Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/236/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210749
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 1.613,34 eur a o náhradu nemajetkovej ujmy
322,67 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenoutunajšiemuokresnémusúdu27.09.2012žalobcanavrhol,abysúduložilžalovanému
povinnosť zaplatiť náhradu škody 1.613,34 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 322,67 €.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu
Liptovský Mikuláš vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere
č. 500400055 povinnou J. C., G.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX

7647/2011 a požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala
spoluprácu s účastníkmi konania žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa
18.10.2011 (konanie začalo 25.05.2011), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 146 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez
splneniazákonnýchpodmienok,bolpríčinoukonkrétnehonásledku,ktorýsaprejavilvznikommateriálnej

škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14444/10,
vykonateľného 07.04.2011) porušil zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd nebol
legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým,
že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť výkonu práva veriteľa. Všeobecnému súdu

ako súdu exekučnému pri rozhodovaní vo veci samej by takáto právomoc náležala len ak by konal v
pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd dotvárať svoje
neexistujúce rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie dlžníka. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v §
40 zákona č. 244/2002 Z. z. je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívne zamedziť
jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Zákonné obmedzenie právomoci všeobecného súdu

v rámci konania o opravnom prostriedku je proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu.Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne cestou
kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi

žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí
ako nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom konaní neexistuje
okolnosť, umožňujúca exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,

že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Neexistuje okolnosť, umožňujúca vytvorenie stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Majetková škoda 1.613,34 € predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v
občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného
zmluvou o úvere. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je
dostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomokresného
súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súduvzákonnejlehote moholžalobcavčas,efektívneaúčinneuskutočniť radinýchkrokov,smerujúcich

k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ďalšími dôvodmi, podporujúcimi
žiadosť žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného prostriedku
nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov

spoločnosti a ich majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej
príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj u jeho

majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu
a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda čiastku 322,67
€. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhrady škody, na čo do
podania tejto žaloby pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že

žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní, vedenom pre zhora uvedenú pohľadávku žalobcu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 16.12.2013 navrhol zamietnutie žaloby, z ktorej nie je jasný
titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie tvrdených

prieťahov v súdnom konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou
podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012,

teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty. Žalobca neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup),
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a
vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote, ale dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky
nepredložil. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak

ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie
rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho

mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011
správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje
automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods.

2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú prípady vzniku škôd
vyvolanéinounežrozhodovacoučinnosťouorgánovverejnejmoci.Žalobcasivsúvislostisozamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia uplatnil nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho

spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu
vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia nie je možné považovať za nesprávny úradný postup (rozsudok
NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie NS ČR z
25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a
na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné

rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozrušívkonaníoopravnomprostriedku.Tátopodmienka
nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných
žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,
3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,

ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu
k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody
pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K náhrade škody uplatnenej žalobcom
žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk.
Pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu
právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky.

Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť
exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, odkazujúc na
uznesenie KS v Trnave z 31.05.2012, sp. zn. 10CoE/308/2011, či uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012
sp. zn. 20CoE/94/2012. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, podaním žaloby na súd, čo
nevykonal. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a

využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na
tvrdené prieťahy. Pri náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3
zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im

ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,
ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zosumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia
zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli

aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla
postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo
na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 19.11.2014 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah

spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Žalobca cestou svojho právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným súdu 18.11.2014 navrhol
zrušenie pojednávania určeného na 19.11.2014 tvrdiac, že mu doteraz nebolo doručené rozhodnutie
súduvyššiehostupňaovylúčení,resp.nevylúčenísudcovOkresnéhosúduLipt.Mikulášzprejednávania

a rozhodovania veci a z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 5NcC/71/2013-17 zo dňa 28.02.2013 o nevylúčení JUDr. Jany Haluškovej
z prejednávania a rozhodovania veci bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 04.12.2013, o čom
svedčí podpis osoby oprávnenej na prevzatie zásielky na doručenke; v tento deň uvedené uznesenie
nadobudlo aj právoplatnosť. Uznesenie dovolacieho súdu č.k. 8 cdo 187/2014 - 53 zo dňa 06.08.2014

bolo žalobcovi doručené cestou jeho právneho zástupcu 16.09.2014, kedy sa stalo právoplatným.
Tvrdenia žalobcu o nedoručení rozhodnutia odvolacieho súdu o (ne)vylúčení sudkyne je klamlivým
a zavádzajúcim, svedčiacim o neprofesionalite, nesústredenosti, neúcte a nezodpovednosti k obrane
záujmov klienta.

Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym

rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu
rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo
rozsiahle dokazovanie odôvodňujúce vydanie medzitýmneho rozsudku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného

bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného

bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade súd najprv skúmal, či bol uplatnený nárok v zmysle §-u 15 ods. l Zákona
predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne,

ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil,
že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, ktorú bližšie nešpecifikoval napr. dátumom
vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu, dátumom doručenia adresátovi. Žalobca ani netvrdil,
kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na Slovenskú republiku) s
písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom

jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu
na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne
oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný
orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe
tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku v súdenom prípade.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 7647/2011.
Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6Er/1092/2011 je preukázané, že ide o exekučnú
vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil

sp.zn.EX7647/11.Dňa28.07.2011bolatunajšiemuokresnémusúdudoručená,čovyplývazprezenčnej
súdnej pečiatky, žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej J. C., G.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 883,73 € s príslušenstvom
na základe návrhu oprávneného z 25.05.2011, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je
označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská

a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava zo 16.02.2011, sp. zn. SR 14444/10, vykonateľný 07.04.2011,
ktorým bola povinná zaviazanána zaplatenie sumy 1.088,21 eur a príslušenstva z titulu blankozmenky
vystavenej povinnou 05.01.2010 na zabezpečenie bližšie v exekučnom titule nešpecifikovaného plnenia
zo zmluvy o úvere č. 500400055. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia
skúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, ako aj v zmysle predpisov

komunitárneho práva súlad exekučného titulu so zákonom. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
zo 16.11.2010 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, ktoré je prameňom práva a vychádza z účelu
právnej úpravy Smernice (EHS) č. 93/13, vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu
rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere,
ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Po

dodržaní tohto postupu exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia uznesením č.k. 6Er/1092/2011-13 z
22.09.2011, právoplatným 04.11.2011, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovský súdpri doručovaní svojho rozsudku nepostupoval dôsledne v súlade so základnými zásadami doručovania,
keďže vyznačil vykonateľnosť exekučného titulu uplatnením právnej domnienky doručenia napriek
tomu, že na doručenke nebol vyznačený údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o

opakované doručenie, ani údaj o dni vykonania opakovaného doručenia. Keďže exekučným titulom
bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou
opatrnosťou a po zistení vád konania predchádzajúceho vydaniu exekučného titulu žiadosť súdneho
exekútora uznesením zamietol; žalobca v pozícii oprávneného opravný prostriedok proti tomuto postupu
nepodal.Týmtopostupomajsúdnemuexekútoroviaoprávnenémubolaposkytnutáochranaspočívajúca

v tom, že nebolo vymáhané a prijaté plnenie bez právneho titulu. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby
je teda to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri
rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Postupom exekučného súdu nie
je založená žiadna procesná prekážka. Žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia nárokov z úverovej
zmluvy v občianskom súdnom konaní, čomu nasvedčujú aj súdne rozhodnutia označené žalovaným v
jeho vyjadrení.

Žalobca nepreukázal ani vznik a výšku tvrdenej majetkovej škody 1.613,34 eur. Žalobca netvrdil výšku
dohodnutej úverovej istiny, úročenia úveru, či a koľko splátok povinný zaplatil, kedy sa tak stalo, čo sú
skutočnosti nevyhnuté pre zistenie nesplateného zostatku dlhu a pre posúdenie výšky škody, právo na
zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje práve vo výške odvíjajúcej sa od výšky úveru a jeho príslušenstva.
Pri dôvodoch a výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca nepreukázal svoje

tvrdeniaotom,žedošlokzániku-smrtipovinnej,kzmareniuúčelukonaniaprestratukontaktusňou,kjej
insolvencii. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej
osoby k negatívnym pocitom, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom
predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity
a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal; rovnako netvrdil a nepreukázal

stratu zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej stratu na jeho strane. Pre nedostatok skutkových
tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas
predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie
sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie
žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku

došlo, alebo nie.

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,
ktorými sú zavinené protiprávne konanie, vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného
protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať

na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi
vzniknutou škodou, ktorá mala vzniknúť a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný uplatnenú náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.