Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714201612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu L. S. U., U..G..C..

U. U. XXX XX X. XX, L. Č.. XX, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom 810 11 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanému
Y. W., B.. XX. XX. XXXX, X. XXX XX P., W. H. X. XXXX/XXX, v konaní o zaplatenie sumy 3 295,04 €
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 1 321,418 € spolu s 3,275 % úrokom z omeškania ročne
z tejto sumy od 14. 02. 2011 do 15. 07. 2012 a 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16. 07.
2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12. 02. 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 3 295,04 € a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 3,275 %
ročne zo sumy 80,37 € od 20. 09. 2010 do 05. 10. 2010, zo sumy 14,87 € od 06. 10. 2010 do 23. 11.
2010, zo sumy 80,37 € od 20. 10. 2010 do 23. 11. 2010, zo sumy 80,24 € od 24. 11. 2010 do 15. 07.
2012, zo sumy 80,37 € od 20. 11. 2010 do 15. 07. 2012, zo sumy 80,37 € od 20. 12. 2010 do 15. 07.
2012, zo sumy 80,37 € od 20. 01. 2011 do 15. 07. 2012, zo sumy 2 973,69 € od 14. 02. 2011 do 15.
07. 2012 s tým, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 € a

odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania tejto a zmluvnej pokuty
dosiahne výšku 1 500 € len 9 % úrok z omeškania zo sumy 3 295,04 € od zaplatenia a ďalej sa žalobca
domáhal náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným 18. 08. 2010 uzavrel zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 500
€. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške
80,37 €, pričom termíny splatnosti boli dohodnuté v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania už s
úhradou prvej splátky, kde zaplatil napokon sumu 80,50 €. Keďže bol v omeškaní s úhradou splátky o

viac ako tri mesiace, žalobca mu doručil oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Obč. zák.,
teda oznámil okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení tohto práva bolo
žalovanému doručené 26. 01. 2011 a v súlade s ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. vo vtedy platnom znení,
žalovaný stratil výhodu splátok ku 13. 02. 2011, kedy bol povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátkyúveru. Celková dlžná suma žalovaného predstavuje súčet neuhradených splátok, to znamená 3 295,04
€. Súčasne však žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 € denne podľa
čl. 14 ods. 14.1 Zmluvy a súčasne má žalobca aj nárok na úroky z omeškania, z ktorých uplatnil len časť

v sadzbe 3,275 % ročne, ktorá výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi
sumou súčtu maximálne ich prípustných sankcií podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bola žaloba riadne doručená do vlastných rúk s
výzvou, aby sa k nej v určenej lehote vyjadril. Pojednávania vo veci, ktoré bolo nariadené na deň 30.

10. 2014 sa žalovaný nezúčastnil.

Súd preto vykonal na pojednávaní dokazovanie čítaním listín pripojených žalobcom do súdneho spisu
a pri rozhodovaní prihliadal na obsah predložených listinných dôkazov.

Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný dňa 13. 08. 2010 spísal s predstaviteľom žalobcu žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,

podľa ktorého ho požiadal o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1 500 € pri počte 42 splátok
a pri zročnosti každej z nich k 19-temu dňu v mesiaci, pri výške mesačnej splátky 80,37 €, v celkovej
sume k zaplateniu 3 375,54 €, predpokladanej RPMN 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,07 %,
priemernej RPMN za obdobný úver 51,49 %, poskytnutej sume revolvingu 790,84 €, celkovej sume pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 928,88 €, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu

63,32 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %. Žalobca potom 18. 08. 2010 akceptoval návrh
zmluvy spísaný vo forme tzv. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zaslal žalovanému list zo dňa
18. 08. 2010 a súčasne v časti 6 tlačiva nazvaného "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere" uviedol údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorých sa žalovanému
poskytuje úverový limit v sume 1 500 € pri splatnosti 42 splátok k 19 dňu v mesiaci pri výške mesačnej

splátky 80,37 € v celkovej sume k zaplateniu 3 375,54 €, stanovenej RPMN 69,72 %, ročnej úrokovej
sadze úveru 70,01 %, priemernej RPMN za úver 47,39 %, poskytnutej čiastke revolvingu 790,84 €, v
celkovej sume, ktorú musí dlžník zaplatiť pri čerpaní revolvingu 1 928,88 €, predpokladanej RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 60,49 % ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,81 % a ročnej úrokovej sadzbe
úrokov z omeškania 7 % ročne.

Je teda zrejmé, že oproti návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere žalobca vo svojom liste z
18. 08. 2010 a v ďalšej časti tlačiva, ktorú vyplnil až v tento deň o čom svedčí podpis žalobcu na úverovej
zmluve z 18. 08. 2010, stanovil inú výšku RPMN za úver než vyplývala z návrhu úverovej zmluvy -
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Je totiž zrejmé, že žiadosť žalovaný podpísal 13. 08. 2010
a žalobca pri uvedených iných údajov o výške RPMN až 18. 08. 2010.

Z karty klienta, ktorú žalobca potom pripojil do súdneho spisu vyplynulo, že žalovanému bola celkovo
vyplatená suma 1 284,25 € a žalovaný zaplatil len sumu 80,50 € a to dňa 06. 10. 2010 zaplatil sumu
65,50 €, hoci splátka bola zročná k 19. 09. 2010 a 24. 11. 2010 zaplatil sumu 15 € z čoho 14,87 € bolo
započítaných na splátku zročnú k 19. 09. 2010 a suma 0,13 € bola započítaná na splátku zročnú k 19.
10. 2010. Po 24. 11. 2010 už žalovaný nevykonal žiadne ďalšie splátky. Je teda zrejmé, že žalovaný

bol už so splátkou zročnou 19. 10. 2010 v omeškaní viac ako 3 mesiace. Na základe tejto skutočnosti
žalobca listom z 02. 01. 2011 oznámil žalovanému, že ku dňu spísania listu, teda k 02. 01. 2011 je v
omeškaní s úhradou splátok 2, 3, 4, ktorých súčet spolu predstavuje sumu 241,11 €. Aktuálne omeškanie
pri najstaršej zročnej splátke je 75 dní. V prípade, že sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou, s
ktoroukoľvek z uvedených splátok viac ako 3 mesiace a uplynie 15dní od doručenia tohto oznámenia,

stanú sa zročné všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať zročnými až v budúcnosti. Tým žalovaný
stratí výhodu splátok.Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom
rozsahu a z týchto dôvodov:

Vzhľadom na čas uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (august 2010) je zrejmé, že právne vzťahy

účastníkov konania sa pri poskytnutí tohto revolvingového, inak spotrebiteľského úveru spravujú už
novým zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ktorý sa stal účinným od 11. 06. 2010.
Tento zákon v ustanovení § 9 stanovoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v ust. § 9
ods. 1 vyžadoval písomnú formu pre túto zmluvu a v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ popri iných obligatórnych
náležitostiach zmluvy vyžadoval uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a ktoré musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Je zrejmé, že návrh zmluvy sa, pokiaľ šlo o RPMN, líšil od jeho akceptu, ktorý bol uskutočnený žalobcom
neskôr 18. 08. 2010. Za takýchto okolností nie je možné konštatovať, že by sa účastníci písomne dohodli
na jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorým je RPMN. Údaj o jej výške v
návrhu zmluvy, ktorý v tlačive žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru uviedol a podpísal žalovaný

sa líši aj keď v prospech spotrebiteľa v akceptácii žalobcom.

Podľa § 43a ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 Obč. zák. včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej

včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak zmluvné strany mali dodržať písomnú
formu pre úverovú zmluvu aj pokiaľ ide o jej obligatórne náležitosti uvádzané v ust. § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. mali sa vo svojich písomných prejavoch vôle zhodnúť na rovnakom údaji o výške RPMN.
Ak tak neurobili, zmluva, pre ktorú je vyžadovaná písomná forma, takýto údaj platne písomne dohodnutý,
neobsahovala.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/, y/ a podľa § 10 ods. 1 zák. považuje sa poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Za takýchto okolností má potom žalobca právo len na vrátenie poskytnutej úverovej istiny v sume 1
500 €, pričom výška jednotlivých splátok, ktoré boli dohodnuté v počte 42 potom predstavuje 35,714 €.

Podľa splátkového kalendára, ktorý vyplýval z karty klienta predloženej žalobcom, žalovaný mal splácať
poskytnutý úver v období od 19. 09. 2010 do 19. 02. 2014. Súčasne však súd musel prihliadnuť na tú
skutočnosť, že žalobca podal žalobu na súd 12. 02. 2014 a v čase, keď súd rozhodoval, platilo už ust. §
5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014, teda ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa.

V tejto súvislosti je nutné vychádzať zo skutočností, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému mal

charakter spotrebiteľského úveru a spotrebiteľské právo okrem zákona o spotrebiteľských úverochupravuje aj Občiansky zákonník v ust. § 52 až § 54. Z ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné.

Aj keď niet pochýb o tom, že základný právny rámec pre úverovú zmluvu ako takú, vymedzujú
ustanovenia § 497 a nasl. Obch. zák. zákon č. 513/1991 Zb. pričom Zákon o spotrebiteľských úveroch
predstavuje lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.

je nutné podľa Občianskeho zákonníka riešiť napr. otázku premlčania nároku z úverovej zmluvy, keďže
Občiansky zákonník upravuje vzhľadom na dĺžku premlčacej doby premlčanie v prospech spotrebiteľa.
Občiansky zákonník totiž v ust. § 101 stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, kým Obchodný
zákonník ju stanovuje v dĺžke 4 roky (§ 397 Obch. zák.).

Keďže účastníci konania a úverovej zmluvy dohodli splácanie úveru v splátkach, je nutné vychádzať
z ust. § 103 Obč. zák., z ktorého vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti a ak pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane sa zročný celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V tomto prípade, keďže žalobca zosplatnil úver ku dňu 13. 02. 2011 je možné konštatovať, že vzhľadom
na plynutie trojročnej premlčacej doby od momentu zosplatnenia zvyšnej časti úveru a vzhľadom na
podanie žaloby ku dňu 12. 02. 2014, nedošlo k premlčaniu len tých splátok, ktoré mali byť zročné od 19.

02. 2011 do 19. 02. 2014. V tomto prípade ide o 37 splátok po 35,714 €, čo predstavuje potom spolu
sumu 1 321,418 €.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zák.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vo zvyšku uplatneného nároku na istinu súd potom žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to vzhľadom na
to, čo bolo vyššie konštatované a totiž, že žalobcovi bolo možné priznať len istinu skutočne poskytnutého
úveru bez úrokov a poplatkov, a vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2011 Z. z., ktoré bolo účinné v čase
rozhodovania súdu (od 01. 05. 2014) nebolo možné priznať nárok na splátky úveru, ktoré boli premlčané,

teda tie ktoré sa stali zročné pred 12. 02. 2011.

Žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne podľa čl. 14 ods. 14.1 úverovej
zmluvy. Súd sa v rámci pojednávania oboznámil však s rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej
Vsi sp. zn. 2C/53/2014 zo dňa 19. 05. 2014, kde tento súd rozhodoval o rovnakom nároku toho istého
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a týmto rozsudkom súd dohodnutú zmluvnú pokutu vyhodnotil

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a nárok žalobcu na plnenie titulom zmluvnej pokuty stanovenej v čl.
14 Všeobecných zmluvných dojednaní nepriznal. Keďže nárok na zmluvnú pokutu, ktorú uplatnil žalobca
v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/88/2014 bol rovnako formulovaný v čl. 14 Zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ako dojednania o zmluvnej pokute, ktoré boli spomínaným
rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z

tohto dôvodu súd nepriznal rovnakému žalobcovi nárok na jej zaplatenie, je nutné aplikovať ust. § 53a
ods. 1 Obč. zák.

Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd nemohol priznať žalobcovi požadované nároky titulom
zmluvnej pokuty, a to vzhľadom na skutočnosť, že pri neprijateľnosť dojednania zmluvnej pokute už

právoplatným rozsudkom vyššie uvedeným, nepriznal plnenie z rovnakej formulárovej zmluvy Okresný
súd v Spišskej novej Vsi.

Nárok na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného v čase
vzniku omeškania žalovaného s úhradou zosplatnenej časti úveru, to znamená účinného ku dňu 14. 02.
2011. Žalobca požadoval úroky z omeškania v limitoch, ktoré sú dané predpismi občianskeho práva,
ktoré sa použijú v prípade úroku z omeškania ak účastníkom zmluvy je spotrebiteľ preto mu súd priznal

úroky z omeškania tak, ako ich žalobca požadoval a teda zo sumy 1 321,418 € od 14. 02. 2011 do 15.
07. 2012 v sadzbe 3,275 % ročne a ďalej od nasledujúceho dňa v sadzbe 9 % ročne až do zaplatenia.
Úroky za premlčané splátky súd pochopiteľne nepriznal vzhľadom na vyššie uvedené.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. Žalovaný bol v konaní prevažne
úspešný vzhľadom k celkovo uplatnenej sume, keďže však mu v konaní preukázateľne trovy nevznikli

súd o trovách rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalovanému sa proti menej úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.