia v zmysle definície pracovného úrazu podľa § 195 ods. 2 Zák. práce treba
rozumieť poškodenie telesné aj psychické.

Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze vyplýva, že dňa 30.11.2010 pri vypratávaní plechových

vetračiek, navrhovateľ utrpel telesné poškodenie chrbtice a pravej dolnej končatiny.

Predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz je aj príčinná súvislosť medzi
poškodením zdravia a úrazovým dejom.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že úrazový dej zo dňa 30.11.2010 bol príčinou poškodenia
zdravia navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenie § 196 ods. 1 písm. a/, § 196 ods. 2 písm. a/ Zák. práce pojem bezpečnostné
predpisy treba vykladať širšie a považovať za ne nielen všeobecne záväzné predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj všetky predpisy, ktoré upravujú tieto otázky (technické
normy atď.). Pokynom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je konkrétny, adresný pokyn
nadriadeného zamestnanca, ktorý sa týka ochrany života a zdravia pri určitej práci.

Zavinenie zamestnanca bude dané vtedy, ak z jeho strany pôjde aspoň o nedbanlivosť.

Z hľadiska zbavenia zamestnávateľa celkom z jeho zodpovednosti ďalej nepostačuje zistenie, že
zamestnanec svojím zavinením porušil právne, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny k zaisteniu
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený, a že jedinou príčinou škodybolo ich porušenie. Zamestnávateľ musí preukázať, že znalosť a dodržiavanie zásad bezpečnej práce
nezostalo len na formálnej úrovni, ale že vyvíjal úsilie, aby sa podľa nich aj postupovalo v praxi.
Zamestnávateľ má v tomto smere povinnosť tvrdenia a nesie i dôkazné bremeno.

Pri liberačnom dôvode podľa § 196 ods. 2 písm. a/ Zák. práce má zamestnávateľ povinnosť tvrdiť a
preukázať, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne
alebo ostatné predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľ ako zamestnanec porušil dňa 30.11.2010 ustanovenie § 17 ods.
3, § 17 ods. 5, § 19 ods. 3 a § 230 ods. 4 vyhl. č. 21/1989 Zb.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 21/1989 Zb. vyhláška ustanovuje požiadavky na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským

spôsobom v podzemí vrátane prác, objektov a zariadení na povrchu, ktoré súvisia s týmito činnosťami.

Podľa § 17 ods. 3, veta prvá a tretia vyhl. č. 21/1989 Zb. pracovníci sú povinní používať pridelené osobné
ochranné pracovné prostriedky, pri práci postupovať podľa prevádzkovej dokumentácie a predpisov na
zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a voliť také pracovné postupy, ktoré sú v súlade so zásadami

bezpečnej práce. Obsluhovať a používať môžu len tie stroje a zariadenia, náradie a pomôcky, ktoré im
boli pre ich prácu určené.

Podľa § 17 ods. 5, veta prvá citovanej vyhlášky, pracovníci sú povinní dodržiavať pokyny vyplývajúce z
bezpečnostných označení, výstražných signálov a upozornení.

Podľa § 19 ods. 3, veta prvá a druhá citovanej vyhlášky, predák je povinný zaistiť bezpečnosť
pracovníkov svojej skupiny, bezpečný stav pracoviska, dodržiavanie prevádzkovej dokumentácie a
plnenie príkazov organizácie.

Podľa § 230 ods. 4, veta prvá citovaného zákona, ak to vyžaduje potreba údržbárskych prác, musí sa
zariadenie vypnúť a zabezpečiť proti nežiaducemu uvedeniu do chodu.

Odporca tvrdil, že navrhovateľ bol riadne oboznámený s vyhl. č. 21/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským

spôsobom v podzemí, a tiež s vyhl. č. 10/1971 Zb. (zrušená vyhl. č. 21/1989 Zb.), čo preukazoval údajmi
v Zápisníku bezpečnosti práce, s dokladmi o absolvovaní vzdelávacích aktivít, konkrétne s protokolom
o skúške z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo dňa 5.1.2008, s dokladom zo dňa
18.11.2009 o oboznámení s Typovým technologickým postupom pre razenie banských diel z marca
2007.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, zamestnanec musí byť s predpismi o zaistení
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne oboznámený. Tejto požiadavke nezodpovedá také
„oboznámenie", keď je zamestnancovi len odovzdaná príručka s príslušným bezpečnostným predpisom.
Okolnosť, že jej prevzatie podpíše, ešte sama o sebe nemá žiadny právny význam.

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 10.6.1986 uzavretej medzi účastníkmi konania, odporca mal do práce
nastúpiť dňa 1.1.1988. Pre vznik pracovného pomeru pritom nie je rozhodujúci deň uzavretia pracovnej
zmluvy, ale deň, ktorý bol v nej dohodnutý ako deň nástupu do práce.

V čase vzniku pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, navrhovateľ bol absolventom Stredného
odborného učilišťa baníckeho Prievidza, a podľa tvrdenia odporcu, vzhľadom na túto skutočnosť
neabsolvoval teoretické vstupné školenie. Absolvoval však praktické školenie v dĺžke jedného dňa,
obsahom ktorého bolo prefáranie záchranných ciest a súčasne bol oboznámený s bezpečnostnými
predpismi a povinnosťami. Odporca na jednej strane uviedol, že navrhovateľ bol oboznámený so

základnými povinnosťami obsiahnutými v bezpečnostnom predpise SBÚ č. 10/1971 zo dňa 1.2.1971
formou odovzdania dňa 22.12.1987 Všeobecnej inštrukcie pre pracujúcich, ktorí pracujú v podzemí
(vydaná na základe ustanovenia § 01 005 č. 10/1971) a na strane druhej uviedol, že dňa 4.1.1988
u navrhovateľa vykonal oboznámenie s bezpečnostnými predpismi Ing. T. V. (zamestnanec odporcu).Faktom je, že príručka Všeobecná inštrukcia pre pracujúcich, ktorí pracujú v podzemí, obsahuje
ustanovenia aj o základných povinnostiach zamestnancov, o povinnostiach predáka, o návestných
zariadeniach, signáloch. Navrhovateľ si uvedenú Všeobecnú inštrukciu prevzal, čo však nemá právny

význam, keďže súčasne nebolo preukázané (odporca neuniesol dôkazné bremeno), že by bol s ňou
pri jej odovzdaní (22.12.1987 - č. l. 278) oboznámený a v akom rozsahu. Podľa údaju v Zápisníku
bezpečnosti práce, dňa 4.1.1988 bol navrhovateľ oboznámený s bezpečnostnými predpismi Ing. T. V..
Dokazovanie výsluchom uvedeného svedka nebolo možné vykonať, lebo zomrel. Svedok N. R., s ktorým
dňa 3.1.1988 navrhovateľ prefáral pracovisko, sa k týmto skutočnostiam nevedel vyjadriť. Iné dôkazné

prostriedky odporca neoznačil. Navrhovateľ si pritom na dátum 3.1. a 4.1.1988 nepamätal, a to ani z
hľadiska toho, či bol oboznámený s bezpečnostnými predpismi, a presne ktorými. Za zistenia, že zo
Zápisníka o bezpečnosti práce ani nevyplýva, s ktorými bezpečnostnými predpismi, t. j., či s č. 10/1971,
prípadne s ďalšími bol navrhovateľ Ing. T. V. oboznámený a v akom rozsahu, a či išlo o riadne, nie
formálne oboznámenie, dospel súd k záveru, že odporca nepreukázal, že v časovom období vzniku
pracovného pomeru, navrhovateľa riadne oboznámil s bezpečnostným predpisom č. 10/1971, resp. aj

s ďalšími bezpečnostnými predpismi.

Dňa 24.6.1996 navrhovateľ svojím podpisom potvrdil, že prevzal Pracovné pravidlá pre všetkých
pracovníkov v podzemí hlbinných baní u odporcu. Z tohto potvrdenia vyplýva, že sa zaväzuje ich
obsah zachovávať, obsiahnuté pokyny, zákony a príkazy dodržiavať a prípadné nejasnosti si nechá

vysvetliťnajneskôrpripríchodenapridelenépracovisko.Pracovnépravidláobsahujúvšetkyustanovenia
o právach a povinnostiach pracovníkov (čl. 1.1.4., čl. 1.1.6.), aj o doprave hmôt, predmetov a osôb
dopravníkmi (čl. 10.11.), o kontrole stavu pracoviska (čl. 3.1.4). Prevzatie Pracovných pravidiel nemá
právny význam. Podstatné je, či navrhovateľ s nimi bol oboznámený, a aký bol obsah oboznámenia.
Odporca neoznačil dôkazné prostriedky (výsluch svedkov), ktorými by sa táto rozhodujúca skutočnosť

preukázala. Text potvrdenia zo dňa 24.6.1996 o záväzku zachovávať obsah Pracovných pravidiel,
dodržiavať pokyny, zákony a príkazy, ktoré sú v nich uvedené, a prípadné nejasnosti si nechať
vysvetliť najneskôr pri príchode na pridelené pracovisko nasvedčuje tomu, že k riadnemu oboznámeniu,
t. j. takou formou a v takom časovom rozsahu, aby navrhovateľ ako zamestnanec mohol obsah
Pracovných pravidiel vnímať, nedošlo. Odporca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ

v účastníckej výpovedi zo dňa 15.10.2013 síce potvrdil, že podpis na potvrdení zo dňa 24.6.1996 je
jeho vlastnoručným podpisom. Vzhľadom na časový odstup sa však nevedel vyjadriť, či s Pracovnými
pravidlami pre všetkých pracovníkov v podzemí hlbinových baní pri ich odovzdaní, ho odporca
prostredníctvom svojho zamestnanca oboznámil, a akou formou a v akom časovom rozsahu, a ani či si
ich vôbec prečítal v celom rozsahu, resp. sčasti, a či mu niektoré ich ustanovenia boli nejasné.

Zo vzdelanostnej karty navrhovateľa vyplýva, že dňa 5.1.2008 absolvoval skúšku z predpisov o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Skúšobná komisia ho na základe jej výsledkov odporučila
ustanoviť do funkcie predáka pre činnosť rúbanie, montáž, demontáž komplexných mechanizovaných
porubov, vedenie banských diel. Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 16.9.2013 vyplýva, že

navrhovateľ do funkcie predáka pre uvedenú činnosť menovaný nebol z dôvodu, že v aktuálnom čase
sa nevyskytla potreba. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka, člena skúšobnej komisie,
za účelom posúdenia obsahu skúšky z uvedeného dňa, či okrem písomného testu pozostávala aj z
ústnej časti, a či počas nej bol navrhovateľ oboznámený s bezpečnostnými predpismi, konkrétne s
ktorými, a v akom rozsahu. Z výsluchu P. I. vyplýva, že školenie sa uskutočnilo v kancelárii vedúceho

úseku, resp. jeho zástupcu. Navrhovateľ bol oboznámený so spôsobom rúbania, odťažby, rozpojenia
hornín, ich nakladania, s prácou s bremenami, so zdravotnou starostlivosťou, s indikáciou plynov, so
spôsobom vetrania, so zameraním na technologický postup. Potom nasledovala písomná skúška. V
priebehu ďalšej časti svedeckej výpovede uviedol, že náplňou predmetného školenia bola i povinnosť,
dodržiavať výstražné signály, zabezpečiť dopravník proti uvedeniu do chodu podľa vyhl. č. 21/1989

Zb. Po výsluchu svedka navrhovateľ jeho výpoveď nespochybňoval, ani neoznačoval dôkazy, že by
sa školenie neuskutočnilo tak, ako to uviedol. Nenamietal, že by nebol oboznámený s povinnosťou
dodržiavať znakové, výstražné signály. Netvrdil, že by nepochopil, na čo upozorňujú, a to aj pokiaľ
ide o rozbiehanie linky pásových dopravníkov. Pri riešení otázky, či navrhovateľ bol, kedy a či riadne
oboznámený s vyhl. č. 21/1989 Zb., konkrétne s jej časťou a to o dodržiavaní zvukových výstražných

signálov, je možné s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že to bolo s
určitosťou dňa 5.1.2008. Pokiaľ svedok P. I. sa vyjadroval o obsahu skúšky, ktorej predchádzalo ústne
školenie v tom zmysle, že zamestnanci boli oboznámení, že sú povinní dodržiavať výstražné zvukové
signály, tak uvedené slovné spojenie zodpovedá textu § 17 ods. 5 vyhl. č. 21/1989 Zb. Ako to užbolo uvedené, náplňou školenia zo dňa 5.1.2008, s poukazom na výpoveď svedka, bola i povinnosť
zabezpečiť dopravník proti uvedeniu do chodu so zameraním na vyhl. č. 21/1989 Zb. Svedok poukázal
na to, že pri každom dopravníku sa nachádzajú i Pokyny na obsluhu strojného zariadenia, z ktorého

sa zamestnanec dozvie, ako má pri jeho obsluhe postupovať. Podľa § 230 ods. 4 vyhl. č. 21/1989
Zb. veta prvá, ak to vyžaduje potreba údržbárskych prác, musí sa zariadenie vypnúť a zabezpečiť proti
nežiaducemu uvedeniu do chodu. Uvedená vyhláška, ale ani Pokyny na obsluhu strojného zariadenia
prípadne interný predpis odporcu, vrátane upozornenia č. l. 154 však neobsahujú úpravu o tom, že
zariadeniesamusívypnúťazabezpečiťprotinežiaducemuuvedeniudochoduajvprípadeprechádzania

s bremenom po prechodovom mostíku ponad strojné zariadenie. Svedok Ing. O. z OBÚ Prievidza
uviedol, že zamestnanec môže prejsť cez prechodový mostík ponad dopravník, ak je v pohybe. V konaní
nebolo preukázané ani to, že by počas trvania pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, najneskôr
dňa 30.11.2010, odporca dal navrhovateľovi pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
pri prechádzaní s bremenami po mostíku ponad dopravník s tým, že by išlo aj o riadne oboznámenie
s ním. Odporca v tejto časti dôkazné bremeno neuniesol. Faktom je, že dňa 9.8.2013 (č. l. 241)

navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že bol riadne a preukázateľne oboznámený
s vyhl. č. 21/1989 Zb. Podľa § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2/, súd si môže
osvojiťskutkovézisteniazaloženénazhodnomtvrdeníúčastníkov.Vsúvislostisuvedenýmustanovením
je potrebné uviesť, že účastník počas konania môže tvrdenie, ktoré považoval za zhodné s druhým
účastníkom, odvolať. V texte uvedeného ustanovenia je pritom slovo „môže". Pokiaľ aj navrhovateľ dňa

9.8.2013 uviedol, že bol riadne a preukázateľne oboznámený s bezpečnostným predpisom s vyhl. č.
21/1989 Zb., tak sa ani nejedná o zhodné tvrdenie účastníkov, keď až dňa 23.9.2013 odporca tvrdil, kedy
a akým spôsobom mal byť navrhovateľ oboznámený s týmto predpisom. V súvislosti s prechádzaním s
bremenami po prechodovom mostíku je pritom potrebné poukázať na predchádzajúcu časť odôvodnenia
rozsudku v časti, že vyhl. č. 21/1989 Zb. v tomto smere ani neupravuje pri uvedenom konaní určitý

spôsob, resp. konkrétny spôsob konania nezakazuje. Otázne potom zostalo, či túto situáciu možno
subsumovať pod § 17 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb., z ktorého ustanovenia vyplýva aj to, že zamestnanci
sú povinní pri práci, pri ktorej postupujú podľa prevádzkovej dokumentácie alebo bezpečnostných
predpisov voliť také pracovné postupy, ktoré sú v súlade so zásadami bezpečnej práce. Podľa názoru
súdu konanie navrhovateľa pri prenášaní lutne, bolo pracovným postupom (tento postup však nebol

upravený v prevádzkovej dokumentácii, alebo v bezpečnostnom predpise), ktorý si vyžadoval, aby bol
zvolený v súlade so zásadami bezpečnej práce. Vyhláška č. 21/1989 Zb. v ustanovení § 17 ods.
3 pritom predpokladá, že zamestnanci majú byť zamestnávateľom riadne oboznámení s konkrétnymi
postupmi (nielen všeobecne) o zaistení bezpečnosti a ochrane zdravia pri určitej práci (rozhodnutie
NS ČR č. 21Cdo 3797/2007), ktoré sú povinní dodržiavať. Odporca v súvislosti s preukazovaním, že

navrhovateľa riadne oboznámil s ustanovením § 17 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb., o ktorom tvrdil, že ho
porušil, poukazoval i na listinný dôkaz zo dňa 18.11.2009 (č. l. 262), z ktorého vyplýva, že v tento deň
bol navrhovateľ okrem iného oboznámený aj s Typovým technologickým postupom pre razenie z marca
2007.

Podľa časti IV., čl. 4.2., tretí odsek, posledná časť vety Typového technologického postupu pre razenie z
marca 2007 pracovníci sú povinní voliť také pracovné postupy, ktoré sú v súlade so zásadami bezpečnej
práce.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pojem bezpečnostné predpisy je treba vykladať širšie

a považovať za ne je potrebné aj technické normy, a tiež Typové technologické postupy, Technologické
postupy.

Súd za účelom posúdenia obsahu oboznámenia, a či išlo o riadne oboznámenie, vo veci vykonal
dokazovanie výsluchom svedka J. (ktorý podľa tvrdenia odporcu oboznámil navrhovateľa s Typovým

technologickým postupom pre razenie z marca 2007). Z jeho výsluchu vyplýva, že z neho prečítal
dôležité veci. Uviedol pritom, že ide o obsiahly materiál, a oboznámenie v celom jeho rozsahu by trvalo
minimálne osem hodín. Z jeho výpovede nevyplýva, že by navrhovateľa oboznámil s povinnosťami,
ktoré vyplývajú z § 17 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb., resp. časťou IV., čl. 4.2., tretí odsek posledná veta
uvedeného technologického postupu. Súd pritom poukazuje na to, že ide o Typový technologický postup

pre razenie (nie rúbanie) banských diel. Výsluchom svedka nebolo preukázané, že by navrhovateľa
oboznámil s konkrétnymi (nie všeobecnými) postupmi o zaistení bezpečnosti a ochrane zdravia pri
prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie, alebo pri obdobnej práci. Tietopostupy neobsahuje ani Technologický postup pre porub - Dobývanie uhoľného sloja stenovaním s
riadeným závalom. Odporca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa Príkazu GR č. 14/2008 zo dňa 19.12.2008 čl. 1.12. predák je povinný sa zúčastňovať pravidelného
periodického školenia a preskúšania v lehotách stanovených vedúcim organizácie. V prípade, že sa
predák nezúčastní povinného preskúšania, stráca jeho menovanie platnosť. Predák, ktorý neabsolvuje
povinné preskúšanie nemôže vykonávať svoju funkciu.

Podľa Príkazu GR č. 14/2008 zo dňa 19.12.2008 čl. 1.14., ak nastane bezodkladná potreba ustanovenia
niektoréhozamestnancazapredákastrvalýmpôsobením,jemožnétotouskutočniťpísomnýmpríkazom
vedúceho zmeny, príkazom majstra s následným preukázateľným poučením zamestnanca o jeho
povinnostiach. Návrh na menovanie, skúška a písomné menovanie do funkcie predáka v zmysle
bodov 1.7. až 1.10. tohto príkazu musí byť v takomto prípade zrealizované do 30 kalendárnych
dní. V prípadoch, ak dôjde k okamžitej potrebe poverenia zamestnanca za predáka počas pracovnej

zmeny (krátkodobé pôsobenie - predák na predstihu KMP, na zarážke, na komore a pod., tak isto
aj na povrchových pracoviskách), vykoná to na pracoviskách ustanovený predák, na povrchových
pracoviskách to môže byť majster. V takýchto prípadoch sa poverenie a poučenie vykonáva ústne.

Podľa Príkazu GR č. 14/2008 zo dňa 19.12.2008 čl. 1.16. menovanie do funkcie „predák" podľa

tohto príkazu nemá za následok zmenu druhu vykonávanej práce, dohodnutého v pracovnej zmluve
zamestnanca.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, dňa 5.1.2008 navrhovateľ absolvoval skúšku z
predpisov o zaistení bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Skúšobná komisia ho na základe jej

výsledkov odporučila ustanoviť do funkcie predáka pre činnosť rúbanie, montáž, demontáž komplexných
mechanizovaných porubov pre vedenie banských diel. Do funkcie predáka však menovaný nebol,
a s poukazom na čl. 1.12. Príkazu GR č. 14/2008 nemal povinnosť zúčastňovať sa pravidelného
periodického preskúšania, a ani nemohol funkciu predáka vykonávať. Z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že dňa 30.11.2010 Q. Y. navrhovateľa ústnou formou poveril do funkcie predáka

pracovnej skupiny. Počas pracovnej zmeny došlo k okamžitej potrebe tohto poverenia. Podľa čl. 1.14.
Príkazu GR č. 14/2008 Q. bol pritom povinný navrhovateľa poučiť o jeho povinnostiach. Súd riešil
otázku, aké povinnosti malo poučenie obsahovať. V kontexte s predchádzajúcimi časťami Príkazu GR
č. 14/2008 je možné vyvodiť, že to malo byť poučenie o konkrétnych povinnostiach predáka v zmysle
§ 19 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb. o zaistení bezpečnosti pracovníkov svojej skupiny, bezpečného stavu

pracoviska, ktoré mal dodržať pri demontáži a premiestňovaní plechových vetračiek. Nasvedčuje tomu
aj to, že ak by menovanie bolo realizované písomnou formou, v menovacom dekréte by bolo uvedené
ustanovenie § 19 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb., z hľadiska jeho dodržiavania. Z účastníckej výpovede
navrhovateľa vyplýva, že Q. Y. mu žiadne poučenie o zaistení bezpečnosti neposkytol. Uvedené tvrdenie
je preukázané výsluchom tohto svedka, ktorý uviedol, že navrhovateľovi adresoval slová: „N. zober si

chlapov a choď demontovať lutne", poučenie o zaistení bezpečnosti pri práci mu pritom neposkytol,
čo odôvodnil tým, že predsa bol dlhoročným zamestnancom v bani a vedel, čo má robiť. Pokiaľ ide
o povinnosti, a to dodržiavať výstražné zvukové signály, navrhovateľ ako to už bolo uvedené, bol s
nimi riadne oboznámený s určitosťou dňa 5.1.2008. Opätovné oboznámenie po dátume 5.1.2008 s
ustanovením vyhl. č. 21/1989 Zb., a to § 17 ods. 5, pritom má právny význam len z hľadiska zbavenia sa

zodpovednosti odporcu ako zamestnávateľa celkom podľa § 196 ods. 1 písm. a/ Zák. práce pri skúmaní,
či sústavne vyžadoval a kontroloval jeho znalosť a dodržiavanie.

Súd pri nároku, ktorý navrhovateľ urobil predmetom konania musí zisťovať, čo bolo príčinou škody, či
ako zamestnanec porušil konkrétny predpis, či s ním bol riadne a preukázateľne oboznámený, či jeho

znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovala a kontrolovala, alebo nie. Až potom môže súd posúdiť
mieru jeho zavinenia.

V tejto časti odôvodnenia rozhodnutia je potrebné uviesť, že výpočet tzv. liberačných dôvodov je
taxatívny a nie je možné ho rozširovať.

Pokiaľ ide o ustanovenia § 196 ods. 2 písm. c/ Zák. práce jeho použitie prichádza do úvahy
len v prípadoch, keď sa nejedná o porušenie bezpečnostných predpisov, resp. ak spôsob konania
zamestnanca pri určitom pracovnom úkone neupravuje žiadny bezpečnostný predpis, pokyn. Ak jevšak ľahkomyseľné konanie pracovníka zároveň porušením predpisu o zaistení bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, je nutné otázku zbavenia sa zodpovednosti na strane zamestnávateľa posudzovať
podľa § 196 ods. 1 písm. a/ alebo § 196 ods. 2 písm. a/ Zák. práce, a nie podľa § 196 ods. 2 písm.

c/. Nasvedčuje tomu i znenie § 196 ods. 2 písm. c/, a to konkrétne slovo „hoci" neporušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
alebo osobitné predpisy konal ľahkomyseľne. Takýto výklad má svoje opodstatnenie i z toho dôvodu,
že je tým zdôraznená povinnosť zamestnávateľa oboznamovať zamestnancov s predpismi, s pokynmi
o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak si zamestnávateľ nesplní túto svoju povinnosť,

nemôžesaaničiastočnezbaviťzodpovednostizapracovnýúraz,akjehopríčinoujeporušeniepredpisov
o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca. (R 19/1991).

K predmetnému pracovnému úrazu došlo dňa 30.11.2010 o 12.45 hod., v oblasti 11. poľa ťažobného
úseku bane Nováky, v chodbe č. 111 610 na križovatke s chodbou č. 111 110, ktoré boli určené na
odťažbu uhlia z mechanizovaného stenového porubu č. 111 010-95. Dňa 30.11.2010 bola v týchto

chodbách a v stenovom porube č. 111 010-95 plánovaná celozmenová výluka pásových dopravníkov.
Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia navrhovateľ bol Q. poverený do funkcie predáka
pracovnej skupiny, pričom mu ako predákovi adresoval aj pokyn na zdemontovanie troch plechových
vetračiek v chodbe č. 111 110 a ich presunutie za obratnú tretieho pásového dopravníka v chodbe č. 111
610. Navrhovateľ však Q. vôbec nebol podľa čl. 1.14. Príkazu GR č. 14/2008 poučený o povinnostiach

predáka, a to o zaistení bezpečnosti pracovníkov skupiny, teda aj svojej bezpečnosti a tiež bezpečného
stavu pracoviska, t. j. toho, v ktorom sa demontovali a premiestňovali plechové vetračky. V konaní bolo
zistené, že pracovná skupina po zdemontovaní lutne položila na pásový dopravník situovaný v chodbe
č. 111 110, a navrhovateľ následne išiel na pohon ku skrinke, kde miestnym ovládaním ich posúval
ku križovatke s chodbou č. 111 610. Počas ich presúvania sa tretí dopravník v chodbe č. 111 610

zastavil, navrhovateľ zacítil dym a zápach. V tom čase pracovná skupina mala premiestnené už dve
lutne za obratnú tretieho pásového dopravníka, pri ktorom úkone jej členovia prechádzali s nimi aj po
prechodovom mostíku ponad tretí pásový dopravník v chodbe č. 111 610. Keďže tretí dopravník
v uvedenej chodbe sa zastavil v momente, keď už pracovná skupina mala premiestnené dve lutne,
je možné dospieť k záveru, že celozmenová výluka bola ukončená (podľa predložených dokladov č.

l. 66 sa skončila o 12.00 hod.) a teda jej členovia prvé dve lutne, resp. jednu z nich prenášali ponad
tretí pásový dopravník, ktorý bol v pohybe. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by ho
odstavili v ovládacej skrinke alebo na stykači nastavením do polohy nula. V čase, keď navrhovateľ
zacítil dym a zápach, k pracovnej skupine prišiel revírnik J. W., s ktorým navrhovateľ išiel zistiť, prečo
neťahá odťažbová trasa troch pásových dopravníkov v chodbe č. 111 610. Y. T. na pohone prvého

dopravníka navrhovateľovi poskytol informáciu, s ktorou on následne oboznámil J. W., že na skrinke na
ovládanie prvého pásového dopravníka je nápis: „nezapínať, horí prevodovka". Z účastníckej výpovede
navrhovateľa vyplýva, že JF. mu síce oznámil, že prvý dopravník v chodbe odstavil, ale on nezisťoval
aký spôsob pritom použil, a ani či skutočnou príčinou poruchy bola horiaca prevodovka. Navrhovateľ
tvrdil, že J. W.a sa pýtal, či prvý pásový dopravník bude ťahať a že reagoval odpoveďou, že nie, a

že ho musia opraviť mechanici, pričom sa nedohodli, že revírnik mu oznámi ukončenie týchto prác.
Svedok J. W. popieral, že by sa ho navrhovateľ pýtal, že či prvý pásový dopravník bude ťahať, pričom
v tom čase ešte nevedel určiť rozsah poruchy. Z jeho výpovede pred Obvodným banským úradom však
vyplýva, že navrhovateľa poslal na pracovisko s tým, že s mechanikmi túto závadu odstráni. Na ďalšom
postupe sa pritom nedohodli. S poukazom na uvedené zistenia navrhovateľ, keď odchádzal od prvého

pásového dopravníka v chodbe č. 111 610 mal teda vedomosť o tom, že je odstavený, že opravu budú
realizovať mechanici sami, resp. v súčinnosti s Dušanom Kraľovičom, pričom presný rozsah poruchy
on, a ani revírnik nepoznal. Vedel, že sa s ním nedohodol, že mu oznámi ukončenie prác mechanikmi.
Z výpovede J. W. pred Obvodným banským úradom skutočne aj vyplýva, že telefonoval do dielne
mechanikov, a tiež kutice pasárov, kde mu Y. I. doporučil, aby sa pozrel na brzdu na pohone prvého

pásového dopravníka v chodbe č. 111 610, a ak chytá, aby ju vypodložil. Revírnik tento úkon urobil,
zistil, že brzda neiskrí a dal príslušný výstražný zvukový signál, ktorým informoval zamestnancov na
odťažbovej trase, že spúšťa pásový dopravník. Po odznení signálov sa postupne spustili dopravník v
počte tri v chodbe č. 111 610. Revírnik, a aj navrhovateľ vedeli, čo znamená výstražná signalizácia. Ako
to už bolo uvedené, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol riadne oboznámený s povinnosťou

dodržiavať výstražnú zvukovú signalizáciu (s určitosťou dňa 5.1.2008). V tom čase navrhovateľ aj s
ďalším zamestnancom niesol lutňu v zadnej časti, pozeral sa pod nohy, pričom chôdzu prispôsoboval jej
smerovaniu podľa chôdze dvoch zamestnancov z pracovnej skupiny, ktorí ju niesli vpredu. Účastnícku
výpoveď menil, keď sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či v momente, keď počul zvukovú výstražnúsignalizáciu, či na tretí dopravník v chodbe č. 111 610 stúpil z chodníka alebo z prechodového mostíka.
Z výsluchu svedka Q. J. pred Obvodným banským úradom vyplýva, že predtým ako navrhovateľ utrpel
poškodenie zdravia, lutňu premiestňovali cez prechodový mostík. Na základe uvedeného zistenia, ale

aj výpovede navrhovateľa pred Obvodným banským úradom, je možné dospieť k záveru, že na tretí
pásový dopravník stúpil z prechodového mostíka. Z výsluchu svedkov a to členov pracovnej skupiny, ale
ani z výsluchu navrhovateľa nevyplýva, že by pri premiestňovaní tretej poslednej lutne vopred vychádzal
z toho, že pri tomto úkone stúpi aj na tretí dopravník v chodbe č. 111 610. Nasvedčuje tomu aj to, že sa
nevedeljednoznačnevyjadriť,činadopravníkstúpilzchodníkaalebomostíka,tedanatentomožnýúkon

sa vopred nepripravoval. Zvukový výstražný signál vyhodnocoval tak, že to nemôže byť z odťažbovej
trasy v chodbe č. 111 610.

Zdrojom úrazu navrhovateľovi bol pásový dopravník TP 630/1000 v chodbe č. 111 610, ktorý ho vtiahol
pod prechodový mostík a cez presyp, v ktorom bolo závažie z TH segmentov a železná platňa pásového
dopravníka z chodby č. 111 110. Pásový dopravník išiel rýchlosťou 1,6 m/s.

Pri posudzovaní príčiny (viacerých príčin) poškodenia zdravia navrhovateľa pracovným úrazom súd
vychádzal z toho, že pre bezpečný priebeh vykonávania banskej činnosti v podzemí sú aj predpisom,
a to vyhl. č. 21/1989 Zb. stanovené pravidlá k zaisteniu bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
keď zamestnanci sú povinní dodržiavať pokyny, vyplývajúce z bezpečnostných označení, výstražných

signálov a upozornení (§ 17 ods. 5). V konaní bolo preukázané tvrdenie odporcu, že s uvedeným
bezpečnostným predpisom, konkrétne § 17 ods. 5 navrhovateľa riadne oboznámil. Pred úrazovým
dejom po celej trase č. 111 610 automaticky ovládanej pásovej dopravnej linky bol počuteľný výstražný
zvukový signál, ktorý upozorňoval zamestnancov o jej rozbehu, a teda na zvýšenú pozornosť. Z
účastníckej výpovede navrhovateľa vyplýva, že keď stúpil jednou nohou v chodbe č. 111 610 na tretí

dopravník, v tom momente sa rozbehol. Pred týmto úkonom však aj on počul zvukovú signalizáciu,
na ktorú nereagoval. Navrhovateľ vedel, že porušuje predpis vyhl. č. 21/1989 Zb., konkrétne
ustanovenie o povinnosti dodržiavať pokyny z výstražných signálov, s ktorým bol oboznámený, avšak
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konanie zostane bez následkov. S revírnikom Dušanom
Kraľovičom, keď odchádzal s pohonu prvého dopravníka v chodbe č. 111 610 sa nedohodol, že mu

oznámi, keď bude oprava dopravníka ukončená. Navrhovateľ vtedy rovnako ako revírnik nevedel, či
skutočnou príčinou poruchy bola horiaca prevodovka. Vedel však, že porucha sa mala odstraňovať.
Keďže nepoznal jej skutočnú príčinu, nemohol ani vedieť, ako dlho z hľadiska časového bude oprava
trvať, a kedy bude z ovládania prvého dopravníka odstránený nápis „Nezapínať, horí prevodovka", ktorý
nápis pritom ani nebol dostatočným zabezpečením proti uvedeniu do chodu. V tejto súvislosti mal preto

zvažovať, či k odstráneniu poruchy nedošlo už v krátkom časovom úseku a reagovať na výstražnú
zvukovú signalizáciu. Dôvody, ktoré označil nie sú primeranými preto, aby sa spoliehal, že jeho konanie
zostane bez následkov. Navrhovateľ zavinene, formou vedomej nedbanlivosti porušil ustanovenie § 17
ods. 5 vyhl. č. 21/1989 Zb. Ak by ho dodržal, a po zaznení zvukovej výstražnej signalizácie zostúpil
z tretieho dopravníka, ktorý sa spustil až po odznení tretieho odhúkania (v chodbe č. 111 610 boli tri

dopravníky), k poškodeniu jeho zdravia by nedošlo.

Podľa § 17 ods. 3, veta prvá a tretia vyhl. č. 21/1989 Zb. pracovníci sú povinní používať pridelené osobné
ochranné pracovné prostriedky, pri práci postupovať podľa prevádzkovej dokumentácie a predpisov na
zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a voliť také pracovné postupy, ktoré sú v súlade so zásadami

bezpečnej práce. Obsluhovať a používať môžu len tie stroje a zariadenia, náradie a pomôcky, ktoré im
boli pre ich prácu určené. Podľa § 230 ods. 4, veta prvá citovaného zákona, ak to vyžaduje potreba
údržbárskych prác, musí sa zariadenie vypnúť a zabezpečiť proti nežiaducemu uvedeniu do chodu.
V čase úrazového deja na treťom dopravníku v chodbe č. 111 610 údržbárske práce, ale ani oprava
vykonávané neboli. Vyhláška č. 21/1989 Zb. ale ani Pokyny na obsluhu strojného zariadenia, prípadne

interný predpis odporcu, vrátane upozornenia č. 154 neupravujú, že zariadenie (i pásový dopravník)
sa musí vypnúť, resp. zabezpečiť proti nežiaducemu uvedeniu do chodu, aj v prípade prechádzania s
bremenami po prechodovom mostíku ponad strojné zariadenie. Ako to už bolo uvedené, túto situáciu
je však možné subsumovať pod § 17 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb. Odporca však nepreukázal, výsledky
vykonaného dokazovania nie sú podkladom pre tento záver, že by s týmto ustanovením navrhovateľa

riadne oboznámil, a to v zmysle oboznámenia s konkrétnymi (nie všeobecnými) postupmi o zaistení
bezpečnosti a ochrane zdravia pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie,
alebo pri obdobnej práci. V konaní nebolo preukázané ani to, že by odporca najneskôr dňa 30.11.2010dal navrhovateľovi pokyn s riadnym oboznámením na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
pri prechádzaní po mostíku ponad pásový dopravník.

Navrhovateľ (pri posudzovaní otázky, že bol poverený do funkcie predáka pracovnej skupiny) v
účastníckej výpovedi uviedol, že išlo len o čas pár sekúnd, počas plynutia ktorých mali lutňu dostať
za obratnú tretieho pásového dopravníka. Preto nepovažoval za potrebné dopravník odstaviť, pričom
súčasne z dôvodov, ktoré sú už uvedené v odôvodnení rozsudku sa spoliehal, že tri dopravníky v
chodbe č. 111 610 ťahať nebudú. Podľa názoru súdu z jeho strany išlo o nebezpečné riskovanie, konal

ľahkomyseľne. Navrhovateľ však súčasne pri tomto konaní porušil § 19 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb., s
ktorým ale nebol odporcom ako zamestnávateľom riadne oboznámený (preto nebolo možné aplikovať §
196 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce). V čase úrazového deja navrhovateľ nebol Q. Y.m vôbec poučený
o povinnostiach predáka pracovnej skupiny a to o zaistení bezpečnosti pracovníkov skupiny, teda aj
svojej bezpečnosti, o rizikách práce a tiež bezpečného stavu pracoviska, v ktorom sa demontovali a
premiestňovali lutne. Svedok Q. Ježo to odôvodnil tým, že navrhovateľ bol dlhoročným zamestnancom

v bani a vedel, čo má robiť. V tejto súvislosti súd udáva, že to, že navrhovateľ bol dlhoročným
zamestnancom nezbavovalo Q. Y., aby u neho vykonal poučenie o povinnostiach predáka pracovnej
skupiny. Tým došlo k porušeniu čl. 1.14. Príkazu GR č. 14/2008. Pritom za náležité oboznámenie s
povinnosťami nie je možné považovať ani to, že navrhovateľ skúšku predáka absolvoval dňa 5.1.2008
(pritom išlo o predáka pre činnosť rúbanie, montáž a demontáž KMP) a to vzhľadom na to, že k

menovaniu nedošlo a súčasne po dvoch rokoch, t. j. po 5.1.2010 neabsolvoval periodické školenie.
Navrhovateľ dňa 30.11.2010 nebol preukázateľne, tak ako to vyžaduje čl. 1.14. Príkazu GR č. 14/2008
poučený o povinnostiach predáka podľa § 19 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb., a to vo vzťahu ku konkrétnej
práci (demontáž a premiestňovanie lutní), ktorú mal s ďalšími zamestnancami vykonávať. Ako to už
bolo uvedené, navrhovateľ nebol riadne a preukázateľne oboznámený ani s tým, že si má pri výkone

práce voliť postupy a konkrétne aké pri prenášaní lutní, resp. iných bremien, ak by k premiestňovaniu
malo dôjsť i po prechodovom mostíku ponad pásový dopravník (§ 17 ods. 3). V tejto súvislosti súd
poukazujenaZápisnicuoohliadkemiestazávažnéhopracovnéhoúrazuzodňa10.12.2010(č.l.48),keď
odporca nariadil opatrenie a to zdemontovať prechodový mostík a zabezpečiť bezpečný prechod okolo
obratnej stanice tretieho dopravníka v chodbe č. 111 610. Ak by navrhovateľ bol riadne oboznámený s

povinnosťami podľa § 19 ods. 3, § 17 ods. 3 vyhl. č. 21/1989 Zb. k poškodeniu jeho zdravia by nemuselo
dôjsť, lebo by si bol vedomý, že aké konkrétne pracovné postupy má voliť, a ktoré sú v súlade so
zásadami bezpečnej práce.

Odporca, ako zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti sčasti, keď preukázal, že navrhovateľ porušil

svojím zavinením § 17 ods. 5 vyhl. č. 21/1989 Zb., s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený.
Toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Ďalšími dvomi bolo porušenie § 17 ods. 3, § 19 ods. 3 vyhl.
č. 21/1989 Zb., s ktorými však navrhovateľ odporcom nebol riadne a preukázateľne oboznámený, preto
sa odporca v tejto časti nemôže zbaviť zodpovednosti.

S poukazom na mieru zavinenia navrhovateľa súd určil, že pracovný úraz sa odškodňuje na 67% (100%
mínus 33%). Podľa názoru súdu, ani jednu z uvedených troch príčin pracovného úrazu nie je možné
vyhodnotiť tak, že je to príčina dôležitá, podstatná a značná (hlavná) a ostatné dve sú len vedľajšie.
Všetky tri sú hlavnými príčinami pracovného úrazu, bez ktorých by škodný následok nevznikol. Ak by:
a/ ako to už bolo uvedené navrhovateľ dodržal § 17 ods. 5 citovanej vyhlášky a po zaznení zvukovej

výstražnej signalizácie zostúpil z tretieho dopravníka, ktorý sa spustil až po odznení tretieho odhúkania,
b/ ak by odporca navrhovateľa riadne a preukázateľne oboznámil s konkrétnymi (nie všeobecnými)
postupmi o zaistení bezpečnosti a ochrane zdravia pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad
strojné zariadenie (§ 17 ods. 3), c/ ak by odporca navrhovateľa riadne a preukázateľne oboznámil s §
19 ods. 3, k poškodeniu jeho zdravia by nedošlo. V prevyšujúcej časti súd návrh ako neopodstatnený

zamietol.

V konaní nebola preukázaná nefunkčnosť blokovacieho lanka tretieho dopravníka v chodbe č. 111 610.
Navyše pásový dopravník má rýchlosť 1,6 m/s., a pokiaľ zamestnanci zareagovali a odstavili dopravník,
navrhovateľ bol za prekážkami, ktoré mu spôsobili zranenia. V konaní tiež nebolo preukázané, že ku

pracovnému úrazu by došlo z dôvodu, že prvý pásový dopravník (po spustení ktorého sa do prevádzky
uviedol aj druhý a tretí dopravník) by nemal byť v prevádzke. Podľa vyjadrenia Obvodného banského
úradu Prievidza (č. l. 155 a 207), ktoré navrhovateľ nespochybňoval, revírnik J. nadvihol závažie, lebo
elektromagnetnedostatočnousilouvtiaholtiahlotohtozávažia.Závažieselektromagnetomsanachádzavedľa prevodovky a revírnik nedemontoval žiadne kryty a ani ochranné prvky na tomto dopravníku, a
nezasahoval do konštrukcie, prípadne do elektrických obvodov a častí pásového dopravníka. Funkčnosť
pásovéhodopravníkavyskúšalpovypodloženízávažiachodomajehozastavenímmiestnymovládaním.

V príčinnej súvislosti s úrazom neboli prekážky za prechodovom mostíku alebo v blízkosti dopravníka,
pričom práce boli vykonávané v profile 3,3 m. Navrhovateľ v priebehu konania poukazoval na § 1
ods. 4 Zák. práce, § 3 a § 39 Obč. zákonníka . V § 3 ods. 1 Obč. zákonníka je upravené významné
interpretačné pravidlo. Podľa názoru súdu, i keď navrhovateľ utrpel vážne poškodenie zdravia, stal
sa invalidným, aplikácia inštitútu dobrých mravov nie je možná. Príčinou úrazu bolo aj jeho zavinené

porušenie bezpečnostného predpisu, konkrétne § 17 ods. 5 vyhl. č. 21/1989 Zb.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj.
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).