Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207724
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614207724.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci

navrhovateľa Q. H., T.. XX.X.XXXX, H. C. D. XX, W., právne zastúpeného JUDr Štefanom Kamenickým
- advokátom, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves proti odporcovi Komunálna poisťovňa a.s., Vienna
Insurance Group, Centrála - Štefánikova 17, Bratislava o zaplatenie sumy 323,45 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 323,45 Eur a trovy konania na účet právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Štefana Kamenického, vo výške 239,75 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2014 domáhal, aby bola odporcovi

uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 323,45 Eur a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že
dňa 10.5.2012 došlo v Levoči ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla môjho
motorového vozidla zn. Mercedes VITO - J.: W. XXX Z.. Následne bol vyplnený záznam o dopravnej
nehode vodičom motorového vozidla Škoda EVČ: W. XXX Z., (teda odporcom v 2. rade), ktorého
vodič bez akýchkoľvek pochybností uznal svoje zavinenie, pretože na asfaltovej ceste sa nachádzala
vrstva štrku a spod kolesa tohto motorového vozidla odskočil kameň na predné sklo navrhovateľovho
motorového vozidla. Na mieste obaja zastali a popísané skutočnosti oznámili Komunálnej poisťovni a.s.

Následne si dal sklo opraviť v servise - konkrétne firme Autosklo servis, s.r.o. v Poprade a doklady o tejto
oprave predložil odporcovi. Navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie vzniknutej škody s pripojenými
dokladmi, avšak odporca listom zo dňa 3.7.2012 odmietol plnenie s odôvodnením, že v súlade s
ustanovením § 4 Zák. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je navrhovateľ povinný uplatnený nárok preukázať a to najmä vecnú
a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou
a vznikom škody ako následkom. Odporca ďalej v tomto liste konštatuje, že vodič si nemôže byť

vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorové vozidla došlo k odskoku skalky, ktorá údajne
poškodila čelné sklo môjho motorového vozidla. Takáto logika pri odmietavom stanovisku odporcu by
mala význam vtedy, ak by k poistnej udalosti došlo na frekventovanej ceste (napr. E 18) a nie na ulici v
meste Levoča, kde sa žiadne iné autá v momente poistnej udalosti nenachádzali.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že ku škode na jeho vozidle došlo v poobedňajších hodinách v
máji, kedy po ceste v W. C. G. z pred ním idúceho vozidla odskočil kameň a ten mu udrel do predného
skla. Hneď ako túto skutočnosť zaevidoval, zablikal šoférovi jazdiacemu autom pred ním, aby zastavil.

Pohyboval sa rýchlosťou akou sa chodí v obci. Na ceste sa nachádzali kamene. Poprel, že by bol
s vodičom motorového vozidla jazdiacim pred ním v nejakom vzťahu, alebo že by sa poznali. Išlo o
okrajovú časť mesta, kde je nízka premávka na ceste. V čase vzniku škody na jeho vozidle sa na ceste
nenachádzali žiadne vozidlá okrem vozidla, ktorým mu bola škoda spôsobená, ani ho žiadne motorovévozidlá neobiehali. Vyjadriť sa k tomu, spod ktorého kolesa pred ním kameň udrel do okna, pretože sa
venoval riadeniu vozidla. Pokiaľ by kameň prerazil čelné sklo, vedel by sa vyjadriť k tomu, akú veľkosť
mala. Bolo by ťažké ju identifikovať. V tom čase ale aj v súčasnej dobe je vlastníkom tohto vozidla.

Odporca v písomnom stanovisku žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože nepreukázal časovú ani vecnú
súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody
ako následkom. Súhlasné tvrdenie navrhovateľa a poisteného o priebehu škodovej udalosti nemožno
považovať za preukázanie nároku, ani za uznanie zodpovednosti, keďže ide len o tlačivo, ktoré slúži
na zaznamenanie základných údajov o účastníkoch právnej nehody, resp. škodovej udalosti, nie je ale

listinou preukazujúcou, že k vzniku škody došlo práve tým skutkovým dejom, ako uvádza navrhovateľ.
Poukázal na to, že po ceste premávajúce motorové vozidlá nemohli ísť tak malou rýchlosťou, aby
ich vodiči mohli ešte vnímať, a teda registrovať, že spod kolies nimi riadeného motorového vozidla
odskočil kameň a poškodil iné motorové vozidlo. Z uvedeného potom vyplýva, že vodič motorového
vozidla, ktorého ako škodcu označuje navrhovateľ, išiel vyššou rýchlosťou, ktorá potom ale vylučuje, aby
opísané udalosti, t.j. odskok kameňa spod kolies nimi riadeného vozidla, vnímal. Tvrdenie navrhovateľa

o slabej premávke a neexistencii iných vozidiel v mieste škodovej udalosti, považuje odporca za
ničím nepreukázané. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych
(v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných, resp. vysoko pravdepodobných) javov,
v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku,
vyvolá neodvratne druhý jav, t.j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v

ktorom škoda ako následok vzniká, je preto potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej
súvislosti so vznikom následku, t.j. škody. Nepostačuje pritom tvrdenie poškodeného ani súhlasné
tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. S ohľadom na skutkové
okolnosti, za ktorých malo dôjsť k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa, nie je podľa názoru
odporcu v 1.rade objektívne preukázateľné, že práve vozidlom poisteného odporcu bola spôsobená

škoda.Abymohlodôjsťkbezpečnémupreukázaniupríčinnejsúvislosti,muselbynavrhovateľpreukázať,
že v čase, ktorý udáva ako čas poškodenia skla na udávanom mieste, premávali práve len dve motorové
vozidlá- vozidlo navrhovateľa a údajného škodcu, ktorých identita bola bezpečne preukázaná. Odporca
požadoval, aby navrhovateľ preukázal vlastnícke právo k motorovému vozidlu Mercedes VITO, W.
XXXAH, pretože výlučne na vlastníctve poškodeného mohlo dôjsť ku škode, ktorá znamená zníženie

majetku poškodeného v dôsledku nákladov vynaložených na uvedenie veci do predošlého stavu. To že
údajný škodca súhlasil s priebehom škodovej udalosti nie je preukázaním nároku. Navyše vzhľadom
na okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti, keď vodič označovaný za škodcu rozhodujúci
priebeh nehodového deja nevnímal, nie je možné jeho súhlasu s priebehom nehodového deja pripisovať
takú dôležitosť, že týmto bez akýchkoľvek pochybností (že sklo bolo poškodené už predtým, že bolo

poškodené na viacerých miestach, čo znamená, že poisťovateľ nezodpovedá za opakované poškodenie
veci, ktorá vzhľadom na charakter predošlého poškodenia nemá hodnotu) navrhovateľ preukazuje svoj
nárok. V zásade sa prevádzateľ motorového vozidla podľa druhej vety ustanovenia § 428 Občianskeho
zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke.

Skalka (kameň) ležiaca na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v
prevádzke motorového vozidla a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa
liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností

konkrétneho vodiča motorového vozidla. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti,
ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V predmetnej právnej veci je nutné
zistiť či poistený, ako vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne došlo k vzniku škody vyvinul
všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom
na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať "prekážku" na vozovke a zabrániť

tomuto druhu nehôd nie je možné od prevádzateľa požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a
preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Odporca poukazuje na rozhodnutie NS SR v súvislosti so
zjednotením postupu súdov, podľa názoru ktorého exkulpácia je možná vtedy, ak škoda bola vyvolaná
zvláštnou povahou prevádzky (§ 427 Občianskeho zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami,
ktorémajúpôvodvprevádzke(R3/1984).Jednásatedaoostatnúokolnosťvprevádzke,tedaookolnosť

existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou
motorového vozidla. Obdobná okolnosť by nastala, keď by predchádzajúci automobil splašil zviera,ktoré by následne spôsobilo škodu na vozidle jazdiacom za týmto vozidlom. Odporca jednoznačne
nezodpovedá za stav vozovky. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je
základným predpokladom, ktorý musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade

škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej
zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). V danom prípade prevádzka
vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia
vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, kameň, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri
predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na vozidle, sa nejedná o súčasť vozidla alebo

jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobil. Súd nemá v konaní za preukázané, že by vozidlo N. O.
nespĺňalo predpísané požiadavky na prevádzku, resp. že by nebolo riadne spôsobilé na prevádzku po
cestných komunikáciách podľa zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách, alebo v zvláštnej úprave alebo podobne, teda že by prevádzateľ porušil
inúpovinnosťustanovenúzákonom.Poistenýodporcanemoholudalostipredísťaniprivšetkommožnom
úsilí, ktoré je možné od neho požadovať, preto pri plnení si povinnosti účastníka cestnej premávky ako

vodiča motorového vozidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom
v premávke nedôvodné pomalou jazdou, venovať sa vedeniu vozidla a situácii v premávke nie je
možné odmršteniu kameňa spod kolies predísť. Nakoľko nebolo v silách p. O. zabrániť tejto udalosti
a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, má
odporca za to, že súd má nárok zamietnuť. Prevádzateľ motorového vozidla podľa ustanovenia § 427

Občianskeho zákonníka zodpovedá objektívne, a teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné
zavinené protiprávne konanie, pričom postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti
s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi
nimi. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

vo svojom ustanovení § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného. Z tohto dôvodu je preto
na poškodenom aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti navrhovateľa
podľa § 427 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav :

Zo zoznamu o dopravnej nehode vyplýva, že dňa 10.5.2012 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo
poškodené čelné sklo na motorovom vozidle vlastnícky patriacom navrhovateľovi. Ku vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda, EVČ : W. XXXAI, ktoré má povinné zmluvné poistenie u
odporcu.

Z dodacieho listu č. 120481 vystaveného firmou Autosklo Servis, s.r.o. dňa 11.5.2012 vyplýva, že

navrhovateľovi bola vyfakturovaná za výmenu čelného skla na motorovom vozidle Mercedes Vito, EČ :
W. XXX Z. suma 323,45 Eur.

Motorové vozidlo navrhovateľa je podľa fotokópie technického preukazu vlastníctvom navrhovateľa.

Útvar dohľadu nad finančným trhom NBS v stanovisku zo dňa 16.7.2013 v súvislosti s likvidáciou
škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies
iného motorového vozidla uviedol, že ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v
prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa
za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom
skle NBS prijala stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť,

ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb
jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies
idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku
škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom
do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou

majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom
škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný
takúto škodu zaňho nahradiť.Svedok N. O. vo svedeckej výpovední uviedol, že s navrhovateľom nie je v žiadnom vzťahu. V deň,
kedy ku škode na vozidle navrhovateľa došlo bolo jasno, pretože sa to stalo v popoludňajších hodinách
na bočnej ceste, ktorá nie je frekventovaná. Ulica sa volá asi Pri Strelnici. Keďže sa jednalo o cestu,

ktorá bola v tvare esíčka, pridal do kopca. Za ním šlo iné motorové vozidlo. Na vozovke boli kamene
a kolesom do nich zahrabal. Nezaevidoval, že kameň vyletel spod jeho kolesa a poškodil sklo za ním
idúcemu vozidlu. Zaevidoval len ako vodič za ním idúci začal trúbiť a blikať, aby zastavil. Bol si vedomý
toho, že sa to mohlo stať, že prehrabaním kolesa v štrku, keď pridal rýchlosť, tak mohol spôsobiť vodičovi
škodu. Vodiča motorového vozidla nepozná a nie je medzi nimi žiadny vzťah. Je pravdou, že vozovka

bola suchá, ale nachádzali sa na nej kamienky. V čase vzniku škody ani oproti nemu ani predo ním
nešlo žiadne vozidlo. Na ceste bol len on a navrhovateľ. Išiel rýchlosťou maximálne 40-50 km/hodinu.
Je veľká pravdepodobnosť, že skalka odskočila od jeho kolesa. Sledoval cestu, takže vyjadriť sa od
ktorého kolesa a aká bola veľká skalka nevie.

Podľa § 427 ods. 1, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzate/ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka

dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s touto prevádzkou s tým, že predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzkou dopravného prostriedku,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Súd dospel k záveru, že všetky
podmienky zodpovednosti v tomto prípade poisťovateľa v nadväznosti na citované ustanovenie § 15
zák. č. 381/2001 Z. z. boli dané.

Súd mal v konaní preukázané, že k poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa, ktorý bol aj je jeho
vlastníkom, došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného pána O. a to nielen na základe tvrdenia
navrhovateľa ale aj pána O.. Súd nemal dôvod neuveriť pravdivosti ich tvrdení, najmä keď označili svoje
stretnutie pri škodovej udalosti za prvé. Zhodne uvádzali miesto a priebeh škodovej udalosti.Súd neakceptoval vyjadrenie odporcu, pretože žiadnym spôsobom tvrdenie navrhovateľa a škodcu
nevyvrátil ani nespochybnil. Právne vec posúdil podľa § 428 až § 431 Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že k škodovej udalosti došlo pri strete prevádzok dvoch motorových vozidiel, a teda ide o

objektívnu zodpovednosť škodcu bez zreteľa na zavinenie.

Vozidlo škodcu sa pohybovalo po spevnenom povrchu, na ktorom sa nachádzali kamene. V dôsledku
pôsobenia sily (tlaku váhy vozidla škodcu na kamene) došlo k ich vystreľovaniu a v jednom prípade
i zásahu čelného skla vozidla navrhovateľa. Pretože v zmysle cit. ustanovení ide o objektívnu
zodpovednosť škodcu bez zavinenia navrhovateľa, súd nemal dôvod požadovanú náhradu škody znížiť

z dôvodu jeho spoluzavinenia.

V prejednávanej veci je zrejmé, že ku škode spôsobenej kameňom vymršteným z pod kolesa nedošlo
na ceste prvej triedy, prípadne na diaľnici, ale bolo tak na vedľajšej ceste, kde sa nachádzal štrk z čoho
teda vyplýva, že neobstoja námietky zo strany odporcu, že v tomto prípade je daná liberácia zo strany
odporcu, pretože prevádzkovateľ za takúto škodu nemôže zodpovedať, nakoľko bola nepredvídateľná.
Za stavu, keď k vzniku pôsobenej škody došlo na ceste na ktorej sa nachádzal štrk, nemožno následne

dôvodiť, že by sa jednalo o liberačný dôvod, na ktorý poukazuje odporca vo svojom podaní.

Z vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že odporca bezdôvodne odmietol poskytnúť
navrhovateľovipožadovanépoistnéplnenie,ktoréhovýškanebolaodporcomspochybnená.Navrhovateľ
riadne a včas si uplatnil u odporcu svoj nárok s poukazom na vyššie citované právne normy a odporca
nemal kvalifikovaný právny dôvod na odmietnutie poskytnutia tohto poistného plnenia, keďže ani vo

vyššie uvedených listoch, ktorými odmietol poskytnúť poistné plnenie a ani počas súdneho konania
nevyprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by toto jeho stanovisko preukázal. Vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Navrhovateľ mal v konaní úspech a preto
súd zaviazal odporcu k úhrade trov konania. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku 19 Eur z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Navrhovateľ si

uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 239,75 Eur. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci
bola 24,90 Eur pri hodnote sporu 323,45 Eur.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 6 úkonov spolu vo výške 136,95 Eur za tieto úkony - príprava
a prevzatie zastúpenia, výzva na náhradu škody, ďalšia porada s klientom, vypracovanie návrhu na
začatiekonania,zastúpenienapojednávaní-nemeritórnom dňa9.10.2014azastúpenienapojednávaní

dňa 1.12.2014, teda za 5 úkonov po 24,90 Eur a jeden úkon po 12,45 Eur. Trovy ďalej pozostávajú z
režijného paušálu a to za 3 úkony po 7,63 Eur a 3 úkony po 8,04 Eur spolu 47,01 Eur a z DPH 20%
v sume 36,79 Eur, celkové trovy právneho zastúpenia činia 220,75 Eur a odporca je povinný uhradiť v
zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.