Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201613
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813201613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému C. T., bytom G. XX, E. L. P., o zaplatenie 890,09 Eur
istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C/88/2013-43
zo dňa 23.5.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 980,09

Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 52,90 Eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
526,36 Eur od 15.11.2012 do zaplatenia, zamietol. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov,
citoval ustanovenia článku zmluvy o splátkovom úvere č. 0561434773 zo dňa 28.2.2006 a uviedol, že
medzi účastníkmi vznikol právny vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.2.2006, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 663,88
Eur, pričom bola stanovená pevná úroková sadzba ku dňu podpisu zmluvy vo výške 17,30 % ročne,
splatnosť úveru vo forme dohodnutých mesačných splátok vo výške 21,01 Eur splatných k 20.dňu v

mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola k 20.3.2006 a konečná splatnosť úveru k 22.2.2010. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou,
a. s., Bratislava zo dňa 20.12.2011, došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala pohľadávka žalobcu 1.070,09 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 706,36
Eur, riadneho úroku vo výške 204,29 Eur, úroku z omeškania vo výške 159,44 Eur bez ostatného
príslušenstva. Dňa 24.1.2013 bola uzatvorená dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach medzi žalobcom a žalovaným, ktorú žalovaný podpísal dňa 4.1.2013. Na základe čl. 2 dohody

- uznanie záväzku, žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý
vznikol pôvodnému veriteľovi, s tým že dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 526,36 Eur ostatného
príslušenstva zmluvy vo výške 363,73 Eur, nákladov na inkasné konanie v sume 150,- Eur. Žalovaný
zároveň vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V konaní pred súdom prvého
stupňažalovanýuviedol,ževčasepodpisovaniadohodyouznanízáväzkunemalvedomosťopremlčaní
dlhu, a preto vzniesol námietku premlčania.Následne súd citoval ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 6 ods. 3 a § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, ako aj následné ust. § 52, § 53, § 54 a §

39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere,
pričom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd vychádzal zo zásady hospodárnosti
konania a posudzoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Uviedol, že z prílohy č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011 vyplýva, že k uvedenému dátumu bol žalovaný už 1246

dní v omeškaní s úhradou predmetnej pohľadávky, t.zn., že ku dňu postúpenia pohľadávky už uplynula
trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny
vzťahzospotrebiteľskejzmluvyaplikovať,apretopohľadávkavtomčaseužbolapremlčaná.Premlčacia
doba začala plynúť najneskôr 1246 dní spätne ku dňu postúpenia, t. j. 3 roky a 151 dní, a preto
k 20.12.2011 trojročná premlčacia doba uplynula. Súd zdôraznil, že pôvodný veriteľ bol oprávnený
zosplatniť úver už v prípade, že by žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky viac ako 10 dní.

V danom prípade, aj keby údaje o počte dní omeškania v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.12.2011 absentovali, bolo by možné stanoviť začiatok plynutia premlčacej doby už ku dňu,
kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh.

Vo vzťahu k podpísaniu dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.1.2013,
súd uviedol, že takýto postup žalobcu so zámerom dosiahnuť vymožiteľnosť, považoval za nekalú

obchodnú praktiku, lebo už pri uzatváraní predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti
a čestnosti. Zdôraznil, že sa jedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne neplatný
úkon, a preto neposkytol ochranu takto uplatnenému právu. Je nesporné, že uplatnená pohľadávka bola
splatná už k postúpeniu pohľadávky, t. j. k 20.11.2012. Žaloba bola podaná dňa 14.2.2013, t. j. po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, lebo súd vyhodnotil dohodu o uznaní záväzku a úhrade

pohľadávky v splátkach za nekalú obchodnú praktiku, a preto v celom rozsahu žalobu zamietol. Obsah
dohody o uznaní záväzku žalovaný ako dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Túto dohodu
podpísal z dôvodu, aby mohol splácať dlh v splátkach a nie aby uznal záväzok. Jedná sa o formulár,
ktorý žalobca užíva vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a zdanlivo pôsobí ako ústupok žalovanej
strane vo forme povolenia splátok dlhu, ale jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým

predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Súd posúdil konania spojené s uzavretím
dohody o uznaní záväzku a splácaní dlhu v splátkach ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v súlade
s ustanoveniami zákona č. 250/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podpisu dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré konanie bližšie charakterizoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie, nedostatočne zistený skutkový stav veci. Nesúhlasil s posúdením dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku ako neplatným dojednaním. Poukázal na to, že jej uzavretím
došlo k predĺženiu premlčacej lehoty v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré

ustanovenie nevyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v čase jeho uznania. Právny účinok
spojený s uznaním dlhu, ktorý predpokladá ust. § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j.
prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v
tomto prípade, podľa jeho názoru, nastal. Posúdenie uplatnenej námietky premlčania súdom prvého
stupňa nepovažoval za správne. Taktiež ani postup pri jej uzatváraní, ktoré súd vyhodnotil ako nekalú

obchodnú praktiku. Zdôraznil, že aj ochrana práv spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju
nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Zdôraznil, že v dohode
o uznaní záväzku a splatení dlhu v splátkach sa zaviazal žalovaný k splneniu dlhu v splátkach, a preto
mal na túto skutočnosť súd prihliadať a priznať mu splátky, ktoré v čase uznania a podpisu dohody
premlčané neboli, počnúc splátkou splatnou k 20.2.2009. Z tohto dôvodu nesúhlasil s premlčaním

žalobného návrhu v celom rozsahu, lebo v čase podpisu dohody o uznaní záväzku v zmysle ust. §
397 Obchodného zákonníka dlh premlčaný nebol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ncdo/4/2012, podľa ktorého je zmluva o úvere upravená ust. § 497
Obchodného zákonníka absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanoveniami Obchodnéhozákonníka bez ohľadu na to, či je subjektom tohto vzťahu podnikateľ alebo iná osoba. Vzhľadom k
tomu, že došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, žalobca nemá postavenie dodávateľa -
poskytovateľa služby, a preto nemožno posudzovať dohodu o uznaní záväzku neprijateľných zmluvných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil
si náhradu trov celého konania, ktoré špecifikoval. Súčasťou podaného odvolania sú pripojené kópie
rozhodnutí iných súdov na podporu jeho tvrdení.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutý pre
posúdenie vznesenej námietky premlčania. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským, na ktoré právne posúdenie správne súd prvého stupňa aplikoval ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktorý pôsobí vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka ako lex

specialis bez ohľadu na to, že predmetom konania bola zmluva o úvere uzatvorená v zmysle ust. §
261 Obchodného zákonníka, ako aj bez ohľadu na to, že žalobca nadobudol uplatnenú pohľadávku na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky od právneho predchodcu žalobcu poskytovateľa služieb, t. j.
finančných prostriedkov na základe úverových zmlúv. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 20.12.2011
bol žalovaný v omeškaní 1246 dní, čo je 3 roky a 151 dní spätne, správne súd prvého stupňa na

vznesenú námietku premlčania žalovaným prihliadal. Vzhľadom na uplatnený premlčaný nárok sa súd
prvého stupňa následne už nezaoberal jeho dôvodnosťou, lebo v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka, a ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že v čase uzavretia dohody o uznaní

záväzku a splácaní dlhu v splátkach dňa 24.1.2013, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka
nebol dlh premlčaný. Právny vzťah uzavretý medzi dodávateľom, t.j. veriteľom, resp. jeho právnym
predchodcom a žalovaným ako spotrebiteľom je vzťahom spotrebiteľským, ktorého obsah jednotlivých
právnych úkonov sa posudzuje v prospech spotrebiteľa, čo je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky k 20.11.2012 bol žalovaný už v omeškaní viac ako 3

roky, nemožno tvrdiť, že v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
k 24.1.2013 premlčaný dlh nebol. S posúdením postupu žalobcu pri uzatváraní predmetnej dohody ako
nekalej obchodnej praktiky v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonník, ako aj s posúdením
absolútnej neplatnosti dohody o uznaní záväzku a splácaní pohľadávky v splátkach, súdom prvého
stupňa , sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil . V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri

úprave zmluvných vzťahov sú účastníci povinní dbať o to, aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť
k vzniku rozporov (§ 43 Občianskeho zákonníka). Použitie formulárovej dohody o uznaní záväzku a
splácanívsplátkach,samotnýtextdohody,akoajnenáležitáodbornástarostlivosťžalobcupriuzatváraní
takejto dohody s fyzickou osobou - spotrebiteľom mali za následok, že uznanie dlhu žalovaným súdprvého stupňa správne nepovažoval za právne účinné, lebo o tom, že dlh už je premlčaný žalovaný v
čase jej uzavretia nemal vedomosť.

K námietke týkajúcej sa predĺženia premlčacej lehoty v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a nie v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dohoda uzatvorená nebola, odvolací
súduvádza,žepriposudzovaníobsahuprávnychúkonovuzavretýchmedzidodávateľomaodberateľom
v postavení spotrebiteľa sa v prípade pochybnostiach obsah vykladá v prospech spotrebiteľa. Pokiaľ
v čase uzavretia dohody bol dlh premlčaný, nemožno na vznesenú námietku premlčania v konaní
pred súdom neprihliadať, a preto namietané nesprávne právne posúdenie predmetnej dohody nebolo

opodstatnené.

Ani zmena záväzku z dôvodu postúpenia pohľadávky nespôsobuje, že nemožno právny vzťah,
ktorý vznikol s právnym predchodcom žalobcu, posudzovať ako vzťah spotrebiteľský z dôvodu, že
postúpenie pohľadávky je vecou dohody veriteľa s treťou osobou, t. j. postupníkom, ktorý postupuje
svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi. Spolu s postúpenou pohľadávkou prechádza aj
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postupník sa teda stáva veriteľom, nadobúda pohľadávku

spolu s príslušenstvom, právami s ňou spojenými aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej
uplatniť. Predmetom postúpenia môže byť premlčaná pohľadávka a je len vecou dohody účastníkov
zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky, či pohľadávku postúpia za odplatu alebo
bezodplatne. Vo vzťahu k dlžníkovi táto skutočnosť je bez právneho významu. Postúpením pohľadávky
teda žalobca nadobudol pohľadávku z titulu spotrebiteľskej zmluvy, ktorej obsah je potrebné vykladať v

súlade s ust. na ochranu práv spotrebiteľa, vrátane judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania priznaná

nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.