Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110011477
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110011477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Ondreja Samaša, v trestnej veci proti obžalovanému V. K., pre pokus zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 14 ods.1 k § 155 ods.1 Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 16.10.2014, sp. zn. 4T/115/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.12.2014
v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný V. K. - nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom Z. Z.,

B. cesta XXXX/XX, prechodne bytom I.

X., J. N. č. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v Ústave

na výkon väzby Ilava

o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods.1 Tr.zák. s prihliadnutím na § 36 písm.l), § 37 písm.h) Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák. za
použitia § 41 ods.2 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/115/2010, zo dňa 4.11.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. januára 2011, sp.zn. 2To/135/2010 bol obžalovaný V. K. uznaný
vinným v bode 1/ rozsudku z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods.1 k § 155 ods.1 Tr.zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm.a/, b/ Tr.zák. s

poukazom na § 138 písm.a/ Tr.zák. a § 139 ods.1 písm.c/ Tr.zák., v bode 2/ rozsudku zo zločinu ublíženiana zdraví podľa § 155 ods.1 Tr.zák. a v bode 3/ rozsudku zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.c/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že

1/ dňa 18. marca 2010 v čase asi o 19.30 hodine pred objektom pizzerie zn. „XXX“ na Ulici B. v X.
nad O., pristúpil k svojej bývalej družke R. J., trvale bytom X. nad O., Ul. B. č. XXX/XX, ktorej sa začal
bezdôvodne vyhrážať zabitím, pričom začal poškodenú udierať päsťami opakovane po hlave a následne
vytiaholkovovýkľúčvtvarepísmenaLoveľkosti30cmatýmtoudrelR.J.povlasovejčastivoblastihlavy
vpravo úderom vyššej intenzity, v dôsledku čoho začala poškodená krvácať z hlavy, následne po tom,

čo sa jej podarilo ujsť pred obvineným, vošla do priestorov pizzerie zn. „XXX“, kde spadla na podlahu,
pričom obvinený hodil do priestorov pizzerie horeuvedený kovový kľúč a z miesta ušiel, čím poškodenej
R. J. spôsobil otras mozgu, tržnú ranu v temennej oblasti hlavy vpravo, zmliaždenie hlavy za ušnicou
vľavo, zmliaždenie predlaktia vľavo, zmliaždenie II. až IV. prsta vľavo a odreninu ruky vľavo, v dôsledku
ktorých zranení bola poškodená hospitalizovaná od 19.03.2010 do 22.03.2010, t.j. 4 dni, pričom až do
29.03.2010 bola táto obmedzená v bežnom spôsobe života jednak v oblasti kontaktu so spoločenským

prostredím, v oblasti imobility a nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov a tiež vo
zvýšenej fyzickej aktivite, pričom v prípade vyššej intenzity pôsobiacej sily pri použití kovového kľúča v
tvare L o veľkosti 30 cm by mohlo dôjsť k zlomenine lebky s možným zmliaždením mozgu,

2/ dňa 27.05.2010 v čase o 12.15 hodine pri chodníku na Ulici Z. oproti vchodu č. XX v X. nad O. podišiel
k poškodenej R. J., trvale bytom X. nad O., B. č. XXX/XX, s ktorou v minulosti žil v spoločnej domácnosti,

ktorá v tom čase išla po uvedenom chodníku, kde obvinený po tom, ako jej začal vulgárne nadávať,
dvakrát ju udrel päsťou pravej ruky do oblasti hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, pričom
sa zo zeme postavila, snažila sa pred obvineným ujsť, avšak obvinený ju chytil a nožom o dĺžke 7 cm ju
porezal dvakrát na ľavom líci a tiež na malíčku pravej ruky, keď sa bránila poškodená útoku obvineného,
čím jej svojim útokom takto spôsobil pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre hlavne vpravo s tržnými

ranamiasi2cma1,5cmdlhýmipodčeľustnoudutinouvpravo,reznéranyľavejstranytváresťahujúceod
ústneho kútika vľavo až k zvukovodu ľavého ucha asi 25 cm dlhé v tvare Y, zasahujúce do podkožného
tkaniva a svaloviny, reznú ranu pod nosom v tvare V asi 2 cm dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva,
reznú ranu v oblasti malíčkovej strany pravej ruky asi 7 cm dlhú smerujúcu z dlane na chrbát ruky,
zasahujúcu do podkožného tkaniva a pohmoždenie mäkkých tkanív brušnej steny ľahšieho charakteru,

v dôsledku ktorých zranení bola cca 1 mesiac práceneschopná, pričom rozsiahle rezné rany ľavej strany
tváre zanechajú trvalé kozmetické následky a u poškodenej spôsobili zmeny, ktoré možno hodnotiť ako
zohyzdenie, pričom pri silnejšej intenzite útoku obvineného a jeho smerovaním viac na oblasť krku mohlo
dôjsť k poškodenej krčnej tepny a žily, ktoré zranenie by mohlo mať i smrteľný následok,

3/ dňa 27.05.2010 v čase asi o 12.20 hodine bezprostredne po tom, ako zaútočil na poškodenú R. J. na

UliciZ.vX.nadO.,dalsanaúteksmeromkbudovepošty,kdenasadoldotamzaparkovanéhoosobného
motorového vozidla zn. Škoda Felícia, červenej farby, EČV: BB-XXXBG, ktorého je majiteľom a na tomto
začal unikať, kde počas jazdy bol zastavený príslušníkom hliadky Mestskej polície Dubnica nad Váhom,
V. K., ktorá hliadka bola vyrozumená o napadnutí poškodenej R. J., kde V. K. zastavil vozidlo vedené
obvineným stojac pred služobným vozidlom terčíkom, čo obvinený nerešpektoval, vozidlo nespomalil a

prednou časťou vozidla narazil do ľavého kolena V. K., trvale bytom X. nad O., B. XX č. XXXX/XXX,
ktorý zostal ležať na kapote vozidla, kde asi po 30 až 40 metroch jazdy poškodený zoskočil z kapoty na
zem, v dôsledku čoho poškodený V. K. utrpel ľahšie poranenia, ktoré mu jednorázovo ošetrili.

Za to bol odsúdený podľa 155 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) a § 37 písm. h) Tr.
zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 7 Tr. zákona na úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
§ 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to: 1 ks zaisteného montážneho
kovového kľúča v tvare písmena L o veľkosti cca 30 cm a 1 ks zaisteného vreckového nožíka s čiernou
rukoväťou, všetko v prospech štátu, v zmysle § 60 ods. 6 Tr. zákona. Súčasne mu podľa § 287 ods. 1

Tr. por. bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X. nad O.,
Ul. B. č. XXX/XX, okres R. v sume 4.751,14 Euro a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená R. J.,nar. XX.XX.XXXX, bytom v X. nad O., Ul. B. č. XXX/XX, okres R. so zvyškom uplatneného nároku na
náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Dňa 09.07.2013 bol na Okresný súd Trenčín doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania

vo veci rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.11.2010, sp. zn. 4T/115/2010, ktorý smeroval tak
proti výroku o treste, ako aj vine.

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26. septembra 2013, sp. zn. 8Nt/97/2013, podľa § 399 ods. 2 Tr.
por. zamietol návrh odsúdeného V. K. na povolenie obnovy konania v právoplatnej trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/115/2010. Na podklade podanej sťažnosti odsúdeného bolo
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2Tos/119/2013 zo dňa 18. decembra 2013 uznesenie súdu

prvého stupňa podľa § 194 ods.1 písm.b/ Tr.por. zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby
vo veci znovu konal a rozhodol.

Následne Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 7.3.2014, sp.zn. 8Nt/97/2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.8.2014, sp.zn. 2Tos/64/2014 podľa § 394 ods.1 Tr.por. per
analogiam povolil obnovu konania u odsúdeného V. K. z dôvodu uvedeného v § 41b ods.1 Zákona

č. 38/1993 Zb.z. v znení neskorších predpisov v trestnej veci Okresného súdu Trenčín vedenej pod
sp.zn. 4T/115/2010 v prospech odsúdeného V. K.. Podľa § 400 ods.1 Tr.por. zrušil rozsudok Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 4T/115/2010 zo dňa 4.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 13.1.2011, sp.zn. 2To/135/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2011, v časti výroku
o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obnova konania bola povolená z dôvodu,
že pôvodné ustanovenie Trestného zákona v § 41 odsek 2 Tr.zák., ktoré okresný súd v zmysle vtedy
platného zákona musel aplikovať, bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky posúdené za
ústavne nekonformné.

Zároveň Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 7.3.2014 sp.zn. 8Nt/97/2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.8.2014, sp.zn. 2Tos/65/2014 vzal odsúdeného V. K. do väzby z
dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por. a to okamihom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8Nt/97/2013 zo dňa 7.3.2014 o povolení obnovy konania s tým, že túto
bude vykonávať v ÚVV Ilava.

V nadväznosti na zrušenie citovaného rozsudku vo výroku o treste po povolení obnovy konania rozhodol

znovu o treste Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 16.10.2014, sp.zn. 4T/115/2010 tak, že na
základe právoplatne uznanej viny rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. novembra 2010,
č. k. 4T/115/2010-266 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. januára 2011,
č. k. 2To/135/2010-303 v bode 1/ rozsudku zo spáchania pokusu trestného činu zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona, v bode 2/ rozsudku
zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona a v bode 3/ rozsudku zo zločinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a) Tr. zákona, pri nezmenených právoplatných výrokoch o náhrade škody, odsúdil V. K.

podľa 155 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l) a § 37 písmeno h) Tr. zákona a § 38
odsek 2 Tr. zákona za použitia § 41 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 7 Tr. zákona na
ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a to:

1 ks zaisteného montážneho kovového kľúča v tvare písmena L o veľkosti cca 30 cm a 1 ks zaisteného
vreckového nožíka s čiernou rukoväťou, všetko v prospech štátu, v zmysle § 60 odsek 6 Tr. zákona.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním
obžalovaný V. K.. V písomných dôvodoch odvolania pomerne obsiahlo namieta skutkové zistenia súduvo vzťahu k jednotlivým skutkom, z ktorých bol uznaný vinným a teda výroku o vine, ako aj procesný
postup súdov v pôvodnom konaní pri rozhodovaní. Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý mu bol uložený po
povolení obnovy konania, uvádzal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil okolnosti prípadu, keď

nevzaldoúvahyskutočnosť,žeskutkyspáchalpodlhodobejkonfliktnejsituáciimedzinímapoškodenou,
pričom tieto konfliktné situácie vyvolávala poškodená a tento dlhotrvajúci extrémny psychický tlak na
jeho osobu vyústili do toho, že nebol schopný ovládať svoje konanie a poškodenej v afekte a skrate
ublížil. Sám je z toho zhrozený a ľutuje toho. Znalec z odboru psychiatrie však mohol potvrdiť, že v čase
spáchaniaskutkumoholmaťzníženéovládacieschopnosti,avšaktakýtonávrhnavyšetrenieduševného

stavu nebol ani v pôvodnom konaní akceptovaný. Ďalej podľa názoru obžalovaného súd prvého stupňa
porušil zákon, keď prihliadol na jeho priestupkové konania z roku 2009, pretože v zmysle § 89a ods. 7
Zákona č. 372/1990 o priestupkoch orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie
priestupkov po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, alebo
zaplatenia pokuty v blokovom konaní. Preto na priestupky nemal súd prihliadať. Poukázal tiež na dobré
hodnotenie z výkonu trestu odňatia slobody. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.10.2014, sp.zn. 4T/115/2014 a vyniesol nové rozhodnutie s použitím
§ 39 Tr.zák., v ktorom prihliadne na skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný, skutky spáchal po
dlhodobej konfliktnej situácii a extrémnom psychickom tlaku v afekte a skrate, pričom išlo o mimoriadne
okolnosti, má kladné hodnotenie z doterajšieho výkonu trestu a je zrejmé, že tento plní svoj účel, pričom
mu uloží trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, resp. usúdi, že doterajší výkon trestu

postačuje na jeho nápravu.

Naverejnomzasadnutíkonanomoodvolaníobhajcaobžalovanéhoponechalnazváženiesúdumožnosť
odročiť verejné zasadnutie za účelom pribratia znalcov psychiatrov, ktorí by vyšetrili duševný stav
obžalovaného so zameraním na jeho duševný stav v čase skutku. Obžalovaný sa pripojil k návrhu
obhajcu.

Stranám bolo oznámené, že o tomto návrhu obhajoby a obžalovaného súd rozhodne v rámci záverečnej
porady.

V konečnom návrhu prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319
Tr.por. a pokiaľ ide o návrh na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, nestotožnil sa s potrebou
doplnenia dokazovania.

Obhajca navrhol odvolaniu obžalovaného tak, ako ich uvádzal v písomných dôvodoch odvolania,
vyhovieť.

Obžalovaný opätovne poukázal na dlhodobú konfliktnú situáciu, v dôsledku ktorej vlastne došlo k
spáchaniu trestnej činnosti, ku ktorej bol vyprovokovaný. Žiadal, aby mu odvolací súd za použitia
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr.zák. uložil miernejší trest odňatia slobody vzhľadom

na okolnosti, ktoré uvádzal v dôvodoch svojho odvolania, resp. aby mu bol uložený trest odňatia slobody,
ktorý pokryje jeho doterajší výkon trestu odňatia slobody 4 roky, 6 mesiacov a 9 dní.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov

rozsudku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o časť odvolania obžalovaného proti výroku o vine,
touto sa odvolací súd v tomto štádiu konania nezaoberal, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného
a predchádzajúcich rozhodnutí v súvislosti so žiadosťou obžalovaného o povolenie obnovy konania,

rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/115/2010 zo dňa 4.11.2010 bol zrušený len vo výroku o
treste, pričom odvolací súd mohol preskúmať len výrok o novouloženom treste.Vo vzťahu k námietke obžalovaného, že v pôvodnom konaní nebol skúmaný jeho duševný stav v čase
skutku, pričom navrhol doplniť dokazovanie v tomto smere aj v rámci konania po povolení obnovy
konania, k tomu odvolací súd uvádza, že v zmysle zákona a platnej judikatúry musia byť pochybnosti

o príčetnosti páchateľa ako dôvod na jeho vyšetrenie duševného stavu založené na základe výsledkov
dokazovania. V danom prípade z obsahu spisu a vykonaných dôkazov v pôvodnom konaní, z ničoho
okrem tvrdenia obžalovaného nevyvstala potreba vyšetrenia jeho duševného stavu, či už v minulosti
alebo súčasnosti, tak ako už konštatoval aj súd prvého stupňa v pôvodnom konaní. Preto vykonanie
takéhoto dôkazu odvolací súd odmietol.

Čo sa týka rozhodovania o potrestaní obžalovaného, v tomto smere prvostupňový súd vykonal všetky

dôkazy súvisiace s rozhodovaním o treste vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a účelu
trestu a prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy.

O osobe obžalovaného bolo zistené, že v minulosti nebol súdne trestaný, pred spáchaním skutkov

bol v roku 2009 trikrát postihnutý za priestupky. Pokiaľ obžalovaný namietal, že k nim súd prvého
stupňa nemal prihliadať, odvolací súd uvádza, že túto okolnosť napriek časovému odstupu je možné
vyhodnotiť v rámci vyvodenia príslušných záverov súdu z hľadiska vedenia riadneho života, jeho vzťahu
k spoločenským hodnotám, snahy k dodržiavaniu zákonov a prípadných sklonov k protiprávnemu
konaniu, čo dovoľovalo urobiť záver, že táto okolnosť nesvedčí o riadnom spôsobe života obžalovaného

pred spáchaním trestného činu. Na druhej strane z aktuálnej správy a hodnotenia ÚVTOS Ilava na
osobu obžalovaného vyplýva, že počas výkonu väzby a trestu je hodnotený pozitívne, jeho správanie
a vystupovanie je na požadovanej úrovni, neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie, disciplinárne
potrestaný nebol, odmenený bol jedenkrát pochvalou. Obžalovaný spáchal v prejednávanom prípade
štyri závažné trestné činy, pričom za trestný čin najprísnejšie trestný a to zločin ublíženia na zdraví podľa

§ 155 ods.1 Tr.zák., je trestná sadzba odňatia slobody od 4 do 10 rokov. Za situácie, keď obžalovanému
bola priznaná jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, spočívajúca v tom, že sa
priznal k spáchaniu trestných činov a tieto úprimne oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. h) Tr. zákona, spočívajúca v tom, že spáchal viac trestných činov, ukladal súd prvého stupňa
obžalovanému správne trest odňatia slobody v rámci uvedenej trestnej sadzby upravenej s použitím

§ 41 ods.2 Tr.zák., v platnom znení, teda od 4 rokov do 13 rokov a 4 mesiace. Krajský súd potom z
podnetu podaného odvolania obžalovaným starostlivo zvažoval, či s prihliadnutím na ustanovenie § 34
Tr. zák., je úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov uložený súdom prvého stupňa
v prejedávanej veci primeraný a to aj z pohľadu naplnenia jeho účelu. Pritom dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr.zák., tak ako to konštatoval

už súd prvého stupňa a ktorého sa domáhal obžalovaný, nakoľko ani odvolací súd nezistil splnenie
zákonných podmienok na takýto postup. Na druhej strane však po vyhodnotení všetkých skutočností
dôležitých z hľadiska ukladania trestu, najmä osoby páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, jeho
súčasné dobré hodnotenie vo výkone trestu a pozitívne sa javiaci vývoj jeho resocializácie, priznanie
k spáchanej trestnej činnosti (vyhlásenie o vine), ako aj skutočnosť, že do spáchania trestných činov

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, bude na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho prevýchovu
postačovať vplývať aj uložením úhrnného trestu kratšieho trvania a to vo výmere 6 rokov. V tej súvislosti
je potrebné uviesť, že po rozhodnutí Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. PL ÚS 106/2011
majúceho dopad aj na prejednávaný prípad, došlo v tomto prípade k výraznej zmene trestnej sadzby.
Preto miernejší trest o 1 rok, tak ako ho uložil súd prvého stupňa, by aj napriek konštatovanej závažnosti

spáchaných skutkov tejto zásadnej zmene nezodpovedal. Odvolací súd uvádza, že trest odňatia slobody
v rámci aktuálnej zákonne upravenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov je primeraný tak s prihliadnutím
na závažnosť spáchaných skutkov ako sú hodnotené v napadnutom rozsudku okresného súdu, ale i
na všetky ďalšie skutočnosti významné pre rozhodnutie o potrestaní obžalovaného. Aj keď takýto trest
je bližšie k spodnej hranici zákonom stanovenej a upravenej trestnej sadzby, je nutné povedať, že ide

o pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré spolu so zákonne uloženým
trestom prepadnutia veci súdom prvého stupňa a to 1 ks zaisteného montážneho kovového kľúča v
tvare písmena L o veľkosti cca 30 cm a 1 ks zaisteného vreckového nožíka s čiernou rukoväťou, bude
mať podľa presvedčenia súdu na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho
protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr.zák., t.j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní
trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť na ostatných
členov spoločnosti.

Na základe týchto skutočností krajský súd podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a obžalovaného V. K. podľa § 155
ods.1 Tr.zák. s prihliadnutím na § 36 písm.l), § 37 písm.h) Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák. za použitia § 41
ods.2 Tr.zák. odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Vo výroku, ktorým bol
obžalovanémuuloženýpodľa§60odsek1písmenoa)Tr.zák.trestprepadnutiaveciato1kszaisteného

montážneho kovového kľúča v tvare písmena L o veľkosti cca 30 cm a 1 ks zaisteného vreckového
nožíka s čiernou rukoväťou, všetko v prospech štátu, v zmysle § 60 odsek 6 Tr. zák., odvolací súd nezistil
pochybenie, tento je správny a zákonný. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného súd
zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov nebol vo
výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.