Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213210328
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213210328.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8,

Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava (zn. VS: 6439239073) proti odporcovi: I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. na O.,
T. XX, občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, v konaní zastúpený advokátom Mgr. Peter Masarovič, so
sídlom Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 1032,73 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou
Jaďuďovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa10.5.2013domáhaluloženiapovinnostiodporcovizaplatiť
mu sumu 1032,73 EUR. Dňa 27.11.2014 doručil súdu čiastočné späťvzatie v zmysle Dohody o uznaní
dlhu zo strany odporcu a zobral späť návrh v časti zmluvných pokút, poplatkov, úrokov ku dňu podpísania
dohody vo výške 463,68 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne zo sumy 569,05 Eur od 29.3.2013
do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 569,05 Eur vo výške 4,775% od 29.3.2013.Svoj nárok
odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Copnsumer Finance Holding a.s.) uzatvoril s odporcom dňa

19.11.2007 zmluvu o poskytnutí expres pôžičky č. 4909640, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky
vo výške 30.000,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške
1935,-Sk po 24 mesiacov. Odporca však v rozpore so zmluvnými podmienkami neplnil svoje povinnosti
a dostal sa do omeškania, následkom čoho navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 1032,73
EUR s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Odporca zaplatil len časť mesačných splátok.
K návrhu priložil kópiu zmluvy o pôžičke, výstup z počítača, kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok,
oznámenie o postúpení pohľadávky.

Odporca ako účastník konania uviedol, že neovláda slovenský jazyk, dohodu o uznaní dlhu mu nikto
nepretlmočil, vôbec nevedel čo podpísal, nejaká žena mu ten papier dala v bráne, aby ho podpísal.
Dodal, že zmluvu podpísal už dávno.

Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že formulár na uznanie dlhu má sofistikovane skryté
prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu, ktorý bol predmetom dohody o uznaní dlhu. Je možno

vyvodiť vážne pochybnosti o tom, že by vôľa dlžníka korešpondovala s obsahom dohody a že v čase
uznania dlhu mal dlžník vedomosť, že uznáva premlčaný dlh. Poukázal aj na rozsudok KS Prešov
3Co/53/2012 zo dňa 5.2.2012 ako aj uznesenie KS Prešov 17Co/120/2012, ktorý konštatuje, že v
prípadeuznaniadlhuadohodyosplátkovomkalendárivoformeformuláraideocieľsledovanýžalobcoma nie dlžníkom a skutočným ale skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku z dôvodu predĺženia
premlčacej doby na uplatnenie žalobného nároku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise - zmluvy o pôžičke, zmluvou o postúpení pohľadávok, dohodou o uznaní dlhu
so zmluvnými ustanoveniami Profidept a ostatných v spise nachádzajúcich sa listín a takto vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Pôvodný navrhovateľ dňa 11.6.2012 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. Zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka voči odporcovi vo výške celkového zostatku
928,70 Eur.

Dňa 13.11.2007 uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. zmluvu o pôžičke č. 7033416 (a nie ako to uvádza navrhovateľ v návrhu), na

základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 30.000,- Sk ( 995,82 Eur), ktorú sa odporca
zaviazal splatiť 24 -timi ( a nie 48 -timi ako to uvádza navrhovateľ v návrhu) mesačnými splátkami po
1935- Sk. Odporkyňa splatil len časť splátok, celkom v sume 136,85 Eur.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2008

a/ Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. b/ Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné
informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa § 53 ods.1 - 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2008 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v citovanom znení Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V danom prípade navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol

odporca v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Consumer Finance
Holding a.s. mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým
spôsobom. Je zrejmé, že sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej sú na rube tlačiva žiadosti uvedené Obchodné podmienkypostupcu pre zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ktoré sú písané malým, pre bežného spotrebiteľa sotva
čitateľným písmom. Z predloženej formulárovej (typovej) zmluvy je zrejmé, že odporca nemal možnosť
jej obsah reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou

úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu
ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité
otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa

§ 54 ods. 1 OZ veta prvá zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001
Z.z..

Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané

podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého
Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Táto pôžička vzhľadom na absenciu povinného údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.6.2010, s poukazom
na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona, je však bezúročná a bez poplatkov.

Čo sa týka uznania dlhu odporcom k tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko: Navrhovateľ ako nový
veriteľ dňa 24.7.2012 sa dostavil k odporcovi a podpísal s odporcom Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu (čl. 94 v spise). Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj
dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má
také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne znalý práva), ktorý si vynútil u odporcu návštevu
(navrhovateľ iné netvrdil) a dal mu podpísať ním pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho
úkonu vo forme dohody o splátkach vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania
záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval (navrhovateľ opak

netvrdil).

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.- výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť

právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako

korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity
ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že
obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu
zmluvných strán. Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie
svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas (pred uplynutím premlčacej doby)

a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb
v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového
kalendára, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania
vysvetlenia dlžníkovi. Súd mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzkuje pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie
mätúca, kde obsahuje pojem „ uznanie záväzku ale v čl. 3 sa deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o
premlčaní„dlhu“,alespotrebiteľnemusívedieť,žepojemzáväzokvprávnejterminológiimôžeznamenať

a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle
dlhu. Súd poznamenáva, že odporca slovenský jazyk neovláda a navrhovateľ ani nepreukázal, že by
mu obsah uznania dlhu bol ozrejmený v jazyku maďarskom, ktorý odporca ovláda. Preto súd dohodu
považoval s poukazom na § 3, § 37 a 39 Obč. zák. za neplatnú.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6M Cdo 9/2012, podľa
ktorého: „ Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat ( neznalosť zákona neospravedlňuje)
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej)

znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007) účinného od 1.6.2014
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Pôžička bola poskytnutá dňa 19.11.2007 na 24 mesiacov. T.j. 2 roky a tak splatná bola dňa 19.11.2009,
navrhovateľ si mohol do 3 rokov túto pohľadávku uplatniť teda posledný deň na uplatnenie nároku bol
19.11.2012, navrhovateľ však návrh podal až dňa 10.5.2013.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva ( nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe

nútené splniť si svoje povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené a teda na novelu zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014 súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecisúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.