Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209154
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612209154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 42, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 11.6.2014 pod č. k. 4C/677/2012-42,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 4C/677/2012-42 žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu
trov konania a žalobca nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5.599,81 eur titulom majetkovej škody a sumy 1.119,96 eur
titulom nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní viedol
exekúcii voči povinnému dlžníkovi - E. J. (sp. zn. 1Er/107/2011). Exekučný súd napriek povinnosti
v zákonnej lehote 15 dní vydať poverenie súdnemu exekútorovi (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z.z.), v zákonnej lehote nerozhodol. Aj keď ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, čo žalobca
považuje za nesprávny úradný postup, keďže vo veci nebolo rozhodnuté v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov. Postup v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku znamená u žalobcu
majetkovú škodu 5.599,81 eur, čo predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom konaní. Nesprávny úradný
postup bol dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v
konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. Nesprávnym úradným postupom došlo

k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky. Na druhej strane náhrada nemajetkovej ujmy je vnímaná ako spravodlivá satisfakcia
za konkrétne porušenie nárokov žalobcu a jeho základných práv. Nemajetková ujma je odškodnenie za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, strata legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
strata dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizika ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky cestou exekúcie. Preto požaduje čiastku 1.119,96 eur ako 20 % z uplatnenej istiny s

príslušenstvom.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci exekučné
konanie, vznik škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. Nie je ani jasný titul nároku na náhradu škody. Nie je jasné,

či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo nerozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote. Všeobecné súdy sú naviac neoprávnené posudzovať prieťahy v súdnom
konaní, pretože právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Prvá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola doručená žalovanej 23.4.2012,
ale už 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, t.j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na

podanie vyjadrenia k nároku na predbežné prerokovanie návrhu. Preto žaloba je predčasná. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.

Samotná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi je výraznou prekážkou toho, aby súdy
mohli objektívne posudzovať zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom sa pripustila možnosť

posúdenia zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdu by mohlo
viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok
spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.
v znení účinnom od 1.6.2011 jednoznačne nestanovuje 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia pri
rozhodnutiach rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Takisto 15-dňová lehota sa nevzťahuje na

vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Táto lehota sa týka len
prípadov, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 16/02 vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní.

Pri nemajetkovej ujme žalovaná poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických

osôb alebo fyzických osôb je odlišný. Pocit členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie,
úzkosti,neistotyanedôvery“sú irelevantnévpredmetnomkonaní,keďženáhradaškodyanemajetkovej
ujmy sa uplatňuje spoločnosťou ako právnickou osobou. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo
výške 20 % z istiny s príslušenstvom nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou
úvahou.

Slovenská republika bola cestou listu Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť,
upozornená o množstve sťažnosti od slovenských spotrebiteľov na praktiky žalobcu, ktoré sú
verejnosťou vnímané veľmi negatívne. Sú konštatované porušovania práv spotrebiteľov a práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,

zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Žalobca nepreukázal, aby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy. Neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné

pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.

Súd posudzoval nárok žalobcu s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.,
kde súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu jeprípustné odvolanie. Žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý je definovaný v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Podľa odseku 2, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Právo na
náhradu škody sa ale premlčí v 3-ročnej lehote (§ 19 ods. 1 zákona). Súd konštatuje, že Exekučným
poriadkom stanovená 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi (§
44 ods. 2), je mimoriadne krátka lehota, aby mohol exekučný súd náležite preskúmavať predložený
rozhodcovský rozsudok aj po vstupe Slovenska do Európskej únie je potrebné poskytovať spotrebiteľom
zvýšenú ochranu podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., a tak exekučný súd je

oprávnený v akomkoľvek štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Po zistení takéhoto nedostatku je oprávnený exekučné konanie zastaviť s
poukazom na § 45 ods. 1 až 3 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z..

V exekučnom konaní sp. zn. 1Er/107/2011 Okresný súd Bardejov proti povinnej E. J. uznesením z

20.6.2011 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2011. Exekučné
súdy sú z úradnej moci oprávnené skúmať rozhodcovskú zmluvu, či bola uzavretá platne. Ak zistí že
nie je dostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnú rozhodcovskú zmluvu, potom rozhoduje
aj o následkoch nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Keď § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
dáva exekučným súdom právomoc preskúmavať exekučný titul, či nie je v rozpore so zákonom,

najmä v prípadoch rozhodcovských rozsudkov, tak aj v tomto prípade bola žiadosť súdneho exekútora
zamietnutá. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Pri svojej úvahe exekučný súd
nebol viazaný tým, ako vo veci rozhodol rozhodcovský súd.

Prekážku rozsúdenej veci v exekučnom konaní netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení nesprávneho postupu

exekučného súdu a že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo
neprípustným preskúmavaním exekučným titulu vrátane porušenia jeho práv na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov vydaním rozhodnutia o zmietnutí žiadosti o udelenia poverenia, po zákonnom
určenej lehote. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen tvrdiť, ale aj preukázať

vznik nemajetkovej ujmy. Zamietnutie žiadosti súdnemu exekútorovi nemohlo negatívne zasiahnuť
žalobcu, ani vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcovi ako oprávnenému už skôr bola
spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovských rozsudkov z úverových
zmlúv so spotrebiteľom. Nevymožiteľnosť pohľadávky nebola dôsledkom nesprávneho úradného

postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, ale nečinnosťou žalobcu, ktorý v pozícií
veriteľa vymáhal plnenie z rozhodcovského rozsudku, kde rozhodoval rozhodcovský súd bez platnej
rozhodcovskej zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nárok žalobcu zamietol. O trovách konania účastníkov bolo
rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný

si náhradu trov konania nežiadal, preto úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd v merite veci rozhodol na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. V právnom štáte nie je
možné, aby súdy interpretovali hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho

poriadku až po vzniku právnej skutočnosti až po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostnéhoprávneho vzťahu. Súd svojím rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp právnej retroaktivity, čo
je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.
Zákonodarca síce vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.

Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite,
ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti,
rozsahom nevybavenej súdnej agendy a podobne.

Žalobca predložil dôkazy o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ na základe Znaleckého posudku
č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal
dokazovanie dostatočným oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Žalobca podal návrh
na prerušenie konania v dôsledku ústavných sťažností. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada zrušiť
rozsudok Okresného súdu Svidník a vec mu vrátiť na spätné prejednanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný poriadok
dáva súdom z úradnej moci povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelene poverenia a limituje 15-dňovú
lehotu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na

vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku v
spotrebiteľských zmluvách, kde exekučný súd skonštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a takáto neprijateľná
zmluvná podmienka je potom podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. neplatnou. Preto súd

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi, ale táto 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípady, keď súd nevyhovie návrhu na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by
mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu

exekútorovi. Z Exekučného poriadku nevyplýva táto povinnosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti na udelenie poverenia v konkrétnej lehote. Preto nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu
na vydanie rozhodnutia - urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď takýto

nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak Exekučný poriadok nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia o
neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie
neexistujúcej zákonnej lehoty, keď nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom. Rozhodnutie
okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody predstavujúcu istinu a príslušenstvo, ktoré viac

nemôže byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Žalobca je príčinu toho, že v
exekučnomkonanísanemôžedomôcťsvojhonároku,pretožeuzavrelneplatnúrozhodcovskúzmluvusožalovaným ako povinným. Exekučný súd zistil neplatné rozhodcovské doložky a konštatoval nedostatok
právomoci rozhodcu rozhodovať o nároku žalobcu ako oprávneného. Takáto chyba oprávneného
nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju zákonnú povinnosť a preskúmal súlad titulu

so zákonom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, keď návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.

Pokiaľ ide o majetkovú ujmu v rozsahu 5.599,81 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, tak
pochybením žalobcu v exekučnom konaní pri vymáhaní nároku z rozhodnutia rozhodcu bez platnej

rozhodcovskej zmluvy nemôže byť základom nároku na náhradu škody, ani na nemajetkovú ujmu
podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514. Keď nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie nároku žalobcu bez
zbytočného prieťahu, nevznikol ani nárok na nemajetkovú ujmu.

Nevydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v 15-dňovej
lehote nemôže byť takou prekážkou, pre ktorú by nemohol oprávnený žiadať svoju pohľadávku zo
zmenky alebo zmluvy o úvere iným spôsobom ako výkonom rozhodnutia. Z tohto dôvodu nevzniká

žalobcovi nárok na uplatnenie návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu žalobcu, že súd nevychádzal zo Znaleckého posudku č. 1/2014, tak
tento znalecký posudok je bez významu vzhľadom na právne hodnotenie, že Exekučným poriadkom
nie je stanovená 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi.

Ak žalobca poukazuje na stratu dôvery v právach a spravodlivosti a z toho vymáha nemajetkovú ujmu
v rozsahu 20 % z uplatňovanej istiny, a to je 1.119,96 eur, tak ani tu žalobca neosvedčil nárok na
nemajetkovú ujmu, keď právo žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní bolo pochybné z dôvodov
neexistujúceho právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom s
platnou rozhodcovskou zmluvou. Žalobca sám zavinil neúspech v exekučnom konaní.

Čo sa týka námietky neprerušenia konania, pretože bola podaná ústavná sťažnosť, táto námietka sa
objavila len v odvolacom konaní, pričom žiaden návrh na prerušenie konania vo veci samej podaný
nebol. Preto sa ani okresný súd takýmto návrhom na prerušenie konania nemohol zaoberať. Žalobca
žiadal vydať len medzitýmny rozsudok o zodpovednosti štátu za škodu, ktorá vznikla spoločnosti
POHOTOVOSŤ.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku o náhrade trov
konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Úspešný žalovaný
si náhradu trov konania nežiadal, preto úspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov
prvostupňového konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu
trov odvolacieho konania nežiadala, preto úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.