Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/283/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411205920
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4411205920.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľky: X... K. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. I., R. C. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Martinom Kanásom, advokátom,
Školská 3, Nitra, proti odporcovi: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., K. I. č. XX, zastúpený: JUDr.
Karolom Pešlom, advokátom, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o určenie, že vecné bremeno nevzniklo,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. decembra 2013 č.
k. 5C/82/2011-139 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 232,40 eura k

rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka
domáhala určenia, že vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania bytu č. 1 v prospech
S. C. a E. C., rodenej K., zapísané na LV č. XXX katastrálneho územia K. I. v prospech odporcu
ako oprávneného z vecného bremena nevzniklo. Navrhovateľku zaviazal v zmysle § 142 ods. 1 OSP
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 420,39 eura za právne zastúpenie advokátom v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 80 OSP, § 34, § 35 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že kúpnou zmluvou z 11.04.2011 odporca a jeho

t. č. nebohá manželka odpredali synovi T. C. a navrhovateľke, jeho manželke, v obci Q., katastrálne
územie K. I. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, parcelu č. 131/9 zastavané plochy o výmere 800
m2 so súpisným číslom XX, v celosti. V kúpnej zmluve bolo zriadené v prospech predávajúcich,
teda odporcu a jeho nebohej manželky, vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a
užívania nehnuteľnosti. Následne navrhovateľka a jej t.č. nebohý manžel uzatvorili dňa 16. 03. 2005 s
odporcom a jeho t.č. nebohou manželkou zmluvu o zrušení vecného bremena k nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX, parcele č. 131/9, zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2 v celosti k dátumu

účinnosti zmluvy. Zmluvu o zrušení vecného bremena spísala advokátka JUDr. Blanárová, ktorá bola
účastníkmi zmluvy splnomocnená na všetky právne úkony so zmluvou spojenými a na podanie návrhu
na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Z návrhu na povolenie vkladu o zrušení vecného
bremena a zápisu vlastníckeho práva záznamom vyplýva, že vecné bremeno zriadené pôvodne k domu
č. XX zostáva zachované k bytu č. X nachádzajúcemu sa na prízemí rodinného domu č. XX,. na
parc. č. 131/68 v celosti. Táto skutočnosť vyplýva z článku IV. zmluvy, pričom zmluvné strany JUDr.
Blanárovú splnomocnili k všetkým právnym úkonom s touto zmluvou spojenými, na podanie návrhu

na zrušenie vecného bremena a návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom ohľadom nadstavby
a tým spojeného rozdelenia rodinného domu na dve bytové jednotky a zápis vecného bremena kbytu číslo X. Uvedený úkon je platný a súd uzavrel, že tvrdenie navrhovateľky ohľadne neplatnosti
zmluvy nebolo preukázané, pretože zo samotnej zmluvy o zrušení vecného bremena zo 16.03.2005,
bodu IV., jednoznačne vyplýva, že JUDr. Blanárová bola splnomocnená aj na podanie návrhu na zápis

vlastníckeho práva ohľadom postavenia nadstavby a s tým spojeného rozdelenia rodinného domu na
dve bytové jednotky a zápis vecného bremena číslo X k bytu. JUDr. Blanárová zmluvu účastníkom
prečítala, vysvetlila, oni ju vlastnoručne podpísali, z čoho je zrejmé, že zmluvu uzatvorili slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne a bola v súlade s vôľou ich prejavu a obsahu. Vecné bremeno zriadené
zmluvou z 11.04.2011 bolo zrušené len k parcele 131/9 zastavaníé plochy a nádvoria a zostalo v celosti

ďalej zachované k domu číslo XX, bytu číslo X. na prízemí rodinného domu. Zrušenie vecného bremena
a jeho opätovné zriadenie k pôvodnej nehnuteľnosti bolo potrebné z dôvodu postavenia nadstavby a s
tým súvisiaceho rozdelenia rodinného domu na dve bytové jednotky.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedla, že v kúpnej zmluve z 11.04.2001 bolo dohodnuté zriadenie vecného bremena v

prospech oprávnených, ale zmluvou zo 16.03.2005 bolo vecné bremeno dohodou účastníkov zrušené v
celosti. V článku III. zmluvy je uvedené, že oprávnené a povinné osoby z vecného bremena sa dohodli na
zrušení vecného bremena, t.j. práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti k dátumu účinnosti
zmluvy. Iné v dohode o zrušení vecného bremena uvedené nebolo. Následne JUDr. Blanárová podala
návrh na povolenie vkladu uvedenej dohody do katastra nehnuteľností, v ktorom z nepochopiteľného

dôvodu navrhla rozdeliť rodinný dom na dve bytové jednotky, pričom k jednej navrhla zriadiť vecné
bremenovprospechoprávnenýchspôsobom,akojeuvedenénastrane4návrhu.Dohodenezodpovedal
ani text, že vecné bremeno zriadené k pôvodnému domu súpisné číslo XX zostáva zachované k
bytu číslo XX na prízemí rodinného domu. JUDr. Blanárová konala v rozpore s dohodou o zrušení
vecného bremena, pretože neuzatvorili žiadnu dohodu, ktorú uvádza v návrhu, takáto dohoda nebola

ani podpísaná a preto celý úkon zápisu vecného bremena k bytu č. X je neplatný.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zotrval na svojom stanovisku, že vecné
bremeno bolo zriadené zmluvou zo 16.03.2005. V článku IV. zmluvy je jednoznačne uvedené, že
JUDr. Blanárová bola splnomocnená k všetkým právnym úkonom so zmluvou spojeným, vrátane zápisu

vecného bremena k bytu číslo 1, v opačnom prípade bez splnomocnenia by kataster nehnuteľností
nepovolil zápis vecného bremena do registra.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacíprejednalvecpodľa§214ods.1OSP naodvolacompojednávaní a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. S ohľadom na možnosť odlišného právneho
posúdenia veci odvolací súd vyzval účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, v zmysle § 213

ods. 2 OSP na vyjadrenie k aktívnej legitimácii účastníkov konania.

Navrhovateľka na výzvu odvolacieho súdu navrhla pripustiť do konania vstup ďalšieho účastníka
na strane navrhovateľa R. C., rodenú C. narodenú XX.XX.XXXX, ktorá je zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľnosti v rozsahu 1.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť

a konanie zastaviť s ohľadom na to, že z listu vlastníctva číslo XXX pre K. I. vyplýva, že podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti je v rozsahu 1 aj R. C. narodená XX.XX.XXXX, ktorá nie je účastníčkou
konania a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľky podaný na súde prvého stupňa 29.03.2011, ktorým sa
domáhala určenia, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu číslo

X zriadené v prospech odporcu a t.č. nebohej E. C., rodenej K., zapísané na LV číslo XXX, v kat.
území K. I. v prospech odporcu ako oprávneného vecného bremena nevzniklo. Návrh odôvodnila tým,
že dňa 11.04.2001 uzatvorili s t. č. nebohým manželom a odporcom a jeho nebohou manželkou E. C.
kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli nehnuteľnosť v katastrálnom území K. I., zapísanú na LV číslo XXX,
parcelu číslo 131/9 zastavané plochy o výmere 800 m2 spolu s domom súpisné číslo 95. Dňa 16.03.2005dohodou zrušili vecné bremeno zriadené zmluvou z roku 2011. Zmluvu o zrušení vecného bremena
spisovala advokátka JUDr. Blanárová, ktorá bola splnomocnená iba k podaniu návrhu na zrušenie
vecného bremena, ale ako po smrti svojho manžela zistila, na nehnuteľnosti viazne ťarcha - vecné

bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu číslo X v prospech odporcu. K tomuto
zápisu nikdy nedala súhlas a nezodpovedá zmluvnému dojednaniu s advokátkou, preto žiadala určiť,
že vecné bremeno odporcovi nevzniklo. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 13.09.2012 rozsudok
č. k. 5C/82/2011-101 tak, že návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 80 písm. c OSP, keď dospel k záveru, že navrhovateľka nemá naliehavý právny

záujem na požadovanom určení.

Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní navrhovateľky uznesením č.k. 8Co/6/2013-121 zo dňa
17.04.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre absenciu dôvodov odôvodnenia rozhodnutia, absenciu skutkových
a právnych záverov a odôvodnenie existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na
požadovanom určení, s ktorým názorom sa navyše odvolací súd nestotožnil. Poukázal na skutkové

zistenia vyplývajúce zo spisu a zmluvu zo 16.03.2005, z ktorej sa javí, že vecné bremeno zriadené
zmluvou z roku 2011 bol zrušené len k parcele 131/9 zastavané plochy a nádvoria a podľa zmluvy
uzatvorenej v roku 2005 zostalo zachované právo vecného bremena k bytu číslo 1, čomu zodpovedá
obsah zápisu na LV a návrh na vklad zrušenia vecného bremena a vlastníckeho práva zo 16.03.2005.
Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania

odvolacím súdom tak, že návrh zamietol a navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania.

Podľa § § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 151ods. 1 Obč. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech

niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Návrh na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, treba považovať za určovací návrh
podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti takéhoto návrhu je aj
skutočnosť, že účastníci sú vecne legitimovaní. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav

vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník
na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne
legitimovaný). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú

ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu
bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal.

Vkonaníourčenie,čituprávnyvzťahaleboprávo,ječinieje,mávecnúlegitimáciuten,ktojeúčastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny
vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo
je či nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiežurčenie právneho vzťahu alebo práva, ktorých sa navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil,
ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže
ovplyvniť jeho právne postavenie.

Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom
spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva
spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho podielu miere, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

V preskúmavanej veci predmetom konania bolo určenie, že vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania bytu číslo 1, zapísané na LV číslo XXX, v katastrálnom území K.
I., nevzniklo. Z listu vlastníctva číslo XXX. pre Okres Nové Zámky, obec Q., katastrálne územie K.
I. vyplýva, že parcela číslo 131/9 o výmere 682 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo
131/68 o výmere 118 m2 zastavané plochy a nádvoria s domom súpisné číslo XX je v podielovom

spoluvlastníctve navrhovateľky v podiele 3 a R. C., rodenej C., narodenej XX.XX.XXXX, v rozsahu
1. Keďže nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania o určenie, že vecné bremeno nevzniklo je v
podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej maloletej dcéry, žaloba, v ktorej je ako účastníčka
konania označená len jedna z podielových spoluvlastníkov postráda dostatok vecnej legitimácie, pretože
účastníkom konania mali byť všetci podieloví spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti. Pre vecno-právnu

povahu vecného bremena je charakteristické, že právo prípadne povinnosť sa viaže na vlastníctvo
určitých nehnuteľností, ak je teda vecné bremeno a jemu zodpovedajúce právo spojené s vlastníctvom
určitých nehnuteľností v spoluvlastníctve viacerých osôb a povinnosť k vecného bremenu sa viaže k
všetkým spoluvlastníkom, musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti
Za situácie, že ďalší spoluvlastník nie je účastníkom konania, pričom rozhodnutie sa dotýka všetkých

spoluvlastníkov, pretože výsledok konania môže mať vplyv na ich právne pomery, bolo potrebné žalobu
zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie ( či už aktívnej alebo pasívnej, podľa toho, či by podielová
spoluvlastníčka bola účastníčkou konania na strane navrhovateľky alebo odporcu). Otázka vecnej
legitimácie vyplýva z hmotného práva a súd nemá poučovaciu povinnosť a nemôže ani ex offo odstrániť
tento nedostatok žalobného návrhu. Navrhovateľka v odvolacom konaní navrhla pribrať do konania na

jej strane za účastníčku konania aj maloletú R. C., podielovú spoluvlastníčku nehnuteľnosti, ale odvolací
súd v súlade s ustanovením § 216 ods. 1 OSP návrh na pripustenie do konania ďalšieho účastníka
nepripustil, keďže v odvolacom konaní je takýto návrh neprípustný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP, úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré priznal
advokátovi v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, za dva úkony
právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní vo výške podľa § 11 ods. 1
vo výške 61,87 eura za úkon, za vyjadrenie na výzvu odvolacieho súdu podľa § 14 ods. 3, 8 v rozsahu

1 v sume 30,94 eura, 3 x režijný paušál po 8,04 eura, náhradu za stratu času za cestu z Nových Zámkov
na pojednávanie v Nitre za 4 polhodiny podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky po 13,40 eura, spolu
232,40 eura.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné