Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713216649
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713216649.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu K. I. O., O.. U..

L.., O. O. A. S., M. Č.. X, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v rade 1/ A. N.B., C.. XX. XX. XXXX, D.
S. B., P.. D. Č.. XX a v rade 2/ X. N., C.. XX. XX. XXXX, D. S. B., P.. D. Č.. XX v konaní o zaplatenie
8 369,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8 369,50 eur spolu s
8,75% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 26.2.2013 do zaplatenia a 8,75% úrok z omeškania zo
splátok za obdobie od 21.11.2010 do 25.2.2013 v sume 246,87 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania

vzniknuté zaplateným súdnym poplatkom v sume 502,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú žalobcovi povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania vzniknuté
právnym zastúpením žalobcu v sume 1 256,91 € do troch od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobcu, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. s variabilným
symbolom: XXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04. 11. 2013 sa žalobca proti žalovaným domáhal zaplatenia

sumy 8 369,50 eur, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania zo splátok zročných v období od 21. 11.
2010 do 25. 02. 2013 vo výške 246,87 € a 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8 369,50 € od
26. 02. 2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovaným nadobudol zmluvou o
postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá podľa § 524 a nasl. Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) zo dňa
13. 12. 2012 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a. s. so sídlom v Bratislave a žalobcom ako

postupníkom. Pohľadávka banky voči žalovaným vznikla na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX,
ktorú uzavrela banka so žalovaným v rade 1/ a 2/ dňa 24. 10. 2008. Na základe tejto zmluvy bol
žalovaným poskytnutý úver a žalovaní sa zaviazali splácať ho v splátkach určených v úverovej zmluve.
Pohľadávka postupcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 9 406,21 € a táto pozostávala
zo sumy 7 580,75 €, riadneho vyčísleného úroku v sume 1 274,96 €, úroku z omeškania v sume 508,64
€ a ďalšieho príslušenstva v celkovej výške 41,86 €, ktorú sumu a úrok z omeškania si však žalobca
v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaným bol poskytnutý úver v celkovej výške 5 311,03 €, ktorý mal byť

splácaný v splátkach po 88,10 € zročných vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatnil
splátky úveru zročné od 20. 11. 2010 do 20. 09. 2018, čo predstavuje 95 splátok v celkovej výške 8
369,50 €. Splátky, ktoré boli pôvodne splatné od 20. 02. 2013 do 20. 09. 2018 sa stali splatné ku dňu 25.02. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalovaní dlh žalobcovi nezaplatili
ani na základe výzvy, ktorú im zaslal, bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Podaním zo dňa 26. 02. 2014 žalobca žalobu vyprecizoval a uviedol, že istina vo výške 7 580,75 €
pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaní totiž čerpali peňažné
prostriedky v celkovej výške 5 311,03 €, teda v prepočte 160 000 Sk, pričom na úhradu úveru zaplatili

celkovo len 917,59 € splátkami v rôznych výškach od 24. 10. 2008 do 20. 08. 2009 tak, ako to vyplýva
z predmetného podania. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky vo výške 293,80 € sú
započítané do istiny úveru, rovnako ako zmluvný úrok v celkovej výške 2 767,50 €. Spôsob akým
bol tento úrok vyčíslený potom vyplýval z predmetného podania, kde žalobca presne demonštroval
akým spôsobom vypočítaval úroky ku dňu 30. 11. 2008 až ku dňu 31. 10. 2011. Uviedol, že istina tak
predstavuje čerpaný úver vo výške 5 311,03 € plus poplatky za správu za správu účtu a poplatky za

upomienky v sume 293,80 €, ako aj zmluvný úrok vyčíslený vo výške 2 767,50 € ku dňu 31. 10. 2011
mínus suma 791,58 €, ktorá z celkovej sumy zaplatenej žalovanými bola započítaná na túto istinu, čo
potompredstavujesumu7580,75€.Ďalejpotomžalobcauviedol,akýmspôsobombolvypočítanýriadny
úrok vo výške 1 274,96 € v období od 20. 11. 2011 do 09. 12. 2012. Uviedol však, že žalobca si v konaní
uplatňuje splátky úveru zročné od 20. 11. 2010 do 20. 09. 2018 v počte 95 splátok v celkovej výške 8

369,50 €. Splátky, ktoré boli zročné od 20. 02. 2013 do 20. 09. 2018 stali sa splatnými 25. 02. 2013,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru pripojil k predmetnému podaniu a uviedol, že bolo žalovaným zasielané dňa 06. 02. 2013. Žalovaní
mali uhradiť predmetnú pohľadávku do 21. 02. 2013. Mimoriadna splatnosť úveru potom nastala 25. 02.
2013, z dôvodu dodržania lehoty podľa § 53 ods. 9 Obč. zák.

Na takto koncipovanej žalobe žalobca zotrval.

Žalovanísakžalobevyjadrilipodaniami,ktorébolinasúddoručené28.04.2014azktorýchvyplynulo,že
žalobu zásadne nenamietajú. Poukázali však na skutočnosť, že obaja majú vážne zdravotné problémy.

Žalovaná v rade 2/ má dôchodok rovnako ako žalovaný v rade 1/, majú pomerne vysoké náklady a z
tohto dôvodu nedokážu dlh vo vzťahu k žalobcovi zaplatiť naraz.

Na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 30. 10. 2014 sa však nedostavili bez ospravedlnenia napriek
tomu, že doručenie predvolania sa považovalo za preukázané v zmysle ust. § 47 ods. 2 tretia veta O.

s. p., súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ a v zmysle ust. § 101
ods. 2 O. s. p. prihliadol na obsah spisového materiálu. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento
skutkový stav veci:

Žalovaní v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníci dňa 24. 10. 2008 uzavreli s veriteľom Slovenskou sporiteľňou

a.s. so sídlo v Bratislave zmluvu o splátkovom úvere čísla uvedeného v žalobe, na základe ktorej im bol
poskytnutý úver vo výške 160 000 Sk ako spotrebný bezúčelový úver s fixným úrokom 14,95 % ročne,
pri dojednaní spracovateľského poplatku vo výške 3 699 Sk, poplatku za správu úveru vo výške 60 Sk
mesačne, pri výške splátky istiny 2 654 Sk, splatnosti prvej splátky 20. 11. 2008 pri počte 119 splátok
s tým, že splácať mali úver mesačne vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť

úveru podľa úverovej zmluvy bola dohodnutá k 20. 09. 2018, ročná percentuálna miera nákladov 17,71
% ročne a priemerná hodnota RPMN bola určená na 16,64 % ročne. Celkové náklady spojené s úverom
predstavovali sumu 160 031,10 Sk.

Z prehľadu o splácaní úveru bolo potom zrejmé, že žalovaní úver nesplácali podľa dohody v úverovej

zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky banky, úverové
podmienky, sadzobník poplatkov banky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 13. 12. 2012 Slovenská sporiteľňa a.s. so
sídlom v Bratislave ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Túto skutočnosť

potom Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila listom zo dňa 18. 12. 2012 žalovaným. V zmysle ustanovení §
524 a nasl. Obč. zák. sa takto žalobca stal veriteľom pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy vo vzťahu
k žalovaným, namiesto pôvodného dlžníka, teda banky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní od 20.
08. 2009 úver už nesplácali bolo zrejmé, že so splátkami zročnými od 20. 09. 2009 boli v omeškaní.Žalobca ako nový veriteľ pohľadávky vo vzťahu k žalovaným listom zo 06. 02. 2013 oznámil žalovaným
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a žiadal ho zaplatiť na účet vo výzve uvedený do 21. 02. 2013.
Žalobca požadoval zaplatiť celkovo sumu 9 656,16 €, z čoho základná pohľadávka predstavovala sumu

7 580,75 €, úroky z omeškania 1 783,60 €, ostatné príslušenstvo 41,86 €, zákonné úroky 99,95 € a
náklady žalobcu sumu 150 €.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaní boli v určenej lehote dlh zaplatili.

Žalobca síce neprodukoval dôkaz kedy list, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, bol doručený
žalovaným avšak vzhľadom na ust. článku 10 bod 3 Všeobecných obchodných podmienok banky pri
doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní.
Z toho vyplýva, že zásielka sa považovala za doručenú 09. 02. 2013 vzhľadom na skutočnosť, že bola
odoslaná podľa podacieho hárku žalobcu 06. 02. 2013, po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods.
9 Obč. zák. mimoriadna splatnosť úveru nastala 25. 02. 2013. V dôsledku tejto skutočnosti, vzhľadom

na ust. § 565 Obč. zák., z ktorého vychádzala aj úverová zmluva a vzhľadom na ust. § 53 ods. 9 vtedy
platného Obč. zák. vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa stali zročné splátky, ktoré by inak boli
zročné v období od 20. 02. 2013 do 20. 09. 2018.

Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Právo zosplatniť úver inak vyplývalo z čl. 7 bod 6.1 písm. a/Všeobecných obchodných podmienok banky,

ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Ako žalobca uviedol požadoval zaplatiť splátky zročné
od 20. 11. 2010 do 20. 09. 2018, čo bolo celkovo 95 splátok po 88,10 € (2 654 Sk) a táto suma
predstavovala 8 369,50 €. Vzhľadom na podanie žaloby dňa 04. 11. 2013 tento nárok žalobcu nebol
premlčaný a vzhľadom na zistené skutočnosti nebol dôvod ho proti žalovaným žalobcovi nepriznať.

Nárok žalobcu na predmetné splátky, v ktorých je zahrnutá splátka istiny, zmluvne dohodnutého úroku
a poplatku za správu úveru, nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktorý predstavuje
základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

Je zrejmé, že žalovaní boli so splátkami, ktoré boli zročné v období od 20. 11. 2010 do 20. 02. 2013 v
omeškaní a preto žalobca správne uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z týchto splátok v zmysle ust.
§ 369 ods. 1 Obch. zák., pričom vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých splátok, ktoré boli zročné k
20. 11. 2010 a ďalej až do 20. 02. 2013 vyčíslený k 25. 02. 2013 tak, ako bolo uvedené v žalobe, potom
predstavuje celkovú sumu 246,87 € pri sadzbe 8,75 % ročne z každej splátky.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v čase omeškania s úhradou jednotlivých splátok, z ktorých bol
požadovaný úrok z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak

záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Predpismi občianskeho práva je ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa, ktorého výška úroku z omeškania je o
osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ žalobca požadoval úroky z omeškania v
sadze 8,75 % ročne, požadoval ich v súlade s limitom, ktorý bol takto stanovený.

Súd predo žalobcovi priznal čo žiadal, teda sumu 8 369,50 €, čo predstavuje 95 neuhradených splátok
úveru, rovnako sumu 246,87 €, čo predstavuje vyčíslený úrok z omeškania za splátky, ktoré boli zročné

v období od 20. 11. 2010 do 20. 02. 2013, vyčíslený k dňu 25. 02. 2013 a ďalej 8,75 % úrok z omeškania
ročne z celej sumy dlžných splátok, teda sumy 8 369,50 € od 26. 02. 2013 do zaplatenia, čím žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.Žalobcabolvkonaníplneúspešnýapreto
má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu predstavujú zaplatený súdny

poplatok zo žalobného návrhu v sume 502 € a ďalej trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené
a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Za účelne vykonané úkony právnych služieb súd považoval prevzatie a prípravu
zastúpenia a spísanie žaloby v roku 2013 teda 2 úkony právnych služieb po 253,93 €, k čomu patrí aj
režijný paušál 7,81 € za každý z týchto úkonov, ďalej vyjadrenie k podaniu žalovaných zo dňa 15. 08.

2014 a účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 30. 10. 2014. Za úkony v roku 2014 patrí
odmena 253,93 € a režijný paušál 8,04 €. Súd neuznal za účelne vykonaný úkon odpovede na výzvu
súdu z 26. 02. 2014, keďže týmto úkonom, resp. podaním právny zástupca žalobcu bližšie špecifikoval
žalobný návrh tak, aby zrozumiteľne vysvetlil uplatňovaný nárok, čo však podľa presvedčenia súdu
mal urobiť v pôvodne podanej žalobe a nie až na základe výzvy súdu. Trovy právneho zastúpenia,

ktoré žalobcovi vznikli vykonaním týchto štyroch úkonov právnych služieb, ku ktorým patrí aj 20 % DPH
predstavujú potom spolu sumu 1 256,91 €. Trovy právneho zastúpenia sú žalovaní povinní v zmysle ust.
§ 149 ods. 1 O. s. p. nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu - advokátskej kancelárie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.