Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216930
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312216930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

sumy 675 eura ako majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 550 eur, keď Okresný
súd v Leviciach viac ako 10 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej exekútorom pod
exekučným číslom EX 725/2010.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa
dostavil právny zástupca a neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu a
písomného vyjadrenia.
Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedla, že žiada návrhu vyhovieť a priznať
náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to : vyjadrením odporcu, novinovým článkom doručeným dňa 23.04.2013, novinovým

článkom, listami európskych komisií, správou exekútora doručenou dňa 28.06.2013, pripojeným spisom
- fotokópiou sp. zn. 9Er/93/2010 OS Levice a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
675 eura ako majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 550 eur. Navrhovateľ
ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice na vykonanie

exekúcie voči povinnému: S. H.. Príslušný okresný súd vydal poverenie po uplynutí zákonom stanovenej
doby s omeškaním viac ako 10 mesiacov, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Majetková škoda
predstavovala náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a
rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému predstavovalisumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne
náklady v sume 15 eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo

dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma
má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 660 eur ročne a
navrhovateľ sa domáhal sumy 550 eur za 10 mesiacov.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne
dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne

prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na
vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade
posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba tieto posudzovať aj

v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca
namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické

a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať
len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických,
či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade
odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom
na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia,

vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh
navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť
pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca namietal aj premlčanie
návrhu, keď 15-dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred
uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky

príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul nároku
je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ
vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia
podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 20.05.2010, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že súd
musí v 15-dňovej lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Rozhodnutie rozhodcovskej

komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského
súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako
nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety odporcu. Odporca
nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom
pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa navrhovateľa

vydaniepoverenianiejepoprávnejafaktickejstránkezložitouvecou.Výkladzákonaozodpovednostiza
škodupodľaktoréhobynebolvšeobecnýsúdoprávnenýpreskúmavaťexistenciuzbytočnýchprieťahovv
konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa
a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým
posudkom, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť

aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov
spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak
sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené. V námietke premlčania navrhovateľuvádzal, že o nevydaní poverenia sa mal možnosť dozvedieť len od exekútora, konkrétne špecifikovať
dátum, kedy sa o nevydaní poverenia dozvedel, uviesť nevedel.

Zo spisu sp. zn. 9Er/93/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o vydanie
poverenia bol podaný dňa 18.02.2010. Poverenie v predmetnej exekučnej veci bolo Okresným súdom v
Leviciach vydané dňa 13.10.2010. Prípisom zo dňa 06.07.2010 súd vyzval exekútora na opravu návrhu.
Oprávnený návrh opravil dňa 16.09.2010. Podaním zo dňa 30.08.2010 oprávnený podal sťažnosť na
postup súdu. Na výzvu súdu exekútor ohľadne vymáhania dlžnej sumy uviedol, že pohľadávka v sume

1.310,46 eura s príslušenstvom bola vymožená z celkovej sumy 8.809,62 eura suma 20 eur.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na

náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu

aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31.05.2011 podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia navykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto

lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31.05.2010 exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.

platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z
akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa
23.04.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Uplynula
šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na súde. Navrhovateľ sa

domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej
15-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k
nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu, a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká
škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu
na vydanie poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa
navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
novelou účinnou od 01.06.2011. Bola by takáto novela nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa

písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d)
svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010
o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia, na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu
potreby preskúmavania písomností, pre prípad neprípustnosti exekúcie. Novela č. 144/2010 Z.z. sa
vzťahuje aj na konania začaté, pred účinnosťou tohto zákona (ASPI komentár k § 44 Exekučného

poriadku). K vydávaniu poverení, na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo
a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS
v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu. V
podstatepodľazdôvodnenianavrhovateľabysúdmuselvydávaťpoverenie,nazákladerozhodcovského
rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, čo je

nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. V čase rozhodnutia súdu lehota na vydanie poverenia v prípade
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ
uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne

konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či
Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by
len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od
01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno braťdo úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo vydané viac ako s 10 mesačným omeškaním. Súd zistil, že
poverenie bolo vydané 237 dní od doručenia návrhu. Z tejto doby márne súd čakal 72 dní na doplnenie
návrhu oprávneným - navrhovateľom, pričom sa oprávnený v tomto čase sťažoval na prieťahy v konaní.
Poverenie bolo vydané na 27 deň od doplnenia návrhu. Navrhovateľ uvádzal päť urgencie vo veci
vydaniapoverenia,ktorésavexekučnomspisenenachádzajúanekorešpondujúanisčasomomeškania

s vydaním poverenia. Údaje navrhovateľa sú nesprávne priam zavádzajúce, s ktorých vyplýva, že
navrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o
údajnej majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne. Táto skutočnosť
nárok navrhovateľa skôr vyvracia. Exekútor vymohol pohľadávku celkove v sume 20 eur zo sumy
8.809,62 eura z pôvodnej pohľadávky 1.310,46 eura. Exekučný titul podľa tohto súdu, tiež nie je v
súlade so zákonom. V predmetnej veci z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody bol exekučný

titul rozhodcovský rozsudok. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím údajnej zákonnej lehote
nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná,
navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku pričom na navrhovateľovi je
preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané nijako
nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Rovnako ako pri vzniku

škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť
skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah
ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia
o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní
poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora

o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom,
až do samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu
ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní,
že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko

ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Navrhovateľ navrhoval ohľadne výšky škody predloženie
znaleckého posudku resp. znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p. I k takémuto postupu
je potrebné aby účastník predložil podklady -dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať či
rozhodnúť podľa § 136 O.s.p. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení
účastníkov konania Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako

nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Súd sa nestotožňuje ani
s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutiaanárokompriznávanýmÚstavnýmsúdomSRzaprieťahyvkonaní.Súdvšaknevideldôvod,
aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní o ktorých ten ktorí súd v danom
čase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Sám navrhovateľ žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty

na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo súdov (exekučný spis OS Levice sp.zn. 8 Er
40/2009 založený v spise sp.zn. 25C/352/2012 OS Nitra), nezúčastňuje sa na všetkých pojednávaniach.
Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Zákonodarný zbor SR v prípade
rozhodcovských rozsudkov lehotu na vydanie poverenia zrušil. V rámci exekučného konania má súd
právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania
(rozhodnutia: NS SR 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011,
I. ÚS 16/2002). Za týmto účelom žiadať dôkazy. Sťažnosť tak bola podľa tohto súdu nedôvodná. Je
pravdou, že exekučný súd vydal poverenie po 27 dňoch doplnenia opravy návrhu. Bolo vydané na
237 deň od podania návrhu. Do pozornosti súd dáva skutočnosť, že aj exekútor u ktorého oprávnený

navrhovateľ podal návrh na začatie exekúcie nedodržiaval lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní, z čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné závery
nevyvodzoval. Exekučný súd vydal rozhodnutia v lehote 165 dní, neberúc do úvahy dobu počas ktorej
navrhovateľ nedoplnil návrh a 27 dní od doplnenia návrhu, pričom žiadna zákonná lehota na vydaniepoverenia v čase vydania poverenia neexistovala. Išlo o rozhodnutie vydané v primeranej súdnej
lehote. Ide o dobu, ktorá je v rámci súdneho konania časovo zanedbateľná. Z pohľadu súdnictva sa o
uvedenej dobe dá hovoriť ako o krátkom časovom intervale. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou

súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas
tejto doby navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. V čase podania návrhu na vydanie
poverenia existovala zákonná lehota na vydanie poverenia. Táto podmienka však v priebehu konania
odpadla. Nedodržaniezákonnejlehotytiežautomatickynezakladánároknanáhraduškody(rozhodnutie
ÚS SR I. ÚS 16/2002). Je potrebné vyhodnotiť či nedodržanie zákonnej lehoty súdom na vydanie

poverenia má mať za následok priznanie škody. Pre navrhovateľa preukázateľne nenastala žiadna
objektívna negatívna skutočnosť. Otázka je či aj k škode došlo. Ako už bolo konštatované majetková
ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania
zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované
a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa
súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne

obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxi nie v súlade
s dobrými mravmi. O návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté. Konštatovanie, že vo veci išlo
o prieťah, nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne
konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Hromadná (opakovane podaná
do množstva konaní) sťažnosť z 30.08.2010 bola reakciou navrhovateľa na to, že exekučný súd v

zhodných veciach žiadal o doplnenie návrhu na vydanie poverenia s ktorým oprávnený nesúhlasil.
Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu , jeho majetok by sa

nezmenšil. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky
navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty
na vydanie poverenia.

Z dokazovania nebolo možné konkrétne zistiť, kedy sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel o nevydaní

poverenia v 15-dňovej lehote. Od uplynutia 15-dňovej lehoty po podaní návrhu o vydanie poverenia resp.
po doplnení - oprave návrhu (dňa 18.02.2010 resp. 16.09.2010) do uplatnení si náhrady škody priamo
u odporcu dňa 23.04.2012 neuplynula trojročná doba. Odporca namietal premlčanie návrhu. Súd mal
za to že návrh nie je premlčaný.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, aby
okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Súd preto
k veci dodáva, že by predmetné poverenie nevydal, keďže exekučný titul nie je vydaný v súlade
so zákonom, keď rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Súdy SR v predmetných veciach majú rovnaký právny názor, nielen ohľadne
navrhovateľa,napríkladzhodnerozhodovalKrajskýsúdvNitrenapr.voveciachsp.zn.26CoE/140/2012,
8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach sp.zn. 16CoE 228/2012,
17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn.6CoE 167/2012, Najvyšší súd SR vo veciach sp.zn.
1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 3 Cdo 46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, ako aj Ústavný súd

ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010.

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti
veci ako sú zanedbateľná dĺžka nedodržania lehoty, nepravdivé údaje navrhovateľa o dĺžke
nedodržanialehoty,zánikzákonnejlehotavpriebehukonania,reálnenepreukázanieškody,neexistencia

konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata
súdnictva, účelový prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, exekučný titul v rozpore so zákonom viedli samostatne i vo vzájomnom
kontexte súd k zamietnutiu návrhu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.