Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200908
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200908.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Doprastav,
a.s., Drieňová 27, Bratislava, IČO: 31 333 320, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ &
BOHUNICKÝ s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Renát Dvorecký, advokát a
konateľ, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti pribratých
účastníkov konania: 1/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, 2/ Združenie HANT BA DS
& ANIK, Považské Podhradie 77, Považská Bystrica, IČO: 36 834 921, zastúpený: Šiška & Partners
s.r.o., advokátska kancelária, Palisády 33, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Karol Šiška, advokát a

konateľ, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 60-6000/2012-ON/19 zo dňa
03.05.2012 v znení opravy chyby zo dňa 04.05.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 60-6000/2012-ON/19 zo dňa 03.05.2012
v znení opravy chyby zo dňa 04.05.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. XX-XXXX/XXXX-ON/XX. zo dňa 03.05.2012 (pôvodné chybné číslo rozhodnutia bolo XX-XXXX/

XXXX-ON/XX), v znení opravy chyby v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia (žalovaný v
súlade s § 145 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) opravil zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v
uvedení nesprávneho čísla rozhodnutia), ktorým žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné
obstarávanie a orgán príslušný podľa § 109 a § 137 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ ZVO v spojení s § 140
ods. 5, 7 ZVO vo veci námietok žalobcu (ako uchádzača) proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži
na predmet zákazky „Cesta I/68 Prešov odb. Škultétyho - ZVL“, vyhlásenej verejným obstarávateľom

-Slovenská správa ciest vo Vestníku verejného obstarávania č. 85/2011 dňa 03.05.2011 pod značkou
XXXXX-MSP rozhodol tak, že námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol (ďalej aj len napadnuté
rozhodnutie).

Uviedol, že predložil ponuku do verejnej súťaže vyhlásenej verejným obstarávateľom, ktorý mu
listom zo dňa 05.09.2011 o výsledku vyhodnotenia ponúk oznámil, že ponuka žalobcu bola prijatá.Následne mu bolo oznámené podanie námietky proti vylúčeniu uchádzača HANT BA DS & ANIK.
Dňa 24.11.2011 vydal žalovaný rozhodnutie č. XXX-XXXX/XXXX-ON/XXX, ktorým zrušil rozhodnutie
verejného obstarávateľa o vylúčení uchádzača - združenie HANT BA DS & ANIK a nariadil zaradiť

tohto uchádzača do verejnej súťaže. Listom verejného obstarávateľa zo dňa 20.12.2011 bol žalobca
informovaný o výsledku vyhodnotenia ponúk II s tým, že žalobca neuspel vo verejnej súťaži. Úspešným
uchádzačom sa stalo združenie HANT BA DS & ANIK. Žiadosť o nápravu proti vyhodnoteniu
ponúk verejný obstarávateľ zamietol a tak žalobca podal žalovanému dňa 13.01.2012 námietky proti
vyhodnoteniu ponúk a zaplatil kauciu v sume XXX.XXX,XX. eur. Dňa 08.02.2012 sa u žalovaného konalo

ústne pojednávanie v konaní o námietkach žalobcu a na tomto pojednávaní vzniesol žalobca námietku
zaujatosti proti predsedovi komisie žalovaného A.. A. S., ktorú odôvodnil v liste zo dňa 08.02.2012
a z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na deň 15.02.2012. Dňa 13.02.2012 podal žalobca
sťažnosť na nečinnosť žalovaného vo veci podanej námietky zaujatosti. Dňa 03.05.2012 vydal žalovaný
napadnuté rozhodnutie o zamietnutí námietok žalobcu proti vyhodnoteniu ponúk, pričom kaucia sa v
súlade s § 138 ods. 20 ZVO stala príjmom štátneho rozpočtu.

Žalobca žiadal preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia v znení opravy chyby s tým, že
napadol aj postup žalovaného predchádzajúci rozhodnutiu. Ako predbežnú otázku žiadal posúdiť
zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXX-XXXX/XXXX-ON/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný
zrušil rozhodnutie verejného obstarávateľa o vylúčení uchádzača HANT BA DS & ANIK a nariadil
zaradiť tohto uchádzača do verejnej súťaže (ďalej aj len rozhodnutie o zaradení uchádzača). Toto

rozhodnutie o zaradení uchádzača považuje žalobca za rozhodnutie prv urobené, o ktoré sa napadnuté
rozhodnutie opiera a je preň záväzné. Toto rozhodnutie je síce podľa § 140 ods. 4 ZVO preskúmateľné
súdom, avšak žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko nebol týmto rozhodnutím
priamo ukrátený na svojich právach. Vyslovil názor, že keďže žalovaný vyhovel v celom rozsahu
námietkam uchádzača HANT BA DS & ANIK, aktívne legitimovaná osoba na podanie žaloby proti

tomuto rozhodnutiu neexistuje. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, citoval ustanovenia
§ 139 ods. 2 písm. e/ a ods. 4 ZVO a vyslovil názor, že porušenie ZVO vydaným rozhodnutím o
zaradení uchádzača a postupom žalovaného malo za následok, že úspešným uchádzačom sa stal
uchádzač, ktorý nesplnil podmienky vyžadované verejným obstarávateľom v súťažných podkladoch.
Ponuka úspešného uchádzača bola v priebehu súťaže zmenená, pričom neboli zachované všetky

procesné podmienky súvisiace so zmenou ponuky. Tento uchádzač zároveň nesplnil všetky podmienky
účasti a toto všetko má zásadný vplyv na výsledok verejnej súťaže.

I.A.

Nedodržanie zákonnej lehoty

Nezákonnosť postupu žalovaného žalobca videl v porušení § 139 ods. 5 písm. c/ ZVO, nakoľko žalovaný

nerozhodol o námietkach v zákonnej lehote 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie a
písomného vyjadrenia k podaným námietkam. Citoval ustanovenia § 136 ods. 1 písm. f/, ods. 3 písm.
f/, ods. 6 písm. b/, ods. 8, § 138 ods. 2 písm. f/, ods. 5 písm. a/, § 139 ods. 4, ods. 5 písm. c/, §
136 ods. 1 písm. f/ a ods. 3 písm. f/, ods. 6 písm. b/, § 138 ods. 5 písm. a/ ZVO s tým, že žalovaný
bol povinný rozhodnúť o námietkach žalobcu najneskôr do 17.02.2012 a keďže vydal rozhodnutie až

dňa 03.05.2012, závažným spôsobom porušil ZVO. Žalovaný nevyužil možnosť prerušenia konania o
námietkach a rozhodol značne po uplynutí zákonnej lehoty, teda bez vážneho dôvodu nekonal v súlade
so ZVO tým, že bol v konaní nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Citoval čl. 2 ods. 2, čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základným
ľudským právom a jedným z procesných princípov, ktoré majú garantovať širšie ústavné právo na súdnu

a inú právnu ochranu a odstrániť stav neistoty. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátnych orgánov
konať spôsobom vylučujúcim zbytočné prieťahy. V prípade postupu žalovaného ide o tzv. zákonnú
nečinnosť, t.j. protiprávne konanie žalovaného, ktorým je porušovaná ZVO uložená povinnosť aktívne
konať, najmä vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

I.B.Zmena ponuky úspešného uchádzača

Kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia cena. Žalobca poukázal na čl. 28 bod 28.1 Súťažných
podmienok, § 41 ods. 1, § 42 ods. 2 ZVO s tým, že verejný obstarávateľ žiadal od uchádzača HANT

BA DS & ANIK v žiadosti o vysvetlenie ponuky okrem iného vysvetliť aj údaje týkajúce sa ceny prác
za predmet zákazky, keďže tento uchádzač na štyroch dokumentoch predložených v ponuke uviedol
tri rôzne ceny prác a to nasledovne: v ponukovom liste a v návrhu na plnenie kritérií uviedol sumu
XX.XXX.XXX,XX eu.r, v návrhu zmluvy o dielo uviedol XX.XXX.XXX,XX eur a v cene prác uviedol sumu
XX.XXX.XXX,XX eur. Uchádzač vo svojom vyjadrení uviedol, že cena za dielo je správne uvedená v

cenovej ponuke, t.j. v sume XX.XXX.XXX,XX eur.. K rozdielnym sumám cien prišlo podľa uchádzača z
dôvody chyby v písaní. Verejný obstarávateľ takéto vysvetlenie neakceptoval ako zrejmú chybu v písaní,
ktorá nemá za následok zmenu ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO. Podľa verejného obstarávateľa by sa
pripustením opravy chyby v písaní v tomto prípade dopustil diskriminácie voči ostatným uchádzačom
a zmena ponuky je v časti plnenia kritérií na vyhodnotenie ponúk principiálne neprípustnou, z ktorého
dôvodu vylúčil tohto uchádzača z verejnej súťaže. Žalobca sa stotožnil s argumentáciou verejného

obstarávateľa týkajúcou sa opravy chýb v písaní a zároveň doplnil, že nevyhnutnou podmienkou
je, aby chyba v písaní, resp. počítaní bola z obsahu celého dokumentu zrejmá a bez ďalšieho
problému zistiteľná a jej opravou nedošlo k zmene obsahu alebo zmyslu dokumentu. Za chyby v
písaní možno považovať najmä pisárske preklepy, pravopisné chyby, vynechanie písmen, nesprávne
citované ustanovenie predpisu a podobne. Pre vyhodnocovanie ponúk je záväzným návrh uchádzača

na plnenie kritérií verejného obstarávateľa vyjadriteľný číslicou, t.j. pôjde o údaj, ktorý je nesporný,
záväzný a nespochybniteľný, vyjadrený spôsobom, ktorý neumožní rôzny výklad. Vysvetlením ponuky
pritom nesmie prísť k zmene tejto ponuky. Podľa žalobcu tento uchádzač vo vysvetlení zmenil svoju
ponuku, nakoľko pôvodnú cenu v návrhu na plnenie kritérií v sume XX.XXX.XXX,XX eur zmenil
na sumu XX.XXX.XXX,XX eur a takáto oprava nepredstavuje opravu zrejmých chýb v písaní alebo

počítaní. Zrejmou chybou v písaní by bolo napríklad, ak by návrh na plnenie kritérií obsahoval sumu
XX.XXX,XXXXX eur a všetky ostatné dokumenty v ponuke uchádzača sumu XX.XXX.XXX,XX eur, t.j.
uchádzač by nesprávne použil interpunkčné znamienko a tým znížil uvádzanú sumu. Podľa názoru
žalovaného je rozhodujúcou cenou uchádzača HANT BA DS & ANIK cena uvedená v návrhu zmluvy
o dielo v sume XX.XXX.XXX,XX eur. Žalovaný teda za cenu v návrhu na plnenie kritérií považuje

nižšiu sumu ako uviedol tento uchádzač, keďže žalovaný použil najnižšiu zo súm uvedených týmto
uchádzačom. Z uvedeného vyplýva tiež rozdiel medzi sumou uvedenou v návrhu zmluvy o dielo
a sumou v návrhu na plnenie kritérií, čo predstavuje porušenie § 45 ods. 1 ZVO, podľa ktorého
uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi a s ponukou predloženou úspešným
uchádzačom. Vo vysvetlení uchádzača HANT BA DS & ANIK teda prišlo k zmene jeho ponuky, kedy

pôvodne uvedená cena v návrhu na plnenie kritérií v sume XX.XXX.XXX,XX eur bola zmenená na sumu
XX.XXX.XXX,XX eur. Takéto vysvetlenie nepredstavuje opravu zjavnej chyby v písaní a počítaní. Tento
uchádzač síce mohol zmeniť svoju ponuku v lehote na predkladanie ponúk, avšak len predložením
úplne novej ponuky, čo sa nestalo. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že pokiaľ sú všetky
ceny uvedené v ponuke uchádzača nižšie ako ktorákoľvek z cien uvedených v ponukách ostatných

uchádzačov a nemôže dôjsť k porušeniu princípu nediskriminácie, je potrebné, aby verejný obstarávateľ
uplatnil zásadu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania, na základe ktorej je potrebné za
rozhodujúcu považovať najnižšiu z cien uvedených v ponuke tohto uchádzača, pokiaľ sa inštitútom
vysvetlenia relevantným a nespochybniteľným spôsobom nepreukáže opak. Pokiaľ je však niektorá z
cien uvedených v ponuke uchádzača vyššia ako cena uvedená v ponuke iného uchádzača, treba v

súlade s princípom nediskriminácie považovať za rozhodujúcu najvyššiu z cien uvedených v ponuke
tohto uchádzača, pokiaľ sa inštitútom vysvetlenia nepreukáže opak.

Takýto široký výklad zásady hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania je neprípustný. Podľa
žalobcu posúdením veci žalovaným v rozhodnutí o zaradení uchádzača a následným postupom
verejného obstarávateľa prišlo k porušeniu § 42 ods. 2 ZVO, ktoré nepripúšťa zmenu ponuky na základe

vysvetlenia.

I.C.Nesprávne posúdenie splnenia podmienok účasti úspešným uchádzačom

Žalobcauviedol,ževerejnéhoobstarávaniasamôžezúčastniťskupinadodávateľov.Poukázalnaznenie
§ 31 ods. 1,2 ZVO ako aj bodu 11.9 súťažných podkladov a ustanovenia § 829 ods. 1 a 830 a 835 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že súčasťou ponuky uchádzača HANT
BA DS & ANIK je aj zmluva o združení, pričom podiely členov združenia na realizácii zákazky sú: HANT
BA DS 50% a ARIAN CONSTRUCCIÓN Y GESTIÓN DE INFRASTRUCTURAS S.A. 50%. Základnou
povinnosťou každého účastníka združenia je vyvíjať činnosť spôsobom určeným v zmluve o združení
na dosiahnutie dojednaného účelu. Z ponuky úspešného uchádzača je zrejmé, že spoločnosť ARIAN je

účastníkom združenia spĺňajúcim podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti
(stavebné práce s obdobným predmetom zákazky s hodnotou stavebných prác nad XX.XXX.XXX eur
bez DPH jednotlivo uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov...). ARIAN však nepredložil žiadne
údaje o zamestnancoch zodpovedných za riadenie prác a údaje o strojovom a technickou vybavení,
ktoré má mať k dispozícii na riadne uskutočnenie požadovaných prác. Z ponuky nie je zrejmý spôsob,
akým sa bude ARIAN reálne podieľať ako člen združenia na realizácii prác. Podľa žalobcu je úlohou

člena združenia ARIAN výlučne administratívne preukázanie splnenia podmienok účasti podľa § 26 až
28ZVO.ÚlohačlenazdruženiaARIANjetedavýlučneformálna,čonezodpovedávyjadreniuuchádzača,
že podiely jednotlivých členov združenia a ich podiely na realizácii zákazky sú 50/50. Je dôvodné
predpokladať, že ARIAN nebude reálne participovať na plnení zákazky, čo je v priamom rozpore s
účelom združenia podľa občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní úlohy ARIAN ako účastníka združenia

v hodnotení ponuky uchádzača HANT BA DS & ANIK je nevyhnutné zaoberať sa aj zodpovednosťou
jednotlivých účastníkov združenia za splnenie predmetu zákazky.

I.D.

Nesprávne posúdenie splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa úspešným uchádzačom

Úspešný uchádzač HANT BA DS & ANIK mal byť podľa žalobcu vylúčený, keďže nesplnil podmienky

účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti určené v súťažných podkladoch. Tento
uchádzač vo svojej ponuke uviedol, že na výrobu obaľovacích zmesí použije obaľovaciu súpravu
AMANN, ktorú má v prenájme od spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, s.r.o.. V procese
vysvetľovania ponuky spresnil, že má možnosť využiť obaľovacie centrum v Kráľovskej Lehote alebo
iné obaľovacie centrum, ktoré má alebo v čase výkonu diela bude mať spoločnosť Cestné stavby

Liptovský Mikuláš, s.r.o. k dispozícii. Žalobca už v žiadosti o nápravu a v námietkach poukázal na bod
10.2 Technicko-kvalitatívnych podmienok MDPT SR, časť 6 Hutnené asfaltové zmesi, podľa ktorého
„dopravná vzdialenosť je limitovaná klimatickými podmienkami v mieste výroby a kladenia asfaltovej
zmesi. Na zníženie strát teploty zmesi pri preprave sa musia korby vozidiel zakrývať. Prednostne
sa majú používať vozidlá s veľkou prepravnou kapacitou. Vzdialenosť stavby od obaľovacej sústavy

nesmie byť väčšia ako 60 km, resp. pri časovom vyjadrení nesmie doprava asfaltových zmesí trvať
viac ako 90 minút“. Verejný obstarávateľ tiež skonštatoval, že obaľovačka spoločnosti Cestné stavby
Liptovský Mikuláš, s.r.o. nespĺňa uvedené podmienky, keďže vzdialenosť medzi Prešovom a Kráľovskou
Lehotou je 122 km s časom cesty 92 minút osobným autom. Z rozhodnutia o zaradení uchádzača
vyplýva, že uchádzač HANT BA DS & ANIK uviedol, že má zámer používať obaľovačku z Kráľovskej

Lehoty, čím budú zachované všetky požiadavky na kvalitu, čo dokladoval čestným vyhlásením. Čestným
vyhlásením však tento uchádzač nemôže garantovať zachovanie všetkých požiadaviek na kvalitu,
nakoľko vo svojej ponuke neuviedol žiadne existujúce zariadenie, ktoré by tieto podmienky spĺňalo.
Špekulatívnym a neprijateľným je uvedenie alternatívneho využitia iného obaľovacieho centra, ktoré má
alebo v čase výkonu diela bude mať spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, s.r.o. k dispozícii.

Tentouchádzačzároveňnešpecifikovalpojem„dlhodobýprenájom“anepredložilanidôkazpreukazujúci
nájom obaľovacej súpravy AMANN. V danom prípade došlo podľa žalobcu k porušeniu § 28 ods. 2 ZVO,
podľa ktorého uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej
spôsobilosti využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto
prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať,

že pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať s kapacitami osoby, ktorej spôsobilosť využíva napreukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Pre nesplnenie požiadaviek verejného
obstarávateľa na predmet zákazky mal byť uchádzač HANT BA DS & ANIK vylúčený.

I.E.

Pochybnosti o nezaujatosti predsedu komisie žalovaného pri rozhodovaní o námietkach

Žalobca vzniesol námietku zaujatosti predsedu komisie žalovaného, ktorá nebola vybavená riadne, včas
a zákonným postupom. Námietku odôvodnil tým, že menovaný predseda komisie konal a rozhodoval o
námietkach uchádzača HANT BA DS & ANIK a ako predseda komisie žalovaného podpísal rozhodnutie
ozaradeníuchádzača,ktorýmbolozrušenérozhodnutieovylúčenítohtouchádzača.Žalobcauviedol,že
niejeobjektívnemožnépredpokladať,žekomisiažalovanéhopodvedenímtohoistéhopredseduzaujme

vo veci iný, neovplyvnený názor. Poukázal na čl. 5 bod. 7 a čl. 3 bod. 7 štatútu komisie žalovaného pre
rozhodovanie v konaní o námietkach. Žalovaný námietke nevyhovel, čo oznámil žalobcovi oznámením
zo dňa 16.02.2012. Oznámenie je však zmätočné, nakoľko z neho nie je zrejmé, či sú pochybnosti o
nezaujatosti predsedu a členov komisie žalovaného alebo nie sú pochybnosti o ich nezaujatosti. Toto
oznámenie bolo žalobcovi doručené až po konaní druhého ústneho pojednávania dňa 15.02.2012, čo

znamená, že na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 konal a rozhodoval predseda a členovia
komisie žalovaného napriek tomu, že v tom čase nebolo riadne rozhodnuté o ich zaujatosti alebo
nezaujatosti.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie

o zaradení uchádzača je samostatným rozhodnutím vo veci samej, vydaným podľa § 139 ods. 2
písm. c/ ZVO a právoplatným pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Medzi rozhodnutím o zaradení
uchádzača a napadnutým rozhodnutím neexistuje vzájomný podmieňujúci vzťah. Obidve rozhodnutia
sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva a teda pokiaľ sa žalobca domnieval, že bol
rozhodnutím o zaradení uchádzača ukrátený na svojich právach, mohol podať žalobu o preskúmanie

zákonnosti tohto rozhodnutia. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžf/13/2012 zo dňa 29.03.2012
týkajúce sa skutkovo zhodného prípadu, z ktorého možno vyvodiť výnimku z § 250 ods. 2 ZVO
obmedzujúceho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia len
na účastníkov správneho konania. Rozhodnutie o zaradení uchádzača nie je možné preskúmať iným
spôsobom ako prostredníctvom podania žaloby proti takémuto rozhodnutiu.

K bodu I.A. žaloby uviedol, že nenamieta nedodržanie zákonnej lehoty, avšak nejedná sa o závažné
porušenie ZVO, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Lehota stanovená v § 139
ods. 5 písm. c/ ZVO má totiž len poriadkový charakter a jej nedodržanie v zásade nemá vplyv na práva
účastníkov konania. Poukázal na znenie § 250i ods. 3 O.s.p. a na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sž/162/01.
Ak sa žalobca v priebehu konania o námietkach cítil byť dotknutý nečinnosťou žalovaného súvisiacou

s nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote, mal možnosť využiť niektorý z právnych prostriedkov
smerujúci k odstráneniu prieťahov v konaní.

K bodu I.B. žaloby uviedol, že verejný obstarávateľ sa s argumentáciou úspešného uchádzača ohľadom
chyby v písaní a počítaní taktiež nestotožnil a tohto uchádzača vylúčil. V rozhodnutí o zaradení tohto
uchádzača žalovaný skonštatoval, že v prípade, ak uchádzač uvedie vo svojej ponuke rôzne ceny,

v prvom rade je potrebné v rámci inštitútu vysvetlenia ponuky v súlade s § 42 ods. 2 ZVO zistiť,
či sa v danom prípade jednalo o zrejmú chybu v písaní a počítaní. Ak z poskytnutého vysvetlenia
uchádzača nevyplýva, že sa jednalo o zrejmú chybu v písaní a počítaní, na základe ktorej by bolo možné
určiť rozhodujúcu cenu spomedzi viacerých cien uvedených v ponuke uchádzača, verejný obstarávateľ
nemôže z tohto dôvodu túto ponuku uchádzača vylúčiť, ale musí ju ďalej vyhodnotiť, pričom sám

verejnýobstarávateľurčírozhodujúcucenuspomedzicienvýslovneuvedenýchvponukeuchádzača.Pri
určovaní tejto rozhodujúcej ceny je verejný obstarávateľ povinný postupovať najmä v súlade s princípmihospodárnosti a nediskriminácie. Pokiaľ sú všetky ceny uvedené v ponuke uchádzača nižšie ako
ktorákoľvek z cien uvedených v ponukách ostatných uchádzačov a nemôže dôjsť k porušeniu princípu
nediskriminácie, je potrebné, aby verejný obstarávateľ uplatnil zásadu hospodárnosti a efektívnosti,

na základe ktorej je potrebné za rozhodujúcu považovať najnižšiu z cien uvedených v ponuke tohto
uchádzača, pokiaľ sa inštitútom vysvetlenia relevantným a nespochybniteľným spôsobom nepreukáže
opak.

Po opätovnom vyhodnotení ponúk sa úspešný uchádzač (pôvodne vylúčený) umiestnil v súťaži na
1. mieste, pričom verejný obstarávateľ v súlade s rozhodnutím o zaradení uchádzača za rozhodujúcu

považoval najnižšiu z ponukových cien tohto uchádzača (32.031.947,27 eur). Žalovaný ďalej uviedol, že
v súťaži nastala situácia, kedy jeden z uchádzačov predložil ponuku, z ktorej jednoznačným spôsobom
nebolo možné určiť ponukovú cenu. S ohľadom na predpokladanú hodnotu zákazky, ako aj ponuky
ostatnýchuchádzačov,verejnýobstarávateľzrejmeusúdil,žesanejednáomimoriadnenízkuponuku,na
základe čoho celkom logicky a správne postupoval prostredníctvom inštitútu vysvetlenia ponuky podľa
§ 44 ods. 2 ZVO. V rámci toho úspešný uchádzač uviedol, ktorú z uvedených ponukových cien považuje

za rozhodujúcu a z akého dôvodu. Vzhľadom na to, že úspešný uchádzač vo svojom vysvetlení poukázal
na niektorú z cien výslovne uvedených vo svojej ponuke, ktorú predložil v lehote na predkladanie
ponúk, v žiadnom prípade nemohlo ísť o zmenu ponuky. Verejný obstarávateľ sa rozhodol odôvodnenie
úspešného uchádzača neuznať, čím naďalej pretrvávala situácia, kedy nebolo zrejmé, ktorá ponuková
cenajezáväzná.Tým,žeúspešnýuchádzačvysvetlenímodpovedalnažiadosťverejnéhoobstarávateľa

v zákonom stanovenej lehote a v súlade s jeho požiadavkou, pričom boli splnené aj požiadavky na
predmet zákazky, ako aj to, že sa nejednalo o mimoriadne nízku ponuku, verejný obstarávateľ nemal
možnosť ponuku tohto uchádzača vylúčiť. Žalovaný citoval ustanovenia § 42 ods. 1,2,4,5 ZVO. K
uvedeniu rozličných ponukových cien žalovaný ešte uviedol, že k tejto situácii mohlo dôjsť z viacerých
dôvodov, a to od prostého administratívneho pochybenia, až po možné špekulatívne konanie a preto

bolo potrebné vychádzať z princípov hospodárnosti a nediskriminácie a z toho, že pokiaľ nastane takáto
situácia, je treba v súlade s § 42 ods. 2 ZVO zistiť, či sa jedná o zrejmú chybu v písaní a počítaní (čo sa v
prípade úspešného uchádzača preukázať nepodarilo) a následne, za predpokladu, že všetky ponukové
ceny sú nižšie ako tie od ostatných uchádzačov a neexistuje žiadny dôvod na vylúčenie tejto ponuky,
v súlade s vyššie uvedenými princípmi a zámerom zamedzenia možnému špekulatívnemu konaniu, je

plne legitímne, aby za záväznú bola posudzovaná najnižšia ním uvádzaná cena. Verejný obstarávateľ
postupoval v súlade s rozhodnutím o zaradení uchádzača, keď neuznal vysvetlenie ponuky úspešného
uchádzača týkajúce sa ponukovej ceny a pri opätovnom vyhodnotení ponúk považoval za záväznú cenu,
ktorá bola najnižšia.

K bodu I.C. žaloby uviedol, že vyhodnotenie ponuky uchádzača je potrebné vykonať v súlade s

požiadavkami, ktoré určil verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v
súťažných podkladoch a tiež v súlade so zákonnými požiadavkami. Úspešný uchádzač, resp. subjekty,
z ktorých je zložený, využili zákonnú možnosť podľa § 31 ZVO a vytvorili skupinu dodávateľov. Verejný
obstarávateľ postupoval v súlade s § 31 ods. 1,2 ZVO, pričom zmluva o združení obsahujúca záväzok
jej členov ručiť za záväzky voči objednávateľovi vzniknuté pri realizácii predmetu zákazky spoločne a

nerozdielne, bola už súčasťou ponuky úspešného uchádzača a táto ponuka splnila všetky vyžadované
požiadavky. Práve inštitút solidárneho dlžníka slúži ako záruka pre veriteľa, že v prípade porušenia
záväzku zo strany niektorého z dlžníkov, sa bude môcť domáhať riadneho plnenia od ktoréhokoľvek
z nich bez ohľadu na ich vzájomný právny vzťah. Skutočnosť, v akom pomere sa na plnení zákazky
podieľajú jednotliví členovia skupiny dodávateľov, je len internou záležitosťou členov tohto združenia,

ktorá je vo vzťahu k tretím subjektom irelevantná. K ďalším námietkam žalobcu poukázal na znenie §
31 ods. 3,4 ZVO.

K bodu I.D. žaloby poukázal na znenie § 33 ods. 1 ZVO a na bod III.2.3 „Technická spôsobilosť“
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a zhodne aj Zväzok 1, časť 1.1, bod 10.14.2 súťažných
podkladov. Úspešný uchádzač splnil podmienky účasti uvedené v oznámení o vyhlásení verejného

obstarávania a súťažných podkladoch, pričom uvedené údaje spresnil vo vysvetlení ponuky. K
obaľovacej súprave AMANN uviedol, že nebolo potrebné riešiť špecifikáciu pojmu „dlhodobý nájom“,
nakoľko vlastnícky vzťah stačilo zdokladovať iba čestným vyhlásením, ktorého obsahovou náležitosťou
nevyhnutne nemusí byť údaj o dĺžke nájomného vzťahu. Z vysvetlenia ponuky navyše vyplýva, že
úspešný uchádzač preferuje na uskutočnenie stavby využitie obaľovacej techniky od subdodávateľa,ktorú je oprávnený využiť na základe v ponuke predloženej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 26.05.2011. K namietanému rozporu s TKP na asfaltové zmesi žalovaný uviedol,
že verejný obstarávateľ vo formulácii požiadaviek na splnenie podmienok účasti nepožadoval pri

konkrétnom druhu strojného, technického alebo výrobného zariadenia uvedenie, akým spôsobom je tým
-ktorýmzariadenímzabezpečenédodržaniepríslušnýchtechnickýchnoriem,resp.inýchpožiadaviekna
predmet zákazky. Úspešný uchádzač uviedol, že dodávku živičných zmesí zabezpečí prostredníctvom
subdodávateľa Cestné stavby Liptovský Mikuláš, s.r.o., čo zdokladoval zmluvou o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2011. V tejto zmluve sa subdodávateľ zaviazal dodať úspešnému

uchádzačovi obaľované asfaltové zmesi v množstve a druhu, ktorý je bližšie definovaný v projektovej
dokumentácii verejného obstarávateľ a z tohto podľa žalovaného vyplýva, že dodávka obaľovaných
asfaltových zmesí musí byť v súlade s projektovou dokumentáciou a teda musí spĺňať minimálne
technické kritériá podľa požiadaviek verejného obstarávateľa. Povinnosť dodržania príslušných TKP
týkajúcich sa obaľovacích asfaltových zmesí vyplýva tak zo zmluvného záväzku úspešného uchádzača
s jeho subdodávateľom, čestného prehlásenia úspešného uchádzača (o zabezpečení dodávky všetkých

potrebných materiálov v požadovanom množstve a druhu v zmysle projektovej dokumentácie, ktoré
spĺňajú podmienky požadované projektantom a TKP) a hlavne návrhu samotnej zmluvy o dielo
uzatváranej s verejným obstarávateľom. Sledovanie dodržania TKP je následne záležitosťou výkonu
stavebného dozoru a ich prípadné porušenie možným dôvodom na uplatnenie zmluvných sankčných
mechanizmov.

K bodu I.E. žaloby žalovaný uviedol, že v rámci normatívnej úpravy ZVO, resp. normatívnej úpravy
konania o námietkach absentuje úprava vylúčenia zamestnancov žalovaného z rozhodovania o
námietkach z dôvodu ich zaujatosti. ZVO však v ustanovení § 140 ods. 11 upravuje blanketnú normu,
ktorá vsúvislostispodrobnouúpravoučinnostikomisierozhodujúcejvkonaníonámietkachodkazujena
štatút a rokovací poriadok. Štatút komisie upravuje v čl. 3 podmienky členstva v komisii, pričom jednou

z týchto podmienok je, aby predseda a členovia komisie boli nestranní a to predovšetkým so zreteľom
na pomer k veci a účastníkom konania. V čl. 3 ods. 4 a ods. 5 sú demonštratívne upravené skutkové
okolnosti, ktoré zakladajú dôvod vylúčenia predsedu a člena komisie z rozhodovania o námietkach.
Skutočnosti uvádzané žalobcom nemožno subsumovať pod žiadny z dôvodov vylúčenia upravených v
citovaných ustanoveniach štatútu komisie. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu, že o vznesenej námietke

zaujatosti nerozhodol riadne, včas a zákonným spôsobom. Z obsahu menovacieho dekrétu vyplýva
vôľa štatutárneho zástupcu žalovaného ponechať vymenovanie všetkých členov komisie v konaní o
námietkach v platnosti. Vzhľadom na to, že normatívna úprava neustanovuje procesné štádium konania
o námietkach, do ktorého má byť o námietke zaujatosti rozhodnuté, žalovaný považuje za irelevantné
posudzovať,čisatakstalopredalebopokonaníústnehopojednávania.Dôležitéje,žektomunedošlopo

vydaní napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosť, že predseda komisie rozhodujúcej v konaní
o námietkach bol zároveň predsedom komisie, ktorá pred týmto konaním rozhodovala o námietkach
týkajúcich sa toho istého postupu verejného obstarávania, nemôže byť sama o sebe okolnosťou
zakladajúcou zaujatosť. Naopak, v rámci hospodárnosti konania je v zmysle čl. 5 ods. 4 písm. b/ štatútu
komisie dôvodom na výnimku z rotačného systému. Poukázal na úpravu vylúčenia v správnom poriadku

a v O.s.p., keď napríklad sudcu nemožno vylúčiť nielen pre jeho úkony v prejednávanej veci ale ani pre
jeho úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach, a to ani v prípade, ak by rozhodnutia v týchto veciach neboli správne.

III.

K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že nebol a s prihliadnutím na charakter rozhodnutia o zaradení
uchádzača ani nemohol byť aktívne legitimovaným na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia. Týmto rozhodnutím totiž nebol priamo ukrátený na svojich subjektívnych právach
a toto rozhodnutie nemalo priamy vplyv na subjektívne práva žalobcu, nakoľko došlo len k rozšíreniu
účastníkov verejného obstarávania (uchádzačov), ktorých ponuky boli zaradené do procesu ďalšieho

hodnotenia verejným obstarávateľom. Až samotné vyhodnotenie ponúk uchádzačov má priamy dopad
na subjektívne práva žalobcu. Žalobca sa v čase plynutia lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiu o
zaradeníuchádzačanemoholriadiťuznesenímNSSRsp.zn.5Sžf/13/2012,nakoľkototobolovydanéaž
neskôr. Právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadkuSR charakter precedensu a preto žalobca nepovažuje aplikáciu predmetného uznesenia NS SR za
prípustnú.

K bodu I.A. žaloby uviedol, že podal sťažnosť na nečinnosť žalovaného vo veci podanej námietky

zaujatosti a súčasne podal podnet prokurátorovi (dňa 17.04.2012) za účelom odstránenia nezákonného
stavu, aby tento podal upozornenie z dôvodu nečinnosti žalovaného v konaní o námietkach žalobcu
proti vyhodnoteniu ponúk.

K bodu I.B. žaloby uviedol, že na základe vysvetlenia ponuky uchádzača združenie HANT BA DS
& ANIK došlo k neprípustnej zmene ponuky. V návrhu uchádzača na plnenie kritérií na hodnotenie
ponúk uviedol tento uchádzač sumu XX.XXX.XXX,XX eur a táto cena predstavuje podľa § 41 ods. 1

ZVO jediný údaj z ponuky uchádzača (okrem jeho identifikačných údajov), ktorý verejný obstarávateľ
zverejní pri otváraní ponúk. Súčasne je tento návrh podľa § 43a Občianskeho zákonníka záväzným
návrhom uchádzača - návrhom na uzavretie zmluvy. Suma uvedená v návrhu je údajom vyjadreným
číslicou a teda má ísť o údaj, ktorý je nesporný, záväzný a nespochybniteľný, vyjadrený spôsobom, ktorý
neumožní rôzny výklad. Úspešný uchádzač pritom vo vysvetlení svojej ponuky uviedol, že cena za dielo

je správne uvedená v cenovej ponuke v sume XX.XXX.XXX,XX eur. Žalobca uviedol viaceré argumenty
odôvodňujúce, že vysvetlením ponuky úspešného uchádzača prišlo k jej neprípustnej zmene. Tiež
poukázal na dokument žalovaného na jeho webovej stránke, v sekcii „Najčastejšie nedostatky zistené
ÚVO“, ohľadne inštitútu vysvetlenia ponuky. Odôvodnenie postupu žalovaného uvedené v rozhodnutí o
zaradení uchádzača, v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení žalovaného k žalobe je v rozpore

s výkladovými pravidlami samotného žalovaného. Argumentácia žalovaného o nevyhnutnosti prihliadať
na princípy hospodárnosti a nediskriminácie v danom prípade neobstojí. Uchádzač združenie HANT
BA DS & ANIK predložil také vysvetlenie ponuky, ktoré predstavovalo jej neprípustnú zmenu a preto
mal byť vylúčený. Nie je prípustné, aby sa princíp hospodárnosti verejného obstarávania aplikoval v
prípadoch, keď prišlo k porušeniu ZVO. Súčasne nemôže ísť o prostriedok odstránenia tohto porušenia

a nápravy takých nedostatkov ponuky uchádzača, ktorých vysvetlením dôjde k nie odstráneniu zrejmých
chýb v písaní alebo počítaní, ale naopak k zmene ponuky, ktorá je neprípustná. Skutočnosť, že v
danom prípade išlo o neprípustnú zmenu ponuky a nie odstránenie zrejmých chýb v písaní je daná aj
konkrétnymcharakteromzákazky(stavebnépráce).Ponukovácenauchádzača jestanovenávyplnením
príslušných buniek v súpise položiek na základe predchádzajúcich výpočtov uchádzača. Ocenený súpis

položiek, ktorý uchádzač spracuje vyplnením jednotkových cien v súpise položiek je vypracovaný na
základe pevných nemenných jednotkových cien, ktoré majú platiť počas celej zmluvne dojednanej
lehoty výstavby. Celková ponúkaná cena uchádzača musí obsahovať cenu za celý predmet zákazky,
t.j. sumár všetkých položiek, ktorý vychádza z oceneného súpisu položiek predloženého uchádzačom.
Zmenou ponukovej ceny dochádza k zmene jednotlivých položiek, resp. jednotkových cien týchto

položiek. Žalobca tiež nastolil otázku, či tým, že úspešný uchádzač označil z viacerých cien ako správnu
cenu nie najnižšiu cenu, ale druhú najnižšiu, neprišlo zo strany tohto uchádzača k odstúpeniu od
ponuky v lehote viazanosti ponúk tak, ako toto disponovanie s ponukou uchádzača opísal žalovaný
v odôvodnení rozhodovania o zaradení uchádzača. Žalovaný tiež poprel inštitút vysvetlenia ponuky,
nakoľko vysvetlenie ponuky úspešného uchádzača, podľa ktorého je správnou cena za dielo uvedená

v cenovej ponuke v sume XX.XXX.XXX,XX eur, nahradil svojim vlastným posúdením o tom, ktorá
cena je správna a teda rozhodujúca pre proces hodnotenia ponúk. Postup žalovaného predstavuje
absurdnúsituáciu,keďžalovanýakoorgánnezávislýoduchádzačaurčuje,výlučnenazákladevlastného
uváženia, argumentujúc len princípom hospodárnosti, cenu za dielo, ktorá má byť ďalej v procese
hodnotenia ponúk považovaná za správnu a rozhodujúcu. Žalovaný pritom ignoroval skutočnosť, že

táto cena má vychádzať z vlastnej kalkulácie uchádzača. Cena za dielo má pritom korešpondovať
schopnostiam a možnostiam uchádzača plniť zákazku, ktorá je predmetom verejného obstarávania. Ak
by úspešný uchádzač považoval cenu XX.XXX.XXX,XX eur za správnu, rozhodujúcu a korešpondujúcu
týmto kritériám a najmä ním vykonanej kalkulácii, uviedol by ju pri vysvetlení ponuky; k tomuto však
neprišlo a úspešný uchádzač označil za správnu druhú najnižšiu cenu. Žalovaný takýmto postupom

opomína princíp istoty verejného obstarávateľa, že úspešný uchádzač bude schopný riadne a včas
plniť predmet zákazky za odmenu (cenu) dojednanú v zmluve o dielo, ktorá musí korešpondovať
cene uvedenej v návrhu uchádzača na plnenie kritérií na hodnotenie ponúk a vychádzajúcej z vlastnej
kalkulácie uchádzača. Verejný obstarávateľ nesúhlasil s názorom žalovaného, ale bol povinný ho
akceptovať. Je nesporné, že ako najnižšia cena bola nakoniec určená cena špecifikovaná nie úspešným

uchádzačom, ale žalovaným ako kontrolným subjektom verejného obstarávania, čo je v rozpore soZVO. Dôsledkom tohto bola oprava ponúkanej ceny a nové predloženie dokladov tvoriacich ponuku
úspešného uchádzača. Žalobca považuje za relevantné nie to, či boli všetky ceny uvedené v ponuke
uchádzača nižšie ako ceny v ponukách ostatných uchádzačov, ale to, že vysvetlením ponuky reálne

prišlo k takej zmene ponuky, ktorá nie je prípustná.

K bodu I.C. žaloby uviedol, že existujú dôvodné pochybnosti o schopnostiach a možnostiach spoločnosti
ARIAN ako účastníka združenia HANT BA DS & ANIK riadne zabezpečiť splnenie predmetu zákazky,
nakoľko uchádzač HANT BA DS & ANIK tieto riadne a nesporne nepreukázal a nesplnil preto všetky
podmienky verejnej súťaže.

K bodu I.D. žaloby uviedol, že úspešný uchádzač nepredložil konkrétnu špecifikáciu žiadneho

existujúceho zariadenia, ktoré by spĺňalo požiadavky vyplývajúce z TKP. Nesúhlasil s tým, že sledovanie
dodržiavania TKP je záležitosťou výkonu stavebného dozoru a ich prípadné porušenie je možným
dôvodom na uplatnenie zmluvných sankčných mechanizmov. Sankcie dojednané zmluvnými stranami
záväzkového vzťahu nemôžu odstrániť nedostatky ponuky úspešného uchádzača.

K bodu I.E. žaloby uviedol, že už v čase rozhodovania o veci samej má byť zaručené, že nerozhoduje

osoba, u ktorej sú pochybnosti o jej nezaujatosti. Nevyžaduje sa reálna zaujatosť ale postačujú
pochybnosti o nezaujatosti. Menovací dekrét nemožno považovať za riadne rozhodnutie o vznesenej
námietke zaujatosti predsedu komisie, pričom podpredseda žalovaného oznámil žalobcovi posúdenie
vznesenej námietky až listom zo dňa 16.02.2012, t.j. jeden deň po dni konania druhého ústneho
pojednávania. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené až dňa 21.02.2012, t.j. po druhom ústnom

pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 a teda podľa žalobcu v čase konania tohto pojednávania
existovala objektívna pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Na pojednávaní dňa 20.02.2013 ešte žalobca uviedol, že v danom prípade neprebieha na súde konanie
o neplatnosť zmluvy a predmetný spor má pre žalobcu význam už len z morálneho hľadiska a tiež z
dôvodu vrátenia zloženej kaucie.

IV.

Žalovaný poukázal na dispozičnú zásadu uplatňujúcu sa v správnom súdnictve a vyslovil názor, že
prostredníctvom podania žaloby o preskúmanie jedného rozhodnutia nie je možné sa zároveň domáhať
preskúmania iného rozhodnutia, ktorému uplynula lehota na podanie správnej žaloby. Preskúmanie
iného (skôr vydaného) rozhodnutia nemožno subsumovať ani pod preskúmanie postupu správneho

orgánupredchádzajúcemuvydaniu žalobounapadnutéhorozhodnutia.Citovalustanovenie§135O.s.p.
s tým, že rozhodnutie o zaradení uchádzača je práve takým rozhodnutím ako predpokladá § 135 ods. 2
ZVOatedasúdjepovinnýznehovychádzať. KuzneseniuNSSRsp.zn.5Sžf/13/2012žalovanýuviedol,
žepokrývazhodnéskutkovéokolnostiažalobcamaltakúistúmožnosťakožalobcavoveci5Sžf/13/2012
dovolávať sa preskúmania rozhodnutia o zaradení uchádzača, pokiaľ sa ním cítil byť ukrátený na svojich

subjektívnych právach.

K nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca mohol tiež využiť napr.
podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, mohol skôr podať podnet na upozornenie
prokurátora a napokon mohol podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p..

Žalovaný ďalej uviedol, že zo strany uchádzača HANT BA DS & ANIK nemohlo dôjsť k zmene

ponuky, nakoľko v rámci inštitútu vysvetlenia ponuky tento uchádzač uviedol jednu z cien, ktorá bola
súčasťou jeho ponuky, t.j. neuviedol nové, resp. pozmenené skutočnosti. Za rozhodujúcu cenu pritom
tento uchádzač považoval tú, ktorú uviedol vo výkaze výmer, t.j. ocenení jednotlivých položiek súhrnne
tvoriacich predmet zákazky. Konanie tohto uchádzača možno považovať za špecifikáciu skutočností,
ktoré sa v ponuke javili ako nejednoznačné.Snahou žalovaného v danom prípade bolo predísť (aj do budúcna) možným špekulatívnym konaniam
zo strany uchádzačov, kedy by v ponukách predkladali rôzne ponukové ceny, pričom po otvorení obálok
(t.j. po oboznámení sa s ponukami ostatných uchádzačov), v rámci vysvetľovania svojej ponuky vyberali

cenu, ktorá je pre nich schopná zabezpečiť čo najlepšie poradie alebo najvýhodnejšie podmienky. V
praxi by tak nastávali aj situácie, kedy by niektoré ponukové ceny boli nižšie ako tie od ostatných
uchádzačov a niektoré naopak vyššie. Na základe toho by uchádzač v snahe zabezpečiť si čo najlepšie
poradie zrejme za rozhodnú cenu považoval tú, ktorá je nižšia od ostatných uchádzačov, pričom zároveň
by nemusela byť jeho najnižšia. V prípade, že by všetky ním ponúkané ceny boli nižšie od ostatných

uchádzačov,vybralbysizrejmetakýtouchádzačnímponúkanúnajvyššiucenu.Pretožalovanýustanovil
spôsob určenia ponukovej ceny, kedy by príslušný uchádzač bol za toto svoje konanie „potrestaný“ v
tom smere, že za ponukovú cenu by sa vždy považovala pre neho tá najmenej výhodná. V prípade,
že by niektorá z rôznych ponukových cien bola vyššia ako u niektorého iného uchádzača, treba v
súlade s princípom nediskriminácie považovať za rozhodujúcu v zásade najvyššiu z cien uvedených
v ponuke tohto uchádzača. V prípade uvedenia všetkých ponukových cien nižších od cien ostatných

uchádzačov tak, ako tomu bolo v tomto prípade, treba v súlade s princípom nediskriminácie za rozhodnú
považovať naopak najnižšiu cenu uvedenú v ponuke. V oboch prípadoch je uchádzačovi zabránené
získať zo svojho špekulatívneho a svojim spôsobom netransparentného konania prospech. Pri takto
stanovenej cene je na uchádzačovi, či napokon zmluvu uzavrie alebo nie a neuzavretie zmluvy je
sankciou (prepadnutie zábezpeky). Uchádzač teda mal možnosť, po zvážení všetkých okolností, sa

rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu vstúpi za najnižšiu cenu ním uvedenú v jeho ponuke alebo od svojej
ponuky odstúpi s rizikom prepadnutia zábezpeky (v danom prípade 300.000 eur). Úspešný uchádzač
teda mal možnosť výberu a to či uzavrie zmluvu o cca XX.XXX . eur nižšiu ako vo vysvetlení svojej
ponuky alebo mu prepadne zábezpeka 300.000 eur.

Žalovaný poukázal na uzavretie zmluvy o združení v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ktorou úspešný uchádzač preukázal existenciu právneho vzťahu, na základe ktorého sú členovia
skupiny zaviazaní na plnenie zmluvy spoločne a nerozdielne Ďalej uviedol, že zabezpečenie
dodržania príslušných Technicko-kvalitatívnych podmienok bolo taktiež predmetom vysvetľovania
ponuky úspešného uchádzača a v danom prípade verejný obstarávateľ poskytnuté vysvetlenie ponuky
akceptoval. Výlučným subjektom oprávneným na vyhodnocovanie podmienok účasti je podľa § 33 ods.

1 ZVO verejný obstarávateľ a nie ostatní uchádzači.

K otázke nezaujatosti predsedu komisie žalovaného uviedol, že okrem skutočnosti, že tento predseda
komisie rozhodoval v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o zaradení uchádzača, žalobca
neuviedol žiadne ďalšie argumenty, ktoré by zakladali pochybnosti o zaujatosti komisie tak po
subjektívnej ako aj objektívnej stránke vo vzťahu k veci alebo účastníkom konania. Samotný menovací

dekrét zo dňa 06.02.2012 je dostatočne určitý a zrozumiteľný a vyplýva z neho vôľa konajúceho subjektu
ponechaťvymenovanýchčlenovkomisie,vrátanejejpredseduvplatnosti.Totobolooznámenéžalobcovi
už na ústnom pojednávaní dňa 15.02.2012 a oznámenie o posúdenie námietky zo dňa 16.02.2012 je
len potvrdením skutočností prezentovaných na ústnom pojednávaní. Dôležité pritom je, že k vydaniu
rozhodnutia o námietke zaujatosti nedošlo po vydaní rozhodnutia vo veci samej.

V.

Uznesením č.k. 2S/171/2012-148 zo dňa 11.12.2012 súd pribral v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. do konania
účastníkov správneho konania: Slovenskú správu ciest a združenie HANT BA DS & ANIK, t.j. verejného
obstarávateľa a úspešného uchádzača, s ktorým bola podpísaná zmluva. Verejný obstarávateľ sa vo
veci nevyjadril.

Združenie HANT BA DS & ANIK (vedúci účastník: HANT BA DS, a.s.) uviedol, že na základe žiadosti
verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky svoju ponuku vysvetlil a uviedol, že správna cena je
uvedená v cenovej ponuke vo výške XX.XXX.XXX,XX eur. K rozdielom vo výške cien za dielo uvedených
v ponuke vo viacerých dokumentoch došlo z dôvodu chyby v písaní a tento nedostatok sa odstránil
v súlade s § 42 ods. 2 ZVO predĺžením ponukového listu na uskutočnenie stavebných prác, návrhu

na plnenie kritérií hodnotenia ponúk a návrhu zmluvy o dielo s cenou vo výške XX.XXX.XXX,XX eur..Táto cena je nižšia ako bola cena pri otváraní ponúk a teda nemohlo dôjsť k diskriminácii uchádzačov
verejného obstarávania. Všetky ceny uvedené v ponuke úspešného uchádzača boli nižšie v porovnaní
s ponukami ostatných uchádzačov. K zmene ponuky nedošlo, nakoľko úspešný uchádzač vo svojej

odpovedi na žiadosť o vysvetlenie ponuky uvádzal už uvedené údaje a čísla. Relevantnou cenou, ktorá
má byť považovaná za cenu ponuky, je cena uvedená v dokumente výkaz výmer, ktorý je ocenením
všetkých jednotlivých položiek súhrnne tvoriacich predmet zákazky. Nezrovnalosti medzi cenami boli
spôsobené zrejmými chybami v písaní a počítaní a nešlo o zámer predložiť viaceré ponukové ceny.
Správna cena ponuky musí byť uvedená vo výkaze výmer, ktorá je finálnou a správnou výslednicou

všetkých ocenených položiek. Ďalšie dve ceny je nutné považovať za ceny, v ktorých sa vyskytli chyby v
písaní, resp. v prepisovaní jednotlivých súčastí ponuky, keďže na spracovaní ponuky pracovalo viacero
subjektov.Ďalejuviedol,žežalobcasimusíbyťvedomýtoho,žeúčasťvproceseverejnéhoobstarávania
je spojená aj s nákladmi, ktoré sa nevrátia späť v prípade neúspechu. Vrátenie zábezpeky nemôže byť
hlavným motívom súdneho konania. Záverom namietal, že žalobca zlučuje dva nezlučiteľné procesy,
t.j. rozhodnutia, ktoré sú samostatné a v tej súvislosti poukázal na § 245 ods. 2 O.s.p. Navrhol žalobu

zamietnuť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania.

VI.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

vychádza v časti z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho ako nezákonné podľa § 250j ods.
2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s

právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti

druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi

predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú
súťaž v súlade s § 50 ods. 4 písm. a/ ZVO, pričom išlo o nadlimitnú zákazku. Súťažné podklady si
vyžiadalo 18 záujemcov a v lehote na predkladanie ponúk ponuku predložilo 9 uchádzačov. Verejný
obstarávateľ pôvodne listom zo dňa 05.09.2011 oznámil žalobcovi, že jeho ponuku prijíma. Následne
žalobcovi oznámil, že bola podaná námietka proti vylúčeniu uchádzača HANT BA DS & ANIK.

Žalovaný rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX-ON/XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie verejného
obstarávateľa o vylúčení uchádzača - združenia HANT BA DS & ANIK a nariadil zaradiť tohto uchádzača
do procesu verejného obstarávania. Listom zo dňa 20.12.2011 informoval verejný obstarávateľ žalobcu,
že v predmetnej verejnej súťaži neuspel. Následne podanej žiadosti o nápravu nebolo vyhovené apreto žalobca podal námietky proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži, ktoré žalovaný napadnutým
rozhodnutím zo dňa 03.05.2012 zamietol.

Žalobca svojou žalobou žiadal preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa

03.05.2012 v znení opravy chyby zo dňa 04.05.2012 s tým, že napadol aj postup žalovaného
predchádzajúci tomuto rozhodnutiu a zároveň žiadal ako predbežnú otázku posúdiť zákonnosť
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.11.2011, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie verejného obstarávateľa
o vylúčení uchádzača HANT BA DS & ANIK a nariadil tohto uchádzača zaradiť do verejnej súťaže. Je
potrebné uviesť, že žalobné dôvody sa s výnimkou procesných záležitostí (nedodržanie zákonnej lehoty

a pochybnosti o nezaujatosti predsedu komisie žalovaného) týkajú práve rozhodnutia žalovaného zo
dňa 24.11.2011, ktoré považuje žalobca za rozhodnutie prv urobené, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie
opiera a je preň záväzné.

Súd sa teda musel predovšetkým vysporiadať s otázkou, či možno v danom prípade postupovať podľa
§ 245 ods. 1 O.s.p. a posúdiť i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa opiera
napadnuté rozhodnutie, keďže nie je sporné, že rozhodnutie zo dňa 24.11.2011 bolo pre rozhodnutie zo

dňa 03.05.2012 záväzné, pričom podľa aktuálnej súdnej praxe (počnúc od vydania uznesenia NS SR
sp. zn. 5Sžf/13/2012) je zrejmé, že na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 24.11.2011 je určený osobitný
postup s aktívnou legitimáciou na podanie správnej žaloby aj žalobcom - Doprastav, a.s.

Žalovaný správne uviedol, že rozhodnutie o zaradení uchádzača je samostatným rozhodnutím vo
veci samej, t.j. v inej právnej veci (týkalo sa námietok proti vylúčeniu uchádzača podľa § 138 ods.

2 písm. e/ ZVO), naproti čomu predmetom konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie,
boli námietky smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk (§ 138 ods. 2 písm. f/ ZVO). Ide pritom o
rozdielne štádiá procesu verejného obstarávania, kde rozhodnutie o zaradení uchádzača bezprostredne
nepodmieňuje vydanie napadnutého rozhodnutia, ale je podmienené výlučne len podaním námietok
aktívne legitimovanými subjektmi. Vo všeobecnosti by malo platiť, že prostredníctvom žaloby o

preskúmanie jedného rozhodnutia nie je možné sa domáhať preskúmania iného rozhodnutia, ktorému
uplynula lehota na podanie žaloby. Dá sa súhlasiť aj s názorom žalovaného, že rozhodnutie o zaradení
uchádzača je takým rozhodnutím, ako predpokladá § 135 ods. 2 ZVO a súd je povinný z neho vychádzať.
Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2012 sp. zn. 5Sžf/13/2012,
týkajúce sa skutkovo zhodného prípadu, z ktorého možno vyvodiť výnimku z § 250 ods. 2 O.s.p.

obmedzujúceho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia len
na účastníkov správneho konania. Súd však nezdieľa názor žalovaného, že je nepodstatné, že toto
uznesenie(anajmävňomvyslovenýprávnynázor,ktorýsazásadnýmspôsobomodlišujeoddovtedajšej
súdnej praxe na NS SR), bolo známe až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu
o zaradení uchádzača, t.j. v relevantnom čase o ňom žalobca objektívne nemohol vedieť. Žalobca síce

mal takú istú možnosť domáhať sa prieskumu tohto rozhodnutia ako žalobca vo veci 5Sžf/13/2012,
pokiaľ sa ním cítil byť ukrátený na svojich právach a je tiež pravdou, že žalobca je stabilným účastníkom
procesov zadávania zákaziek a v tej nadväznosti aj revíznych postupov vo verejnom obstarávaní,
ale podľa názoru súdu mu nemožno dať na ťarchu, že sa riadil v relevantnom čase názormi súdov,
ktoré v takýchto prípadoch konanie zastavovali s poukazom na chýbajúcu aktívnu legitimáciu žalobcu,

ktorý nebol účastníkom konania o námietkach (napríklad uznesenia NS SR sp. zn. 6Sžf/36/2010 a
6 Sžo/227/2010, obe zo dňa 26.10.2011 a napokon aj vo veci 5Sžf/13/2012 - v konaní na Krajskom
súde v BA). Nemožno nespomenúť ani tú skutočnosť, že žalovaný vo vzťahu k aktívnej legitimácii
žalobcu v obdobných prípadoch zotrvával vo všetkých veciach na právnom názore, že žalobca nespĺňa
definičné znaky žalobcu podľa § 250 ods. 2 O.s.p., pretože nebol účastníkom konania o námietkach,

v rámci ktorého bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie. Poukazoval na § 138 ods. 3 ZVO, ktorý
vymedzuje účastníkov konania o námietkach, ktorými sú len navrhovateľ a obstarávateľ. Žalovaný bol
názoru, že okruh účastníkov nemožno rozširovať. Práve v spomínanej veci NS SR sp. zn. 5Sžf/13/2012
žalovaný poukazoval na to, že žalobca, ktorý nebol účastníkom konania o námietkach proti vylúčeniu
uchádzača, nestratil možnosť využiť revízne postupy proti postupu obstarávateľa, keďže neskôr využil

svoje právo podať obstarávateľovi žiadosť o nápravu proti výsledku vyhodnotenia ponúk, pričom okrem
iných skutočností namietal aj tie skutočnosti, ktoré uviedol v rámci žaloby proti rozhodnutiu žalovaného
o námietkach týkajúcich sa vylúčenia uchádzača.Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská
republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej
ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podľa druhej hlavy piatej

časti O.s.p. sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými
sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je
ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny
inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej
správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny

orgán už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako
ten, o koho práva v konaní ide. Napriek tomu, že konanie o námietkach je vyňaté z vecnej pôsobnosti
správneho poriadku, z § 244 ods. 3 O.s.p. je zrejmé, že takéto rozhodnutia podliehajú prieskumu v
správnom súdnictve. Rozhodnutie žalovaného o opätovnom zaradení vylúčeného uchádzača do súťaže
teda spadá do kategórie rozhodnutí správnych orgánov podľa § 244 ods. 3 O.s.p., pričom až na
základe rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf/13/2012 bola prelomená dovtedy nesprávna prax najvyššieho

súdu ohľadne aktívnej legitimácie na podanie žaloby, keďže dovtedy NS SR vychádzal z nesprávneho
právneho názoru, ktorý si čiastočne osvojili aj niektoré senáty Krajského súdu v BA, že ak žalobca
nebol účastníkom konania o námietkach, nemá status oprávnenej osoby na podanie žaloby, pričom však
nikto iný ako ten, kto námietky podával a kontrolovaný, nemohol byť účastníkom konania o námietkach.
Názor,žeakrozhodnutiesprávnehoorgánunebolovydanévoformalizovanomprocesepodľasprávneho

poriadku alebo iného zákona, potom sa obmedzujúca podmienka § 250 ods. 2 O.s.p. (t.j. účasť v
správnomkonaní)nepoužijeažalobcovipostačívšeobecnážalobnálegitimáciavyplývajúcaz§247ods.
1 O.s.p. a to, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach, žalobca
v danom prípade poznať nemohol s poukazom na časové okolnosti a preto mu túto zmenu judikatúry
nemožno pričítať na ťarchu.

Je potrebné uviesť, že v danom prípade ide o špecifickú situáciu, keď žalobca síce mohol podať žalobu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.11.2011, avšak tento tak pod vplyvom
praxe (hoci nesprávnej) neurobil a svoje námietky uplatnil až v neskoršej fáze procesu verejného
obstarávania - v námietkach proti vyhodnoteniu ponúk a v tejto súvislosti v dobrej viere zaplatil aj
kauciu v sume 353.185,41 Eur v domnienke, že žalovaný a následne zrejme aj súd preskúma aj jeho

námietky (žalobné dôvody) týkajúce sa rozhodnutia o zaradení uchádzača. Takúto situáciu nemožno
nechať bez povšimnutia. V tejto súvislosti treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú
všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany
ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie
viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok

výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú,
ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia vzhľadom na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a
nevykladať príslušné ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti
zákona voči žalobcovi.

Treba tiež spomenúť § 1 O.s.p. upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v
podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach
materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,

resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je
nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovnépokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.
Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na

zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

Na základe vyššie uvedeného súd odmietol názory žalovaného a pribratého účastníka konania -
združenie HANT BA DS & ANIK a skúmal tiež prípadnú dôvodnosť žalobných námietok smerujúcich
proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24.11.2011 a to napriek tomu, že žalobca bol nepochybne aktívne

legitimovaný na podanie žaloby na preskúmanie aj tohto rozhodnutia. Súd teda následne posudzoval
dôvodnosť všetkých žalobných námietok uvedených žalobcom v bode I. rozsudku a svoje názory zhrnul
nasledovne:

K bodu I.A. - nedodržanie zákonnej lehoty, treba uviesť, že žalovaný mal podľa § 139 ods. 5 písm. c/
ZVO (úrad rozhodne o námietkach podľa ods. 2 až 4 do 30 dní od doručenia kompletnej dokumentácie
a písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky úradu)

rozhodnúť najneskôr do 17.02.2012, avšak rozhodol vo veci až dňa 03.05.2012. Je teda zrejmé,
že žalovaný rozhodol až po uplynutí zákonnej lehoty, čo napokon tento ani nespochybnil, ale treba
odmietnuť názor žalobcu o závažnom porušení ZVO, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. V danom prípade ide o procesnú lehotu, účelom ktorej je, aby bola vec vybavená správnym
orgánom bez zbytočných prieťahov. Podanie námietok malo v danom prípade odkladný účinok na

konanie kontrolovaného a preto nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia vo veci samej nemožno
považovať za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp.
že by po uplynutí tejto lehoty žalovaný o námietke už nemohol rozhodnúť a toto porušenie ZVO ani
nepredstavuje taký zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorým by mu vznikla ujma.
Ako správne poukázal žalovaný, podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd sa pritom stotožňuje so žalobcom v otázke výkladu práva
naprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,aleodmietajehonázor,ženedodržanímzákonnejlehoty
žalovaný závažným spôsobom porušil ZVO. Treba tiež uviesť, že žalobca mal možnosť využiť viaceré
inštitúty smerujúce k odstráneniu prieťahov v konaní (využil iba inštitút podania podnetu prokurátorovi,

avšak až dňa 17.04.2012), pričom sťažnosť na nečinnosť podal iba vo veci námietky zaujatosti. Tiež mal
možnosť využiť inštitút žaloby proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t a nasl. O.s.p. Táto
námietka žalobcu nebola spôsobilá ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

K bodu I.B. - zmena ponuky úspešného uchádzača, treba uviesť, že nebolo sporné, že úspešný
uchádzač združenie HANT BA DS & ANIK na štyroch dokumentoch vo svojej ponuke uviedol tri rôzne

ceny (. Podľa § 42 ods. 2 ZVO komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky.
Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých
chýb v písaní a počítaní.

Vdanomprípadetedanastalašpecifickásituácia,keďjedenzuchádzačovvtermínepredkladaniaponúk
predložil takú ponuku, z ktorej nebolo možné jednoznačne určiť ponukovú cenu. Verejný obstarávateľ

správne využil inštitút vysvetlenia ponuky v súlade s § 42 ods. 2 ZVO. V prvom rade bolo potrebné
zistiť, či sa v danom prípade jedná o zrejmú chybu v písaní a v počítaní. V danom prípade úspešný
uchádzač nepreukázal, že uviedol tri rôzne ceny z dôvodu chyby v písaní alebo v počítaní, pričom
na tomto mieste treba uviesť, že za chyby v písaní alebo počítaní možno považovať najmä pisárske
preklepy, pravopisné chyby, vynechanie písmen, nesprávne umiestnenie desatinnej čiarky, t.j. zrejmou

chybou v písaní alebo počítaní sa rozumie taká chyba, ktorá je z obsahu dokumentu zjavná a bez
ďalšieho problému zistiteľná a jej opravou nedôjde k zmene obsahu alebo zmyslu dokumentu. Chyby v
písaní a počítaní teda musia byť zrejmé. Zrejmosť (zjavnosť) týchto chýb, resp. nesprávností musí byť
očividnáamusívyplývaťzporovnaniacelkovéhokontextudokumentovsvecousúvisiacich.Vysvetlením
ponuky úspešného uchádzača teda nedošlo k odstráneniu zrejmých chýb v písaní alebo počítaní a preto

bolo potrebné skúmať, či nedošlo k neprípustnej zmene ponuky. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to,
že úspešný uchádzač vo svojom vysvetlení poukázal na jednu z cien výslovne uvedených vo svojej
ponuke, treba mať za to, že sa nemohlo jednať o zmenu ponuky.Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na § 9 ods. 4, § 42 ods. 2, 4 ZVO a tiež správne
uviedol, že keďže sa úspešný uchádzač vo vysvetlení ponuky vyjadril k otázkam, ktoré mu boli položené,
má za to, že vysvetlenie bolo v súlade s požiadavkou verejného obstarávateľa. Žalovaný v napadnutom

rozhodnutí ďalej uviedol, že ak z poskytnutého vysvetlenia nevyplýva, že sa jednalo o zrejmú chybu
v písaní a počítaní, na základe ktorej by bolo možné určiť rozhodujúcu cenu spomedzi viacerých
cien uvedených v ponuke, verejný obstarávateľ nemôže z tohto dôvodu túto ponuku vylúčiť, ale musí
ju ďalej vyhodnotiť, pričom sám verejný obstarávateľ určí rozhodujúcu cenu spomedzi cien výslovne
uvedených v ponuke uchádzača. Pri určovaní tejto rozhodujúcej ceny je verejný obstarávateľ povinný

postupovať najmä v súlade s princípmi hospodárnosti a nediskriminácie. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ
sú všetky ceny uvedené v ponuke úspešného uchádzača nižšie ako ktorákoľvek z cien uvedených v
ponukách ostatných uchádzačov a nemôže dôjsť k porušeniu princípu nediskriminácie, je potrebné,
aby verejný obstarávateľ uplatnil zásadu hospodárnosti a efektívnosti, na základe ktorej je potrebné za
rozhodujúcupovažovaťnajnižšiuzcienuvedenýchvponukeúspešnéhouchádzača,pokiaľsainštitútom
vysvetleniarelevantnýmanespochybniteľnýmspôsobomnepreukážeopak.Keďževdanomprípadeboli

všetky tri ceny úspešného uchádzača najnižšie v porovnaní s cenami uvedenými v ponukách ostatných
uchádzačov, ktorúkoľvek z cien uvedených v takejto ponuke by verejný obstarávateľ považoval za
rozhodujúcu, nemohlo by to ani v jednom prípade viesť k diskriminácii ostatných uchádzačov, ktorých
ceny boli vždy vyššie. Žalovaný podotkol, že v súlade s princípom hospodárnosti verejného obstarávania
za existencie okolností, aké v predmetnom prípade nastali, keď nemôže dôjsť k porušeniu princípu

nediskriminácie, je potrebné považovať za rozhodujúcu najnižšiu cenu uvedenú v ponuke úspešného
uchádzača, t.j. 32.031.947,27 eur, nakoľko z predloženej dokumentácie vyplýva, že úspešný uchádzač
dostatočne nepreukázal, že by sa jednalo o takú zrejmú chybu v písaní, ktorá by odôvodňovala použitie
niektorej z vyšších cien uvedených v jeho ponuke.

Na tomto mieste treba uviesť, že išlo o špecifickú situáciu, ktorú sa žalovaný snažil po prvý krát

judikovať s vyššie uvedeným názorom, ktorému nemožno uprieť jeho vecnú logickosť. Samotný
žalovaný však pripustil, že k uvedeniu rozličných ponukových cien mohlo v prípade úspešného
uchádzača dôjsť z viacerých dôvodov, a to od prostého administratívneho pochybenia (čo však bolo
vylúčené) až po možné špekulatívne konanie a preto je podľa jeho názoru potrebné vychádzať z
princípov hospodárnosti a nediskriminácie ako základných princípov verejného obstarávania. Ako by

však žalovaný pozabudol na existenciu aj ostatných princípov uplatňovaných pri zadávaní zákaziek
- napríklad princíp transparentnosti. Súd rozumie snahe žalovaného (čo uviedol v súdnom konaní),
že chcel predísť (aj do budúcnosti) možným špekulatívnym konaniam zo strany uchádzačov, ktorí
by v ponukách predkladali rôzne ponukové ceny a následne by (po oboznámení sa s ponukami
ostatných uchádzačov) v rámci vysvetľovania svojej ponuky vybrali cenu, ktorá by bola schopná pre nich

zabezpečiť čo najlepšie poradie alebo najvýhodnejšie podmienky. V praxi by tak nastávali aj situácie,
kedy by niektoré ponukové ceny boli nižšie ako tie od ostatných uchádzačov a niektoré naopak vyššie.
Na základe toho by uchádzač v snahe zabezpečiť si čo najlepšie poradie zrejme za rozhodnú cenu
považoval tú, ktorá je nižšia od ostatných uchádzačov, pričom zároveň by nemusela byť jeho najnižšia.
V prípade, že by všetky ponukové ceny takéhoto uchádzača boli nižšie od ostatných uchádzačov,

uchádzač by si zrejme vybral ním najvyššie ponúknutú cenu. V snahe pokryť všetky takéto možné
špekulatívne konania, žalovaný ustanovil spôsob určenia ponukovej ceny, kedy by príslušný uchádzač
bol za toto svoje konanie „potrestaný“ v tom smere, že za ponukovú cenu by sa vždy považovala pre
neho tá najmenej výhodná. V prípade, že by niektorá z rôznych ponukových cien bola vyššia ako u
niektorého iného uchádzača, treba v súlade s princípom nediskriminácie považovať za rozhodujúcu v

zásade najvyššiu z cien uvedených v ponuke a v prípade uvedenia všetkých ponukových cien nižších
od cien ostatných uchádzačov by bolo potrebné za rozhodnú považovať naopak najnižšiu cenu uvedenú
v ponuke. V oboch prípadoch je uchádzačovi zabránené v súlade s dodržaním princípu nediskriminácie
získať zo svojho špekulatívneho a svojim spôsobom netransparentného konania prospech.

Podľa § 9 (základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa) ods. 4 ZVO pri zadávaní

zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov
alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do zákona o verejnom obstarávaní
boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k
zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok (ako je tomu

u nariadení ako prameňoch úniového práva, z ktorých však žiadne na oblasť zadávania verejných
zákaziek bezprostredne nedopadá) ale členské štáty EÚ majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú
v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie
dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách
vykladaťvždytak,abybolirešpektovanézákladnéprincípyazásady,ktorévyplývajúprávezjednotlivých

smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky
odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada
účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a
nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými
si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy
vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel,

ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. euro konformnému výkladu. Ťažiskom samotného
ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný
postupprizadávaníverejnýchzákaziek.Všeobecneideokroky,ktoréjepotrebnédodržaťvdobe,behom
ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti
zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále

súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva,
je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie
účinnej konkurencie. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie
verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad ZFEÚ (napr. zásada rovnakého
zaobchádzania a nediskriminácie) (pozri napr. rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa

12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek
uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov,
princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať
pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové
pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO.

Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú
financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na
účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý
práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými
dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou

špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny
z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo
nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem
diskriminácianiejedefinovanýpreúčelyverejnéhoobstarávania.Zákontentopojemnijakonevymedzuje
a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať

z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad
tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko
práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj
zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise -
ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce

v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom)
plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá
expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia
per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.

Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným,

právnekorektnýmapredvídateľnýmspôsobom.Transparentnosťprocesuzadávaniaverejnýchzákaziek
je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného
vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO je akékoľvek
konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo
horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa

12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe
obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšiekontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých
dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady
zo strany Súdneho dvora EÚ. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname,

cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa
smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod
88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K
tomu patrí rovnako napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí zadávateľa a všeobecne objektívny postup
behom zadávacieho konania (bod 90).

S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je
priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy
jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné,
dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne)
sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady
transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej

zákonnej povinnosti (pozri rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010).

V rozsudku zo dňa 07.12.2000 vo veci C-324/98, Telaustria Verlags GmbH a Telefonadress GmbH
proti Telekom Austria AG (Recueil s. I-10745, bod 62), Súdny dvor vyložil, že zásada transparentnosti
spočíva v zárukách poskytovaných všetkým potenciálnym uchádzačom o verejnú zákazku ohľadne
zodpovedajúceho stupňa publicity umožňujúceho otvorenie zadávacieho konania konkurencii, rovnako

ako kontroly nestrannosti priebehu zadávacieho konania. K zhodným záverom dospel Súdny dvor aj v
rozsudku zo dňa 13. 11. 2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de
Bruxelles-Capitale (Sb. rozh. s. I-8457, bod 25). Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje
k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a
účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním

podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi
uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi.
Práve k zabezpečeniu konkurencie medzi dodávateľmi slúži rovnako zásada transparentnosti (pozri
rozsudok NSS ČR zo dňa 05.6.2008, čj. 1 Afs 20/2008 - 152, vo veci Lumius, spol. s r. o., publ. pod
č. 1771/2009 Sb. NSS, prípadne obdobne stanovisko generálnej advokátky Christine Stix-Hackl zo dňa

12.04. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej „transparentnosť má zaručiť nenarušenú
hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov“).

Žalovaný pritom sám potvrdil, že aj v danom prípade mohlo ísť o špekulatívne a teda netransparentné
konanie úspešného uchádzača, avšak v tomto ohľade sa vecou vôbec nezaoberal. Namietaný
postup žalovaného teda síce nesporne obstojí v súvislosti s dodržaním princípov hospodárnosti

a nediskriminácie, avšak nepochybne je potrebné sa zaoberať aj prípadným porušením princípu
transparentnosti v predmetnom verejnom obstarávaní.

S poukazom na vyššie uvedené súd dáva žalovanému do pozornosti zváženie, či nedošlo k porušeniu
princípu transparentnosti a či teda bolo možné určiť za rozhodujúcu cenu najnižšiu cenu v ponuke
úspešného uchádzača argumentujúc len princípom hospodárnosti a efektívnosti.

Žalovaným spomenutá možnosť úspešného uchádzača po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť,
či do zmluvného vzťahu vstúpi za najnižšiu cenu ním uvedenú v jeho ponuke alebo od svojej ponuky
odstúpi s rizikom prepadnutia zábezpeky (v danom prípade 300.000,- eur) je s poukazom na vyššie
uvedené úvahy irelevantná.

K námietkam uvedeným v tejto časti treba záverom dodať, že nebolo preukázané, že by uvedeným

postupom došlo k uprednostneniu niektorého z uchádzačov oproti ostatným, resp. vyžadovaniu
rozdielnych podmienok jednotlivých uchádzačov a dá sa súhlasiť aj s názorom žalovaného, že z
hľadiska hospodárnosti išlo o najúčelnejšie odstránenie vzniknutých nedostatkov. Tieto nedostatky však
zároveň mohli znamenať elementárne porušenie princípu transparentnosti, s čím sa však žalovaný
nevysporiadal.K bodu I.C. - nesprávne posúdenie splnenia podmienok účasti úspešným uchádzačom súd uvádza, že
v danom prípade úspešný uchádzač (subjekty, z ktorých je združenie zložené), využil možnosť podľa §
31 ZVO a vytvoril skupinu dodávateľov.

Podľa § 31 ods. 1 ZVO verejného obstarávania sa môže zúčastniť skupina dodávateľov.

Podľa § 31 ods. 3 ZVO skupina dodávateľov preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom
obstarávaní týkajúcich sa osobného postavenia za každého člena skupiny osobitne a splnenie
podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia a
technickej alebo odbornej spôsobilosti preukazuje spoločne. Splnenie podmienky účasti podľa § 26 ods.
1 písm. f/ preukazuje člen skupiny len vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky, ktorú má zabezpečiť.

Podľa § 31 ods. 4 ZVO skupina dodávateľov môže využiť finančné zdroje účastníkov skupiny
dodávateľov alebo iných osôb podľa § 27 ods. 2, technické a odborné kapacity účastníkov skupiny
dodávateľov alebo iných osôb podľa § 28 ods. 2 ZVO.

Každý člen skupiny dodávateľov teda individuálne preukazuje splnenie podmienok účasti len ohľadom
podmienok osobného postavenia (§ 26 ZVO). Splnenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného

a ekonomického postavenia (§ 27 ZVO), ako aj technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 ZVO)
sa posudzuje spoločne. Preto nie je dôležité, ktorý konkrétny člen združenia spĺňa (alebo nespĺňa)
ktoré konkrétne podmienky účasti, ale podstatné je, aby podmienky účasti spĺňala skupina dodávateľov
ako celok. Je nesporné, že uchádzač - združenie HANT BA DS & ANIK splnil požiadavku verejného
obstarávateľa uvedenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania ako aj v súťažných podkladoch,

nakoľko uzatvorením zmluvy o združení preukázal utvorenie právneho vzťahu, na základe ktorého budú
členovia skupiny zaviazaný na plnenie zmluvy spoločne a nerozdielne. Je to práve inštitút solidárneho
dlžníka, ktorý predstavuje záruku pre veriteľa, že v prípade porušenia záväzku niektorým z dlžníkov
bude môcť vymáhať plnenie od ktoréhokoľvek z nich bez ohľadu na ich vzájomný právny vzťah. Preto
skutočnosť, v akom pomere sa na plnení zákazky podieľajú jednotliví členovia skupiny dodávateľov

je len internou záležitosťou členov tohto združenia, ktorá je vo vzťahu k tretím osobám irelevantná.
Tieto otázky boli taktiež predmetom vysvetľovania ponuky úspešným uchádzačom, pričom verejný
obstarávateľ vysvetlenie akceptoval.

Námietky žalobcu ohľadne posúdenia splnenia podmienok účasti úspešným uchádzačom sú celkom
nedôvodné.

K bodu I.D. - nesprávne posúdenie splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa úspešným
uchádzačom je potrebné poukázať na § 33 ods. 1 ZVO, podľa ktorého verejný obstarávateľ posudzuje
splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného
obstarávania a súťažnými podkladmi. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch,
nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania.

Je zrejmé, že úspešný uchádzač uviedol údaje v súlade s oznámením o vyhlásení verejného
obstarávania ako aj súťažnými podkladmi, pričom zabezpečenie dodržania príslušných Technicko-
kvalitatívnych podmienok (TKP) bolo v danom prípade tiež predmetom vysvetľovania ponuky zo strany
úspešného uchádzača a verejný obstarávateľ vysvetlenie ponuky akceptoval. Výlučným subjektom
oprávneným na vyhodnocovanie podmienok účasti je podľa § 33 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ.

Uchádzač HANT BA DS & ANIK vo svojej ponuke uviedol, že na výrobu obaľovacích zmení použije
obaľovaciu súpravu AMANN, ktorú má v dlhodobom prenájme od spoločnosti Cestné stavby Liptovský
Mikuláš, s.r.o. V procese vysvetľovania ponuky spresnil, že má možnosť využiť obaľovacie centrum
v Kráľovskej Lehote alebo iné obaľovacie centrum, ktoré má alebo do času výkonu diela bude mať
spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, s.r.o. k dispozícii.Žalobca celkom logicky a treba povedať, že aj dôvodne, poukazoval na bod 10.2 Technicko-
kvalitatívnych podmienok Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, časť 6 Hutnené asfaltové
zmesi, pričom uviedol, že predmetná obaľovačka nespĺňa TKP.

Problémom sa v danom prípade zdá byť nastavenie samotných podmienok účasti verejným
obstarávateľom, keďže tento vo formulácii požiadaviek na splnenie podmienok účasti nepožadoval pri
konkrétnomdruhustrojného,technickéhoalebovýrobnéhozariadeniauvedenie,akýmspôsobomjetým-
ktorým zariadením zabezpečené dodržanie príslušných technických noriem, resp. iných požiadaviek na
predmet zákazky. Úspešný uchádzač si formálne svoju povinnosť splnil, keď predložil vyplnený formulár

č. 5 s predmetným zoznamom. Samotné vyjadrenie úspešného uchádzača v procese vysvetľovania
ponuky, že má možnosť využiť obaľovacie centrum v Kráľovskej Lehote alebo iné, ktoré má alebo v
čase výkonu diela bude mať spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, s.r.o. k dispozícii, možno
teoreticky označiť za špekulatívne a príliš všeobecné, avšak podstatným v tejto veci je, že úspešný
uchádzač za účelom preukázania realizácie diela vo väzbe na dodávku rozhodujúcich stavebných
materiálov uviedol, že dodávku živičných zmesí zabezpečí prostredníctvom subdodávateľa Cestné

stavby Liptovský Mikuláš, s.r.o., čo aj zdokladoval zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej
sa subdodávateľ zaviazal dodať asfaltové zmesi v množstve a druhu, ktorý je bližšie definovaný v
projektovej dokumentácii verejného obstarávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že dodávka obaľovaných
asfaltových zmesí v súvislosti s realizáciou predmetu zákazky musí byť v súlade s projektovou
dokumentáciou a teda musí spĺňať aj technické kritériá požadované verejným obstarávateľom. V zmysle

článku VI. ods. 1 tejto zmluvy sú súčasťou aj certifikáty a vyhlásenia o zhode, ktoré sa viažu na
predmet dodávky. Dodržanie príslušných TKP týkajúcich sa obaľovacích asfaltových zmesí teda vyplýva
jednak z preukázanej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na dodávku živičných zmesí, čestného
prehláseniasamotnéhoúspešnéhouchádzača(ozabezpečenídodávkyvšetkýchpotrebnýchmateriálov
v požadovanom množstve a druhu v zmysle projektovej dokumentácie, ktoré spĺňajú podmienky

požadované projektantom a TKP) a tiež návrhu zmluvy o dielo.

Napriek určitým výhradám k stanoveniu podmienok účasti verejným obstarávateľom súd považuje
argumenty žalobcu v tomto bode za nedôvodné.

K bodu I.E. - pochybnosti o nezaujatosti predsedu komisie žalovaného súd uvádza, že s námietkami
žalobcu uvedenými v tejto súvislosti sa nedá stotožniť.

V prvom rade treba uviesť, že samotná skutočnosť, že konkrétni členovia komisie rozhodovali v
rámci jednej verejnej súťaže o námietkach iného uchádzača smerujúcich proti inému úkonu verejného
obstarávateľa, sama o sebe nemôže zakladať pochybnosť o ich nezaujatosti. Z hľadiska postupu
procesu verejného obstarávania sa síce jedná o dve na seba nadväzujúce štádiá, avšak nejde o
rozhodovanie na rôznych stupňoch konania. Nejedná sa tu teda o nezávislý prieskum rozhodnutí vo viac

inštančnom konaní. V ZVO absentuje úprava vylúčenia zamestnancov žalovaného z rozhodovania o
námietkach z dôvodu ich zaujatosti, avšak v súvislosti s podrobnou úpravou činnosti komisie žalovaného
rozhodujúcej v konaní o námietkach tento zákon odkazuje na štatút a rokovací poriadok komisie. V
článku3štatútukomisiesúupravenépodmienkyčlenstvavkomisii,pričomjednouztýchtopodmienokje,
aby predseda komisie a členovia komisie boli nestranní a to predovšetkým so zreteľom na pomer k veci a

k účastníkom konania. V článku 3 ods. 4, 5 štatútu sú demonštratívne upravené skutkové okolnosti, ktoré
zakladajú dôvod vylúčenia predsedu komisie a členov komisie z rozhodovania o námietkach. Žalobca
pritom neuviedol okrem toho, že predseda komisie žalovaného už rozhodoval v konaní, v ktorom bolo
vydané rozhodnutie o zaradení uchádzača, žiadne iné skutočnosti, ktoré by zakladali pochybnosti o
nezaujatosti komisie tak po subjektívnej ako aj objektívnej stránke vo vzťahu k veci alebo účastníkom

konania.

Žalobcavzniesolnaústnompojednávanídňa08.02.2012námietkuzaujatosti,pričomnamietal,žeotejto
námietke bolo rozhodnuté až dňa 16.02.2012, t.j. až po konaní ústneho pojednávania dňa 15..02.2012.
Je však pritom nesporné, že žalobcovi bol už na tomto ústnom pojednávaní krátkou cestou doručený
„Návrh na vymenovanie člena a externého člena komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach“ zo

dňa 08.02.2012 obsahujúci aj vyjadrenie podpredsedu žalovaného zo dňa 09.02.2012, že na základedotknutých písomností ponecháva vymenovaných členov komisie a jej predsedu v platnosti. Súd v
zhode s názorom žalovaného uvádza, že obsah tohto menovacieho dekrétu je dostatočne určitý a
zrozumiteľný a vyplýva z neho bez ďalších pochybností vôľa konajúcej osoby. Nie je sporné, že

predmetný úkon urobila oprávnená osoba, a to podpredseda úradu (§ 110 ods. 2 ZVO). Prejav vyjadrený
zástupcom žalovaného na menovacom dekréte ohľadne ponechania vymenovania všetkých členov
komisie v platnosti v žiadnom prípade nie je v rozpore ani s obsahom listu zo dňa 16.02.2012, ktorý
bol žalobcovi doručený dňa 21.02.2012, ktorým žalovaný žalobcovi „opätovne“ oznámil, že námietke
zaujatosti nevyhovel a vymenovanie predsedu ako aj členov komisie ponechal v platnosti. Normatívna

úprava neustanovuje procesné štádium konania o námietkach, do ktorého má byť o námietke zaujatosti
rozhodnuté a v danom prípade je zbytočná polemika o tom, či sa tak stalo pred alebo po konaní ústneho
pojednávania, ale podstatné je, že k tomu nepochybne došlo ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci
samej.

Záverom treba uviesť, že vylúčeným z prejednávania a rozhodovania veci musí byť taký zamestnanec
správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

V danom prípade žalobca nedeklaroval žiadne právne relevantné tvrdenia preukazujúce osobný záujem
predsedu alebo členov komisie, ani to, že by mohli byť v pomere k veci alebo k účastníkom konania.
Okolnosti spočívajúce v postupe týchto osôb v konaní o námietkach, resp. v inom konaní o námietkach,
nemôžu zakladať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že nakoľko napadnuté rozhodnutie v
naznačenom smere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo ho potrebné podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom
súdu viazaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní síce procesne úspešnému

žalobcovi, avšak s poukazom na drvivú nedôvodnosť žalobných námietok prakticky neúspešnému,
žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, ani pribratým účastníkom konania,
právo na ich náhradu nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania pribratým účastníkom preto, že konania podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. nie sú konania sporové v takom zmysle ako podľa tretej časti O.s.p.. V správnom súdnictve

preskúmavajú súdy zákonnosť postupu (rozhodnutí) správnych orgánov a výsledok konania závisí od
toho,čisprávnyorgánzákondodržalalebonie.Natejtovecinemôžezmeniťničargumentáciapribratého
účastníka konania a ustanovenie § 250 ods. 1 a 3 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné
vykladaťtak,žeidepredovšetkýmozabezpečenieprávatakéhotoúčastníkabyťinformovanýoprípadnej
zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia

správneho orgánu. Pribratý účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, že si zvolil
na svoje zastupovanie v konaní pred súdom v tomto postavení právne zastupovanie, trovy takéhoto
zastúpenia si znáša sám.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.