Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/36/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112205800
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112205800.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľov 1/ I.. I. U.,

št. občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. č. X, 2/ L. U., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. B. č. X, zastúpených JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25,
proti odporcovi Obec Chocholná - Velčice, so sídlom Chocholná Velčice, IČO: 311 642, zastúpenému
Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom Trenčín, Šafárikova 12, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že navrhovatelia 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (1/1) nehnuteľností,
zameraných geometrickým plánom č. XX/XX, vyhotovenom GEOFENA, s.r.o., so sídlom Trenčín,

Námestie sv. Anny 21, IČO: 44 529 970 dňa 24.10.2011, úradne overenom Správou katastra Trenčín
dňa 03.11.2011 pod č. XXXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a to:

novovytvorených pozemkov

- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2,

- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2

ich odčlenením z pozemku KN- C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísaného na LV č. X, k.ú. K. - F., obec K. - F., okres A.;

a novovytvoreného pozemku

- parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere XX m2,

jeho odčlenením z pozemku KN- E parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2 zapísaného na LV

č. XXXX, k.ú. K. - F., obec K. - F., okres A..

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade
zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a v trovách právneho zastúpenia 483,83 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet JUDr. Jána Legerského, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovatelia sa návrhom domáhajú určenia, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, špecifikovaných
vo výroku tohto rozsudku, eventuálne zriadenia vecného bremena na predmetné pozemky v prospech
navrhovateľov, na ťarchu odporcu, ktorého obsahom je právo navrhovateľov užívať pozemky za účelom

umiestnenia stavby oplotenia dvora a záhrady, patriacich k rodinnému domu s.č. X na parc. č. XXX/X,
vybudovaného na hranici týchto pozemkov vyznačenej v geometrickom pláne, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku. V návrhu uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných
na LV č. XXX, k.ú. J. B. (dom s.č. X na parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X záhrady o výmere X XXX
m2 a pozemok parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2), ktoré nadobudli kúpnou

zmluvou zo dňa 30.04.1992, registrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne dňa 24.06.1992 pod č. RI
XXX/XX. Na základe tejto kúpnej zmluvy hneď po jej uzavretí nehnuteľnosti prevzali v stave, v akom sa
tieto v tom čase nachádzali a vstúpili tak do držby a užívania týchto nehnuteľností v rozsahu, v akom
tieto užívajú od roku 1992 doposiaľ. Stav nehnuteľnosti v roku 1992 je popísaný v znaleckom posudku č.
XX/XX-V zo dňa 13.01.1992, ktorý bol podkladom pre vyhotovenie kúpnej zmluvy. Z obsahu znaleckého
posudku je zrejmé, že dvor rodinného domu bol oplotený murivom z pálenej tehly, pričom vek oplotenia

bol už v tom čase 19 rokov a taktiež bola oplotená aj záhrada oplotením z oceľových stĺpikov osadených
do betónových základov a oceľovým pletivom so šponovacím drátom, pričom vek oplotenia bol v
tom čase 12 rokov. Navrhovatelia kúpili nehnuteľnosti v jednoznačnom presvedčení, že ich vlastnícka
hranica je totožná s hranicou vymedzenou vybudovaným oplotením a tieto nehnuteľnosti dlhodobo
takýmto spôsobom užívali. Predtým nehnuteľnosti nerušene užívali ich právni predchodcovia I.. J. Q.

a L. Q., od ktorých navrhovatelia nehnuteľnosti kúpili. S poukazom na znalecký posudok je zrejmé, že
predchodcovia navrhovateľov mali pozemky v držbe v takom rozsahu, ako ich na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 30.04.1992 prevzali navrhovatelia, pokiaľ ide o pozemok zastavaný rodinným domom a tvoriaci
dvor už od roku 1973 a pokiaľ ide o pozemok tvoriaci záhradu už od roku 1980. Z ich strany išlo o držbu
dobromyseľnú a nerušenú, rovnako tak aj zo strany navrhovateľov. Takýto stav trval do konca roku 2000,

kedy navrhovatelia v súvislosti so zameraním zamýšľanej stavby garáže podľa geometrického plánu
č. XX/XXXX, úradne overeného pod č. XXX/XXXX dňa 16.10.2000 a podľa geometrického plánu č.
XX/XXXX, úradne overeného pod č. XXXX/XXXX dňa 20.12.2000 zistili, že v nepatrnej časti oplotenie
dvora a záhrady zasahuje do susedných pozemkov tak, ako to vyplýva z geometrického plánu č. XX/
XXXX. Po zistení tejto skutočnosti navrhovatelia požiadali listom zo dňa 20.12.2000 odporcu o odpredaj

príslušných častí pozemkov. Odporca listom zo dňa 23.05.2001 oznámil navrhovateľom, že uznesením
č. XX/XX-OZ obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj obecného pozemku vytýčeného geometrickým
plánom č. XX/XXXX - dielov 1,2,3 ohraničených budovami a murovaným oplotením za
cenu 100,- Sk/m2 a požiadal, aby navrhovatelia bezodkladne preložili oplotenie zadnej
časti pozemku na vlastnícku hranicu. S týmto navrhovatelia nesúhlasili a opakovane požiadali odporcu

o prehodnotenie stanoviska listom zo dňa 07.06.2001. Odporca napokon listom zo dňa 18.02.2002
oznámil navrhovateľom, že uznesením č. X/XX-OZ obecné zastupiteľstvo zotrvalo na svojom stanovisku
v zmysle uznesenia č. XX/XX-OZ, čo znamená, že k usporiadaniu právnych vzťahov navrhovateľov
k príslušnej časti pozemkov týmto spôsobom nedošlo. Navrhovateľom preto nezostalo nič iné, než
uplatniť nárok na určenie vlastníckeho práva k príslušnej časti pozemkov na súde, pretože vlastnícke

právo k tejto časti pozemkov nepochybne nadobudli titulom vydržania. V súvislosti so súdnym konaním
bol vyhotovený geometrický plán č. XX/XX, overený Správou katastra Trenčín dňa 03.11.2011 pod č.
XXXX/XX, ktorým boli zamerané novovytvorené parcely - častí pozemkov, ku ktorým sa navrhovatelia
domáhajú určenia vlastníckeho práva týmto návrhom. Výlučným vlastníkom nehnuteľností CKN parc.
č. XXXX/X a EKN parc. č. XXX/XX je odporca, ktorý je tak pasívne vecne legitimovaný. Zdôraznil, že

navrhovatelia vstúpili do držby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.1992, ktorá nadobudla právne
účinky dňa 30.06.1992 po ich právnych predchodcoch, ktorí boli držiteľmi týchto pozemkov v časti
dvora už od roku 1973 a v časti záhrady už od roku 1980, pričom u navrhovateľov išlo nepochybne
o držbu oprávnenú. So započítaním vydržacej doby ich právnych predchodcov nadobudli označené
pozemky do vlastníctva skôr, ako zistili koncom roka 2000, že tieto pozemky neboli predmetom kúpy

podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.1992. Keďže napriek tejto skutočnosti nie sú v katastri nehnuteľnosti
doposiaľ zapísaní za vlastníkov pozemkov a zápis do katastra nehnuteľností nemožno dosiahnuť inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu o určenie vlastníckeho práva, majú naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Len pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s ich
tvrdeniami o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, uplatňujú si eventuálne nárok na zriadenie

vecného bremena k týmto pozemkom. V tomto smere poukázali na nepatrné výmery pozemkov, ktoré sú
odčlenené od ostatnej časti pozemkov dlhodobo vybudovaným oplotením, pričom akákoľvek likvidácia
tohto oplotenia a s tým súvisiace stavebné úpravy by boli neúčelné a z hľadiska nákladov neprimerané
vo vzťahu k nepatrnej výmere pozemkov, pre ktorú by sa mali vykonávať.Odporca sa k veci písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní oboznámením sa s návrhom, výpismi z LV č. XXX, k.ú. J.
B., č. X a č. XXXX, k.ú. K. - F., kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.1992, znaleckým posudkom č. XX/

XX-V zo dňa 13.01.1992, geometrickými plánmi č. XX/XXXX, XX/XXXX a XX/XX, korešpondenciou
medzi účastníkmi, originálom LV č. XXX, k.ú. J. B., kúpnou zmluvou zo dňa 17.06.1991, identifikáciou
parciel zo dňa 11.02.2014, pkn vložkou č. XXX J., L. Q., snímkou z mapy evidencie nehnuteľností
zo dňa 24.02.1970, územným rozhodnutím zo dňa 29.05.1970, nákresom - rezom rodinného domu,
zápisnicou o ohliadke zo dňa 20.04.1970, fotodokumentáciou, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.
10C/558/90-55 zo dňa 31.01.1991, obsahom dedičského spisu po neb. U. U. sp. zn. 5D/283/89, určením

všeobecnej hodnoty majetku v dedičskej veci po neb. U. U., rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne
zo dňa 30.03.1989 sp. zn. 5D/283/89, oznámením Roľníckeho družstva podielnikov Chocholná - Velčice,
ostatným spisovým materiálom, vyjadreniami a výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov: I.. J. Q., L.
Q., F. F. a zistil nasledovné:

Navrhovatelia 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. J.

B., obec J. B., okres A., a to: dom s.č. X na parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X záhrady o výmere
X XXX m2 a pozemok parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Nehnuteľnosti
nadobudli kúpnou zmluvou, zavkladovanou pod č. RI.XXX/XX - XX/XX.

Podľa originálu LV č. XXX, k.ú. J. B., obec J. B., okres A. boli právnymi predchodcami navrhovateľov
L. Q. a I.. J. Q., ktorých sa dotýkala položka výkazu zmien XX/XX a XX/XX, predtým T. U. a F. F. a

pred nimi U. N., V. L., T. U., V. P., L. U., F. F., U. U., ktorých sa dotýkali položky výkazu zmien XX/XX,
XX/XX, XXXX, XX/XX.

Podľa časti D originálu LV č. XXX, k.ú. J. B., obec J. B., okres A. položka výkazu zmien XX/XX
predstavuje zmenu katastrálneho územia z k.ú. J. na k.ú. J. B.; položka č. XXXX predstavuje dedičské
rozhodnutie D 283/89, položka č. XX/XX rozhodnutie 10C/958/90, položka XX/XX kúpnu zmluvu RI, RV

XXXX/XX a položka XX/XX kúpnu zmluvu RI XXX/XX.

Podľa identifikácie parciel zodpovedajú pozemky, zapísané na LV č. XXX k.ú. J. B., obec J. B., okres
A., pozemnoknižnému pozemku č. XXX/X, zapísanému v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. J. B.,
pôvodne k.ú. J., L. Q..

Podľa snímky z mapy evidencie nehnuteľnosti zo dňa 24.02.1970 sa rodinný dom s.č. X na parc. č. XXX/

Xnenachádzanahranicitohtopozemku.PodľaúzemnéhorozhodnutiaodboruvýstavbyONVvTrenčíne
z mája 1970 má byť rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X v odstupe 0,5 m od obecnej cesty.
Podľa zápisnice zo dňa 20.04.1970 z ohliadky pozemku parc. č. XXX/X za účelom vydania územného
rozhodnutia - umiestnenie rodinného domu má byť odstup 0,5 m od obecnej cesty.

Podľa originálu LV č. XXX, k.ú. J. B., obec J. B., okres A. boli prvotnými vlastníkmi nehnuteľností tam

zapísaných U. U. v podiele X/XX-in a U. N., V. L., T. U., V. P., L. U., F. F., každý v podiele X/XX-ina.

U. U. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej bolo vedené na Štátnom notárstve v Trenčíne
pod sp. zn. 5D/283/89. V spise sa nachádza dokument - Určenie všeobecnej ceny majetku, v ktorom je
popísaná nehnuteľnosť, pozostávajúca z rodinného domu, garáže, vedľajších stavieb, plotov, studne a
porastov. Hodnota bola vyčísľovaná vo vzťahu k rodinnému domu, studni, porastom ovocných stromov

a k pozemkom, nie k plotu. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D/283/89 zo dňa
23.03.1989 nadobudli dedičstvo po U. U. rovným dielom U. N., V. L., T. U., V. P., L. U., F. F..Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 10C/958/90-55 zo dňa 31.01.1991, právoplatným dňa
06.03.1991, bolo zrušené spoluvlastníctvo U. N., V. L., T. U., V. P., L. U., F. F., k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXX, k.ú. J. B. a predmetné nehnuteľnosti boli prikázané T. U. a F. F., každému

v podiele X/X-ca.

Kúpnou zmluvou zo dňa 17.06.1991, zaregistrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne rozhodnutím zo
dňa 01.07.1991 pod č. RI XXXX/XX predávajúci T. U. a F. F. predali nehnuteľnosti, zapísané na LV č.
XXX, k.ú. J. B. ako parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X dvor vo výmere XXX m2
a dom s.č. X kupujúcim - I.. J. Q. a manželke L. Q.. Predávajúci boli vlastníkmi nehnuteľností na základe

rozsudku Okresného súdu v Trenčíne 10C/958/90-55 zo dňa 31.01.1991.

Kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.1992, zaregistrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne rozhodnutím zo
dňa 24.06.1992 pod č. RI XXX/XX predávajúci manželia I.. J. Q. a L. Q. predali nehnuteľnosti, zapísané
na LV č. XXX, k.ú. J. B. ako parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X dvor vo výmere
XXX m2 a dom s.č. X kupujúcim - navrhovateľom. Hodnota nehnuteľnosti stanovená podľa znaleckého
posudku č. XX/XX-V, vypracovaného súdnym znalcom I.. F., bola 775 335,60 Kčs.

Podľa znaleckého posudku č. XX/XX-V, vypracovaného dňa 13.01.1992 súdnym znalcom I.. A. F.,
menovaný vykonal súpis, zameranie a posúdenie technického stavu nehnuteľností, zapísaných na LV
č. XXX, k.ú. J. B. dňa 13.11.1990. Vek rodinného domu ustálil na 18 rokov (od r. 1974). Príslušenstvom
stavby je oplotenie, a to oplotenie dvora z tehlového muriva z pálenej tehly v dĺžke spolu 11,90 m, vek
stavby 19 rokov; oplotenie dvora z tehlového muriva na betónovom základe v dĺžke 8 m, vek objektu 19

rokov; oplotenie záhrady z oceľových stĺpikov do betónových základov oceľového pletiva, 3 x šponovací
drát v dĺžke 30,5 m, vek stavby 12 rokov; oplotenie vo dvore z drevených stĺpikov a natiahnutého
oceľového pletiva v dĺžke 24,2 m, vek stavby 19 rokov.

Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX na zameranie garáže p.č. XXX/X, vyhotovenom 20.09.2000 I..
C. D., overeným úradne I.. F. U. dňa 16.10.2010 pod č. XXX/XX bolo zistené, že druhá časť stavby -

garáž bez súpisného čísla je v k.ú. K. - F., parc. č. XXXX/X.

Geometrickým plánom č. XX/XXXX na zameranie garáže p.č. XXXX/X a oddelenie parciel XXXX/X,X
a XXXX/X, vyhotovenom 30.11.2000 I.. C. D., overeným úradne I.. F. U. dňa 20.12.2000 pod č. XXXX/
XX, bolo presne zakreslené, v akom rozsahu (diely 1,2,3,4) zasahujú garáž a oplotenie navrhovateľov
do pozemkov odporcu.

Geometrický plán č. XX/XX vyhotovený spoločnosťou GEOFENA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Námestie
sv. Anny 21, IČO: 44 529 970 dňa 24.10.2011, úradne overený Správou katastra Trenčín, I.. T. R. dňa
03.11.2011 pod č. XXXX/XX, vyčleňuje časti, v ktorých garáž a oplotenie navrhovateľov do pozemkov
odporcu, z týchto pozemkov odporcu a novovytvára parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmereXm2,parc.č.XXXX/XzastavanéplochyanádvoriaovýmereXXm2,parc.č.XXXX/Xzastavané

plochy a nádvoria o výmere X m2 ich odčlenením z pozemku KN- C parc. č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. X., k.ú. K. - F. a parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere
XX m2 odčlenením z pozemku KN- E parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2 zapísaného na
LV č. XXXX, k.ú. K. - F..

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovatelia požiadali odporcu o odpredaj všetkých 4 dielov,

vyznačených geometrickým plánom č. XX/XXXX, zasahujúcich do pozemkov odporcu, a to listom zo
dňa 20.12.2000.

Listom zo dňa 23.05.2001 odporca navrhovateľom oznámil, že uznesením obecného zastupiteľstva č.
XX/XX bol schválený odpredaj obecného pozemku, vytýčeného geometrickým plánom č. XX/XXXX -
dielov 1,2,3 za cenu 100,- Sk/m2, pričom obecné zastupiteľstvo vyzvalo navrhovateľov na preloženie

oplotenia zadnej časti pozemku.Listom zo dňa 07.06.2001 navrhovatelia odporcovi oznámili, že žiadajú o prehodnotenie stanoviska
v danej záležitosti, pretože nehnuteľnosť vrátane oplotenia bola postavená v roku 1974 na základe
stavebného povolenia zo dňa 27.05.1970, ich právnymi predchodcami takto užívaná viac ako 25 rokov,

čím sa dávno naplnila skutková podstata pre vydržanie. Aby sa ale vyhli riešeniu problému súdnou
cestou, sú pripravení dohodnúť sa na odkúpení všetkých častí pozemkov za cenu dohodou alebo iné
riešenie, ktoré by akceptovalo existujúce ohradenie.

Listom zo dňa 18.02.2002 odporca navrhovateľom oznámil, že uznesením obecného zastupiteľstva č.
X/XX-OZ bol schválený postoj, že obecné zastupiteľstvo zotrváva na svojom stanovisku, vyjadrenom
uznesením č. XX/XX-OZ, vec považuje za ukončenú a nesúhlasí s ďalším prejednávaním odpredaja

predmetného pozemku.

Podľa fotodokumentácie sa na hranici pozemkov nachádza rodinný dom, betónové oplotenie a oplotenie
pozostávajúce zo stĺpikov a pletiva.

Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. X., k.ú. K. - F., obec K. - F., okres
A., a to pozemku reg. C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a pozemkov

reg. E parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere XX m2 a parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o
výmere XXXX m2.

Odporca je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. K. - F., obec K. - F.,
okres A., a to pozemkov reg. E parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná
pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o

výmere XXXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty
o výmere XXXXX m2 a parc. č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX m2.

Navrhovateľ 1/ pri výsluchu uviedol, že predmetné pozemky spolu s manželkou zakúpili v roku 1992
od manželov Q., kúpna zmluva bola riadne registrovaná na štátnom notárstve a aj zavkladovaná.
Predmetné nehnuteľnosti majú zapísané na LV XXX pre k. ú. J. B.. Predmetom kúpnej zmluvy boli aj

pozemky aj rodinný dom. Celý pozemok bol riadne oplotený, a to jednak pevným betónovým múrikom
a jednak pletivovým plotom. V takomto stave to užívajú od kúpy, t. j. od roku 1992 až doposiaľ. V roku
2000 chceli stavať garáž, a preto si dali zamerať pozemok. Pri tejto príležitosti zistili, že zasahujú do
vedľajšieho pozemku. Do roku 2000 ani netušili, že by mohli zasahovať do susedného pozemku a ani
nemohli mať žiadne pochybnosti o tom, že sú v susednom pozemku, nakoľko niekedy v roku 1996

žiadaliostavebnépovolenienauvedenúgaráž,pričomnamiestesamésaosobnedostavilzamestnanec
obecného úradu K. - F. a nemal žiadne pripomienky, ani nepoukazoval na to, že by zasahovali do
pozemku odporcu. To, že nepatrne zasahujú do pozemku odporcu, sa dozvedeli na základe zamerania
v roku 2000. Na základe tejto skutočnosti mal stretnutie so starostom odporcu, od ktorého žiadal, aby
im predal uvedenú časť pozemkov. Uvedená žiadosť musela byť prejednaná v obecnom zastupiteľstve,

ktoré najskôr súhlasilo, neskôr malo zamietavý postoj. Starosta ich ubezpečoval, že nebude žiaden
problém, ale obecné zastupiteľstvo súhlas nedalo. Nakoľko garáž presahuje asi 70 cm do susedného
pozemku, doposiaľ nemôže byť riadne skolaudovaná. Pri kúpe uvedených nehnuteľností ich bývalí
vlastníci - manželia Q., ani nikto iný neupozornil, že pozemok zasahuje do susedného pozemku, o tomto
sa dozvedel až v roku 2000. V takomto stave, ako povedali susedia, bola predmetná nehnuteľnosť

postavenáeštepredchodcamimanželovQ.,atoT.U.aU.U..Pôvodnýmivlastníkmitýchtonehnuteľností
boli teda U., títo to predali manželom Q. a od nich to kúpili navrhovatelia. Stav oplotenia je rovnaký od
doby, kedy to vlastnili pôvodní vlastníci manželia U.. Manželia U. kolaudovali predmetný rodinný dom
niekedy v 70-tych rokoch.

Navrhovateľka 2/ pri výsluchu uviedla, že do roku 2000 absolútne nemali žiadne pochybnosti, že užívajú

lento,čokúpili.Ažnazákladezameraniavroku2000privýstavbegarážezistili,ženepatrnezasahujúdo
susedného pozemku. Starší obyvatelia obce potvrdili, že od r. 1975 bola uvedená stavba a aj oplotenie
v takom rozsahu, v akom to kúpili.Odporca pri výsluchu uviedol, že obec sa k tomuto problému dostala pred rokmi asi v období, keď
navrhovatelia postavili garáž a požiadali obecný úrad o súpisné číslo. Boli účastníkmi stavebného
konania, nakoľko obec vlastní susediaci pozemok pozemku, na ktorom stojí garáž. Navrhovatelia si

dali zamerať novostavbu - garáž a pri tom zameraní sa zistilo, že časť garáže a aj rodinného domu
je postavená na obecnej ceste. V tom čase im bol predložený geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý
obsahuje 4 diely, ktoré by mali byť odčlenené z pozemku odporcu. Navrhovatelia požiadali o riešenie
danej situácie. Celá vec bola predložená obecnému zastupiteľstvu a následne obecné zastupiteľstvo
prijalo uznesenie, ktoré súhlasilo s odpredajom dielov 1/, 2/ a 3/, pretože tam boli stavby. Zastupiteľstvo

nesúhlasilo s odpredajom dielu 4/ a zároveň požadovalo, aby oplotenie, ktoré zaberalo tento diel,
bolo vrátené na pôvodnú právnu hranicu. Toto uznesenie bolo doručené žiadateľom, ktorí vyjadrili svoj
nesúhlas v tej časti nesúhlasu s odpredajom dielu č. 4 a požadovali aj odkúpenie dielu 4/. Zastupiteľstvo
opätovne prerokovalo túto žiadosť dňa 15.02.2002 na svojom riadnom zasadnutí, kde potvrdilo svoje
predchádzajúce uznesenie a odpredaj dielu 4/ opätovne neschválilo. Od tej doby uplynulo viacero rokov
a k faktickému odpredaju nedošlo. Minulý rok sa navrhovatelia opätovne obrátili na obec, aby sa vec

riešila. Vec bola opätovne predložená obecnému zastupiteľstvu s návrhom, aby uvedené diely 1/, 2/, 3/
a 4/ boli odpredané navrhovateľom. Obecné zastupiteľstvo ako kompetentný orgán prijalo uznesenie,
ktorým odmietli odpredaj čo i len jedného dielu. Toto dali žiadateľom na vedomie.

Svedkyňa L.. L. Q. uviedla, že nikdy nedošlo k problémom v užívaní pozemkov k.ú. K., parc. č. XXXX/X,
XXXX/X,XXXX/XaXXXX/XX,ktorévzniklinazákladegeometrickéhoplánuč.XX/XXzodňa24.10.2011,

tedapozemkovodcesty(parc.č.XXXX/X),ktorúvyužívajúpoľnohospodárskemechanizmy.Skutočnosť,
že oplotenie pozemkov bolo postavené na cudzích pozemkoch, jej známa nebola. Nikto jej skutočnosť,
ktorá by zakladala pochybnosti vo veci riadneho užívania pozemkov, nikdy neoznámil. Kto vybudoval
oplotenie pozemkov, uviesť nevedela. Dom predstavoval hranicu na jednej strane pri poľnej ceste, bolo
tam oplotenie. Nevedela, v čom by mala spočívať nepravidelnosť oplotenia. V obci nebýva viac ako 20

rokov, podrobnosti k užívaniu pozemku uviesť nevedela.

Svedok I.. J. Q. uviedol, že nikdy nedošlo k problémom v užívaní pozemkov k.ú. K., parc. č. XXXX/X,
XXXX/X,XXXX/XaXXXX/XX,ktorévzniklinazákladegeometrickéhoplánuč.XX/XXzodňa24.10.2011,
tedapozemkovodcesty(parc.č.XXXX/X),ktorúvyužívajúpoľnohospodárskemechanizmy.Skutočnosť,
že oplotenie pozemkov bolo postavené na cudzích pozemkoch, mu známa nebola. Nikto mu skutočnosť,

ktorá by zakladala pochybnosti vo veci riadneho užívania pozemkov nikdy neoznámil. Kto vybudoval
oplotenie pozemkov, uviesť nevedel. Dom predstavoval hranicu, bolo tam oplotenie. Nevedel, v čom
by mala spočívať nepravidelnosť oplotenia. V obci nebýva viac ako 20 rokov, podrobnosti k užívaniu
pozemku uviesť nevedel.

Svedkyňa F. F. uviedla, že si už nepamätá, či pozemok, ktorého bola spoluvlastníčkou, bol oplotený

alebo nie, je už odtiaľ 25 rokov. Nemala vedomosť o nejakých problémoch týkajúcich sa pozemku
spočívajúcich v tom, že by jej alebo súrodencom niekedy niekto vytýkal, že nie sú vlastníkmi celého
pozemku. Išlo o pozemok a dom, kde žili jej rodičia, v ktorom žila do r. 1992. Vedľa pozemku viedla cesta,
ktorú už vtedy, do r. 1992, užívali družstevníci, ale nebol problém, že by sa na túto cestu nezmestili, bolo
tam len to, že tam chodili autá, prášilo sa. Vedomosť o tom, ako prebiehala stavba domu alebo o tom, či

niekedy boli pozemky zamerané, nemala. Za pozemkom viedla poľná cesta, či bola nejakým spôsobom
vyznačená, si nepamätala, udržiavaná nebola. V čase, keď sa z domu sťahovala, dom oplotený nebol,
ale dvor aj záhrada oplotené boli. Po smrti matky ona ani súrodenci oplotenie pozemku nebudovali.
Oplotenie už existovalo za života matky, ale nevedela odkedy, bolo to už dávno. Nevedela, či sa v
čase, keď bol plot stavaný, pozemok zameriaval. Jej rodičia nemali za života problémy s družstvom

alebo miestnym výborom ohľadne toho, že užívajú viac ako im patrí. Po zhliadnutí fotodokumentácie
uviedla, že v betónovom ohradení domu bola bránka a tiež tam bol plot, asi tam, kde sa plot nachádza
na fotografii.

Navrhovatelia doplnili, že nemalo zmysel odkupovať len diely 1/, 2/ a 3/, nakoľko pokiaľ by sa neodkúpil
aj diel 4, vnikol by do cesty odskok v hĺbke 70 cm. Ani odporca by tým, že nepredá navrhovateľom diel

4/ nič nezískal, dokonca by bola narušená línia cesty. Navrhovatelia pristúpili k žiadosti o odkúpeniepozemku len z toho dôvodu, že išlo o najjednoduchšiu úpravu vzťahov. Z právneho hľadiska sa cítia
byť vlastníkmi uvedených dielov, a to titulom vydržania. Pokiaľ ide o rozmery, ide o nepatrné posunutie
hranice ich pozemku. Svedkyňa F. F. potvrdila neopodstatnenosť námietky odporcu, že v dedičskom

spise sa neuvádza plot, ktorým bol oplotený pozemok. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočnosti
uvádzané v znaleckom posudku, ktorý bol pripojený k návrhu, sú opodstatnené. Pri najmenšom od
tejto doby právny predchodcovia navrhovateľov užívali nehnuteľnosť a so započítaním doby držby ich
predchodcami je možné vyvodiť, že boli dobromyseľní v tom, že kúpili nehnuteľnosť tak, ako bola v
prírode ohraničená plotom a betónovým múrikom. Pokiaľ ide o dokazovanie kolaudačným rozhodnutím,

zo znaleckého posudku vyplýva, že v čase kolaudácie domu neboli ploty vybudované, a preto je
kolaudačnérozhodnutieirelevantné.Predmetomkolaudácieboldom,nieplot,aleakbyajdomteoreticky
zasahoval do cesty, nemohlo byť vydané kolaudačné rozhodnutie. Odporca síce používa pojmy obecná,
poľná, verejná cesta, ale v tomto prípade ide o obyčajnú poľnú cestu a jej charakter nemá vplyv na
rozhodnutie vo veci. Do r. 2000 neexistuje dôkaz o tom, že by držba nebola nerušená. Odporca toto
ani netvrdí, a preto to netreba dokazovať. Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, dedičské konanie prebehlo v r.

89, skončilo rozhodnutím štátneho notárstva, pričom od tohto dňa nedošlo k žiadnym zmenám. Z tohto
dôvodu minimálne od tohto rozhodnutia uplynula vydržacia doba a nie je potrebné riešiť kolaudačné
rozhodnutie. Pokiaľ protistrana tvrdí, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom,
súd to aj tak v tomto konaní nemôže preskúmavať.

Odporca namietal, že ide o pozemnú komunikáciu, ktorá sa využíva ako prístup k chmelniciam,

ktorú využívajú obyvatelia K. - F., ako aj obyvatelia J. B.. Uvedenú pozemnú komunikáciu využívajú
poľnohospodárske mechanizmy a práve preto, že táto pozemná komunikácia nie je dostatočne široká,
nesúhlasilo obecné zastupiteľstvo s odpredajom dielu 4/, aby ešte viac nezúžila. Odporca nikdy nežiadal
odstrániť stavby, ktoré stoja na dieloch 1/, 2/, 3/ ani o to nemá záujem. Podľa dostupných informácií
navrhovatelia mali mať v minulosti určité problémy s prejazdom poľnohospodárskych mechanizmov,

a preto obec zaujala také stanovisko, aby sa táto pozemná komunikácia zbytočne nezužovala.
Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že nadobudli vlastníctvo k predmetným pozemkom vydržaním, doposiaľ na
pojednávaní nepreukázali, že boli dobromyseľní počas zákonnej 10 ročnej lehoty. Pokiaľ nehnuteľnosti
nadobudli v roku 1992 a o nesúlade hranice sa dozvedeli najneskôr v roku 2000, boli dobromyseľní
maximálne 8 rokov. Je teda potrebné preukázať, že boli dobromyseľní ich právni predchodcovia, aby si

mohli započítať ich držbu. V zmysle územného rozhodnutia mal byť dom v 70-tych rokoch postavený
pol metra od cesty, ale zasahuje do nej 1 a pol metra, a teda ide o dvojmetrový zásah, čo nemožno
považovať za nepatrný zásah. Zdôraznil verejný záujem vo veci, pretože pozemok neoprávnene zabratý
navrhovateľmi predstavuje verejnú komunikáciu a v prípade, že by súd návrhu vyhovel, mohlo by to
znemožniť užívanie cesty. Žiadal, aby si súd pripojil kolaudačné rozhodnutie, z ktorého je možné zistiť,

či pôvodní vlastníci boli alebo neboli dobromyseľní. V rámci návrhu je zrejmé, že aj dom zasahuje do
pozemku minimálne pokiaľ ide o parc. č. XXXX/X. Pretože nie je zrejmé, kedy boli vybudované pevné
ploty, je potrebné kolaudačné rozhodnutie doplniť. Je možné, že bolo vydané protiprávne, pretože dom
zasahuje do pozemku. Dobromyseľnosť treba zisťovať aj pri právnych predchodcoch navrhovateľov, a
to kvôli vydržacej dobe. Ide o zložitý terén a pokiaľ ide o verejný záujem, tento chápe v zmysle rozvoja

obce. Cesta je jediným reálnym prístupom k ďalším pozemkom a obec musí chrániť obecný majetok.
Žiadal vykonať aj dopyt na družstvo ohľadne toho, či vytýkali navrhovateľom, že užívali cudzí pozemok.

Podľa § 80 písm. c/ z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov,
ichnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenívzmysle§80písm.c/O.s.p.jedaný.Kebytotižsúd
jeho žalobnému návrhu vyhovel, bol by tento rozsudok podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností,
čím je zároveň daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení.

Podľa § 124 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“) všetci vlastníci majú

rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 870 Občianskeho zákonníka podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú
lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá
môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (§ 129 a § 134

Občianskeho zákonníka). V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k vydržaniu
priamo zo zákona. Podmienky vydržania musia byť splnené kumulatívne, ak z nich nie je splnená čo i
len jedna, k vydržaniu nedochádza. Predovšetkým musí ísť o spôsobilý predmet vydržania (predmetom
vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva), držba musí byť oprávnená
a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Do zákonom stanovenej doby sa započítava aj

doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (u nehnuteľných vecí je vydržacia
doba desaťročná, a to podľa platnej právnej úpravy i podľa právnej úpravy účinnej od 01.04.1983 do
31.12.1991). Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Súdna prax vyriešila
otázku započítania držby za obdobie pred 01.01.1992 tak, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc
01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to

aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992; do oprávnenej držby pre vydržanie
treba započítať aj dobu pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný
pod R 83/2002).

Za držiteľa sa vo všeobecnosti považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri
oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako

so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý
sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne
presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť
predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždyhodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a
vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné

pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so
skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič
nemení skutočnosť, že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. Dobrá
viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť,
teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva; obdobne to platí pri strate tejto dobrej viery (jej

zániku).

Na základe vykonaného dokazovania, posúdiac vec podľa vyššie citovaných ustanovení právnych
predpisov, súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný a navrhovatelia 1/, 2/ nadobudli vlastnícke právo k
častiam pozemkov, zameraným geometrickým plánom č. XX/XX ako novovytvorené parcely
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, z pozemkov vo vlastníctva odporcu KN- C parc. č. XXXX/X,
zapísaný na LV č. X, k.ú. K. - F., a KN- E parc. č. XXX/XX zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. K. - F. (ďalej

len „sporné časti pozemkov“), vydržaním, pričom do vydržacej doby sa im započítala oprávnená držba
ich právnych predchodcov.

Právni predchodcovia navrhovateľov 1/, 2/ - U. N., V. L., T. U., V. P., L. U., F. F., sa stali podielovými
vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. J. B., každý v podiele X/X-
ina na základe právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D/283/89 zo dňa

23.03.1989, dedením po svojej matke, U. U.. Je pravdou, že v listine MNV J. B. č. XXX/XX o určení
všeobecnej ceny majetku v dedičskej veci po U. U., nebola určovaná hodnota oplotenia nehnuteľností,
avšak z predmetnej listiny vyplýva (odsek 2), že celá nehnuteľnosť pozostáva z rodinného domu, garáže,
vedľajších stavieb, studne, porastov a plotu. Z výpovede svedkyne F. F. - jednej zo spoluvlastníkov -
súd zistil, že nehnuteľnosť v čase smrti matky, U. U. už bola oplotená a až po oplotenie bežne užívaná.

Po jej smrti nikto zo spoluvlastníkov do oplotenia nezasahoval. Spoluvlastníctvo U. N., V. L., T. U.,
V. P., L. U. a F. F. bolo následne zrušené a vyporiadané rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k.
10C/958/90-55 zo dňa 31.01.1991 tak, že nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva T. U.
a F. F., každému v podieli X/X-ica. Podľa výpovede F. F. následne do nehnuteľností vrátane oplotenia
zasahované nebolo. Súrodenci T. U. a F. F. nehnuteľnosti, tak ako boli oplotené, predali kúpnou zmluvou

zo dňa 17.06.1991, zaregistrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 01.07.1991
pod č. RI XXXX/XX kupujúcim - manželom Q.. Svedkovia I.. J. Q. a L.. L. Q. zhodne vypovedali, že
v čase, keď boli vlastníkmi nehnuteľností, bola hranica pozemku na strane pri poľnej ceste oplotená.
Nemali vedomosť o tom, kto oplotenie vybudoval, ani o tom, že by toto oplotenie bolo postavené na
cudzích pozemkoch. V čase, keď nehnuteľnosti užívali, im nikto neoznámil, že by užívali cudzie pozemky

a v tomto smere ani nedošlo k žiadnym problémom. Manželia Q. následne kúpnou zmluvou zo dňa
30.04.1992, zaregistrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 24.06.1992 pod č. RI
XXX/XX predali nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, k.ú. J. B., kupujúcim - navrhovateľom. V súvislosti
s týmto prevodom bol vypracovaný znalecký posudok znalcom I.. A. F. č. XX/XX-V dňa 13.01.1992,
keď znalec vykonal súpis, zameranie a posúdenie techn. stavu nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX,

k.ú. J. B. dňa 13.11.1990. V znaleckom posudku ustálil vek rodinného domu na 18 rokov (od r. 1974).
Popísal, že príslušenstvom stavby je oplotenie, a to oplotenie dvora z tehlového muriva z pálenej tehly
v dĺžke spolu 11,90 m, vek stavby 19 rokov (t.j. od roku 1973); oplotenie dvora z tehlového muriva na
betónovom základe v dĺžke 8 m, vek objektu 19 rokov (t.j. od roku 1973); oplotenie záhrady z oceľových
stĺpikov do betónových základov oceľového pletiva, 3 x šponovací drát v dĺžke 30,5 m, vek stavby 12

rokov (t.j. od roku 1980); oplotenie vo dvore z drevených stĺpikov a natiahnutého oceľového pletiva v
dĺžke 24,2 m, vek stavby 19 rokov (t.j. od roku 1973). Navrhovatelia nehnuteľnosti riadne užívali bez
prerušenia tak ako ich kúpili, t.j. tak ako boli oplotené, až do roku 2000, kedy z geometrického plánu
č. XX/XXXX, vyhotovenom 20.09.2000 I.. C. D., overeným úradne I.. F. U. dňa 16.10.2010 pod
č. XXX/XX v spojení s geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotovenom 30.11.2000 I.. C. D., overeným

úradne I.. F. U. dňa 20.12.2000 pod č. XXXX/XX, zistili, že užívajú časti pozemkov, vo
vlastníctva odporcu KN- C parc. č. XXXX/X zapísaný na LV č. X, k.ú. K. - F., a KN- E parc. č. XXX/XX
zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. K. - F., ktoré boli v geometrickom pláne č. XX/XXXX presne zakreslené
ako diely 1,2,3,4. Predmetné diely boli ohraničené garážou, betónovým oplotením a oplotením z pletiva.Odporca sa v konaní bránil tvrdením, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia neboli
dobromyseľní.

Z dokazovania ale vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/, ich právni predchodcovia manželia Q., predtým

T. U. a F. F. a ešte predtým U. N., V. L., T. U., V. P., L. U., F. F. nehnuteľnosti, zapísané na LV č.
XXX, k.ú. J. B., riadne a nerušene užívali v stave, v akom tieto boli oplotené oplotením z roku 1973,
resp. 1980, presvedčení o tom, že užívajú nehnuteľnosti vlastné, pričom súd prijal záver, že držba bola
dobromyseľná.Zvýpovedínavrhovateľov,ichprávnychpredchodcovmanželovQ.aF.F.nevyplynulo,že
by niekto počas držby a užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. J. B., tak ako boli oplotené

oplotením z roku 1973, resp. 1980, spochybňoval ich vlastnícke právo, čo i len ústne. V konaní ďalej
nebolo zistené, že by odporca alebo niekto iný oznámil navrhovateľom alebo ich právnym predchodcom
skutočnosť, ktorá by objektívne vyvolala pochybnosti o tom, že im nehnuteľnosť patrí tak, ako bola
oplotená oplotením z roku 1973, resp. 1980. Súd má za to, že v prípade nerešpektovania tohto stavu,
by napokon nemohlo dôjsť ani k samotnému oploteniu sporných častí nehnuteľností v roku 1974, resp.
v roku v 1980. Napokon sám odporca pri výsluchu uviedol, že obec sa k celému problému dostala až v

období, keď navrhovatelia postavili garáž a požiadali obecný úrad o súpisné číslo, teda až v roku 2000.
Až z geometrického plánu č. XX/XXXX zistil aj samotný odporca, že časť garáže a aj rodinného domu
je postavená na obecnom pozemku.

Ako je uvedené v § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prípade držby platí vyvrátiteľná právna
domnienka, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. To znamená, že súd pri

dokazovaní vždy vychádza zo zásady dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno na preukázanie
prípadnej neoprávnenosti držby je na tom, kto vysloví pochybnosti o jeho dobromyseľnosti. V priebehu
konaniaodporcasícepoukazovalnanedobromyseľnosťnavrhovateľov,resp.ichprávnychpredchodcov,
avšak v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože vykonaným dokazovaním sa preukázal
práve opak, svedčiaci dobromyseľnosti navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov vo vzťahu k

držbe sporných častí nehnuteľností, z čoho má súd jednoznačne za to, že držba navrhovateľov, resp.
ich právnych predchodcov bola oprávnená. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že im vec patrí, že s ňou
nakladali ako s vlastnou, bolo podložené konkrétnymi okolnosťami - opakovanými prevodmi (prechodmi)
celých nehnuteľností, nerušeným užívaním, oplotením celej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú.
J. B. plotmi v roku 1973, resp. 1980 (čo konštatoval i znalec), z ktorých sa dá usúdiť, že presvedčenie

navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

Vydržacia doba na základe vyššie uvedeného začala plynúť právnym predchodcom navrhovateľov
dňa 23.03.1989 (právoplatnosťou rozhodnutia Štátneho notárstva zo dňa 23.03.1989, č. 5D/283/89) a
uplynula dňom 23.03.1999, ku ktorému dňu navrhovatelia 1/, 2/ nadobudli vlastnícke právo k sporným
pozemkom. Skutočnosť, že v septembri 2000 sa pri vyhotovení geometrického plánu č. XX/XXXX

dozvedeli, že užívajú aj sporné časti pozemkov vo vlastníctve odporcu, už potom na vec nemala žiaden
vplyv. Ani skutočnosť, že následne sa pokúsili sporné časti nehnuteľností od odporcu odkúpiť, nemá
vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože išlo len o prejav dobrej vôle navrhovateľov
a snahu dosiahnuť riešenie veci bez súdneho konania. Rozsudok vo veci podaného návrhu pritom len
deklaruje, že navrhovatelia sú vlastníkmi sporných častí nehnuteľností, pretože navrhovatelia sa stali

ich vlastníkmi de facto aj de iure po splnení zákonných podmienok ku dňu vydržania, nie ku dňu vydania
súdneho rozhodnutia.

Súdnevykonaldokazovanie,navrhnutéodporcom,kolaudačnýmrozhodnutím ohľadnerodinnéhodomu
s.č. X, zapísaným na LV č. XXX k.ú. J. B., pretože uvedené rozhodnutie vzhľadom na začiatok a koniec
vydržacejdoby(23.03.1980až23.03.1999),nemalanaposúdenievecivplyv.Naviac,pôvodnístavebníci

rodinného domu sú mŕtvi, v konaní bola vypočutá ich dcéra, F. F., ktorá o priebehu stavby domu nemala
žiadnu vedomosť, výsluch ďalších svedkov v tomto smere odporca nenavrhol. Kolaudačné rozhodnutie,
týkajúce sa domu pritom nemá vplyv na dobromyselnosť držiteľov ohľadne užívania pozemkov.
Napokon,vydanímkolaudačnéhorozhodnutiabolúradnepotvrdenýreálnystavaumiestnenierodinného
domu ako súladné s právom. Súd v tomto konaní nemá právomoc preskúmať zákonnosť a správnosť

kolaudačného povolenia. Súd taktiež nevykonal dokazovanie dopytom na Roľnícke družstvo podielnikov
K. F. ohľadne toho, či niekedy navrhovateľom vytýkali, že títo nie sú vlastníkmi pozemkov tak akosú oplotené, pretože v konaní nebolo sporné, že navrhovatelia mali s družstvom spory týkajúce sa
prejazdu mechanizmov družstva po pozemkoch odporcu KN- C parc. č. XXXX/X a KN- E parc. č. XXX/
XX. V konaní bolo z výpovede svedkyne F. F. zistené, že obdobné spory mali s družstvom už právni

predchodcovia navrhovateľov, avšak vzhľadom k tomu, že z oznámenia družstva zo dňa 10.09.2014
vyplýva,žekzameraniuhranícpozemkov,zapísanýchnaLVč.XXXzichstranynikdynedošlo,nemožno
mať za to, že spory, súvisiace so spôsobom užívania pozemkov vo vlastníctve odporcu tretím subjektom,
pri nečinnosti samotného odporcu, by boli objektívnou skutočnosťou spôsobilou vyvolať odôvodnené
pochybnosti navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov ohľadne oprávnenosti ich držby pozemkov

tak, ako boli oplotené už v roku 1973, resp. 1980.

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali aj vydania eventuálneho rozhodnutia súdu. Ak však
súd zistí, že dôvodný je prvý návrh, ktorému v konaní vyhovie, o druhom (eventuálnom) návrhu už
samostatným výrokom nerozhoduje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované
pod R 52/1999).

Na základe týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Plne úspešným navrhovateľom vzniklo voči neúspešnému odporcovi podľa § 142 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v náhrade zaplateného súdneho poplatku 99,50
€ a v trovách právneho zastúpenia. Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva žiaden doklad, preukazujúci
hodnotu pozemkov, ku ktorým určenia vlastníctva sa navrhovatelia domáhali, pričom túto nie je možné
(i s ohľadom na to, že ide o odčlenenie časti pozemkov z iných, existujúcich pozemkov) bez ďalšieho

dokazovania a vynaloženia nákladov súdom zistiť, súd pri určení hodnoty konania vychádzal z ust. § 11
ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb podľa § 11 ods. 1
písm. a/ vyhlášky predstavuje sumu 57,- € za rok 2011, 58,69 € za rok 2012, 61,87 € za rok 2014. Napriek
tomu, že advokát navrhovateľov zastupoval spoločne 2 navrhovateľov, trovy konania si vyúčtoval len

za zastupovanie 1 osoby. Súd nemohol ísť nad rámec jeho návrhu a priznať mu viac, a preto priznal
navrhovateľom trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby á 57,- € vykonaný v roku 2011 podľa
§ 14 ods. 1, písm. a/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (príprava a prevzatie
veci), 3 úkony právnej služby á 58,69 € vykonané v roku 2012 podľa § 14 ods. 1, písm. b/, c/ vyhlášky v
znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (návrh na začatie konania, účasť na pojednávaniach

dňa 21.06.2012 a 18.09.2012), za 2 úkony á 61,87 € vykonané v roku 2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d/
vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaniach dňa 08.08.2014
a 14.10.2014); podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 1 x režijný paušál á 7,41 € za úkon v roku 2011, 3 x režijný
paušál á 7,63 € za úkony v roku 2012, 2 x režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014. Vzhľadom k
tomu, že právny zástupca odporcov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady

podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 80,64 €. Trovy právneho zastúpenia
navrhovateľov spolu predstavujú sumu 483,83 €.

Neúspešného odporcu súd zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľov k rukám advokáta
navrhovateľov podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Súd vo veci nezhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., pre ktoré by navrhovateľom

trovy konania nemal priznať tak, ako navrhol odporca z dôvodu, že pôvodne nesúhlasili s uznesenímobecného zastupiteľstva o predaji časti predmetných pozemkov. Predmetom konania totiž bola aj ďalšia
časť pozemkov, ktorú odporca navrhovateľom predať odmietol, pričom postoj odporcu počas celého
konania bol jednoznačný, neprejavil záujem o zmierne riešenie sporu, čím svojim postojom zavinil

nutnosť súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.