Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/647/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204545
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813204545.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. M. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpená Centrum právnej pomoci, Bratislava, Námestie Slobody 12 -
Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, proti odporcovi: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, zastúpený
JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom G., Z. XXX/XX, o určenie manželského výživného,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 8C/105/2013-219 zo dňa
14.04.2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala
určenia manželského výživného sumou 100,- Eur mesačne od podania návrhu (21.06.2013).
Konštatoval, že nebola preukázaná disproporcia v životnej úrovni navrhovateľky a odporcu, aj keď reálne
má odporca vyšší príjem. Má však aj zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením bývania, dochádzky
do práce, platením spoločného úveru. Navrhovateľka na druhej strane nevyužíva možnosti plynúce z
vlastníctva 2-izbového bytu v centre mesta Žilina. Taktiež odpredala rodinný dom, ktorý v súčasnej dobe
obýva aj s prislúchajúcimi pozemkami za symbolickú cenu 100,- Eur. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní náhradu trov nepriznal,
pretože si ich neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu, podala odvolanie
navrhovateľka. Prvostupňovému súdu vyčítala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktorý je tak
nepreskúmateľný a zároveň uviedla, že na základe vykonaných dôkazov dospel prvostupňový súd k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazovala tak na ust. § 205 ods. 2, písm. a/ a d/ O.s.p. Podľa
jej názoru a vyplýva to aj z listinných dôkazov, životná úroveň odporcu je podstatne vyššia ako životná
úroveň navrhovateľky, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke a osobne sa stará o 2 maloleté
deti. Navrhovateľka nie je z objektívnych dôvodov schopná zvýšiť si svoju životnú úroveň vlastnou
prácou, keďže maloleté deti pochádzajúce z manželstva sú v útlom veku a priamo odkázané na osobnú
starostlivosť matky. Jediný príjem navrhovateľky pozostáva z výplaty rodičovského príspevku, prídavkov
na 2 deti a výživného. Po uhradení výdavkov zostane navrhovateľke a dvom maloletým deťom na
mesiac k dispozícii suma 54,80 Eur. Odporca je zamestnaný, pričom jeho príjem je približne trojnásobne
vyšší ako príjem navrhovateľky. Preukázateľne uhrádza splátky úveru, ktorý bol účastníkom poskytnutý
za trvania ich manželstva vo výške 213,48 Eur mesačne, tiež platí výživné na deti vo výške 90,-Eur mesačne, avšak dostáva príspevok vo forme daňového bonusu vo výške 21,41 Eur mesačne
na každé dieťa. Ostatné ním deklarované výdavky považuje odvolateľka za nereálne a neúmerne
navýšené. Jedná sa o prispievanie rodičom odporcu na bývanie, taktiež náklady na zakupovanie
pohonných hmôt. Pokiaľ prvostupňový súd poukazoval na vlastníctvo bytu, v tomto do konca októbra
2013 bývala jej chorá teta, preto navrhovateľka nemohla predajom, resp. prenájmom tejto nehnuteľnosti
získať akýkoľvek príjem. Prvostupňový súd mohol aspoň od podania návrhu do 31.10.2013 priznať
navrhovateľke manželské výživné. Navrhovateľka však naďalej trvá na tom, že byt nie je užívania
schopný, keďže sú v ňom staré elektrické rozvody, vodovodné rozvody a plesne, a pre tento stav
byt opustila aj rodinná príbuzná, pre ktorej zdravie bol nevyhovujúci. Čo sa týka rodinného domu,
ktorý odpredala rodičom za sumu 100,- Eur v obci A., jednalo sa o spätný prevod, keďže i jej bol
dom odpredaný za symbolickú sumu. Prvostupňový súd tiež neobjektívne a nedostatočne vyhodnotil
nadobudnutie a následný prevod obchodných podielov odporcu v obchodných spoločnostiach. Pokiaľ
bol prevod vykonaný bezodplatne, odporca sa tak svojím konaním pripravil o plnenie zodpovedajúce
skutočnej hodnote obchodných podielov. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca. Dôvody, ktoré boli vyslovené v
odvolaní navrhovateľky, považuje za neopodstatnené. Napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený,
a tým aj preskúmateľný. Prvostupňový súd vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie,
náležite zistil skutkový stav a správne rozhodol, keď návrh zamietol. Prvostupňový súd správne zistil,
že neexistuje disproporcia v životnej úrovni manželov. Napriek tomu, že odporca má vyšší príjem u
zamestnávateľa, má oproti navrhovateľke zvýšené výdavky, a to aj pričinením samotnej navrhovateľky,
keďže bol nútený odísť zo Stránskeho, keď navrhovateľka previedla rodinný dom na svojich rodičov,
ktorý ho odhlásili z pobytu a fakticky z domu vyhodili. Aj z tohto dôvodu je nútený dochádzať denne do
práce, pričom podnikový autobus nie je vždy možné využiť, nakoľko odporca pracuje aj v sobotu a v
nedeľu, kedy autobus nie je k dispozícii, prípadne po práci dochádza na stretnutie s maloletými deťmi, a
vtedy nutne musí použiť auto. Navrhovateľka si nezvýšila svoj príjem napr. prenájmom 2-izbového bytu,
ktorý sa nachádza v centre mesta Žilina a je neobývaný. Byty v tejto lokalite sa prenajímajú v priemere
za 300,- Eur mesačne a viac. Navrhovateľka neurobila žiadne kroky, ani sa len nepokúsila byt prenajať,
pričom podľa odporcu je byt plne užívania schopný a funkčný. Tiež navrhovateľka bez primeranej
protihodnoty previedla nehnuteľnosti, rodinný dom v Stránskom a priľahlé pozemky na svojich rodičov,
čím sa dobrovoľne vzdala možnosti zabezpečiť si príjem z vyplatenej kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala
trhovej hodnote prevedených nehnuteľností. K namietaným prevodom obchodných podielov odporca
uviedol, že tieto získal bezodplatne, a tak ich aj previedol. Okrem toho prevody sa uskutočnili pre
uzavretím manželstva s navrhovateľkou a ani sa netýkajú rozhodného obdobia, ktoré je súd v rámci
tohto konania povinný skúmať. Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu odporca považuje za správne,
žiadal ho potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z preskúmavaného rozsudku, vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom a spisového materiálu
mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka sa domáhala priznania manželského výživného z
dôvodu, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, a tento dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní.
Medzi účastníkmi prebieha rozvod manželstva, pričom navrhovateľka sa stará o 2 maloleté deti. Jej
príjmom je rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne, taktiež rodinné prídavky na 2 deti vo
výške 46,20 Eur a odporca jej posiela na výživu detí sumu 90,- Eur. Žije v rodinnom dome v Stránskom,
kde v minulosti žil aj odporca. Navrhovateľka je vlastníčkou 2-izbového bytu v centre mesta Žilina,
ktorý podľa jej vyjadrenia je neobývaný a v minulosti tam bývala jej príbuzná. Tiež bola vlastníčkou
rodinného domu, v ktorom teraz aj s deťmi býva, tento však odpredala rodičom za sumu 100,- Eur spolu
s pozemkami. Odporca pracuje v KIA Motors Slovakia v Žiline, priemerný čistý príjem dosahuje okolo
850,- Eur mesačne. Po zrušení trvalého pobytu a výmene zámkov bol nútený sa z rodinného domu, kde
predtým žil s navrhovateľkou a deťmi, odsťahovať. Býva u rodičov vo Vavrečke, do práce dochádza,
na čo prevažne používa auto. Okrem svojich nákladov na bývanie, stravovanie, spláca úver, ktorý bol
čerpaný za trvania manželstva. Na maloleté deti prispieva sumou 90,- Eur mesačne. Prvostupňový súdnezistil, že by disponoval vyššími peňažnými prostriedkami, ktoré by mal uložené na účtoch, ako to
tvrdila navrhovateľka, pričom tieto finančné prostriedky mal získať z prevodu obchodných podielov.
Vychádzajúcztaktozistenýchskutočnostípostupovalprvostupňovýsúdsprávne,keďskúmal,čisúdané
zákonné predpoklady pre priznanie manželského výživného. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh zamietol. Prvostupňový súd správne ustálil, že
v zmysle § 71 Zákona o rodine nie sú dôvody pre priznanie manželského výživného navrhovateľke,
nakoľko životná úroveň oboch manželov je približne rovnaká. Súd správne prihliadal v zmysle § 75
Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery účastníkov, pričom správne poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníčkou 2-izbového bytu, ktorý nijakým spôsobom nevyužíva,
či už na bývanie, a tým by došlo k zníženiu nákladov oproti výdavkom v rodinnom dome, prípadne z
prenájmu takéhoto bytu by mohla získať finančné prostriedky. Súd tiež správne prihliadal na skutočnosť,
že navrhovateľka odpredala rodičom rodinný dom s prislúchajúcimi pozemkami za symbolickú sumu
100,- Eur, čo nezodpovedá skutočnej hodnote týchto nehnuteľností.
Pokiaľ navrhovateľka prvostupňovému súdu vyčítala nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, s takýmto
záverom sa odvolací súd nestotožnil. Z rozhodnutia súdu jasne vyplýva o čom prvostupňový súd
rozhodoval, akým spôsobom a s akými závermi boli vykonané jednotlivé dôkazy, ktoré skutočnosti
považoval súd za preukázané a z čoho vychádzal pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci. Z
hľadiska týchto kritérií rozsudok prvostupňového súdu spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ust. § 157 ods.
2 O.s.p. Keďže navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový
súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový a právny stav odlišný od záverov
prvostupňového súdu, odvolací súd rozsudok aj s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka
nebola úspešná v odvolacom konaní a odporca si trovy neuplatnil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.