Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207354
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513207354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

RomanaTóthaaJUDr.JozefaŠkrabavprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gröslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, jej menom doc. JUDr. Bratislava Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
2C/196/2013-67 zo dňa 24.4.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V dôvodoch uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej majetkovej škody vo výške 125,-
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur.
V návrhu uviedol, že Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca

uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda
predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej (70,- eur správa pohľadávky, 40,- eur
udržiavanie a správa informačného systému, 15,- eur administratívne spracovanie urgencií). Zároveň
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej

dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou
SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené očakávania žalobcu, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík k zániku povinného, k zmareniu

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Za primeranú náhradu
nemajetkovejujmyžalobca požadoval55,-eurzakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúdu.Konanie bolo Okresným súdom vo Vranove nad Topľou vedené pod sp. zn. 5C/574/2012.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznesením č.k. 5C/570/2012-7 zo dňa 09.10.2012 spojil veci

vedené pod sp. zn. 5C/570/2012, 5C/571/2012, 5C/572/2012, 5C/573/2012, 5C/574/2012,
5C/575/2012, 5C/576/2012, 5C/577/2012, 5C/578/2012, 5C/579/2012, 5C/580/2012 na spoločné
konanie s tým, že budú vedené pod sp. zn. 5C/570/2012.

Uznesením sp. zn. 14NcC/27/2012 zo dňa 22.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného

súdu Vranov nad Topľou a vec prikázal Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila a konštatovala, že túto je treba vyhodnotiť
ako zmätočnú. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, avšak v skutočnosti prenáša
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno je na ňom. V tejto súvislosti žalovaná
navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. uvádzajúc, že nie je jasný ani

titul nároku na náhradu škody. Žalovaná uviedla, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012
boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Z tohto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť

predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné
podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci, a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.Prevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetkytripodmienkysúčasne.Knesprávnemu

úradnému postupu uviedla, že zo súdnej praxe je preukázané, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok. Zdôraznila, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul, a to rozhodnutie rozhodcovského
súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok

žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 01.06.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.
K podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období
pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu

30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, a pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pred dňom 23.4.2009. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie
vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej
pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a účelové. Žalobca nepreukázal vznik a výšku

škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Žalobca nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považovala za neopodstatnenú.

Súd uznesením č.k. 2C/205/2012-49 zo dňa 5.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2013
vylúčil veci na samostatné konanie pôvodne vedené na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp.
zn. 5C/571/2012, 5C/572/2012, 5C /573/2012, 5C/574/2012, 5C/575/2012, 5C/576/2012, 5C/577/2012,
5C/578/2012, 5C/579 /2012, 5C/580/2012.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca sa domáhal od
žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená tým,
že Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcieoneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
do 31.5.2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatnil náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu

vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
do rozhodnutia o nej v sume 125,- eur a nemajetková ujma v peniazoch predstavovala sumu 55,- eur
za mesiac omeškania exekučného súdu.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 7Er/477/2009 mal súd

za preukázané, že sa tento vzťahoval k exekútorskému konania vedeného pod sp. zn. Ex 9018/2009
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, a týkajúci sa oprávneného - žalobca a povinnej I. S., pričom
predmetom exekučného konania bolo vymoženie sumy 323,97 eur s prísl.. Súdny exekútor doručil
súdu žiadosť udelenie poverenia dňa 14.10.2009 na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09588/09 zo dňa 16.7.2009, pričom bol prisúdený nárok zo zmluvy
o úvere.

Po doručení žiadosti si súd vyžiadal od rozhodcovského súdu spisový materiál. Uznesením č.k.
7Er/477/2009-09 zo dňa 21.1.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá
v časti výšky úroku z omeškania, čo do 0,15 % denného úroku z omeškania zo sumy 316,01 eur
od 28.2.2009 do zaplatenia, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2010. Poverenie na
vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti žiadosti bolo vydané 2.3.2010.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia citoval čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
ustanovenie § 3 ods. 1, ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 9 ods. 1, 2, ustanovenie § 15 ods.
1, ustanovenie § 16 ods. 2, 4, ustanovenie § 17 ods. 1 - 3, ustanovenie § 19 ods. 1 zákona 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v

znení účinnom v čase podania žaloby, ďalej ustanovenie § 44 ods. 1, 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti účinného v čase od 1.2.2002 do 31.5.2010, ako aj ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011 a ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného v čase od 1.6.2011. Citoval ďalej ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) a
d) Exekučného poriadku, pričom na základe vykonaných dôkazov a na základe uvedeného právneho

hodnotenia dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu súd konštatoval, že žaloba má všetky
náležitosti ustanovenia § 42 a § 79 O.s.p., keďže z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok.

Pokiaľ išlo o námietku premlčania súd na túto prihliadol, a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať
sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané. V
exekučnom konaní pod sp.zn. 7Er/477/2009, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
bola doručená žiadosť o udelenie poverenia až po dni 23.4.2009, a to dňa 14.10.2009, že žalobca
v zmysle § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov podal žalobu predčasne, keď nárok na súde uplatnil
pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Zdôraznil, že žalobca nesplnil
dôkazu povinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, ktorým sa rozumieme zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistenia navrhnutých a vykonaných dôkazov.

V exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 1.1.2013, avšak i keď žaloba bola podaná vo veci
v r. 2012 a k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu malo dôjsť v roku 2009 predmetné
ustanoveniedopĺňaavykladáustanovenie§9ods.1predmetnéhozákona,pretojemožnonaňpoukázať
ajpriuplatnenomnárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom.Onamietaných
prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom SR, neviedlo sa disciplinárne konanie,

nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom
nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.Súd mal za to, že nemožno rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho
ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na

vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc
je 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti
exekúcie.

Žalobca teda existenciu nesprávneho úradného postupu v konaní nepreukázal, rovnako, ako aj ďalšie

podmienky, a to škodu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z týchto dôvodov súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j., že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav,aďalej,žesúdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolacie námietky upresnil tak, že namietal aplikáciu

novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože súd bol jednoznačne pri svojom
rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím
zákonač.412/2012Z.z.,anemoholinterpretovaťtotoustanovenieprostredníctvomustanovenia§9ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.. Súd svojím rozhodnutím de jure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalšia odvolacia námietka spočívala v otázke

posudzovania trvania stavu právnej neistoty, ktorú súd vôbec nevysvetlil. Tretia odvolacia námietka sa
týkala úvah súdu o dĺžke a dodržaní zákonnej lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých
sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd

podľa § 212 ods. 1 O.s.p. je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto odvolací
súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok. Súd prvého stupňa predovšetkým správne
aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 v tomto smere

odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Odvolací súd k tejto námietke žalobcu poukazuje na to, že k
definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. Avšak nie každá retroaktivita je nezlučiteľná
s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá
spätná účinnosť právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa

pravá retroaktivita v zásade odmieta, ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita
sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov
verejnej moci. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou

do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv, alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho
zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých
právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy, a meniť ich režim. Za prípustné
sa považuje pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho
právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo

pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej
právnej úpravy. Tu je potrebné uviesť to, že nová právna nijako neneguje účinky nesprávneho úradného
postupu, ale na druhej strane umožňuje posúdiť presnejšie podmienky, z akých je treba vychádzať

pri skúmaní tejto právnej skutočnosti. Nová právna úprava uznáva práva a povinnosti nadobudnuté
podľa skoršieho právneho predpisu, len zavádza do budúcnosti nový mechanizmus uplatnenia týchto
práv. Súd prvého stupňa teda správne konštatuje, že o namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo
konanie pred Ústavným súdom SR, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatnérozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a neexistuje ani žiaden výsledok vybavenia sťažnosti na
prieťahy, alebo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy. Teda neboli naplnené podmienky
ustanovenia§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, a preto nebola naplnená jedna z podmienok zodpovednosti za
škodu, a to existencia nesprávneho úradného postupu tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 1 písm.d),
ustanovení § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 a ustanovenia § 9 ods. 1, 2 vyššie uvedeného zákona. Z tohto
hľadiska je už potom nevýznamné skúmať, či boli ostatné podmienky zodpovednosti za škodu naplnené.

Na okraj odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že v čase kedy už rozhodoval súd prvého
stupňa, alebo aj odvolací súd, podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody stanovená v § 15a, § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. už bola splnená.

Z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto jeho rozsudku
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p., s
tým že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.