Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210026
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313210026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: H. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, T., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 5C/286/2013-49 zo dňa 13.03.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC - 767/13-LP zo dňa 15.04.2013.

Vyslovil, že odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria,
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-767/13-LP zo dňa 15.04.2013 do právoplatného skončenia
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
5C/286/2013.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 53 ods. 1 až 3, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka, §§ 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a aplikoval
Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za zistené, že žalobkyňa podala žalobu v 30-dňovej
lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvodmi,

ktoré ju viedli k podaniu tejto žaloby bolo to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný súdom, ktorý nemal
v právomoci rozhodovať, keďže považovala rozhodcovskú zmluvu za neplatnú a tiež poukazovala aj na
to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
ktoré však bližšie nešpecifikovala.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodcovská
zmluva je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti

používal v prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej
zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3
ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky
uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to v čase uzavretia zmluvy.

Žalobkyňa návrhom podaným na Okresný súd Humenné žiadala nielen zrušiť rozhodcovský rozsudok,
ale aj odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Súd prvého stupňa poukázal na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá:
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa a ďalej konštatoval, že
o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp.
zn. 10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011, sp. zn. 10CoE 109/2011 a na názor právnej vedy,
reprezentovaný napr. Kristiánom Csachom. Konštatoval, že na individuálne dojednanie je potrebné
rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie
podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom
za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky
do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na

samostatnom liste (hárku) papiera.

Žalovaný sa v konaní bránil iba tým, že žalobkyňa takúto rozhodcovskú zmluvu podpísala, nebolo to
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a od tejto rozhodcovskej zmluvy mohla aj odstúpiť.

Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že aj keď rozhodoval o odklade vykonateľnosti súčasne aj
s rozhodnutím o žalobnom návrhu, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného
skončenia konania o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že odklad vykonateľnosti má dočasný
charakter,jeviazanýnaprávoplatnosťrozhodnutiaonávrhunazrušenierozhodcovskéhorozsudkuamá
preventívny charakter spočívajúci v snahe predísť vzniku škôd, ako aj ďalším sporom medzi účastníkmi

konania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a po právnom posúdení veci súd prvého stupňa rozhodol
tak, ako je uvedené vyššie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní vytýkal
odňatiemožnostikonaťpredsúdom,keďsúdprvéhostupňaprirozhodovaníanilenneposúdilvyjadrenie
žalovaného, čo má za následok aj nepreskúmateľnosť postupu a záverov konajúceho súdu. Z
napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo sa súd prvého stupňa nezaoberal argumentáciou žalovaného k
výkladu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a osobitne s poukazom na autentický

výklad tohto ustanovenia napriek tomu, že súd prvého stupňa predmetné ustanovenie vo veci zjavne
aplikoval. Rovnako súd prvého stupňa postupoval ak vo vzťahu k zvyšným častiam tvrdenia žalovaného.
Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj z dôvodu, akým spôsobom si súd „vyberá“ spôsob výkladu
zákona tak, aby mohol za každých okolností rozhodnúť v prospech spotrebiteľa. Záver prvostupňového
súdu odporuje aj znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré za neprijateľné

vyhlasuje len tie časti rozhodcovskej doložky, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa celé odôvodnenie koncipuje o nejakej
rozhodcovskej doložke. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená samostatnou rozhodcovskou
zmluvou a z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd vôbec vykonal dôkaz danou rozhodcovskou
zmluvou.

V bode 3. rozhodcovskej zmluvy je výslovne uvedené poučenie o dôsledkoch jej uzavretia, ktoré
boli žalobkyni známe. Rozhodnutie súdu prvého stupňa neguje zmysel písomnej formy právneho
úkonu. Aj keď rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o tom, že nemusí byť uzavretá a čo je jejdôsledkom, aj vtedy z pohľadu konajúceho súdu je to právne bezvýznamné. V prípade spotrebiteľa,
nech je daná zmluva akákoľvek, je podľa súdu ochrana spotrebiteľa založená na tom, že spotrebiteľ
ničomu nerozumie, nevie čo podpisuje a mala by mu patriť ochrana za vlastné nezodpovedné

konanie. V tomto poňatí rozdiel medzi ochranou spotrebiteľa a ochranou maloletých a nesvojprávnych
by nejestvoval. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe akého ustanovenia je
možné prijať právne relevantný záver, že žalobkyňa si nebola vedomá právneho dôsledku uzavretia
rozhodcovskej zmluvy. Závery súdu popiera znenie bodu 3. rozhodcovskej zmluvy, ktoré súd prvého
stupňa nevzal do úvahy. Nesprávne tiež vyhodnotil otázku individuálnej povahy rozhodcovskej zmluvy.

Z jej bodu 2. vyplýva, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy
o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa
vlastným úkonom mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy. Preto rozhodcovská zmluva spĺňa
charakter individuálneho dojednania. Nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy a
žalobkyňa ju mohla odmietnuť a bez dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Ak súd prvého
stupňa konštatoval, že dodávateľ nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, je otázne,

ktoré zákonné ustanovenie expressis verbis stanovuje uvedenú povinnosť a pokiaľ súd poukazuje na
ustanovenie § 90 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, jeho argumentácia je zmätočná
a rozporná. Je tiež nepreskúmateľný záver, že rozhodcovské konanie má iné zásady ako občianske
súdne konanie. Súd žiadnu odlišnosť neuvádza. Konanie pred rozhodcovským súdom prebiehalo
písomne, čo môže aj pred všeobecným súdom. Iné zásady rozdielne nie sú. Pravidlá rozhodcovského

konania sú publikované rovnako, ako iný všeobecne záväzný právny predpis a zverejnením sa stáva
dostupnou každému, koho sa týka.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v celom rozsahu
tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaného, alternatívne aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 83,87 eur.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v
súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na

úradnej tabuli súdu dňa 03.12.2014 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s

dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalovaného len na doplnenie konštatuje:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“) (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonník).

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§

40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní).

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
odustanoveníObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Podľaustanovenia§53ods.1prvá

veta Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa, v danom prípade je rozhodcovská doložka obsiahnutá
v štandardnej formulárovej zmluve. Odvolací súd z predmetnej rozhodcovskej zmluvy zistil, že jedinými

údajmi, ktoré sa do predmetnej štandardnej formulárovej zmluvy dopísali, boli tieto údaje: číslo
rozhodcovskej zmluvy, meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko dlžníka, miesto a podpis
žalobkyne. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené
žalovaným a žalobkyňa ich nemohla ovplyvniť.

Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto
nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pretože takéto
vyhlásenie je nevýrazne zakomponované do ostatného textu, ktorý má spolu 28 riadkov.

V súlade so skutočnosťou, že ide o formulárovú zmluvu, aj prehlásenie, že žalobkyňa bola poučená

o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vzbudzuje pochybnosť o tom, že žalovaný oboznámil
žalovanú s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia. Sama žalobkyňa okolnosť, že
by bola žalovaným v tomto smere poučená poprela a žalovaný nepreukázal opak.

Zároveň je potrebné dodať, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná žalobkyňou ten istý deň, ako

podpísala zmluvu o revolvingovom úvere, teda nie v čase jej vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už
na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobkyňa ako spotrebiteľka nemusela prikladať vyšší
význam, lebo nepochybne vôľa žalobkyne primárne smerovala k uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere a k získaniu úveru.

K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ustanovením § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože nenúti spotrebiteľa podriadiť sa rozhodcovskému
konaniu, odvolací súd konštatuje, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnomkonaní, ide však len o iluzórnu možnosť spotrebiteľa vybrať si miesto riešenia prípadného sporu s
dodávateľom, pretože tak ako vyplýva z bodu 3 rozhodcovskej zmluvy, výber spočíva na žalobcovi
a týmto je vo väčšine prípadov (ak nie vôbec) práve dodávateľ, teda veriteľ. K ostaným odvolacím

námietkam týkajúcim sa argumentu žalovaného, že žalobkyňa mala možnosť neprijať návrh žalovaného
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby sa to dotýkalo uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na náležité odôvodnenie rozsudku s doplnením, že o
pravdivosti výpovede žalobkyne nevznikla pochybnosť ani v odvolacom konaní. Samotnú skutočnosť,
že žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky a o dôsledkoch riešenia

sporu v rozhodcovskom konaní žalobkyňa namietala v žalobe a aj na pojednávaní pred súdom prvého
stupňa (dňa 21.01.2014).

K odvolacej námietke žalovaného, že v konaní pred rozhodcovským súdom a v občianskom súdnom
konaní sú rovnako zabezpečené procesné práva účastníkov, odvolací súd konštatuje, že ide o
nedôvodnú odvolaciu námietku.

Je síce možné prisvedčiť námietke žalovaného, že aj konanie pred všeobecným súdom môže
prebehnúť „písomnou formou“, Občiansky súdny poriadok ako všeobecný právny predpis upravujúci
občianske súdne konanie však priznáva účastníkom aj také práva, ktoré sú dostupnejšie účastníkovi
(spotrebiteľovi), ak je sídlo orgánu rozhodujúceho o jeho právach a povinnostiach (súdu) z hľadiska

dostupnosti bližšie k jeho bydlisku. Takýto účastník napr. môže bez zvýšených výdavkov na cestovné
oboznámiť sa s obsahom spisu (štúdium), realizovať procesné podania priamo na súde do jeho
podateľne a podobne.

Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že medzi konaním pred rozhodcovským

súdom a konaním pred všeobecným súdom nie sú s výnimkou písomnosti konania žiadne rozdielne
zásady, pretože tak, ako to vyplýva z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-767/13-LP zo dňa 15.04.2013, rozhodcovský súd rozhodol vo
veci bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia žalobkyne (v konaní pred rozhodcovským súdom
žalovanej) len na základe tvrdení žalobcu (v tomto konaní v pozícii žalovaného) v žalobe a predložených

dôkazov s tým, že žalovaná (v tomto konaní v pozícii žalobkyne) proti takémuto rozhodnutiu môže podať
v lehote 10 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku tzv. „žalobnú odpoveď“.

Aj keď pri porovnaní konania pred rozhodcovským súdom je možné konanie pred rozhodcovským
súdom považovať za ekvivalentné rozhodovaniu pred všeobecným súdom v konaní o vydaní platobného

rozkazu podľa ustanovenia § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku a „žalobnú odpoveď“ za
ekvivalent „odporu proti platobnému rozkazu“, zo samotného znenia poučenia v rozhodcovskom
rozsudku je však možné zistiť, že v konaní pred rozhodcovským súdom je žalovaný spotrebiteľ v
znevýhodnenom postavení oproti situácii, že by bolo vo veci rozhodované všeobecným súdom vo forme
platobnéhorozkazu,atopredovšetkýmvovzťahuklehotepriznanejnaobranuprotiuplatnenémunároku

v lehote 10 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku formou žalobnej odpovede a vo vzťahu k lehote
na podanie odporu voči platobnému rozkazu (15 dní).

Odvolací súd na podporu správnosti konštatovania súdu prvého stupňa o rozdiele medzi konaním pred
rozhodcovským a všeobecným súdom, a to z hľadiska práv spotrebiteľa poukazuje ďalej na možnosti

procesnej obrany spotrebiteľa.

Kým v prípade konania pred rozhodcovským súdom je „žalobná odpoveď“ spotrebiteľa spoplatnená,
v prípade konania pred všeobecným súdom je spotrebiteľ od poplatkovej povinnosti za podaný odpor
priamo zo zákona oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).

Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný je spolu s podaním žalobnej odpovede
povinný zaplatiť poplatok za žalobnú odpoveď a v prípade, že ho nezaplatí, súd síce na žalobnú odpoveď
prihliadne, avšak v konečnom rozhodnutí mu bude môcť byť uložená povinnosť tento poplatok zaplatiť
priamo rozhodcovskému súdu, pričom predmetné rozhodnutie bude riadnym exekučným titulom.

Takéto poučenie považuje odvolací súd za spôsobilé odradiť spotrebiteľa od obrany proti rozhodnutiam
rozhodcovského súdu, ktoré sú vydané bez možnosti spotrebiteľa vyjadriť sa k samotnému návrhu a
vydaných len na základe tvrdení dodávateľa.Preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalovaného o neexistencii rozdielu medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, s výnimkou písomnosti, za nedôvodnú

v celom rozsahu.

K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola v danom prípade individuálne
dojednaná, odvolací súd uvádza, že rozhodcovská zmluva je predformulovaná na tlačive žalovaného.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom

naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Preto je správny záver prvostupňového súdu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou podmienkou. Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom
konaní nepreukázal, aby bola individuálne dojednaná rozhodcovská doložká.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej

kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku
v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ
v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom aj na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo
Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).

Správnemu záveru prvostupňového súdu týkajúcemu sa naplnenia zákonných podmienok pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-
PC-767/13-LP zo dňa 15.04.2013 zodpovedá aj správny záver o odklade vykonateľnosti predmetného
rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania o zrušenie tohto rozsudku v konaní

vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/286/2013.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdkonštatuje,žežalovanývodvolaníneuviedolžiadnutakúrelevantnú
skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 Občianskeho
súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný žalovanýnemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná žalobkyňa si náhradu
trov konania neuplatnil a ani jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.