Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/146/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713011866
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713011866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní

dňa 15.12.2014 v trestnej veci proti obž. D. P., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr.
zák. účinného do 31.12.2005, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. P.P., nar. XX.X.XXXX R. E., bytom E., K.. H. Č.. XXXX/X,

uznáva sa za vinného, ž e

v presne nezistený deň v mesiaci september 2002 v Martine na ul. G. Č.. XXXX/XX v byte X nahovoril

C. S. na výmenu jeho dvojizbového bytu za jednoizbový byt v Martine na ul. Š. Č.. X/XX s tým, že
mu vyplatí doplatok v sume 150.000 Sk a následne 24.09.2002 v úmysle predstierať takýto prevod
priviezol poškodeného k notárovi v Martine na ul. Severnú, kde poškodený bez prečítania podpísal
kúpnu zmluvu na prevod jeho bytu v prospech S. G., nar. XX.XX.XXXX, za sumu 209.920 Sk, pričom
sa domnieval, že uskutočňuje prevod bytu po svojej nebohej matke na svoju osobu, nakoniec obvinený
predávajúcemu kúpnu cenu nevyplatil a ani nepreviedol na jeho osobu žiadny iný byt v Martine, čím C.
S., F.. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu v sume 209.920 Sk (6.968,07 €),

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 ( osemnásť )
mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 23.10.2013 na tunajšom súde obžalobu na obv. D.
P., pod sp. zn. 1 Pv 412/12 zo dňa 22.10.2013, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného D. P.Č.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedka poškodeného C. S. a svedkyne C. U. z
prípravného konania podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por.; výsluchom svedkov W. E., S. E.Á., T. U. rod. K.;

prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov S. G., C. P., E. Ď., D. P., E. G., D. H., H. M. v štádiu prípravného
konania, podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním znaleckého
posudku znalca z odboru písmoznalectva Mgr. Miroslava Koutného č. 22/2005 podľa § 268 ods. 2 Tr.
por., so súhlasom obžalovaného a prokurátora; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v súdnom spise podľa § 269 Tr. por..

Obžalovaný D. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že
za ním prišiel C. S., ktorý povedal, že chce predať svoj byt, nakoľko odchádza do zahraničia. Nehovoril
nič o žiadnej náhrade. Peniaze dostal v takej sume ako bolo dohodnuté. Asi po mesiaci od prevodu bytu

mu hovoril, že ešte určitý čas tu má zostať, že si chce dotiahnuť nejaké veci. Pomohol mu teda nájsť
ubytovanie u p. E.. Peniaze mu vyplatil v hotovosti 220.000,-Sk. Bolo to v krčme Furmanský hostinec na
Podháji. Ako čašníčka tam vtedy pracovala p. E.Á., ktorá tiež videla keď poškodenému dával peniaze.
Tieto boli na stole na kôpkach po 10.000,-Sk. Jednalo sa o tisíc korunové bankovky. Čo sa týka dlhu na
SVB, myslí, že tam mal poškodený dlh okolo 1.000,-Sk, ktorý si potom vyplatil z peňazí za predaj. On

mal peniaze okolo 20.000,-Sk požičané od krstného. Čo sa týka p. E., tak nevie, či mal od neho požičané
peniaze, ale je to možné. Tento mal realitnú kanceláriu a pomáhal im s predajom bytu. Nájomné vyplatil
za poškodeného pani E. on, jednalo sa o čiastku cez 4.000,-Sk. Peniaze za neho vyplatil, nakoľko to
ubytovanie mu vybavil sám a nechcel, aby zostal dlžný. Predmetný byt potom predal bratovi, čo mohlo
byť o pol roka až rok. Bolo to za 320.000,-Sk. Pri preberaní peňazí ako aj pri podpisovaní zmluvy u notára

poškodený nebol pod vplyvom alkoholu. Zmluvu mal predtým u seba tri dni, mohol si ju riadne prečítať.
Na S. G. bol byt prevedený z toho dôvodu, že v tom čase mal nejaké exekúcie, teda aby exekútor na
byt nesiahol.
Keďže svedok poškodený C. S.H. dňa 10.12.2011 zomrel, súd podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. na
hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o jeho výsluchu v prípravnom konaní a zápisnicu o konfrontácii

s obv. D. P. zo dňa 23.11.2005 a 5.5.2006. Poškodený v prípravnom konaní v podstate vypovedal, že
s obžalovaným sa dohodli na tom, že si vzájomne vymenia byty, teda jeho dvojizbový byt na Ul. G. XX
za jednoizbový byt na Ul. Š. X/XX s doplatkom zo strany P. v sume 150.000,-Sk. P. tvrdil, že byt na Ul.
Š. je jeho. Suma 150.000,-Sk mu však vyplatená nebola ani časť z nej a byt mu tiež nedal. Je pravdou,
že P. mu dával, keď prišiel za ním menšie sumy ako 100-200,-Sk, spolu to mohlo byť do 10.000,-Sk. P.

mu vtedy povedal, že byt na G. XX potrebuje a zohnal si aj auto, ktorým mu všetky veci vrátane nábytku
previezol na byt na Š., kde potom týždeň býval. Potom išiel do podnájmu ku pani U., pričom P. mu veci,
ktoré zostali v byte na Š.É. vysťahoval a povedal, že to má niekde v Záturčí. Podnájom vybavoval P.,
mal tam bývať mesiac s tým, že P. to bude platiť, aj prvý mesiac zaplatil. Medzi sebou sa dohodli 3.500,-
Sk na mesiac. U tejto U. býval vyše pol roka, lebo P. povedal, že ten byt na Š. ešte nie je v poriadku,

lebo má veľa roboty. Za ďalšie mesiace si platil nájom on, bolo to 3.500,-Sk mesačne a neskôr 4.000,-
Sk. Ďalšie nájmy mal platiť P., ale tieto neplatil. Potom mu ešte P. vybavil podnájom v rodinnom dome na
Podháji u pána P., kde P. za neho zase zaplatil prvý mesiac 3.000,-Sk a ďalšie dva mesiace si zaplatil
on. Býval tam tri mesiace. Nie je pravda, že hovoril P., že má vybavenú robotu vo Viedni, nakoľko je
invalidný dôchodca, musí brať lieky, chodiť ku doktorke, je chorý na srdce. Na svojom byte na Ul. G. XX/

X on žiadnu dlžobu na nájomnom ani iných platbách nemal. Nevie teda o žiadnej dohode s obv. P., podľa
ktorej tento mal za neho vyplatiť spoločenstvu vlastníkov bytov sumu na dlžnom nájomnom vo výške
28.000,-Sk. Nie je pravdou, že pred podpisom zmluvy s S. G. mu P. mal v byte vyplatiť sumu 50.000,-Sk
v hotovosti. Taktiež nie je pravda, že by mu tento po prepise bytu pred Správou katastra Martin u neho
v aute vyplatil v hotovosti sumu 150.000,-Sk. Jediné čo P. zaplatil bolo 1.000,-Sk za overenie toho, že

ten byt mu patrí a bol na neho prepísaný po matke. Taktiež nie je vôbec pravdou, že by P. požiadal oto, aby mu všetky veci, vrátane nábytku previezol do nejakej garáže na Záturčí. P. ho presťahoval do
bytu na Ul. Š. X/XX, kde keď týždeň býval v tomto nefungovalo ani kúrenie, ani voda. Potom tam prišli
dvaja uniformovaní policajti, ktorí mu povedali, aby im ukázal dekrét od toho bytu, na čo im povedal, že

byt patrí P., ktorý mal vybaviť prepis a dať do poriadku to kúrenie, vodu, čo im potvrdil aj P. s tým, že
to dá opraviť a zatiaľ ho dal na privát ku U..

Svedkyňa W. E. pred súdom vypovedala, že si spomína ako ju oslovili poškodený S. a obžalovaný P.
s tým, že boli za ňou na Podháji v krčme, kde v tom čase pracovala. P. sa jej pýtal, či by S. nemohla

poskytnúť ubytovanie na nejaký mesiac - dva. S. vtedy spomínal, že má 1-izbový byt v Záturčí, kde
však má nejakých nájomníkov. Teda potrebuje prechodné ubytovanie, pokiaľ sa mu byt neuvoľní. S.
potom býval v jej byte na Ul. Š.. Koľko tam býval si nespomína, musela ho nakoniec vysťahovať, nakoľko
sa susedia sťažovali, že tam robí neporiadok. Za byt sa v tom čase platilo okolo 1.000,-Sk mesačne,
takže sa dohodli, že bude platiť energie. Peniaze jej dával v hotovosti. S. bol notorický alkoholik,
chodieval do krčmy pravidelne, tiež vedľa do baru, kde boli hracie automaty. Niekedy v tom období

bola svedkyňou toho ako obžalovaný poškodenému S. vyplácal v hotovosti väčšiu sumu peňazí. Bolo
to vo Furmanskom hostinci, kde pracovala. Mali vtedy peniaze vyložené na stole na kôpkach, boli tam
tisíckorunové bankovky. Odhadom to mohlo byť 40-50.000,-Sk. Ale je to len odhad.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa dopustí ten, kto
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije
niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do
31.12.2005 sa väčšou škodou rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku dvadsať násobku minimálnej
mesačnej mzdy. Trestný čin podvodu je z hľadiska subjektívnej stránky úmyselným trestným činom.

Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok t.j. majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí
výlučne jemu. Za omyl sa považuje rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a uvedením do omylu sa
rozumie konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný D. P. sa dopustil skutku

tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.
Zo spáchania činu je usvedčovaný predovšetkým výpoveďami poškodeného C. S., ktorý v prípravnom
konaní podrobne popísal ako došlo ku spáchaniu činu, pri ktorom bol obžalovaným uvedený do omylu
pri prevode svojho dvojizbového bytu, nakoľko sa dohodli na výmene bytu s tým, že na neho obžalovaný

prevedie svoj jednoizbový byt na Ul. Š. X/XX a doplatí mu sumu 150.000,-Sk. Do bytu na Ul. Š. aj
išiel bývať, avšak tam bol len približne týždeň, pretože v byte nefungovalo kúrenie, ani voda. P. mal
vybaviť prepis bytu a dať do poriadku to kúrenie, vodu, čo ale neurobil a vybavil mu podnájom u pani
U.. Obžalovaný tiež zabezpečil auto, jeho byt dal vysťahovať a veci vrátane nábytku previezť niekde do
Záturčia. Suma 150.000,-Sk mu vyplatená nebola, obž. P. mu dával viackrát menšie sumy peňazí, spolu

to mohlo byť do 10.000,-Sk. Je síce pravdou, že výpovede poškodeného C. S. boli v niektorých častiach
nejednoznačné i rozporné, avšak pokiaľ ide o podstatu žalovaného skutku, teda uvedenie poškodeného
do omylu konaním obžalovaného pri prevode bytu so spôsobením väčšej škody, súd považuje jeho
tvrdenia za vierohodné.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočne došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu č.
X nachádzajúceho sa na X. poschodí domu súp. č. XXXX, vchod č. XX na Ul. G. v Martine, ktorý byt
bol zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Martin, na parc. č. XXXX/XX. Prevod sa uskutočnil na základe kúpnej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi predávajúcim C. S. a kupujúcim S. G., nar. XX.X.XXXX.
Ako vyplynulo z výpovede svedkyne T. K. ( t.č. U. ), táto ako zamestnanec notárskeho úradu JUDr.

Vladimíra Kostovčáka, so sídlom v Martine overovala pravosť podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve,
pričom totožnosť osoby zisťovala z občianskeho preukazu. Podľa záverov znaleckého posudku znalca
z odboru písmoznalectva Mgr. Miroslava Koutného č. 22/2005, podpis na kúpnej zmluve i návrhu na
vklad vlastníckeho práva s najvyššou mierou pravdepodobnosti napísal C. S.Š.. Podľa článku IV kúpnejzmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 209.920,-Sk, ktorá mala byť uhradená pri uzavretí zmluvy.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že najprv vyplatil S. sumu 50.000,-Sk v hotovosti v byte na
Ul. G., a to bez písomného potvrdenia a bez svedkov. Po podpísaní kúpnej zmluvy mu pred geodéziou

vyplatil v aute sumu 150.000,-Sk, pri čom znovu nebola prítomná žiadna ďalšia osoba. Peniaze mal v
igelitovom sáčku, ktorý mal vo vnútornom vrecku kabáta. Kúpna zmluva bola spísaná na jeho synovca S.
G., ktorý u neho pracoval. Tento mal v tom čase veľké problémy, povadil sa s rodičmi a došlo k zrušeniu
nájmu dvojizbového bytu na Ul. J. Goliana a presťahovali ich do jednoizbového bytu na Ul. A. Pietra.
Plánovalo sa, že byt zostane jemu a tento si u neho odrobí. Synovec však už potom do toho bytu ísť

nechcel a keď sa vrátil z Holandska jeho brat C. s rodinou, byt sa prepísal na neho. On S. žiaden nájom
nevybavoval, ani nikomu za podnájom pre S. peniaze nedával. Vo svojej výpovedi pri konfrontácii s
poškodeným zasa uviedol, že mu S. povedal, že potrebuje na mesiac niekde byť, lebo ide do Viedne.
Tak mu vybavil podnájom u p. U., aj mu zaplatil za mesiac 3.500,-Sk. Potom stretol S. asi po pol roku
a zasa ho požiadal, že potrebuje na mesiac ubytovanie, lebo má vybavenú vo Viedni robotu. Tak mu
vybavil podnájom u p. P. na mesiac.

Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako nepravdivú a účelovú s úmyslom vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti. Jeho výpoveď je vyvrátená výpoveďou svedka S. G., ktorý pri výsluchu v prípravnom
konaní vypovedal, že on nikdy neuvažoval o tom, že by býval alebo odkúpil byt po C. S. na Ul. G. XX/
X. Nikdy v minulosti sa s rodičmi nepohádal. Je pravdou, že s rodičmi býval na Ul. J. Goliana, odkiaľ

sa presťahovali na Ul. A. Pietra, kde bývali ako podnájomníci. U obžalovaného D. P. v tom období bol
zamestnaný. Táto výpoveď svedčí o nepravdivosti tvrdení obžalovaného, že byt si chcel kúpiť pre seba
S. G. s tým, že si tento u neho odrobí. V rámci výpovede na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol
zase inú verziu, že byt bol na G. prevedený z toho dôvodu, že v tom čase mal exekúcie. Ďalším dôkazom
svedčiacim o podvodnom konaní obžalovaného je skutočnosť, že už dňa 4.10.2002 bola podpísaná

kúpna zmluva na predaj bytu medzi predávajúcim S. G. a kupujúcimi C. P., F.. XX.XX.XXXX a jeho
manželkou D. P., F.. XX.XX.XXXX, a to rovnako za cenu 209.920,-Sk. Svedok C. P. taktiež vypovedal v
tom zmysle ( zápisnica o výsluchu zo dňa 25.7.2008 na č.l. 61 - 63 spisu ), že byt kupoval od brata
- obž. D. P., ale tento bol napísaný na S. G.. Prečo bol napísaný na G. nevie. Peniaze vyplatil bratovi
v sume 209.000,-Sk, na miesto kde to bolo si už nespomenie, vzhľadom na to, že je to už dlhá doba.

D. P. dal potom peniaze C. S., čo on sám videl. K otázke vyplácania kúpnej ceny za byt obžalovaný
v prípravnom konaní vypovedal, že najprv vyplatil pošk. S. sumu 50.000,-Sk v hotovosti v byte na Ul.
G., a to bez písomného potvrdenia a bez svedkov a následne po podpísaní kúpnej zmluvy mu pred
geodéziou v aute vyplatil sumu 150.000,-Sk, pri čom znovu nebola prítomná žiadna ďalšia osoba. Na
hlavnom pojednávaní naproti tomu tvrdil, že peniaze poškodenému vyplatil v hotovosti 220.000,-Sk v

krčme Furmanský hostinec na Podháji, čo videla čašníčka E.. Svedkyňa W. E. však vypovedala, že
síce videla, že obžalovaný poškodenému S. vyplácal v hotovosti väčšiu sumu peňazí vo Furmanskom
hostinci, avšak odhadom to mohlo byť 40-50.000,-Sk. Túto skutočnosť však pri výsluchu v prípravnom
konaní vôbec nespomenula. Svedok S. E., živnostník vypovedal, že ho oslovil obž. D. P., ale s vedomím
S., aby našiel kupca na byt. Po nejakej dobe sa ale rozhodli, že byt prepíšu na tretiu osobu, čo mohol

byť S. G.. Jeho realitná kancelária Q. S. vypracúvala kúpno-predajnú zmluvu. Keď boli v byte u S. tak
sa P. a S. medzi sebou bavili o tom, že P. dal nejakú zálohu S. ešte pred uzavretím zmluvy, ale nevie
v akej sume 5.000 alebo 50.000,-Sk. Svedkyňa C. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa
22.10.2008 potvrdila, že C. S. u nej býval v podnájme pol roka, pričom toho jej doviedol D. P.. S. jej za
podnájom platil. Nevie či za neho platil aj D. P., ale za nájom jej nedlhoval nič. Prečo u nej S. býval nevie.

SvedkyňaE.ďalejpredsúdomvypovedala,žeS.určitýčasbývalvjejbytenaUl.Š.,kdeplatilzaenergie,
pričom vtedy spomínal, že má 1-izbový byt v Záturčí, kde však má nejakých nájomníkov. Opätovne sa
jedná o dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia obžalovaného o tom, že poškodený skutočne chcel svoj byt
predať, keďže nemal v tom čase inú možnosť bývania a obžalovaný mu potom zháňal podnájmy, za
ktoré mu dokonca aj čiastočne platil. Poškodený tiež poukazoval, že ako invalidný dôchodca musí brať

lieky, chodiť ku doktorke, je chorý na srdce a preto nie je pravda, že chcel odísť pracovať do Viedne.
Podľa záveru súdu tieto dôkazy vo vzájomných súvislostiach preukázali podvodný úmysel obžalovaného
obohatiť sa na škodu cudzieho majetku tým, že uviedol poškodeného C. S. do omylu pri prevode bytu
v jeho vlastníctve, čím poškodenému spôsobil škodu zodpovedajúcu hodnote bytu tzn. 209.920,-Sk
( 6.968,07,-Eur ).

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.V danom prípade súd trestnosť činu posudzoval podľa ustanovení Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
nakoľko použitie nového Tr. zák. účinného od 1.1.2006 by pre páchateľa nebolo priaznivejšie. Pri
úvahách o druhu a výmere trestu u páchateľa súd vychádzal z ustanovení § 23, § 31 a nasl. Tr. zák.

č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorých je účelom trestu chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k
tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri určení
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( § 3
ods. 4 ), na možnosť nápravy a pomery páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Súd prihliadne

tiež u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného
činu. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna,
výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. D. P. má podľa aktuálneho odpisu z registra
trestov doposiaľ 4 záznamy. Naposledy bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu
Martin sp. zn. 1T/50/2006 zo dňa 22.6.2007, právoplatným dňa 10.8.2007, a to rovnako pre trestný čin

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní dva roky. V danom prípade
savskúšobnejdobeosvedčilapretosananehomusíhľadieťakokebyodsúdenýnebol.Súdupáchateľa
nezistil žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. Pri ukladaní trestu obž. D. P. súd musel prihliadať i
na dlhý čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil pred viac ako 12-

timi rokmi. Uplynutím veľmi dlhého času od spáchania skutku je tiež výrazne oslabený materiálny znak
trestného činu - stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( § 3 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. účinného do 1.1.2006 ). Po posúdení všetkých rozhodujúcich skutočností súd obžalovanému uložil
trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok a výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný je povinný viesť v

skúšobnej dobe riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade
môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.