Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5To/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912010198
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7912010198.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov

JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci obžalovanej I. T. pre prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2014, o
odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.7.2014 sp.zn. 3 T /58/2012
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovanú I. T., nar. XX.X.XXXX v P. B.,
bytom R., K.. W. Č.. XX/X, živnostníčku, oslobodzuje spod skutku obžaloby právne kvalifikovaného ako
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, že

dňa 4.4.2011 v obci R., cestou obchodného zástupcu uzatvorila zmluvu o úvere č. 902400043 so

spoločnosťou H. J..S..Z.. T., K.. H. XX, o finančnej hotovosti vo výške 800,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť
spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- Eur, teda spolu 1.572,- Eur v 12-mesačných splátkach po
131,- Eur počnúc dňom 20.4.2011, avšak zatiaľ žiadnu splátku neuhradila, čím takto spôsobila škodu
pre spoločnosť H. J..S..Z.., H. XX, T. vo výške 1.572,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú stranu H. J..S..Z.. H. XX Bratislava s nárokom na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná I. T. uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222

ods. 1 Tr. zák. , na tom skutkovom základe, že

dňa 4.4.2011 v obci R., s obchodným zástupcom spoločnosti H. J..S..Z.. T., uzavrela zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX vo výške 800,- Eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť spolu s poplatkom vo výške 772,- Eur,
teda v celkovej výške 1.572,- Eur, v 12-mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom
20.4.2011, pričom doposiaľ nezaplatila žiadnu splátku, čím spôsobila škodu pre spoločnosť H. J..S..Z..,
H. XX, T., IČO XXXXXXX vo výške najmenej 800,- Eur.Bol jej za to uložený podľa § 222 ods. 1, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní
1 (jedného) roka, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú stranu spoločnosť H. J..S..Z.., H. XX, T., O. XXXXXXX s nárokom
na náhradu škodu odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná I. T. prostredníctvom
svojho obhajcu. V písomných dôvodoch v podstate poukázala na tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa
vôbec nevysporiadal so závermi Krajského súdu v Košiciach uvedenými v uznesení zo dňa 13.6.2013,
ako aj v uznesení z 31.3.2014. V tejto súvislosti uviedla, že rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa

2.11.2013 a tiež zo dňa 22.7.2014 je úplne identický do posledného slova, bez akýchkoľvek doplnení,
alebo zdôvodnení, ako sa vysporiadal konajúci súd so závermi odvolacieho súdu uvedenými v jeho
rozhodnutiach. Obžalovaná hodnotí tento postup okresného súdu ako nezákonný a v príkrom rozpore
so zásadami trestného konania.

V ďalšej časti odvolania obžalovaná zopakovala dôvody svojho odvolania, ktoré už uviedla v podaniach

zo dňa 7.6.2013 a 22.1.2014 a konštatovala, že je nevinná, pretože posudzovaný skutok nie je trestným
činom, keďže jej konaním nedošlo k naplneniu subjektívnej a ani objektívnej stránky stíhaného trestného
činu. V tejto súvislosti uviedla, že nebol produkovaný relevantný dôkaz, ktorým by bol preukázaný
jej úmysel spáchať trestný čin a rovnako nebol preukázaný spôsob, ktorým mala uviesť do omylu
spoločnosť H. J..S..Z.., H. XX, T. , za akých pohnútok, a to s úmyslom spôsobiť jej škodu. Navrhla,

aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ju podľa § 285 písm. b) Tr. zák. spod obžaloby
okresného prokurátora , nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr. por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 1 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku samosudcu
okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať
mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, a konania mu predchádzajúceho má za to,
že okresný súd vykonal na hlavom pojednávaní síce všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie
skutkových okolností nevyhnutných pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie, ale na druhej strane
pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a nezohľadnil všetky okolnosti
vyplývajúcezvykonanéhodokazovanianaktorépoukázalužvosvojichpredchádzajúcichrozhodnutiach

zo dňa 13.6.2013 a 31.3.2014 odvolací súd (uznesenia sp.zn. 5To/30/2013, 5To/16/2014) . Napokon
krajský súd v nadväznosti na uvedené musí konštatovať, že prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku pri hodnotení vykonaných dôkazov si protirečí a tým jeho závery sú zmätočné, nesprávne a
chybné.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané len to, že I. T. dňa

4.4.2011 v obci R. uzavrela s obchodným zástupcom H. J..S..Z.. T. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
na sumu 800,- Eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom
20.4.2011 spolu s poplatkom 772,- Eur a do rozhodnutia odvolacieho súdu zaplatila poškodenej strane
len finančnú čiastku vo výške 120,- Eur. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané jednak výpoveďou
obžalovanej I. T., ako aj výpoveďou svedka E. T. a svedka S. P., overenou kópiou zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 4.4.2011 čl. 32, výpisom zo živnostenského registra, výpismi z účtu obžalovanej I.
T. vedenom vo VÚB banke a.s. Bratislava a splátkovým kalendárom.Krajskýsúdužvuznesenízodňa13.6.2013vyslovilprávnynázor,žepreobjasneniesubjektívnejstránky
skutkovej podstaty stíhaného prečinu je dôležité zistiť a objasniť skutočný rozsah záväzkov obžalovanej
I. T. v kritickom čase, aby bolo možné prijať stavu veci zodpovedajúce rozhodnutie, či vzhľadom na svoju

finančnúsituáciumohlaobžalovanáI.T. dôvodnepredpokladať,žeposkytnutýúverbuderiadnesplácať.

Okresný súd zistil, že obžalovaná mala v čase uzavretia úverovej zmluvy záväzky vo výške 455,- Eur,
ktoré chcela pokryť práve poskytnutým úverom. Zároveň je tiež dôležité zistenie, že v tom čase jej
mesačný príjem dosahoval sumu 450,- až 500,- Eur, ktorá skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov na
čl. 33,34 trestného spisu. Ďalej bolo preukázané, že obžalovaná I. T. dôvodne predpokladala vrátenie
pôžičky E. T. v sume 2.000,- Eur, ktorú jej dlhoval od 18.2.2011, čo potvrdzuje aj platobný rozkaz

Okresného súdu Trebišov 13 Ro/455/2011 zo dňa 29.12.20011, právoplatný dňa 18.2.2012.

Uvedené dôkazy podľa názoru krajského súdu nepreukazujú vedomosť obžalovanej I. T., že nebude
môcť splácať poskytnutý úver v mesačnej splátke vo výške 131,- Eur a rovnako ani jej úmysel, že
nebudevôbecplniťzmluvnedohodnutépodmienkytýkajúcesaopakovanéhohradeniasplátok.Bapráve
naopak, podľa vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní , v čase poskytnutia úveru bolo možné

rozumne uvažovať a predpokladať, že obžalovaná I. T. je schopná úver v budúcnosti splatiť.

Krajský súd pre úplnosť poukazuje na zmätočné dôvody napadnutého rozsudku str. 7 posledný
odsek, kde prvostupňový súd tvrdí: „je nelogické, aby obžalovaná poskytovala E. T. ďalšie peniaze,
keď jej bol dlžný podľa jej tvrdenia 2.000,- Eur a nesplácal jej túto sumu, ako sa údajne dohodli,
preto sa musela obrátiť so žalobou o zaplatenie tejto sumy na súd“ a v zapätí na str. 8 prvý odsek,

posledná veta napadnutého rozsudku okresný súd konštatuje „z takého konania obžalovanej súd dospel
k presvedčeniu, že už v čase, keď úver uzatvárala nemala úmysel ho riadne splácať podľa dohodnutého
termínu, pretože hneď po získaní peňazí ich dala inej osobe“.

Krajský súd už v rozhodnutí sp.zn. 5To/16/2014 zo dňa 31.3.2014, ako aj v rozhodnutí zo dňa
13.6.2013 sp.zn 5To/30/2013 vyslovil názor, že vzhľadom na obsah výpovedí svedka E. T. a tiež obsah

listinných dôkazov zabezpečených a vykonaných na hlavnom pojednávaní sa nestotožňuje so záverom
prvostupňového súdu, že obžalovaná I. T. uzavrela úverovú zmluvu pre inú osobu, pretože vykonané
dôkazy tento záver nepreukázali.

V nadväznosti na skutočnosti vyššie uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že len samotná skutočnosť, že jedna zmluvná strana neplnila zo zmluvy vôbec, to znamená

neuhrádzala zmluvne dohodnuté splátky svedčí len o tom, že táto osoba nie je schopná riadne splniť
svoje zmluvné záväzky, nezahŕňa však sama o sebe vnútorný vzťah páchateľa k podstatným zložkám
trestného činu. Neschopnosť zmluvnej strany plniť svoje záväzky nie je a ani nemôže byť trestným
činom (čl.17 ods. 2 Ústavy SR). Navyše úmysel páchateľa uviesť niekoho do omylu a spôsobiť mu škodu
musí byť daný už v čase podpisu príslušnej zmluvy. V danom prípade v čase podpisu zmluvy o úvere.

Ak prekážky, ktoré bránia zmluvnej strane splniť svoj záväzok vzniknú až v čase po uzatvorení zmluvy,
prípadne ak zmluvná strana z rôznych dôvodov odkladá splnenie svojho záväzku alebo až dodatočne
pojme úmysel záväzok vôbec nesplniť, nemožno takéto konanie považovať za podvodné /R 57/78-III/.

Podstatnýmpreprávnukvalifikáciutrestnéhočinupodvodupriposudzovanísubjektívnejstránkykonania
páchateľa je zistenie, či vzhľadom na všetky okolnosti prípadu možno dospieť k záveru, že páchateľ

už v čase pred požičaním finančných prostriedkov konal s vedomím, že požičané finančné prostriedky
nevráti, pretože nemá a ani nebude mať žiadny relevantný príjem, z ktorého by mohol vrátiť pôžičku,
resp. ak aj príjem má, ale pôžičku nebude chcieť vrátiť.

Z hľadiska subjektívnej stránky musí byť zistené, že páchateľ konal v úmysle spôsobiť inej osobe škodu,
a to už v čase, keď sa dopustil podvodného konania. V danom prípade boli príjmy obžalovanej, ktoré

mohli byť použité na úhradu dohodnutých splátok z poskytnutého úveru poškodenej strane H. J..S..Z..,T. preukázané nielen jej tvrdeniami, ale najmä listinnými dôkazmi, na ktoré krajský súd vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach poukázal.

Samotná skutočnosť, že obžalovaná pôžičku následne nesplácala, nie je, ani nemôže byť trestným

činom, pretože ide o problematiku, ktorá spadá výhradne do kompetencie súdov v občianskom súdom
konaní, pričom práve občianske súdne konanie má primárne slúžiť na objasnenie všetkých otázok
vyplývajúcich zo záväzkovo právnych vzťahov. Orgány činné v trestnom konaní, ani súdy činné v
trestnom konaní nie sú zriadené nato, aby vymáhali pohľadávky pre spoločnosti, ktoré poskytujú pôžičky,
alebo úvery, prípadne aby nahrádzali činnosť súdov v občiansko-právnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.