Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213223663
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213223663.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky V. G., V. A.J., J.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej I. H. J. N. H., toho času bývajúcej J.
W. N. Č.. X, zastúpenej JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach na ulici Považskej č. 26, proti odporcovi A. G., J.. XX.X.XXXX, naposledy bývajúcemu I. H.
J. W. N. Č.. X, toho času sa zdržiavajúcemu na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Z.. K.
I., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, a v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti G. A.,
J.. XX.XX.XXXX, M. X., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov V. G., J.. XX.XX.XXXX, M. A. G.,

J.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov A. G., J.. XX.X.XXXX, M. V. G., V. A., J.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N. J. I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti A. G., J.. XX.XX.XXXX, M. X. G., J..
XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté
deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu
maloletého A. výživným vo výške po 180 € mesačne a na výživu maloletej X. výživným vo výške po 150

€ mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy
do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 23.9.2013 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie
manželstva s odporcom a zároveň na čas po rozvode manželstva účastníkov žiadala o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov voči ich maloletým deťom A. M. X., ktoré navrhovala zveriť do
svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné na maloletého A. vo výške 250 € mesačne a na
výživu maloletej X. výživným vo výške po 200 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že manželstvo

s odporcom uzavreli O. XX.X.XXXX z lásky po predchádzajúcej asi ročnej známosti, pričom očakávali
narodenie spoločného dieťaťa, čo malo vplyv na ich rozhodnutie, u oboch ide o manželstvo prvé a
obaja sú občanmi Slovenskej republiky, dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn A., neskôr XX.XX.XXXX
dcéra X., spočiatku bývali u odporcových rodičov, neskôr bývali v podnájmoch. Navrhovateľka tolerovalaodporcovi veci, ktoré v riadnom vzťahu podľa jeho názoru nemajú sa stávať, jednou z ktorých bola
skutočnosť, že odporca nepovažoval za potrebné, aby mali trvalé bydlisko a domov, žili v podnájmoch,
odporca pracoval, ona bola na materskej dovolenke, neskôr keď sa chcela zamestnať, odporca s

týmto nesúhlasil, trval na tom, aby zostala doma a starala sa o rodinu, pričom skutočnosť, že bol
zamestnaným, odporca využíval na presadzovanie svojich požiadaviek, čo mu navrhovateľka tolerovala,
napríklad toho, že sa viac zdržiaval v noci mimo bydliska, neskôr neprichádzal domov aj niekoľko dní,
čo odôvodňoval výkonom práce, jeho nepravidelné návštevy v domácnosti mu navrhovateľka vyčítala,
viedlo to u nej k nervozite, po celý čas sa však riadne starala o domácnosť, o deti, naďalej odporcu

mala rada, ale čoraz viac vzhľadom na jeho správanie sa od seba vzdiaľovali, neskôr bol odporca
zadržaný vo väznici v Rakúsku, s čím sa navrhovateľka postupne vyrovnala domnievajúc sa, že si
odporca uvedomí, čo je pre neho prioritou, avšak nestalo sa tak, po návrate opätovne odporca viedol
život mimo rodiny, nezdržiaval sa doma, neskôr bol opätovne zadržaný, bol vo väzbe v Košiciach, stále
mu navrhovateľka bola oporou domnievajúc sa, že odporca dozreje, uvedomí si, čo je preňho prvoradé,
avšak aj po návrate z vyšetrovacej väzby odporca pokračoval v predchádzajúcom spôsobe života, doma

sa ukázal tak raz až 2-krát za mesiac, len z dôvodu, že si potreboval vymeniť prádlo, nezaujímal sa
o chod domácnosti, o problémy detí, tým len občas telefonoval, neprejavoval záujem ani o finančné
zabezpečovanie potrieb rodiny. Navrhovateľka sa snažila nájsť si zamestnanie, čo pre ňu však bolo v
dôsledku rokov, ktoré na žiadosť odporcu trávila doma, ťažké, zamestnala sa následne na dohodu vo
firmeN.N.,kdedosahovalačistýpríjem30€mesačne.Zvyjadreníodporcunavrhovateľkamalazato,že

tento už má mimomanželskú známosť a v prípade ak aj zarobil peniaze, k čomu navrhovateľka uviedla,
že mala vedomosti o tom, že peniaze vedel zarobiť, financoval z týchto peňazí svoju novú známosť, do
domácnosti pri vyššie uvedených návštevách raz až 2-krát mesačne robil nákupy pre deti maximálne
vo výške 20 € a naposledy zakúpil deťom i školské potreby a topánky, tvrdila, že odporca aj bez stáleho
zamestnania vždy vedel zarobiť peniaze, uviedla, že ich manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, intímne

spolu nežijú 2 roky, v prípade ak odporca sa zdržiaval doma medzi účastníkmi dochádzalo k hádkam,
aj za prítomnosti detí, keďže navrhovateľka odmietala naďalej odporcovi jeho konanie tolerovať, stále
bývala s deťmi v prenajatom byte, úhrada za ktorý bola 350 €. Uviedla, že maloletý A. študoval na 5-
ročnom gymnáziu, kde mu hradila mesačné platby 100 € a zápisné 100 €, na začiatku školského roka
odporca uhradil maloletému za učebnice 150 €, uviedla, že keďže je bez stáleho zamestnania, požiadala

o dávky hmotnej núdze, ktoré jej do podania návrhu priznané neboli, nájomné za byt v ktorom bývala
s deťmi hradili jej rodičia, čím jej vznikal dlh, ktorý im po zamestnaní sa chcela splatiť, finančne jej
vypomáhala aj jej sestra.

K návrhu pripojila fotokópiu dohody o vykonaní práce uzavretú so spoločnosťou N. N. H. dňa 15.6.2013,
uzavretú na dobu určitú od 15.6. do 15.7.2013, s dohodnutým rozsahom prác 10 hodín, dohodnutou

pracovnou úlohou predavačka a s dohodnutou odmenou 30 €, zároveň pripojila fotokópie sobášneho
listu účastníkov a rodných listov maloletých detí.

V predmetnom návrhu uvedenom vyššie navrhovateľka zároveň požiadala o priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 183/2013 zo dňa 23.1.2014 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 100/2014 zo dňa 6.5.2014, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 14.5.2014,
bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Miesto pobytu odporcu sa súdu nepodarilo zistiť ani využitím všetkých súdu dostupných prostriedkov,
preto následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 183/2013 zo dňa 16.12.2014 bola odporcovi

ustanovená opatrovníčka Z.. K. I., zamestnankyňa Okresného súdu Košice I a to v súlade s ust. § 29
O.s.p..

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe zo dňa 30.7.2014 pre prípad
rozvodu manželstva účastníkov si ponechával právo vyjadriť sa až po vypočutí rodičov na pojednávaní
pred súdom z dôvodu neznalosti stanoviska odporcu k návrhu vo veci.Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo O. XX.X.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu N. J. I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
Obaja účastníci majú slovenskú národnosť a sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľka má ukončenú
strednú školu s maturitou, toto manželstvo je prvým manželstvom, predmanželská známosť účastníkov
trvala po dobu jedného roka a dôvodom uzavretia manželstva bola ich vzájomná citová náklonnosť a
očakávanie narodenia spoločného dieťaťa, z manželstva pochádzajú 2 toho času maloleté deti A., J..
XX.XX.XXXX, M. X., J.. XX.XX.XXXX.

Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že obaja účastníci majú hlásený trvalý pobyt na adrese Košice
- sídl. KVP.

Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne ani u jedného z účastníkov nebol zistený žiaden zamestnávateľ.

Obajaúčastnícimajúvyživovaciupovinnosťlenvočitýmtodvomdeťompochádzajúcimzichmanželstva.

Zo správy KR PZ Košice vyplýva, že odporca nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového

vozidla, navrhovateľka tak isto toho času nie je vlastníčkou ani držiteľkou žiadneho motorového vozidla.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice opakovane súd zistil, že navrhovateľka od
1.12.1999 poberá rodinné prídavky, toho času vo výške po 47,04 € (t.j. na 2 maloleté deti), je vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 1.3.2012 a od 1.10.2013 poberá dávky v hmotnej
núdzi vo výške po 240,80 €.

Zo správy spoločnosti N. N. H. vyplýva, že navrhovateľka bola v tejto spoločnosti zamestnaná na dohodu
o vykonaní práce - vykladanie tovaru, v mesiacoch jún až september 2013, kedy dosahovala čistý príjem
21,05 € mesačne. Od skončenia uvedeného obdobia u tohto zamestnávateľa zamestnaná nebola.

Zo správy spoločnosti H., N..V..Q.. K. súd zistil, že navrhovateľka bola v tejto spoločnosti zamestnaná od
1.1.2012do29.2.2012,pracovnýpomerbolsňouskončenýzdôvodunadbytočnostiapretovpracovnom

pomere nemohla zotrvať.

Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že odporca sa dostavil ku kolíznemu opatrovníkovi dňa
19.2.2014, kedy označil ako svoju adresu bydliska N. Č.. X, H., uviedol, že bol nezamestnaný, na úrade
práce nebol evidovaným ako uchádzač o zamestnanie, nebola mu poskytovaná žiadna sociálna dávka,
neuviedol vlastníctvo akéhokoľvek majetku, ani neuviedol zdroj svojich príjmov, tvrdil, že vykonával len

nešpecifikované brigády v rôznych oblastiach, čím sporadicky dosahoval príjem vo výške 400 €, za svoj
posledný trvalý pracovný pomer označil aktivitu vykonávanú vo T. N. H. M..N.., v bližšie neoznačenom
období, ktorý bol ukončený po vzájomnej dohode so zamestnávateľom, uviedol, že s navrhovateľkou
viedli spoločnú domácnosť do decembra 2012, ako dôvod ukončenia spolužitia s navrhovateľkou
uviedol, že „v ich pôvodnej domácnosti netrávil čas nočného spánku, to znamená podľa jeho udaní bol

v bydlisku matky a maloletých detí pravidelne prítomný počas bežných dní (v rôznej intenzite) nakoľko
sa údajne napriek ukončeniu ich manželského spolužitia naďalej podieľal na osobnej starostlivosti o
deti, či na rozsiahlej úhrade ich v tom čase aktuálnych potrieb“. K svojim bytovým pomerom uviedol,
že v tom čase sa zdržiaval v 2-izbovom byte svojho známeho niekde J. S. W. I. H., avšak odmietol
konkretizovať túto adresu, následne odporca bol kolíznym opatrovníkom za účelom prešetrenia jeho

bytových a sociálnych pomerov kontaktovaný telefonicky, doručovaním poštových zásielok, žiadosťou o
súčinnosť pri doručovaní predvolania navrhovateľkou, ale bezvýsledne, jeho aktuálne pomery ohľadne
pobytu sa kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo zistiť. Ďalej šetrením kolízneho opatrovníka bolo zistené,že v roku 2006 sa navrhovateľka spolu s maloletými deťmi stabilne zdržiavala v 2-izbovom prenajatom
byte, kde bolo i pôvodné bydlisko odporcu, ďalšie osoby v tejto domácnosti sa nezdržiavali, domácnosť
bola primerane zariadená, celkové náklady s bývaním v tomto prenajatom byte predstavovali sumu 350

€, ktoré v čase šetrení kolízneho opatrovníka hradila navrhovateľka sama a to z finančnej výpomoci
od svojich príbuzných, pričom do marca 2013 sa na úhradách týchto nákladov podieľal aj odporca,
naposledy takéto platby odporca zrealizoval v septembri až v októbri 2013, kedy uhradil nájomné za
nasledujúce 2 mesiace.

Maloleté deti pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom v ich prirodzenom prostredí, bez prítomnosti ďalšej

osoby, za účelom zistenia ich vnímania aktuálnej situácie v rodine, ich potencionálnych predstáv o
podobe zverenia, o úprave styku s rodičmi, jednoznačne prejavili vôľu zostať do budúcna bývať spoločne
jednoznačne s matkou so zdôraznením, že s otcom chcú ostať naďalej v neobmedzenom osobnom
kontakte, úpravu styku s otcom v konkrétne stanovených termínoch obidve deti označili za pre ne
neprijateľnú, tvrdili, že sú s ním doposiaľ v pravidelnom dennom telefonickom kontakte i pravidelnom
osobnom kontakte v intenzite 3-4krát týždenne, osobný styk otca s A., uviedli, že bol realizovaný výlučne

v bydlisku dieťaťa, styk s X. aj počas sprevádzania na tréningy hádzanej, pri návšteve kina, či pri
nákupoch v košických obchodných centrách, obaja maloletí potvrdili pravidelnú účasť otca na úhradách
ich aktuálnych potrieb.

Spoločnosť T. N. H., M..N.. na výzvu súdu oznámila, že odporca u nich nebol nikdy zamestnaným a nie
je u nich v pracovnom pomere ani toho času.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že táto je s odporcom v telefonickom kontakte, pri ktorom jej údajne
odporca uviedol, že sa nemieni zúčastniť pojednávania vo veci.

Prostredníctvom detí navrhovateľka následne oznámila na výzvu súdu adresu pobytu odporcu, následne
súd nariadil predvedenie odporcu z takto zistenej adresy prostredníctvom OO PZ SR, avšak k
predvedeniu nedošlo, keďže policajnou hliadkou bolo zistené, že na takto uvedenej adrese sa odporca

nezdržiava,následnenanasledujúcompojednávanínavrhovateľkauviedla,žeúdajne2dnipooznámení
tejto adresy, ktorú zistila prostredníctvom detí sa aj z takto zistenej adresy odporca opätovne odsťahoval
na neznáme miesto.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukazovala na to, že odporca sa opakovane nezúčastňoval ani
pojednávanívkonaníoňoupodanomnávrhunaurčeniemanželskéhovýživného,aninapojednávaniach

vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, preto žiadala, aby súd rozhodol aj bez jeho
vypočutia.

Navrhovateľka ďalej upresnila, že k vážnemu narušeniu v ich spolužití došlo v roku 2010, kedy odporca
chodieval do ich spoločnej domácnosti už len minimálne, vždy sa tam zdržal iba krátku dobu, situácia sa
maximálne vyhrotila v roku 2011-2012, kedy už v podstate nechodil domov vôbec, preto v roku 2013 ho

ona sama požiadala aby si z ich domácnosti odsťahoval svoje veci, čo urobil odporca niekedy v marci
alebo apríli 2013, odvtedy účastníci manželské spolužitie neobnovili.

Navrhovateľka je vyučenou chemičkou.

Maloletý A. toho času navštevuje 2.ročník N. P. I. H., kde mu navrhovateľka hradí poplatky za obedy
15-20 € mesačne, v škole je potrebné hradiť mesačné školné 150 €, ktoré v tomto školskom roku

bolo zvýšené z pôvodných 100 €, ktoré v minulosti hradil odporca, v tomto školskom roku je na týchto
úhradách potrebné doplatiť 350 €, ktoré neboli uhradené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
na strane navrhovateľky a detí, na začiatku školského roka bolo hradené školné vo výške 350 €, so
štúdiom súvisia zvýšené výdavky na učebnice a školské pomôcky, mimoškolským plateným aktivitám sa
maloletý nevenuje, dlhodobo má maloletý diagnostikovanú astmu, v súvislosti s čím sú zvýšené výdavky

na dieťa, doplatky na spreje a lieky, vakcíny, kvapky na alergiu a podobne, každoročne sa maloletý
zúčastňuje kúpeľnej liečby vo Vysokých Tatrách v trvaní 3 - 4 týždňov, v súvislosti s čím sú náklady vo
výške 50 €, pravidelne navštevuje maloletý aj zubnú ambulanciu, náklady na mobilný telefón maloletého
sú okolo 16 € mesačne, na lístok MHD je mu vynakladaných 10 € mesačne, navrhovateľka poskytuje
maloletému taktiež vreckové v priemernej výške 10 € mesačne, vyššie uvedený poplatok za mobilnýtelefón maloletého ako uviedla navrhovateľka vo svojej výpovedi, hradí odporca. Maloletý sa mimo školy
venuje florbalu kde je hradený ročný poplatok 30 €, od septembra 2013 je členkou oddielu hádzanej
Š. H. L. Š. I. H. J. G. Č.. XX, v súvislosti s čím je potrebné hradiť jej členské v sume 10 € mesačne,

zúčastňuje sa 2-krát týždenne tréningov.

Maloletá X. je žiačkou 6.ročníka základnej školy, navrhovateľka jej hradí za lístok MHD 10 € mesačne,
poplatky v škole navrhovateľka uviedla, že maloletej hradí odporca a to v priemere 15 € mesačne,
v školskom roku 2013/2014 bolo potrebné zabezpečiť nákup pomôcok maloletej vo výške 120 € a
maloletému A. v hodnote 150 €, ktoré pomôcky následne bolo potrebné a je potrebné dokupovať.

Navrhovateľka následne upresnila, že školné obom deťom hradí odporca na účet tej-ktorej školy,

výdavky na krúžky u mladšej dcéry a úhrady ďalších výdavkov hradí odporca tak, že finančné prostriedky
dáva priamo do rúk deťom, do domácnosti navrhovateľky prináša nákupy, ako bolo uvedené vyššie
a oblečenie chodí odporca s deťmi nakupovať osobne, k rukám navrhovateľky odporca neposkytuje
žiadne finančné prostriedky na úhradu potrieb maloletých detí. Z výpovede navrhovateľky súd ďalej zistil,
že navrhovateľka s deťmi nemá žiadne výchovné problémy, obe deti dosahujú veľmi dobré študijné

výsledky, deti sa s odporcom kontaktujú, navrhovateľka, ako uviedla, nikdy deťom v styku s odporcom
nebránila a vždy rešpektovala vôľu detí s prihliadnutím na ich vek. Pokiaľ ide o nákupy potravín zo strany
odporcu navrhovateľka upresnila, že v takýchto prípadoch ide o nákupy podľa jeho vlastného uváženia,
ako sú nákupy potravín, mandariniek a iných potravín.

Kolízny opatrovník opakovane navrhoval určiť zo strany odporcu výživné na maloletého A. vo výške

180 € a na maloletú X. vo výške 150 € mesačne od rozvodu do budúcna.

Zo správy Sociálnej poisťovne Košice súd zistil, že odporca zo sociálnej poisťovne nepoberal žiadne
dávky a o takéto dávky ani nepožiadal.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že odporca z úradu práce nepoberal
žiadne dávky, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde bol naposledy vedený od

8.12.2000 do 12.12.2000, pričom dňa 13.12.2000 bol z tejto evidencie vyradený z dôvodu nespolupráce
s úradom práce.

Zospisutunajšiehosúdusp.zn. 43C176/2013súdzistil,žebolovedenékonanieourčeniemanželského
výživného zo strany odporcu voči navrhovateľke, konanie bolo začaté na návrh navrhovateľky
doručený súdu dňa 7.11.2013, pričom návrh navrhovateľky bol rozsudkom zo dňa 29.5.2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2014, zamietnutý. Z predmetného spisu, ako i zo samotného
rozsudku vo veci vyplýva, že odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril, na pojednávanie vo veci
sa nedostavil, predvolanie doručenia uňho bolo vykázané prostredníctvom P.O.Boxu. K uvedenému
konaniu navrhovateľka vo svojej výpovedi v tomto konaní upresnila, že návrh podávala z dôvodu, že
rozhodnutie súdu o manželskom výživnom potrebovala doložiť k ňou podanej žiadosti o priznanie dávok

hmotnej núdze.

Z ďalšieho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 41P 210/2013 súd zistil, že na návrh matky detí, t.j.
navrhovateľkyvtomtokonanízodňa7.11.2013,bolozačatékonanievoveciúpravyvýkonurodičovských
práv a povinností rodičov voči maloletým deťom A. M. X., v ktorom konaní súd rozhodol rozsudkom
zo dňa 9.6.2014, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2014 a ktorým rozsudkom maloleté

deti X. M. A. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu
každého z detí od 1.6.2014 do budúcna minimálnym zákonom stanoveným výživným, t.j. sumou po
30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom šetrením súdu okrem iného bolo
zistené, že otec detí v tom čase nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi, nebol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, nepoberal ani dávku v nezamestnanosti a nebol poberateľom ani dávok

nemocenského poistenia, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden záznam o ňom,
matka detí navrhovala určiť zo strany otca výživné na každé z detí po 30 % zo sumy životného minima
od 1.6.2014, s poukazom na to, že bola v tom čase nezamestnanou a poberala dávky v hmotnej núdzi,maloletá X. navštevovala 5. ročník základnej školy a maloletý A. navštevoval 1.ročník N. A., otec sa v
tom čase podľa vlastného uváženia podieľal na úhrade platieb v školách detí, hradil maloletému kredit do
mobilnéhotelefónu,detimalipotrebyobdobnéakobolizistenéajvtomtokonaní.Otecdetísanezúčastnil

ani na jednom pojednávaní.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že odporca je vyučeným kuchárom čašníkom.

Z údajov Štatistického úradu SR súd zistil, že priemerná mzda v národnom hospodárstve v roku 2013
bola 824 €, priemerná mzda v stavebníctve 607 € a priemerná mzda v službách 513 €.

Navrhovateľka uviedla vo svojej výpovedi, že nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie s odporcom
za splnenia žiadnych podmienok.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať
navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého
manžela.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk

rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s

maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy

výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá

je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť
o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet

zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí
uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné
poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je nefunkčným, neplní žiaden zo svojich
spoločenských účelov, je už iba formálnym zväzkom účastníkov a nie je tu ani reálny predpoklad, že
by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia navrhovateľky a odporcu, keďže, ako
navrhovateľkasamauviedla,nebolabyochotnátotomanželskéspolužitieobnoviťzažiadnychokolností.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd vyhovel navrhovateľke pokiaľ žiadala
zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,
dlhodobo od rozchodu účastníkov od prvej polovice roka 2013 navrhovateľka sama zabezpečuje
každodennú starostlivosti o maloleté deti, samotné maloleté deti pri šetrení kolízneho opatrovníka pri
rozhovore jednoznačne prejavili vôľu i naďalej zostať v starostlivosti matky, ktorá starostlivosť, je ako

bolo zistené aj šetreniami zo strany kolízneho opatrovníka, zabezpečovaná po všetkých stránkach
riadne, v tejto starostlivosti navrhovateľky žiadne nedostatky zistené neboli a k obdobnému záveru ako
vyplýva z vyššie uvedených zistených skutočností dospel i súd v konaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností kedy, ako už bolo uvedené, rozhodnutím súdu boli deti taktiež zverené do osobnej
starostlivosti matky. Súd pre úplnosť len udáva, že rozsudok vo veci úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností je účinným len do nadobudnutia právoplatnosti výrokov tohto rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, pri jeho stanovení súd vychádzal ako z odôvodnených potrieb
maloletýchdetí,ktorýmipotrebamisúpotrebysúvisiacesbývaním,ošatením,stravovaním,vzdelávaním
a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja

rodičia, súd pri stanovení tejto výšky výživného zohľadnil i pomernú časť plnenia si vyživovacej
povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o maloleté deti a zohľadnil i rodinné prídavky,
ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletých
detí, zároveň súd pri stanovení výšky výživného vychádzal i zo zárobkových, majetkových a osobnýchpomerov rodičov detí, ako aj z ich možností a schopností a dospel k jednoznačnému záveru, že obaja
rodičia maloletých detí majú ukončené vzdelanie, neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by im bránili
zabezpečovať si zdroj svojich príjmov primerane k ich možnostiam a schopnostiam. Ako vyplynulo z

prednesu odporcu u kolízneho opatrovníčka začiatkom roka 2014 ako i v minulosti, odporca opakovane
u kolízneho opatrovníka udával, že zdroj svojich príjmov si zabezpečuje rôznymi brigádami pričom
uviedol, že takto dosahuje príjmy okolo 400 €, súd v danom prípade vychádzal z potencionality príjmov
na strane odporcu, t.j. otca maloletých detí, a zohľadnil aj vyššie uvedené údaje štatistického úradu,
na základe čoho dospel k záveru, že odporca je spôsobilým a má možnosti i schopnosti dosahovať

príjem postačujúci na to, aby prispieval na úhradu potrieb svojich maloletých detí súdom stanoveným
výživným, výšku ktorého súd považoval za primeranú k vyššie uvedeným zisteným odôvodneným
potrebám maloletých detí. Vzhľadom na uvedené v prevyšujúcej časti pokiaľ ide o navrhovanú výšku
výživného súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd

však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).

Navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolanie podať nemôžu, pretože tohto práva sa účinne vzdali.