Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713208006
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713208006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD
so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, právne
zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava, proti odporcom: 1/ L..
V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A. N., 2/ L.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A.
N., obaja právne zastúpení Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom, Stred 60/55, Považská Bystrica, o
zaplatenie 3.294,14 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 16. októbra 2013, č.k. 7C/212/2013-102 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 189,56
eur, Mgr. Vladimírovi Karáskovi, advokátovi, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým proti odporcom uplatnil návrh na zaplatenie 3.294,14
Eur s príslušenstvom. Rozhodnutie vychádza zo skutkových zistení, že právny predchodca navrhovateľa
- VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, poskytol na základe žiadosti odporcov
zo dňa 11.07.2006, kreditnú kartu s úverovým rámcom 3.319,39 Eur. Z výpisu z úverového účtu
odporcov bolo preukázané, že odporcovia úver čerpali realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej
karty. Splatnosť pohľadávky veriteľa nastala 30.06.2009, čo bolo preukázané z tvrdenia samotného

navrhovateľa (tento uviedol dátum 03.06.2009), ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky zo
dňa 14.08.2012. Dlžná suma bola vyčíslená vo výške 3.294,14 Eur ako istina, úroky vo výške 1.833,-
Eur, úroky z omeškania vo výške 848,41 Eur, poplatky vo výške 33,20 Eur. Navrhovateľ si uplatnil nárok
na zaplatenie istiny a úroku z omeškania. Odporca uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku
navrhovateľa, ktorý okresný súd vyhodnotil ako opodstatnenú. Konštatoval, že v prejednávanej veci je
zmluva medzi účastníkmi spotrebiteľskou zmluvou. S poukazom na úpravu v ustanovení § 25 ods. 2
zákona č. 179/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dopadá v niektorých označených ustanoveniach

uvedený predpis aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák.
č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu, ide o občianskoprávny vzťah, preto aj námietka
premlčania nároku navrhovateľa sa posudzuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka v danom prípade platí trojročná premlčacia lehota (správne doba), ktorá začala
plynúťododňa,keďsapohľadávkamalaprvýkrátzaplatiťnasúde.Okresnýsúdkonštatoval,žetrojročná
premlčacia doba uplynula 21.06.2012. Navrhovateľ uplatnil nárok na súde dňa 24.06.2013. Z dôvodu
premlčania nároku navrhovateľa preto návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom priznal proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, ktorépozostávali zo súdneho poplatku 197,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 568,68 Eur, ktoré
špecifikoval podľa vyhl. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a

vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne, rozsudok okresného súdu zmeniť a uložiť odporcom v
1. a 2. rade spoločne a nerozlučne zaplatiť 3.294,14 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od
19.06.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci v otázke odporcami uplatnenej námietky
premlčania nároku. Podľa jeho názoru, okresný súd mal posudzovať námietku odporcov o premlčaní

uplatneného nároku podľa predpisov Obchodného zákonníka (§ 397). Právny vzťah založený zmluvou
o úvere je síce spotrebiteľským vzťahom podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení neskorších predpisov, avšak v súlade s § 261 ods. 6 písm. b) zák. č. 513/1991 Zb.
(obchodný zákonník), patrí tento vzťah do kategórie tzv. „absolútnych obchodov“, preto je naň potrebné
aplikovať Obchodný zákonník.

Premlčaciadobapodľa§397Obchodnéhozákonníkaještyriroky,tedavdanejveciuplynula21.06.2013.

Na podporu svojho názoru citoval z uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/224/2011,
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 115/99, Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/176/2011, sp. zn.
1Cdo 128/2010, Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 371/2011. Napokon poukázal na to, že odporcovia
27.02.2013 poukázali na účet navrhovateľa sumu 144,14 Eur, čo znamená, že čiastočne plnili svoj
záväzok, z čoho možno usudzovať, že nastali účinky uznania zvyšku dlhu (§ 407 ods. 1 Obchodného

zákonníka).

Vzhľadom na nesprávne rozhodnutie okresného súdu v merite veci, je potom nesprávne aj jeho
rozhodnutie o náhrade trov konania.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Uviedli, že návrh navrhovateľa je premlčaný aj podľa predpisov Obchodného

zákonníka, pretože mu premlčacia doba uplynula 21.06.2013 a žaloba bola podaná na súd 24.06.2013.
Úhradu sumy 144,14 Eur poskytli odporcovia omylom, keďže aj ich dcéra má byť dlžníkom navrhovateľa.
Týmto plnením nenastali účinky uznania dlhu, pretože aj tak z obdobia pred touto platbou, ako aj po
podaní žaloby na súd neuznávali zvyšok záväzku. Napokon poukázali na to, že samotný navrhovateľ
túto úhradu ani v žalobe nespomínal. Uvádza ju až v odvolaní. Takýto dôkaz bol navrhovateľ povinný

predložiť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie vyhlasuje za
skončené. Keďže tak neurobil, nemožno na takýto dôkaz, predložený navrhovateľom neskôr, prihliadať.
Nejde o prípad podľa § 205a O.s.p., pretože k platbe došlo 27.02.2013. Uplatnili súčasne náhradu trov
odvolacieho konania za právnu službu - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 189,56 Eur.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného

súdujepotrebnéakovecnesprávnypodľa§219ods.1O.s.p.potvrdiť.Oodvolanínavrhovateľarozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého nebolo
potrebné nariaďovať pojednávanie.

V prejednávanej veci po jej preskúmaní odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový a právny záver. Odôvodnenie

rozsudku zodpovedá kritériám v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné, presvedčivé, preto podľa §
219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd identifikoval s dôvodmi negatívneho rozhodnutia okresného súdu o
uplatnenom nároku navrhovateľa.

Pre úplnosť považuje za potrebné uviesť nasledovné:

V prejednávanej veci bolo potrebné zaoberať sa námietkou premlčania nároku navrhovateľa, ktorú

uplatnili odporcovia. Navrhovateľ prezentoval názor, že právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom(VÚB, a.s.) a odporcami bol založený zmluvou o úvere, čo je obchodnoprávny inštitút podľa § 497
Obchodného zákonníka, tzv. absolútny obchod podľa §261 ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto
aj otázku premlčania nároku je potrebné posudzovať podľa predpisov Obchodného zákonníka, jeho

ustanovenia § 397, ktorý určuje, že premlčacia doba je štyri roky. Podľa názoru okresného súdu, ide
o spotrebiteľskú zmluvu, teda občianskoprávny vzťah, preto aj posudzovanie námietky premlčania sa
upravuje Občianskym zákonníkom, ktorý určuje všeobecnú premlčaciu dobu tri roky. Treba prisvedčiť
navrhovateľovi, že posudzovanie námietky premlčania v spotrebiteľských úverových vzťahoch bolo v
súdnej praxi nejednotné.

Vyskytli sa názory, že vzhľadom na typ zmluvy - úverová zmluva, je potrebné túto považovať za
obchodnoprávny vzťah, za absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
a preto sa právne vzťahy zmluvných strán spravujú predpismi Obchodného zákonníka, teda platí aj
ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, ktoré určuje premlčaciu dobu v trvaní štyroch rokov.

Ďalšia skupina názorov favorizovala posudzovanie námietky premlčania nároku predpismi Obchodného
zákonníka, ktorý upravuje kratšiu premlčaciu dobu - trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu podľa § 101.

Vychádzala z premisy, že dojednanie aplikácie Obchodného zákonníka v úverovej zmluve, ktorá má
spotrebiteľský charakter, je neprijateľným zmluvným dojednaním s poukazom na ustanovenie § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

Uvedené nejednotné posudzovanie otázky, ktorý právny predpis je potrebné použiť v prípade
spotrebiteľských zmlúv, je nepochybne odstránené právnou úpravou v článku II. bod 1. zákona č.

102/2014 Z.z. v ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúcich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

S účinnosťou od 13. júna 2014 platí v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že „na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

Podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné, vzhľadom na predchádzajúcu prax súdov, ktoré aplikovali
pri posudzovaní námietky premlčania predpisy Občianskeho zákonníka, ako aj na jednoznačnú aktuálnu
právnu úpravu, posudzovať námietku premlčania v prejednávanej veci podľa ustanovenia § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka, teda vychádzať z trojročnej premlčacej doby.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa v odvolaní, že čiastočným plnením odporcov nastali účinky uznania
zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, je potrebné sa stotožniť so stanoviskom
odporcov v ich vyjadrení k odvolaniu, že totiž uvedenú skutočnosť mohol navrhovateľ uplatniť pred
súdom prvého stupňa. Ak takúto skutočnosť, ktorú mohol uplatniť v provostupňovom konaní, uvedie až
v odvolacom konaní, nejde o spôsobilý odvolací dôvod podľa § 205 odsek 2 písm. e) v spojení s § 205a

ods. 1 písm. d) O.s.p.

V ustanovení § 205a O.s.p. je v odvolacom konaní vyjadrený systém neúplnej apelácie teda odvolací
súd zásadne - na rozdiel od systému úplnej apelácie - nemôže prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa.

Napokon ide len o procesnoprávne odôvodnenie neprípustnosti uvedeného odvolacieho dôvodu,

pretože vzhľadom na konštatovanie, že ide o občianskoprávny vzťah, je vylúčená aplikácia inštitútov
Obchodného zákonníka.

S poukazom na uvedené, bolo potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.V odvolacom konaní úspešným odporcom bola priznaná uplatnená náhrada trov konania, podľa § 224
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., ktorá pozostáva z odmeny za právnu službu advokáta - jeden úkon právnej
služby spočívajúci v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods.

1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), t.j. 181,75 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, spolu 189,56 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.