Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Cb/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211207956
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dubivská
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8211207956.11

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v právnej veci žalobcu Y. B., Z. XXX,
XXX XX E., C.D.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom, Dlhý rad
16, 085 01 Bardejov, proti žalovanému Proxis, spol. s r.o., Kláštorská 8, 085 01 Bardejov, IČO: 36 465
828, zastúpený splnomocnencom JUDr. Róbertom Hnatkom, trvale bytom Tehelná 58, 085 01 Bardejov,
o zaplatenie 1.248,00 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.248,00 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
24.8.2010 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 643,26 Eur, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 568,56 Eur a z iných trov konania vo výške 74,50 Eur v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 29.9.2011 podanou na súd dňa 23.11.2011 voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 1.248,00 Eur, úrokov z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby NBS zvýšenej o
10 % od 24.8,2010 do 24.9.2011, čo činí 156,00 Eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodňoval
tým, že dňa 3.3.2009 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o poskytovaní služieb,
ktorou bola dojednaná spolupráca žalovaného - objednávateľa a žalobcu - poskytovateľa v oblasti

poradenskej služby v IT a ďalších tam uvedených činností. Na základe uvedenej Zmluvy žalobca vykonal
pre žalovaného práce, cenu ktorých vyúčtoval žalovanému dňa 9.8.2010 faktúrou číslo F 100006 vo
výške 1.248,00 Eur so splatnosťou 23.8.2010. Žalobca žalovaného písomne vyzval na úhradu uvedenej
pohľadávky dňa 8.10.2009 k okamžitej úhrade. Dňa 8.8.2011 prostredníctvom advokátskej kancelárie
bola žalovanému zaslaná predžalobná výzva - posledný pokus o zmier. Žalovaný ku dňu podania návrhu
na súde pohľadávku žalobcu neuhradil.

V priebehu konania žalobca súdu oznámil, že sa voči žalobcovi domáha okrem istiny 1.248,00 Eur

aj zaplatenia úroku z omeškania v sadzbe 9 % ročne od 24.8.2010 až do zaplatenia. V súlade s
ustanovením § 41 odsek 2 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky
súdny poriadok“) súd podľa jeho obsahu uvedené podanie posúdil ako návrh na pripustenie zmeny
žaloby. Uznesením zo dňa 30.5.2012 číslo konania 1Cb/6/2012-40 súd pripustil zmenu žaloby v znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.248 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.8.2010
až do zaplatenia.“ Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2012.

Predmetom tohto konania je tak zaplatenie 1.248 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.8.2010
až do zaplatenia titulom nároku na zaplatenie odmeny za poskytnuté služby zo Zmluvy o poskytovaníslužieb (§ 1 odsek 1, § 269 odsek 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník /ďalej len „Obchodný
zákonník“/).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod

spisovou značkou 1Cb/6/2012, s obsahom žaloby zo dňa 29.9.2011, s fotokópiou Zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 3.3.2009, s fotokópiou faktúry číslo F 100006 zo dňa 9.8.2010 na sumu
1.248,00 Eur splatnou dňa 23.8.2010, s fotokópiou výzvy k okamžitej úhrade, s fotokópiou Predžalobnej
výzvy - posledný pokus o zmier zo dňa 8.8.2010, s fotokópiou Výpovede zmluvy o poskytovaní služieb
zo dňa 3.3.2009s fotokópiu vrátení faktúry zo dňa 19.8.2010, s fotokópiou odpovede na výzvu zo

dňa 11.10.2010, s fotokópiou objednávky služieb na mesiac 02/2010 zo dňa 31.1.2010, s fotokópiou
objednávky služieb na mesiac 07/2009 zo dňa 30.6.2009, s fotokópiou objednávky služieb na mesiac
08/2009 zo dňa 31.7.2009, s fotokópiou objednávky služieb na mesiac 09/2009 zo dňa 31.8.2009, s
kópiami Montážnych denníkov, s výpisom zo živnostenského registra žalobcu a výpisom z obchodného
registra žalovaného a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový
stav:

Žalobca so žalovaným dňa 3.3.2009 uzatvorili Zmluvu poskytovaní služieb, ktorej predmetom bola
poradenská činnosť v IT resp. vypracovanie nevyhnutných podkladov pre zabezpečenie predmetu
činnostiobjednávateľa-žalovaného,t.j.hlavnevykonávaniekonkrétnychúkonovpričinnostiachvoblasti
IT, ISP, hosting a housing, podľa jeho pokynov, ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie účelu zmluvy.
Podľa tvrdení žalobcu, vykonal pre žalovaného práce, ktoré vyfakturoval dňa 9.8.2010 faktúrou číslo

F 100006 na sumu 1.248,00 Eur so splatnosťou 23.8.2010. Žalovaný ku dňu podania návrhu na súde
žalovanú istinu ani príslušenstvo neuhradil.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podaním zo dňa 5.4.2012 uviedol, že vystavenú faktúru číslo F 100006
zo dňa 9.8.2010 vo výške 1.248,00 Eur za poradenské služby v oblasti IT žalobcovi riadne a včas
reklamoval z dôvodu, že žalobcom vyfakturované poradenské služby v oblasti IT nevykonal žalobca

na základe objednávky spoločnosti, ale uvedené služby vykonal ako nápravu zle vykonanej práce z
predchádzajúceho obdobia, na ktoré žalovaný žalobcu upozornil a ktoré mu boli zo strany žalovaného
riadne uhradené. Uviedol, že predmetné fakturované práce neboli u žalobcu objednané, tak ako sa
uvádza aj v článku II. bod 3.2 Zmluvy. Práve objednávky boli podkladom na akékoľvek uskutočnenie prác
a poskytnutie služieb zo strany žalobcu. Žalovaný žalobcu viackrát upovedomil, že predmetnú faktúru

nemieni uhradiť.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 4.5.2012 uviedol, že trvá na tom, že pre žalovaného boli
vykonané práce, a to jednak revízne práce, práce spojené s novým zriadením pripojenia k sieti
internet, práce spojené s údržbou počítačových zostáv a sietí, montáže nových vysielačov, samotné
odvírovanie a kvázi liečba týchto počítačov. Uvedené práce vykonával žalobca sám osobne alebo jeho

kolega, a to na základe ústneho pokynu štatutárneho zástupcu žalovaného pána Andreja Holováča,
prípadne jeho dvoch zamestnankýň, Zdenky Boguščákovej a Lenky Stachurovej. Uvedené práce sa
vykonávali pre klientov žalovaného. Po vykonaní prác títo klienti, resp. zákazníci podpisovali príslušné
montážne denníky, z ktorých kópia sa odovzdávala zákazníkovi a žalovanému. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že v mesiaci február neprijal reklamáciu od štatutárneho zástupcu

žalovaného, ani od žiadneho jeho pracovníka. Vykonané práce v mesiaci marec a apríl 2010 spočívali
v zriadení nových internetových pripojení, takže v žiadnom prípade nemohlo ísť o reklamačné práce a
poukázalajnato,žesamesačnevykonalopribližne50montážíatedalogickynemohloísťovybavovanie
reklamácií v takom počte.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 4.5.2012 predložil súdu Výpoveď Zmluvy o poskytovaní služieb

zo dňa 3.3.2010, ktorú žalobca prevzal dňa 10.3.2010 a prevzatie vlastnoručne podpísal, čo žalobca
nespochybnil. Ako dôvod výpovede žalovaný uviedol uplatnenú reklamáciu v mesiaci február 2010 a z
toho dôvodu bola žalobcovi aj vrátená faktúra číslo F 100006. V mesiaci marec 2010 a apríl 2010 boli zo
strany žalobcu pre žalovaného práce vykonávané, avšak len v rámci reklamačného konania. Poukázal
na ustanovenie článku IV bod 4.2 z ktorého vyplýva, že nie je potrebné uvádzať dôvod výpovede.Žalobca dňa 16.8.2012 predložil súdu montážne denníky a objednávky za mesiace júl až september
2009 a február 2010.

Žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 4.3.2013 vyjadril k nečitateľnosti predložených montážnych

denníkov, pričom uviedol, že originály by sa mali nachádzať u žalovaného, iné kópie žalobca k dispozícii
nemá. Zároveň uviedol, že od začiatku konania tvrdí, že objednávky zo strany žalovaného sa vypisovali
až po vykonaní prác. Žalobca nevedel uviesť, či zo strany žalovaného k vyhotoveniu objednávky v tomto
prípade došlo, ale on ju k dispozícii nemá.

Žalovaný sa k predmetu konania vyjadril podaním zo dňa 18.3.2013, kde k uloženej povinnosti predložiť
montážne listy za obdobie 03, 04/2010 uviedol, že pri kontrole bolo zistené, že za uvedené obdobie

nie sú montážne listy k dispozícii, a to z dôvodu, že ich archivuje len po dobu možnej reklamácie zo
strany zákazníka a tieto montážne list slúžia len pre internú kontrolu žalovaného spojenú s možnou
reklamáciou po dobu dvoch rokov. Zároveň uviedol, že pod pojmom reklamácia má žalovaný na
mysli súhrn dodatočne dohodnutých prác, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté v
zmluve ako vedľajšie práce, kde pri kontrole vzájomných záväzkov pri ukončení zmluvného vzťahu

bolo zistené, že žalobca si nevykonával svoje povinnosti dôsledne a niektoré činnosti nevykonával
vôbec. Za najdôležitejšie žalovaný považuje absenciu vedenia skladového hospodárstva na úseku
technických činností a nedôslednosť vykonávania prác pri osobnom kontakte so zákazníkmi žalovaného
na mieste výkonu prác. Žalovaný pod reklamáciou u žalobcu považuje súhrn činností, ktoré mali nahradiť
práce, ktoré žalobca nevykonal vôbec, alebo ktoré vykonával nedôsledne, počas zmluvného vzťahu

so žalovaným. K objednávkam uviedol žalovaný, že tieto boli vykonané vždy písomne a nikdy nie ex
post, ako to uvádza žalobca, ale pred vykonaním prác. Ústne pokyny boli len spresnením už danej
písomnej objednávky, teda jej konkretizácia. Počet hodín v objednávkach bol určený na základe výpočtu
askúsenostívrozsahuprácžalovanéhonadanýmesiacaničnebránilovyhotoviťdodatočnúobjednávku
pri nadrozsahu hodín v priebehu daného mesiaca.

Na pojednávaní konanom dňa 27.12.2013 žalobca uviedol, že faktúra je vystavená za mesiace marec
a apríl 2010. Dôvod v posune v dátume faktúry je to, že žiadal žalovaného o dodatočné vystavenie
objednávky na vykonané práce, k tomu však nedošlo. Preto je na faktúre neskorší dátum. Žalobca
zároveň uviedol, že prax medzi ním a žalovaným bola taká, že objednávku žalovaný vyhotovoval až
dodatočne po poskytnutí služieb za príslušný mesiac. Objednávku zadávali zamestnanci žalovaného

ústnou formou a až dodatočne sa vyhotovila písomná objednávka.

Na pojednávaní konanom dňa 27.12.2013 bol vypočutý svedok Miroslav Jureček, ktorý uviedol, že
približne od mesiaca jún do 15.9.2009 pracoval u žalovaného, na základe dohody od 15.9.2009 do konca
roka 2009 pre žalovaného vykonával práce ako živnostník. Ďalej uviedol, že úlohu na daný deň dostával
písomne od pani Zdenky Boguščákovej, resp. od štatutárneho zástupcu žalovaného. Uviedol, že každý

deň, keď išiel prácu vykonávať, dostal písomnú objednávku. Keď prácu vykonal, urobil záznam, s kým
prácu vykonával, kde a aký čas. Objednávka bola priamo od zákazníka. Za vykonané práce vyhotovoval
montážne listy. Uviedol, že viac menej pravidelne sa stávalo, že objednávka mu bola odovzdaná neskôr,
t.j. aj po vykonaní prác. Následne na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že objednávky mu
štatutárny zástupca žalovaného predkladal až po vykonaní prác, ktorých sa tá - ktorá objednávka týkala

a bola mu doručená až nasledujúci mesiac, keď mal vyhotoviť faktúru.

Žalobca v podaní zo dňa 10.2.2014 uviedol, že príchody a odchody z pracoviska boli u žalovaného
zaznamenávané v elektronickej čítačke umiestnenej v sídle firmy. Na základe odpracovaných hodín
bola následne vydávaná objednávka na počet odpracovaných hodín, čo bolo podkladom na úhradu za
vykonané práce.

Žalovaný bol vyzvaný dňa 13.2.2014 na predloženie evidencie dochádzky žalobcu, k čomu v podaní zo
dňa 25.3.2014 uviedol, že ju nemá k dispozícii, pretože ich eviduje iba pre zamestnancov žalovaného
v pracovnoprávnom vzťahu a nie u tretích osôb, ktoré vykonávali za žalovaného výkon prác na základe
zmluvy. Uviedol, že takúto evidenciu nemá a aj keby ju mal tak ju archivuje po dobu 6 mesiacov z dôvodumožnej nezrovnalosti odpracovaných hodín zamestnancov a len pre internú kontrolu žalovaného. Nárok
žalobcu neuznáva a navrhuje žalobu zamietnuť.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 6.8.2014 uviedol, že fyzické a právnické

osoby boli vyplácané na základe zmluvného vzťahu so žalovaným uzavretím písomnou formou. Na
otázku žalobcu na základe čoho tieto osoby vyplácal, keďže v rámcovej zmluve je uvedené, že ich bude
vyplácať na základe evidencie počtu odpracovaných hodín, ktorú si však žalovaný nevedie, štatutárny
zástupca žalovaného uviedol, že s každou treťou osobou bola uzavretá vždy individuálna zmluva na
základe objednávky a na základe tejto zmluvy sa týmto osobám vyplácalo za vykonané práce. Na

otázku, ako mohol žalobca dopredu vedieť, aký počet hodín bude potrebné vykonať, štatutárny zástupca
žalovaného uviedol, že viac-menej ide o podobné práce, práce vykonávajú stáli zamestnanci a títo už
viac-menej vedia, koľko hodín budú potrebovať na výkon objednaných prác a to aj dopredu. Keďže
v danej oblasti pracuje žalovaný už viac ako 12 rokov, vie približne určiť aj to, koľko bude
potrebných hodín na vykonanie aj prípadných opráv. Keď bolo potrebné vykonať viac opráv a montáži,
tak tieto práce jednoducho vykonávalo viac stálych zamestnancov. Pri nepredvídateľných udalostiach,

napr. zapríčinené búrkou, práce vykonávali stáli zamestnanci. Ku skutočnostiam tvrdeným svedkom
štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že nie sú pravdivé. Splnomocnenec žalovaného uviedol, že
je pravdou, že práce síce vykonané boli, tak ako to uvádza žalobca, ale hlavným dôvodom nesúhlasu
žalovaného so žalobou je to, že práce boli vykonané v rámci reklamácie. Túto skutočnosť žalovaný
nevie preukázať, avšak jednoznačne preukázal to, že zo strany žalovaného nebola daná objednávka

na vykonanie prác. Žalobca ich potom vykonával bez právneho dôvodu. Jednoznačne je preukázané,
že v čase, keď práce vykonávané boli, zmluva už bola riadne ukončená, riadne vypovedaná. Žalovaný
nenamietal vykonanie prác, namietal ich rozsah a dôvod vykonania prác. Rozsah vykonaných prác bolo
možné vykonať aj dodatočnou objednávkou v rámci daného mesiaca.

Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ustanovenia § 262 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich
záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda
podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ustanovenia § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá
nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva

nie je uzavretá.

Podľaustanovenia§266odsek1Obchodnéhozákonníkaprejavvôlesavykladápodľaúmyslukonajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ustanovenia § 266 odsek 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa
vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy

a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha
vecí.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený
obchodný záväzkový vzťah, a to nepomenovanou Zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 3.3.2009
(ďalej len „Zmluva“).. Súd nemal pochybnosti o skutočnosti, že žalobca pre žalovaného zabezpečoval

poradenskúčinnosťvITažeprežalovanéhovykonávalkonkrétneúkonypričinnostiIT,atď.a podľajehopokynov ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie účelu tejto Zmluvy, čo na pojednávaniach potvrdil tak
žalovaný ako aj jeho splnomocnenec. Predmet konania sa týkal prác vykonaných v mesiacoch marec
2010 a apríl 2010, pričom zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol ukončený výpoveďou zo dňa

3.3.2010, ktorú žalobca prevzal dňa 10.3.2010 a zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený ku dňu
30.4.2010. Zmluvné strany sa v zmluve o spolupráci v bode 3.2 dohodli, že podkladom pre vyhotovenie
faktúry bude objednávka, ktorú vyhotoví objednávateľ - žalovaný a a osobne doručí poskytovateľovi
- žalobcovi vždy pred začatím nového kalendárneho mesiaca, kde uvedie počet hodín, ktoré si u
poskytovateľa - žalovaného objednáva. Žalovaný tak pred súdom na nariadených pojednávaniach ako

aj vo svojich písomných vyjadreniach tvrdil, že fakturované práce boli vykonané v rámci reklamácií,
avšaktietosvojetvrdenianevedelnijakopreukázaťatakneuniesolbremenotvrdenia.Žalobcaodôvodnil
fakturáciu vykonaných prác faktúrou číslo F 100006 vystavenou dňa 9.8.2010 za práce vykonané v
mesiaci marec 2010 a apríl 2010 tým, že prax medzi účastníkmi bola taká, že na základe ústneho pokynu
štatutárneho zástupcu žalovaného, prípadne jeho dvoch zamestnankýň sa vykonávali práce pre klientov
žalovaného. Po vykonaní prác títo klienti, resp. zákazníci podpisovali príslušné montážne denníky z

ktorých kópia sa odovzdávala zákazníkovi a žalovanému. Žalobca za vykonané práce od žalovaného
neeviduje žiadnu reklamáciu a tak ako je vyššie uvedené, uplatnenie reklamácie žalovaný nijako
nepreukázal, pričom vykonané práce nebolo sporné. Žalobca poukázal na prax medzi účastníkmi, že
objednávky vystavoval žalovaný podľa „objemu“ vykonaných prác až ex post po uplynutí kalendárneho
mesiaca a nie tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Túto skutočnosť pred súdom potvrdil aj vypočutý

svedok Miroslav Jureček. Súd teda považoval za preukázanú prax medzi účastníkmi konania týkajúcu
sa mechanizmu vystavovania objednávok a následnej fakturácie. Žalobca okrem iného uviedol, že
podkladom pre vydanie faktúry číslo F 100006 bol skutočný výkon prác 312 hodín za obdobie marec
a apríl 2010 za odmenu 4 Eur za každú odpracovanú hodinu v súlade s článkom III. bod 3.1 Zmluvy o
poskytnutí služieb, pretože žalovaný mu objednávku nevystavil tak, ako bolo zvykom.

Podľa ustanovenia § 365 odsek 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľa ustanovenia § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 768k odsek 3 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ustanovenia o čase plnenia
peňažnéhozáväzkudlžníka(§340a),osobitnéustanoveniaprečasplneniapeňažnéhozáväzkudlžníka,
ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o
nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa
nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa § 517 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je

Nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa článku II. bod 3.4 Zmluvy o poskytovaní služieb objednávateľ uhradí vyhotovenú faktúru do
dátumu splatnosti uvedeného vo faktúre, ktorá je 14 dní.

Keďže faktúra číslo F 100006 bola vystavená dňa 9.8.2010, jej splatnosť bola v súlade s ustanovením
zmluvy o poskytovaní služieb určená dňom 23.8.2010 a žalovaný sa so splnením svojho peňažného
záväzku dostal do omeškania, je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ktoré si žalobca
uplatnil v zákonnej výške v čase omeškania žalovaného, keďže úroky z omeškania medzi účastníkmi

tohto konania neboli dohodnuté, t.j. vo výške 9 % ročne zo sumy 1.248,00 Eur odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. 24.8.2010 do zaplatenia.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom
rozsahu dôvodná a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.248,00 Eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 24.8.2010 do zaplatenia.

Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.

Podľa § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov
konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa § 151 odsek 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí

osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1 a 8
Občianskeho súdneho poriadku, žalobca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov
konania, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s týmto konaním. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 74,50 Eur

vzhľadom na predmet konania (Položka 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov) a z trov právneho zastúpenia žalobcu za poskytnutie právnej služby advokátom za 10
úkonov právnej služby z hodnoty predmetu sporu 1.248,00 Eur (1. prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 30.7.2013, 2. písomné podanie na súd vo veci samej - vypracovanie návrhu na začatie

konania 29.9.2011, 3. účasť na pojednávaní konanom dňa 4.5.2012, 4. písomné podanie na súd vo
veci samej - vyjadrenie zo dňa 23.5.2012, 5. účasť na pojednávaní konanom dňa 4.3.2013), pričom
podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti číslo 655/2004 Z.z. základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 61,41 Eur v súlade s § 14
odsek 1 písmená a), b), c) citovanej vyhlášky účinnej do 30.6.2013, (6. účasť na pojednávaní konanom

dňa10.10.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 7. účasť na pojednávaní konanom dňa
4.11.2013,ktoréboloodročenébezprejednaniaveci,8.účasťnapojednávaníkonanomdňa27.12.2013,
9. účasť na pojednávaní konanom dňa 6.8.2014, 10. účasť na pojednávaní konanom dňa 16.9.2014
na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia), pričom podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti číslo 655/2004 Z.z. pri úkonoch číslo 6. a 7. v spojení s §13a odsek 4 citovanej vyhlášky účinnej od 1.7.2013 odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje
sumu 15,35 Eur (1/4 základnej sadby tarifnej odmeny), nakoľko predmetné pojednávania boli odročené
bez prejednania veci samej, pri úkone číslo 9. základná sadzba tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 61,41 Eur v súlade s § 13a odsek 1 písmeno d) citovanej
vyhlášky účinnej od 1.7.2013 a pri úkone číslo 10 v spojení s § 13a odsek 4 citovanej vyhlášky účinnej
od 1.7.2013 odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 30,71 Eur (1/2 základnej sadby
tarifnej odmeny), nakoľko na tomto pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia a paušálnej náhrady
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3

citovanej vyhlášky za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 vo výške 7,41 Eur za jeden úkon
právnej služby, za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 vo výške 7,63 Eur, za 4 úkony právnej
služby vykonané v roku 2013 vo výške 7,78 Eur za jeden úkon právnej služby v zmysle vyúčtovania
právneho zástupcu a za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 vo výške 8,04 Eur za jeden úkon
právnej služby. Celkovo priznal súd žalobcovi na odmene a paušálnej náhrade sumu 568,56 Eur. Táto
odmena a paušálne náhrady sa nezvyšujú o DPH, pretože právny zástupca žalobcu nie je jej platcom.

Súd nepriznal žalobcovi odmenu a za úkon právnej služby označený vo vyúčtovaní ako zaslanie
písomnosti súdu 6.8.2012, pričom ide v skutočnosti o podanie zo dňa 15.8.2014, ktorým žalobca súdu
predložil listinné dôkazy a teda nejde o podanie vo veci samej, za úkon právnej služby označený vo
vyúčtovaní ako 13.5.2013 zaslanie vyjadrenia súdu 13.5.2013, ktorý nie je podaním vo veci samej a
neobsahuje ani žiadne skutočnosti dôležité pre konanie, za úkon právnej služby označený vo vyúčtovaní

ako zaslanie vyjadrenia súdu 24.5.2013, nakoľko sa takéto podanie ani len s iným dátumom v spise
nenachádza, za úkon právnej služby označený vo vyúčtovaní ako zaslanie vyjadrenia súdu 10.2.2014,
ktoré je taktiež označením dôkazov a teda nejde o podanie vo veci samej a napokon za úkon právnej
služby označený vo vyúčtovaní ako zastupovanie na pojednávaní súdu dňa 4.3.2014, pretože takéto
pojednávanie sa v tomto konaní na súde neuskutočnilo a nebolo ani nariadené. Súd taktiež nepriznal

účtovanú výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v plnej výške pri úkonoch číslo 6., 7., a
10, tak ako je vyššie uvedené z dôvodu odročenia pojednávaní bez prejednania veci samej a účasti na
pojednávaní na ktorom bolo iba vyhlásené rozhodnutie.

Žalobca vo vyúčtovaní požadoval aj priznanie nákladov vo výške 50,00 Eur v súvislosti so zloženým
preddavkom na trovy dôkazu, avšak v konaní tento preddavok nebol spotrebovaný a bude žalobcovi

vrátený.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 643,26
Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 568,56 Eur a iných trov konania o
výške 74,50 Eur, ktoré je žalovaný v zmysle ustanovenia § 149 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku
povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.