Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211203958
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211203958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcu : Ľ. U., F.. XX. D.F. XXXX, T. R. C.
Č.. XXX, Z. P.-Z., zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, proti žalovanému : Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4,
IČO: 00 151 700, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29. novembra 2011 č.k. 22C/20/2011-91 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 29.
novembra 2011 č.k. 22C/20/2011-91 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.675 € do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 160,50 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. O trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 10. marca 2007 utrpel ťažký
úraz s trvalými následkami, na základe čoho sa stal invalidným. Dopravnú nehodu zavinil C. Q..
Trestným rozkazom zo dňa 27. septembra 2007 č.k. 3T 119/2007-23 bol uznaný vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/, b/ Trestného zákona, lebo inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Nespornou bola (tá) skutočnosť, kto za škodu zodpovedá. C. Q. bol

poistencom žalovaného, a na žalovaného prešla v súlade s § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
povinnosť nahradiť poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví. Sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo lekárskym posudkom zo dňa 18. júna 2008 podľa pol. č. 389b - skrátenie
ľavej dolnej končatiny o 3,5 cm ohodnotené 50 bodmi. Ďalším lekárskym posudkom zo dňa 20. apríla
2010 bol podľa pol. č. 387a - pakĺb ľavej stehennej kosti v diafyzárnej časti ohodnotený 700 bodmi,
a podľa pol. č. 304a - poúrazové ľahké obmedzenie hybnosti chrbtice bolo ohodnotené 100 bodmi.

Spolu sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené 850 bodmi, a žalobcovi bola poskytnutá
náhrada 322.384,20 Sk (11.700 €). Uvedená náhrada bola znížená o 26.200,- Sk, lebo žalobcovi
bola nesprávne vyplatená náhrada za stratu na zárobku v sume 26.200,- Sk zo strany žalovaného,
na základe mylných údajov žalobcu. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave zo dňa
2. júla 2008 č. 650 611 6639 súd zistil, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok, lebo bol u
neho zistený pokles schopností vykonávať prácu - zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Po citácii § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnejzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovnívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zák.č.437/2004Z.z.“)dospelsúdkzáveru,žežalobca
sa stal invalidným (na následky úrazu, ktoré utrpel), pri dopravnej nehode. Žalobca z dôvodu poškodenia

zdravianemôževykonávaťčinnostiakopredúrazom,nemôžeaneviesazapojiťdopracovnéhoprocesu.
Trpí bolesťami, musí užívať lieky a nevie plnohodnotne sa postarať o rodinu. Pred úrazom vykonával
práce murára, teda fyzicky pracoval, ale po úraze takéto práce vykonávať nemôže. Jeho zdravotný stav
je podľa lekárskych posudkov ustálený a z výpovede svedka E.. U. vyplynulo, že nemožno očakávať
zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. Ba práve naopak tento stav sa môže vyvíjať k horšiemu, lebo z

dôvodu skrátenia končatiny môžu vznikať ďalšie problémy a zhoršovanie bolestí pakĺbu. Podľa názoru
súdu nemožno očakávať od žalobcu absolvovanie ďalšej operácie pakĺbu, lebo jednu takúto operáciu už
žalobca absolvoval, ale bez očakávaného výsledku. Svedok E.. U. vypovedal, že ide o pomerne náročný
operačný úkon, a výsledok nie je zaručený. Úspešná operácia by znamenala len zhojenie pakĺbu,
ale ostatné problémy (skrátenie ľavej dolnej končatiny) nevyrieši. Za mimoriadne okolnosti považoval
súd tú skutočnosť, že žalobca v dôsledku poškodenia zdravia je vylúčený z pracovného procesu. S

prihliadnutím na jeho vzdelanie, nevie vykonávať inú ako fyzickú prácu a nemožno uňho očakávať, aby
si doplnil vzdelanie rekvalifikáciou, a to s prihliadnutím na jeho vek. Nezanedbateľná je aj nemožnosť
postarať sa o rodinu a svoju matku. Z dôvodu skrátenej nohy má obmedzené bežné činnosti a športové
aktivity, a nedokáže sa sústrediť na čítanie, ani sledovanie televízie.

Vzhľadom na to, že žalobca nie je úplne vylúčený z akéhokoľvek spoločenského života, t.j. nie je plne

odkázaný na pomoc druhej osoby, nie je závislý na prístrojoch, nie je imobilný a podobne, nemohol
mu súd priznať (úplné) zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až do výšky 50 %. U
žalobcu existujú obmedzenia, ktoré súd uviedol vyššie a z uvedeného dôvodu mu priznal zvýšenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25 %, čo je v prejednávanom spore primerané. Z tohto
dôvodu zaviazal súd žalovaného na zaplatenie žalobcovi zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

vo výške 2.675 € (25 % zo sumy 10.700 €), a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok
o súdnom poplatku odôvodnil súd odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.. O trovách
konania si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý výrok rozsudku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Nesúhlasil s názorom súdu, že „maximálne“ priznanie zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia je opodstatnené len v prípadoch, kde dôjde k takým následkom, kedy je poškodený úplne
vylúčený z akéhokoľvek spoločenského života, a že u žalobcu o takýto prípad nejde. Zastáva názor, že
na priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v plnej výške je postačujúce, že poškodenie
zdravia má trvalé a nenapraviteľné následky. Pred dopravnou nehodou bol zdravou osobou a nemal

žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Pri dopravnej nehode utrpel ťažký úraz s trvalými následkami,
na základe čoho sa stal invalidným. Uvedené skutočnosti zakladajú zákonný a relevantný dôvod
na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Preto naďalej žiadal vyplatiť
mu sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.350 €. Poukázal na celkovú a
zjavne negatívnu zmenu životných pomerov, návykov, fyzických schopností, duševného rozpoloženia

a celkového spôsobu života ako takého. Zranená ľavá dolná končatina je po prekonaných zraneniach
kratšia o 3,5 cm. Okrem tejto zjavnej funkčnej poruchy ľavej nohy a s tým spojených následných
zdravotných problémov, všetky uvedené defekty a deformácie samé osebe vyvolávajú odôvodnený
súcit tretích osôb. Žalobca sa pod ich vplyvom cíti deprimovaný a menejcenný ako muž, ako rekreačný
športovec, ktorý sa pravidelne venoval plávaniu, bicyklovaniu a návštevám spoločenských akcií.

Žalobca pociťuje zjavne a nespochybniteľné obmedzenie vo svojej rodine, v pracovnom, spoločenskom,
športovom živote a všeobecné obmedzenie spôsobu jeho života pred dopravnou nehodou. V dôsledku
zranenia sa stal invalidným dôchodcom, jednu nohu má kratšiu a zároveň obmedzenú hybnosť chrbtice.
Po úraze má trvalé následky, pričom podstúpil aj jednu neúspešnú operáciu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť. Po citácii § 2 ods. 2 zákona

č. 437/2004 Z.z., ako aj § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. uviedol, že prílohou zákona je bodový systém,
ktorý zohľadňuje rozsah a povahu, ako aj závažnosť jednotlivých následkov poškodenia zdravia, ktoré
poškodeného obmedzujú v jeho uplatnení v živote a v spoločnosti. Zákon pripúšťa len dve možností
zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvý prípad je upravený v § 10 ods. 4zákona č. 437/2004 Z.z., ktorý stanovuje, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
môže primerane zvýšiť až na dvojnásobok posudzujúci lekár. V tomto prípade je daná možnosť priamo
lekárovi, ktorý vykonáva hodnotenie, zvýšiť až na dvojnásobok s prihliadnutím na obmedzenie alebo

stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločnosti a v živote, ktorý mal poškodený vo veku, v ktorom
utrpel poškodenie na zdraví. Druhým prípadom je zvýšenie podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.,
ktorý ustanovuje, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. V tomto prípade musí ísť o prípad
hodný osobitného zreteľa. Prvostupňový súd posudzoval otázku v akom rozsahu sú stratené možnosti

alebo obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré mal žalobcu vo veku,
v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Žalobca v konaní ani v odvolaní voči rozhodnutiu súdu nedôvodí
iným argumentom ako rozhodnutím Sociálnej poisťovne o čiastočnom poklese schopností vykonávať
prácu, pričom o svojich aktivitách vykonávaných pred úrazom nepredložil žiadne dôkazy.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201

O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (účinného
od 15. októbra 2008) s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa

26. februára 2013 v pojednávanej miestnosti č. 202 na II. poschodí (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. za použitia
§ 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Aj keď žalobca neoznačil odvolací dôvod, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, keď súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, lebo súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie v takom rozsahu, ktorý bol postačujúci na riadne zistenie skutkového stavu a

svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli. Prihliadol na
skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených
v § 132 O.s.p..

Stručné,novýstižnéazákonuzodpovedajúcesúajdôvodynapadnutéhorozsudku,sktorýmisaodvolací
súd v podstate stotožňuje.

K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá, odvolací súd s prihliadnutím na námietky uvedené v odvolaní uvádza toto :

Predmetom konania bolo zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že žalobca bol uznaný za invalidného.

V zmysle § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje :

a/ podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia,b/ vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti,

c/ zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

V zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/212/2010 zo dňa 29. novembra 2011 vyriešil otázku, že uznanie invalidity podľa § 5 ods. 5 zákona

č. 437/2004 Z.z. je jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Námietka žalobcu, že uznanie invalidity je jediným prípadom osobitného zreteľa, na základe ktorého
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť o 50 %, je z tohto pohľadu nepatričná.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Správne súd prvého stupňa pri odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia prihliadol k povahe
následkov a tiež k predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného, t.j. žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.
a IV. časti (§ 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.).

Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie alebo stratu

možnostipoškodenéhouplatniťsavživoteavspoločnosti,ktorúmalvoveku,vktoromutrpelpoškodenie
na zdraví.

Za správny považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, keď vykonal dokazovanie na to, aké mal
žalobca predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady
má po vzniku škodlivej udalosti.

Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a v akej miere boli spomínanou
dopravnou nehodou zúžené alebo stratené možnosti, uplatnenia sa v živote a v spoločnosti.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského života má vo svojej podstate predstavovať náhradu za
preukázateľne, nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského

uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom
osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či
dokoncaznemožnenievýkonu,čivoľbypovolania,voľbuživotnéhopartnera,prípadnemožnostiďalšieho
sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z.) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.V zmysle uvedených zásad súd prvého stupňa postupoval, keď pri stanovení výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia súvisiacimi s úrazom žalobcu pri dopravnej nehode náležite prihliadol a
posúdil daný prípad ako zvlášť výnimočný - hodný mimoriadneho zreteľa - ktorý pripúšťa zvýšenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nielen pre uznanie invalidity u žalobcu, ale osobitne na
dôsledky, aký vplyv malo poškodenie zdravia u žalobcu na jeho životné úkony, akým spôsobom a v akom
rozsahu boli možnosti žalobcu pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti obmedzené v porovnaní s
predchádzajúcim obsahom a intenzitou spoločenského a iného života.

Odvolací súd poznamenáva, že súdna prax sa vzácne zhodla v tom, že nemôže pôsobiť a vylúčiť určitú

(inú) skupinu poškodených, pokiaľ ide o posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 5 ods.
5 zák. č. 437/2004 Z.z. s poukazom k výraznému obmedzeniu, či k strate ich možnosti spoločenského
uplatnenia v porovnaní s tými, ktorí mali vysokú úroveň kultúrnych, športových, spoločenských,
politických, či iných aktivít, v dobe pred úrazom. Takýto postup by bol diskriminačný voči tejto skupine
ľudí, keďže ich (poškodených) nemožno vyradiť z určitého práva.

Žalobca utrpel úraz vo veku 42 rokov, t.j. v produktívnom veku.

Správne súd zohľadnil, že žalobca v dôsledku poškodenia zdravia je odkázaný na pomoc iných osôb, a
že sa stal plne invalidným. Tento stav má preukázateľne nepriaznivý dôsledok na jeho rodinný, osobný,
intímny život a jeho životné úkony, ako aj na uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb.
Hoci sa žalobcovi v dôsledku zhoršenia zdravia, možnosti jeho uplatnenia vo všetkých sférach života
podstatne zúžili, nie je zo života vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho možnosti uplatnenia nezanikli,

len v podstatnej miere sa mu sťažili možnosti výkonu celej škály činnosti, ktoré pred poškodením zdravia
vykonával.

Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. by mohol odvolací súd len vtedy, ak by bola porušená zásada
primeranosti. Preskúmaním veci však odvolací súd dospel k záveru, že táto zásada pri posudzovaní

primeranosti zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z., v prípade žalobcu porušená nebola.

I podľa názoru odvolacieho súdu 25 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo primerané, a
žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri
ktorom by bolo odôvodnené vyššie zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. nad

25 % zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresnému súdu nemožno vyčítať jeho
závery o tom, že akú mieru zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia považoval za primeranú. Jeho
záver nevybočil z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p. a § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z.), lebo je v súlade s pravidlami logického usudzovania, a odvolací súd sa s týmto záverom okresného
súdu stotožňuje.

Ani odvolací súd v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia nad priznanú sumu 2.675 €.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací
súd potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok v napadnutom výroku, v ktorom bola
žaloba v prevyšujúcej časti, (t.j. nad priznanú sumu 2.675 €) zamietnutá.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.675 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku, ktorým
žalovaný bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok na účet okresného súdu, odvolaním napadnuté neboli,
a tak v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).Odvolacísúdnerozhodovalotrováchodvolaciehokonania,lebosúdprvéhostupňasivymienilrozhodnúť
o trovách konania samostatným uznesením, a v tomto rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.