Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/257/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211225811
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211225811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu Ing. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
Z. jednoty XX, proti žalovanému Z. Z., a.s. v konkurze, so sídlom v G., X. XX, IČO: 36 206 172, zast.
správcom podstaty L.. Milanom Polončákom, Košice, Vojenská 12, o zaplatenie 60.000,- € istiny s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C 302/2012-142 z 8.3.2013 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 60.000,- € s 9,5 %
úrokmi z omeškania z dlžnej sumy od podania žaloby až do zaplatenia a náhrady trov konania na tom

skutkovom základe, že žalovanú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou so
spoločnosťou F. Z. s.r.o. ako postupcom, voči ktorej mal žalovaný finančný záväzok v celkovej výške
3.277.000 € a predmetom postúpenia mali byť postupcom zaplatené (na účet žalovaného v dňoch
23.1.2009 a 24.2.2009) zálohové platby v sume 800.000,- € za tovar, ktorý žalovaný nedodal, s tým, že
žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené dňa 1.8.2011.

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Uplatnenýnároksúdprávneposúdilpodľa§524Občianskehozákonníkaavecprejednalvneprítomnosti
žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil pojednávania

a svoju neprítomnosť neospravedlnil, na výzvu súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, na
základe ktorej mal nadobudnúť právo na plnenie voči žalovanému, ani dôkazy osvedčujúce existenciu
záväzkového vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou F. Z. s.r.o., z ktorého mali vzniknúť postúpené
pohľadávky. Žalovaný v konaní popieral dôvodnosť nároku a tvrdil, že voči spol. F. Z. s.r.o. nemal
žiadne záväzky, ani záväzok uplatňovaný žalobou a finančné sumy poukázané na jeho účet touto
spoločnosťou sa týkali úhrady dlhu vzniknutého zo zmluvy o pôžičke uzavretej 9.7.2008, ktorú predložil
súdu a z jej obsahu vyplynulo, že veriteľ Z. Z. a.s. G. požičal dlžníkovi F. Z. s.r.o. finančné prostriedky

vo výške 3.000.000 € hotovosti pri podpise zmluvy. Súd prvého stupňa po citácii ust. § 120 ods. 1 O.s.p.
konštatoval, že predpokladom úspešnosti procesnej strany v konaní je splnenie povinnosti tvrdenia, teda
povinnosti označiť všetky podstatné skutočnosti, ktoré majú byť predmetom konania a vymedzujúce,
čoho sa vec týka, že na preukázanie pravdivosti tvrdenia je účastník povinný označiť alebo navrhnúťdôkazy a v tomto ohľade ho zaťažuje dôkazná povinnosť. Následkom nesplnenia povinnosti tvrdenia
alebo dôkaznej povinnosti je neunesenie dôkazného bremena v konaní ako inštitútu procesného práva
majúceho za následok nepriaznivé rozhodnutie vo veci pre účastníka. V danej veci žalobcu v konaní

zaťažovalodôkaznébremenotýkajúcesanímtvrdenýchskutočnostívyplývajúcichzhmotnéhopráva,t.j.
tvrdenej existencie pohľadávky voči žalovanému, ktorá mala vyplývať z hmotnoprávneho vzťahu medzi
žalovaným a spoločnosťou F. Z. s.r.o. a súčasne tvrdil, že ma oprávnenie na uplatňovanie pohľadávok
voči žalovanému titulom ich postúpenia, avšak v konaní nepredložil dôkazy o existencii záväzkového
vzťahu medzi žalovaným a pôvodným veriteľom F. Z. s.r.o., z ktorého vyplývala povinnosť žalovaného

dodať tovar a spoločnosti F. Z. s.r.o. uhradiť zaň kúpnu cenu, ani dôkazy o existencii písomnej zmluvy
o postúpení pohľadávky. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno, preto z tohto dôvodu žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, keďže úspešný žalovaný, ktorý mal právo na náhradu trov konania proti
žalobcovi, trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil a okrem trov právneho zastúpenia mu

iné trovy zo spisu nevyplynuli.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa § 205
ods. 2 písm. a/, c/, d/ a e/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keďže postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené. Poukázal na to, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v
ktorom poprel existenciu nároku odvolávajúc sa na zmluvu o pôžičke, pričom v písomnom vyjadrení k
odporu žalovaného uviedol, že k obsahu zmluvy o pôžičke, teda k obrane žalovaného sa v aktuálnom

štádiu konania vyjadriť nemôže, keďže žalovaný k podanému odporu nepripojil fotokópiu zmluvy o
pôžičke. Rozhodnutie považoval za predčasné a uviedol, že pojednávania dňa 8.3.2013 sa nezúčastnil
úmyselne, ale pre podanú informáciu zo strany právnej zástupkyne žalovaného, ktorá v inej právnej
veci dňa 4.3.2013 mu oznamovala ospravedlnenie z neúčasti pre neprítomnosť štatutárneho zástupcu
žalovaného s tým, že neprítomnosť bude trvať aj dňa 8.3.2013, kedy sa malo konať pojednávanie v danej

veci, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Uviedol, že bol pripravený na tomto pojednávaní
predložiť dôkazy preukazujúce uplatnený nárok, a rovnako vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom, nakoľko v zmysle zásad civilného procesu dokazovanie sa vedie ústne na pojednávaní.
Existencia zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom F. Z. s.r.o. a žalovaným mala byť preukázaná
jednak vypočutím účastníkov konania a jednak navrhovanou svedkyňou S. S., bývalou konateľkou

pôvodnéhoveriteľaF.Z.s.r.o.,ktorejvýpoveďbolasúdomprvéhostupňaskonštatovanáakonepotrebná.
Nielen z dôvodu, že trval a naďalej aj trvá na vypočutí navrhovanej svedkyne, ale aj z dôvodu
neoboznámenia sa s dôkazom predloženým žalovaným (zmluva o pôžičke), pojednávanie podľa jeho
názoru malo byť odročené. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolacísúdprejednalodvolaniebeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.)tým,žemiestoačas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 10.12.2014,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 212
ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a e/

O.s.p.) a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a f)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca v odvolaní spochybnil správnosť napadnutého rozsudku po skutkovej i právnej stránke a
predovšetkým namietal, že postupom a rozhodnutím súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
porušením procesných práv (odňatím práva predniesť svoje návrhy, navrhovať dôkazy a vyjadriť sa
k rozhodujúcim skutočnostiam a vykonaným dôkazom) a tým, že súd vec prejednal a rozhodol na

pojednávaní v jeho neprítomnosti.

Skutočnosti a námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Obsah spisu neumožňuje odvolaciemu súdu prijať ani záver, že
by postupom súdu prvého stupňa bolo žalobcovi odňaté niektoré z procesných práv priznaných mu
Občianskym súdnym poriadkom a možnosť zúčastniť sa konania pred súdom. Žiadnu z odvolacích

námietok nemožno považovať za dôvodne žalobcom uplatnenú v rámci odvolacích dôvodov uvedených
v § 205 ods. 2 O.s.p., ktoré v prejednávanej veci neboli preukázané.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba vo všeobecnosti rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorým
účastníkovi znemožní zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná pritom ide len vtedy,
ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, ako
aj pri rozhodovaní. Takáto vada konania súčasne znamená porušenie základného práva účastníka na

spravodlivý súdny proces, ktoré právo v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem
zákonovzaručujúajčl.46anasl.ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd.

Ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každému priznáva okrem iného právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti nemožno chápať tak, že súd
by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť
účastníkom uplatnenie tohto práva.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z ústavného práva účastníka konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti zákon určuje výnimku v
cit. ust. § 101 ods. 2 O.s.p., za splnenia ktorej súd môže vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka
vtedy, ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie. Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby

súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: riadne predvolanie a absenciu
žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Ak súd vec prejedná v rozpore s ust. § 101 ods.
2 O.s.p., takýmto postupom odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom.Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa porušenie procesných práv žalobcu v súvislosti
s jeho neúčasťou na pojednávaní 8.3.2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a neodňal žalobcovi
možnosť zúčastniť sa konania pred súdom. Z obsahu spisu je zrejmé, že pre prejednanie (a rozhodnutie)

veci v neprítomnosti žalobcu boli splnené zákonné podmienky. Zo zápisnice o pojednávaní z 8.3.2013
(č.l. 140 - 141) vyplýva, že žalobca sa na toto pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný
(predvolanie na pojednávanie prevzal 1.2.2013), pričom svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal
(z dôležitého dôvodu) o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa preto v súlade s § 101 ods. 2
O.s.p. rozhodol o prejednaní veci v neprítomnosti žalobcu na pojednávaní 8.3.2013, na ktorom vykonal

navrhnuté dokazovanie, prítomným účastníkom dal poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vo veci
rozhodol. Za tejto situácie žalobcovi postupom súdu (prejednaním veci v jeho neprítomnosti) nebola
účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny
proces v intenciách článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

V danej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na závere, že žalobca
neuniesol v konaní dôkazné bremeno.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

Občianskesúdnekonaniejekonanímdôkazným,čoznamená,žeúčastníkavkonanízaťažujepovinnosť
tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť. Podľa platnej
procesnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) v sporovom konaní je súd prvého stupňa inštanciou
skutkovou, t.j. inštanciou, u ktorej majú byť zásadne vykonané všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy,

potrebné na preukázanie sporných, právne významných skutkových tvrdení. Z tohto dôvodu zákon
ukladá účastníkom povinnosť tvrdiť pred súdom prvého stupňa všetky pre vec právne významné
skutočnosti, ktoré tu boli (existovali) v čase konania pred súdom prvého stupňa a predložiť (označiť) aj
dôkazy spôsobilé na ich preukázanie (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia, ktoré účastník uvedie v žalobe a ktoré tvrdí počas konania. Cieľom dôkaznej povinnosti

je unesenie dôkazného bremena v tom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva v zmysle hmotného
práva na účastníkovi konania (žalobcovi a žalovanom). O tejto povinnosti, ako aj o tom, že na dôkazy
označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať, musia byť účastníci poručení súdom ešte pred
ukončením dokazovania a pred vyhlásením rozsudku (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočnesplnilsvojudôkaznúpovinnosť.Dôkaznýmbremenomvspojitostisdôkaznoupovinnosťou
sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení súdu z navrhnutých a aj
vykonaných dôkazov. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť,
dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súdu nezostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú

situáciu vo výsledku a rozhodnutí vo veci samej v jeho neprospech, lebo tvrdená okolnosť nebola
preukázaná.

V prejednávanej veci žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených
skutočností, ktoré sú predvídané skutkovou podstatou relevantnej právnej normy (v danej veci ust. §
524 Občianskeho zákonníka). Žalobca v konaní nepreukázal (nepredložil súdu dôkazy na svoje tvrdenia

uvedené v žalobe), že nadobudol na základe platnej (písomnej) zmluvy uzavretej so spol. F. Z. s.r.o.
(ako postupcom) žalovanú peňažnú pohľadávku s prísl., ani to, aby právnemu predchodcovi žalobcu
(pôvodnému veriteľovi F. Z., s.r.o. - postupcovi) vznikol nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy
60.000,- € s prísl. (žalovaný v rámci svojej obrany existenciu takého záväzku popieral a predložil súdu
dôkazy na svoje tvrdenia). V tejto dôkaznej situácii po zhodnotení vykonaných (navrhnutých) dôkazov,

súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a
správne rozhodol, pokiaľ z tohto dôvodu žalobu zamietol.So zreteľom na uvedené, treba za nedôvodné považovať aj námietky žalobcu, že postupom
(rozhodnutím) súdu mu bolo odňaté procesné právo predniesť svoje návrhy a predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a dôvodnosti uplatneného nároku. Je zrejmé, že žalobca bol súdom vyzvaný

na predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky a listinných dôkazov preukazujúcich existenciu
zmluvného vzťahu medzi postupcom a žalovaným, ktoré však na dôkaz svojich tvrdení uvedených v
žalobe na výzvu súdu nepredložil v určenej lehote, najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania a rozhodnutia vo veci samej, hoci bol súdom o tejto povinnosti riadne poučený podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. (výzva z 28.1.2013 na č.l. 131 s poučením na č.l. 132, ktoré mu boli doručené

spolu s predvolaním na pojednávanie a žalobcom prevzaté dňa 1.2.2013). Súd prvého stupňa takto
poskytol žalobcovi procesnú možnosť zúčastniť sa pojednávania a na ňom realizovať svoje procesné
práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, tiež právo vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam,
predniesť dôkazné návrhy a vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom, ako aj právo byť prítomný pri
poučení podľa § 120 ods. 1 O.s.p., avšak žalobca túto procesnú možnosť nevyužil, svoju neprítomnosť
na nariadenom pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal (z dôležitých dôvodov) o jeho odročenie,

a preto musí znášať aj dôsledky svojej neprítomnosti na pojednávaní. V tejto súvislosti vo vzťahu k
súdu nemá žiadny relevantný význam ním v odvolaní tvrdený dôvod jeho neúčasti na pojednávaní
8.3.2013, a to že právna zást. žalovaného mu mala oznámiť ospravedlnenú neúčasť štatutárneho
zástupcu žalovaného na tomto pojednávaní, keďže aj v takom prípade bol žalobca povinný dostaviť
sa na nariadené pojednávanie alebo bez zbytočného odkladu z dôležitých dôvodov podľa § 119 ods.

2 O.s.p. navrhnúť jeho odročenie. Súd prvého stupňa preto v danej veci postupoval v konaní správne
a v súlade s procesným predpisom, pokiaľ vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v súlade
s § 101 ods. 2 O.s.p. a nemožno nič vyčítať ani jeho postupu pri vykonaní dokazovania a hodnotení
dôkazov, keď dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Za danej
dôkaznej situácie súd žalobu správne zamietol, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako

vecne správny.

Žalobca nemal v odvolacom konaní plný úspech, preto bolo rozhodnuté, že nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania (§ 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.