Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203315
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914203315.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľky: P. D.,

H.. D., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X. XXX proti odporcovi: T. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Ď. XX, E.
Q. O. o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej H. D., A.. XX.XX.XXXX, W. H. X. XXX,
zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote ako kolíznym opatrovníkom,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že odporca je otcom mal. H. D., A.. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky - navrhovateľky.

Maloletá H. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne (v súčasnosti vo výške 27,13 Eur mesačne) od 01.03.2014,

vždy najneskôr do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky s tým, že zaostalé výživné
za obdobie od 01.03.2014 do 31.08.2014 vo výške 162,78 Eur je odporca povinný uhradiť k rukám
navrhovateľky v splátkach vo výške po 15,- Eur mesačne popri bežnom výživnom v lehotách splatnosti
bežného výživného.

Návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu na maloletú Rebeku za
obdobie od 10.07.2011 do 28.02.2014 s a z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že priezvisko maloletej H. U. "..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 66,- Eur do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 25.02.2014, podaným na tunajší súd dňa 14.03.2014,
domáhala určenia, že odporca je otcom jej dcéry - P. H. D..Ďalej žiadala, aby jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, a aby bola odporcovi určená
vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
mesačne počnúc odo dňa narodenia maloletej H., t.j. od 10.07.2011.

Súčasne navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že priezvisko maloletej H. je "..

Navrhovateľkavosvojomnávrhupoukázalanato,žežilavspoločnejdomácnostisodporcomodaugusta
2010 až do januára 2011, pričom tak bolo v rodinnom dome jej rodičov v Rimavskej Seči. Intímne sa
stýkala len s odporcom.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril, pričom zásielka obsahujúca návrh mu bola doručená
dňa 08.09.2014. Odporca taktiež nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávaní, ktoré súd vytýčil

na termín 22.09.2014.

Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2014 navrhovateľka pred súdom potvrdila, že skutočným
biologickým otcom mal. H. D. je odporca. Poukázala na to, že s odporcom sa zoznámila na
psychiatrickom oddelení Nemocnice v Rimavskej Sobote v lete 2013. Keď ich prepustili domov, tak sa
odporca hneď z nemocnice nasťahoval ku nej domov do Rimavskej Seči, kde žila navrhovateľka so

svojimi rodičmi P. D. Y. Q. D. Y. W. Q. D., ml. Stalo sa tak v auguste 2010, pričom odporca sa prihlásil ku
ním aj na prechodný pobyt. Nakoľko išlo iba o malý rodinný dom, ktorý pozostával z kuchyne a jedinej
izby, tak rodičia a brat navrhovateľky spávali v tejto izbe a navrhovateľka s odporcom spávala v kuchyni
na jednej posteli. Navrhovateľka mala s odporcom vzťah až do 05.01.2011, kedy odporca dobrovoľne
opustil spoločnú domácnosť, v ktorej dovtedy žili spolu. Odporcovi sa nepáčilo, že sa navrhovateľka

nechce odsťahovať k nemu domov na adresu: Q., D. X. Okrem toho sa aj veľa hádali, pričom odporca bol
často agresívny a navrhovateľku opakovane fyzicky napádal, takže ich vzťah sa vážne narušil. Hneď na
druhý deň po jeho odchode išla navrhovateľka ku gynekologičke P.. W., pričom až vtedy sa dozvedela,
že je v treťom mesiaci tehotenstva. Navrhovateľka uviedla, že od augusta 2010 mala vzťah jedine s
odporcom a len s ním sa pohlavne stýkala, preto je vylúčené, aby otcom maloletej H.y bol iný muž. S

odporcom trávili spolu takmer celý čas, pretože on nikde nepracoval a navrhovateľka iba dvakrát do
týždňa vykonávala aktivačné práce v obci H. X.. Keď sa navrhovateľka dozvedela, že je tehotná, snažila
sa to oznámiť odporcovi, avšak nepodarilo sa jej ho hneď nájsť. Až keď bola v 8. mesiaci tehotenstva, tak
sajejpodarilozabezpečiťsiodporcovetelefónnečíslo.Keďmutelefonickyoznámila,žejesnímtehotná,
odporca jej povedal, že ho to nezaujíma. V čase, keď už malo dieťa 4 mesiace, stretla sa navrhovateľka

s odporcom na psychiatrickom oddelení, kde boli obidvaja súčasne hospitalizovaní. Navrhovateľka
odporcovi povedala, že sa im narodilo dievčatko, pričom mu ukázala aj fotku dieťaťa. Odporca si fotku
nechal, pri pohľade na dieťa sa rozplakal, nepoprel svoje otcovstvo, povedal, že sa dieťa veľmi výrazne
podobá na jeho sestru a nakoniec prisľúbil, že pôjde uznať otcovstvo k dieťaťu aj na úrad.

Odporca však svoj sľub nesplnil, pretože po prepustení z nemocnice sa neozval a dieťa sa ani raz

nepokúsil navštíviť.

Podľa vedomostí navrhovateľky odporca v súčasnosti nikde nepracuje, pretože má také psychické
problémy,ktorémuznemožňujúvykonávaťprácu.Pravdepodobnesapokúšavybavovaťsiplnýinvalidný
dôchodok. Na základe tohto dôvodu žiadala navrhovateľka, aby súd zaviazal odporcu len na plnenie
minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Uviedla tiež, že odporca aj napriek

tomu, že má vedomosť o narodení dieťaťa, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť už od jeho narodenia,
pričom dieťaťu za celý čas od jeho narodenia neposkytol výživné ani v naturálnej podobe.

Navrhovateľka poukázala na to, že ani ona nikde nepracuje, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi,
pretože len nedávno ukončila poberanie rodičovského príspevku a priznanie dávok v hmotnej núdzi si
v súčasnosti ešte len vybavuje. Má však vedomosť o tom, že jej bude priznaná dávka vo výške 120,-

Eur mesačne.

Pokiaľ ide o priezvisko maloletého dieťaťa, navrhovateľka navrhla, aby sa maloletá H. volala "M..Navrhovateľka na záver svojej výpovede uviedla, že predmetný návrh na súd nepodala skôr, nakoľko
si myslela, že sa s odporcom dohodnú tak, že on uzná svoje otcovstvo k dieťaťu a výživné bude platiť
dobrovoľne.

Navrhovateľka neuviedla žiadny vážny dôvod, prečo podala návrh na súd až v čase, keď už malo dieťa
takmer 3 roky.

Svedkyne P. D. Y. G. T. na pojednávaní konanom dňa 22.09.2014 potvrdili pravdivosť tvrdení
navrhovateľky o tom, že v rozhodujúcom období pre počatie mal. H., žila navrhovateľka s odporcom v
spoločnej domácnosti, pričom vzťah s iným mužom nemala, intímne sa stýkala len s odporcom, ktorý
otcovstvo k dieťaťu nepoprel, dokonca prisľúbil, že aj úradnou formou uzná otcovstvo k dieťaťu. Obe

svedkyne tiež potvrdili, že odporca nikde nepracuje.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 22.09.2014 uviedla, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby
bolo určené otcovstvo tak, že otcom dieťaťa je odporca, pretože žiadny z vykonaných dôkazov nevyvrátil
tvrdenienavrhovateľkyotom,žepráveodporcajebiologickýmotcommal.H..Ďalejnavrhla,abysúdurčil
vyživovaciu povinnosť odporcovi na dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa mesačne, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 Eur. Návrh navrhovateľky na
priznanie vyživovacej povinnosti spätne, od narodenia dieťaťa, ponechala kolízna opatrovníčka na
zvážení a rozhodnutí súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rodným listom P. H., potvrdeniami ÚPSVaR v
Bátke zo dňa 01.07.2014, úradnými záznamami zo dňa 03.07.2014 a zo dňa 22.09.2014, výpoveďami

navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky a svedkýň P. D. Y. G. T. na pojednávaní dňa 22.09.2014.

Navrhovateľka počas celého konania presvedčivým spôsobom tvrdila, že od augusta 2010 až do januára
2011žilavspoločnejdomácnostisodporcom,pričomsaintímnestýkalavýlučnelensodporcom.Intímne
vzťahy s inými mužmi v uvedenom období nemala.

Za rozhodujúcu považoval súd tú skutočnosť, že navrhovateľka svoje tvrdenia týkajúce sa otcovstva

odporcu k P.. H. preukázala svedeckými výpoveďami vykonanými na pojednávaní dňa 22.09.2014.

Aj z úradného záznamu zo dňa 22.09.2014, obsahujúceho oznámenie E. H. X. vyplýva, že odporca
sa prihlásil na prechodný pobyt v ich obci na adrese: H. X. XXX od 22.09.2010 do 31.12.2015, pričom
navrhovateľkabolaprihlásenánatrvalýpobytnatotožnejadresedo04.09.2012(stým,žeoduvedeného
dňa si zmenila adresu trvalého bydliska na: H. X. XXX).

Pri rozhodovaní prihliadal súd aj na tú skutočnosť, že rozhodujúce obdobie v zmysle § 94 ods. 2 Zákona
o rodine, podľa ktorého súd určoval otcovstvo v predmetnej veci, bolo vzhľadom na narodenie maloletej
H. dňa XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal tiež na postoj samotného odporcu k prejednávanej veci,
spočívajúci v jeho absolútnej nečinnosti, keďže sa k návrhu nevyjadril a na pojednávanie sa bez

ospravedlnenie nedostavil.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odporca tvrdenia navrhovateľky žiadnym spôsobom
nespochybnil ani nevyvrátil a neuviedol ani žiadne závažné okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo.

Možno mať za to, že ak by bol odporca presvedčený o tom, že jeho otcovstvo k maloletej H. je vylúčené,
nebol by v konaní pasívny.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej H. do osobnej starostlivosti navrhovateľky vychádzal z tej
skutočnosti, že navrhovateľka sa o maloletú od jej narodenia riadne stará a kolízna opatrovníčkanevzniesla žiadnu výhradu voči tomu, aby tento stav ostal aj naďalej zachovaný. Je potrebné poukázať aj
na tú skutočnosť, že odporca o maloletú neprejavuje žiadny záujem a v konaní nenavrhol, aby maloleté
dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa vychádzal zo skutočností, že navrhovateľka
nikde nepracuje a v súčasnosti si ešte len vybavuje nárok na dávku v hmotnej núdzi, pretože nárok na
rodičovský príspevok jej skončil v júli 2014.

Súd taktiež vychádzal z vyjadrení navrhovateľky a svedkýň o tom, že odporca nikde nepracuje, pričom
dôvodom sú vážne psychické problémy, kvôli ktorým už bol opakovane liečený aj ústavne.

Z uvedeného dôvodu súd určil výšku výživného v sume predstavujúcej 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine v spojení s § 2 písm. c) zákona
č. 601/2003 Z.z..

Zažalovanéobdobieod01.03.2014kudňurozhodnutiasúdupredstavuje výška30%zosumyživotného
minima 27,13 Eur (v zmysle opatrenia č. 186/2013 účinného od 01.07.2013).

Súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

primerané jeho veku, a tiež aj na možnosti a schopnosti odporcu.

Súd vyčíslil vzniknutý nedoplatok za žalované obdobie od 01.03.2014 do 31.08.2014 spolu vo výške
162,78 Eur (27,13 krát 6), pričom odporcu zaviazal na zaplatenie nedoplatku

v splátkach po 15,- Eur mesačne popri bežnom výživnom vychádzajúc zo súčasnej sociálnej a finančnej
situácie odporcu.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na maloletú Rebeku aj za obdobie od 10.07.2011
do 28.02.2014, tak súd musel návrh navrhovateľky v tejto časti zamietnuť vzhľadom na ustanovenie §
77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine.

Na základe označeného zákonného ustanovenia je možné priznať výživné pre maloleté dieťa najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V predmetnom prípade súd mohol priznať výživné na mal. dieťa najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom
bol podaný návrh na súd, nakoľko navrhovateľka v priebehu konania neuviedla žiadny dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by po celú dobu trvajúcu takmer 3 roky nemala možnosť podať predmetný
návrh.

Súd vyhovel aj návrhu navrhovateľky na určenie priezviska maloletého dieťaťa na ".", nakoľko z

vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by takémuto rozhodnutiu bránila, alebo
ktorá by preukazovala, že takéto rozhodnutie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Navyše
odporca nevyslovil nesúhlas alebo vážnu výhradu voči tomu, aby dieťa malo jeho priezvisko.

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopní samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania v zmysle § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.

Podľa§151ods.1,prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná

náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh (nakoľko navrhovateľka bola od jeho

zaplatenia oslobodená) podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch v spojení so Sadzobníkom
súdnych poplatkov, položkou 9, ktorý tvorí prílohu k Zákonu o súdnych poplatkoch.

Podľa § 2 ods. 2, prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov

konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľka možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.