Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/862/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212641
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenéhoFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo
dňa 31. 07. 2013 č. k. 9C/146/2012-54, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 385,- Eur,
ktoré mu mali byť spôsobené okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným
postupom,keďokresnýsúdrozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciepozákonom
stanovenej dobe. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd dospel k záveru, že v exekučnom konaní
(sp.zn.9Er/161/2008)nebolopostupovanévrozporesExekučnýmporiadkomažebyexekučnékonanie

vykazovalo znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., keď zistil, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
dňa 06. 11. 2008 a poverenie bolo vydané dňa 03. 12. 2008, to znamená s časovým oneskorením
11 dní. Táto skutočnosť neznamená, že postupom exekučného súdu došlo k zbytočným prieťahom.
Prihliadol na to, že v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zo
stranyžalobcubolipostupnepodávanéhromadnépodaniavzmysleExekučnéhoporiadkuvexekučných
veciach v počte výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy v zákonom

stanovených lehotách. Následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu.
Žalobca tiež nijako nepreukázal, že konštatované krátke časové omeškanie s vydaním poverenia mu
akýmkoľvek spôsobom zasiahlo do jeho práv alebo spôsobilo akúkoľvek ujmu, takže nebola preukázaná
existencia zbytočných prieťahov, žaloba pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu bola
zamietnutá. Vzhľadom na vznesenú námietku zo strany žalovanej vo vyjadrení zo dňa 09. 07. 2013
prvostupňový súd uviedol, že nevykonal dokazovanie ohľadom zisťovania okamihu, kedy sa žalobca
dozvedel o škode vzhľadom na hospodárnosti a rýchlosti konania, keď doposiaľ vykonané dokazovanie

odôvodnilo zamietnutie žaloby z iného dôvodu. K tvrdenej škode prvostupňový súd uviedol, že žalobca
nepreukázal,oakúkonkrétnuhodnotusazmenšiljehomajetokvpríčinnejsúvislostisporušenímprávnej
povinnosti zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, nepreukázal tiež, akú hodnotu mohol
získať, keby k porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, čisi uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku. Dôvodnosť žalovanej výšky škody
spočívajúcej vo výdavkoch „vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky“ v konkrétnej exekučnej veci
nepreukázal, že k vzniku ním žalovanej škody v tejto exekučnej veci vôbec došlo, nepreukázal tiež

existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovanej
a vznikom tvrdenej škody. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 2
O. s. p., keď úspešný účastník (žalovaná) mal síce vo veci plný úspech, avšak v konaní mu trovy konania
nevznikli, resp. si tieto neuplatnil, a preto rozhodol súd tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. V obsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, a zároveň musia
mať možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k
nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Toto právo bolo žalobcovi upreté, pred rozhodnutím nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť k týmto dôkazom a prednesom sa

vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vytýkal prvostupňovému súdu,
že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v
exekučnom spise. Namietal, že konaním súdu mu bolo odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci

nestranným súdom napriek tomu, že je to základný predpoklad na splnenie podmienok spravodlivého
procesu. Žalobca podaním upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z
konania vylúčiť. To, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nemení objektívne nič na tom, že v očiach žalobcu a tiež verejnosti nemožno tohto sudcu

považovať za nestranného. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným
úkonom, za tejto situácie súd nemal vec meritórne prejednať. Podľa žalobcu súd ignoroval všetky
tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného
systému a z titulu výdavkov. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je
prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Žalobca hodlal v konaní pred súdom

prostredníctvom pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody aj znaleckým posudkom,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu
nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo
veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Pritom množstvo dôkazov
vzniklo po podaní žaloby a aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. K majetkovej ujme uviedol, že súd

vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, keď sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.
Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu
nie je v právnom štáte udržateľné. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec prvostupňovému súdu

na opätovné prejednanie.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdiť. Poukázala na to, že súd aplikoval ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p., keď rozhodoval
v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie z dôležitých dôvodov. V

súvislosti s námietkami žalobcu dotýkajúcimi sa nestrannosti sudcu poukázala na rozhodovaciu činnosť
Ústavného súdu SR, konkrétne I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03. O námietke zaujatosti, ktorú
podal žalobca, bolo už právoplatne rozhodnuté tak, že konajúci sudca nebol vylúčený z prejednávania
a rozhodovania tejto veci. K námietke, že nemalo byť meritórne rozhodnuté, kým súd právoplatne
nerozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, uviedol, že je plne v súlade s požiadavkou

hospodárnosti konania, aby súd aj po neprávoplatnom zamietnutí nedôvodného návrhu na prerušenie
konania vo veci rozhodol. Zvoleným postupom súd nezasiahol do žiadneho práva žalobcu, žalobca
podal odvolanie aj proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo bude zo strany
odvolacieho súdu riadne preskúmané. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ by sa žalobca zúčastnil
pojednávania, mal možnosť oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia žalovanej, zúčastnil by sa vykonávania

dokazovania a mohol navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť. Pokiaľ
sa bez ospravedlnenia z vážneho dôvodu pojednávania nezúčastnil, nemohlo dôjsť k porušeniu zásady
kontradiktórnosti konania. Za nedôvodnú označil námietku, že vo veci sa neuskutočnilo pojednávanie
ako aj, že sa žalobca vo veci nevyjadril, keďže pojednávanie bolo dňa 31. 07. 2013, žalovaná sak žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 09. 07. 2013, doručeným súdu dňa 24. 07. 2013. K
námietkam zameraným k majetkovej škode a nemajetkovej ujme uvádza, že odvolanie nie je dôvodné,
pretože žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že v namietanom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom,

nedošlo teda k nesprávnemu úradnému postupu. Nebolo preto významné posúdenie vzniku škody a
nemajetkovej ujmy.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil správne v súlade s § 132 O. s. p., rozhodnutie odôvodnil podľa
§ 157 ods. 2 O. s. p. S rozhodnutím okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
rovnako ako aj s odôvodnením, ktoré považuje za vyčerpávajúce, zrozumiteľné, jasné a presvedčivé.
Z uvedeného dôvodu námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. K námietke, že
v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd udáva, že táto nie je dôvodná. Samá

skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody,
ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo,
nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že
vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci
založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/43/2013). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
Ústavný súd SR opakovane odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných
práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov
okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho-ktorého okresného súdu. Ústavný súd
sťažnosti žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto vec (I. ÚS 89/2013,

I. ÚS 92/2013) s odôvodnením, že okolnosť, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje
sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z jej prejednávania vylúčený, je
dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho
poriadku. O námietke zaujatosti rozhodol nadriadený súd, pričom konajúca sudkyňa U.. P. O. nebola z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci vylúčená.

Podľa názoru odvolacieho súdu, z dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu
na strane druhej. Nebolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces, v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Nemožno prihliadnuť

na námietku žalobcu, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, pretože
žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 31. 07. 2013
a účastníci boli riadne predvolaní. Pretože žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a právny zástupca

žalobcu požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, avšak svoju neúčasť
neospravedlnilžiadnymirelevantnýmidôvodmi,uskutočnilosapojednávanievneprítomnostiúčastníkov.
Súd na tomto pojednávaní zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a po vykonanom dokazovaní
vo veci rozhodol.

Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe spočívalo v tvrdení, že k vydaniupoverenia došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 06. 11. 2008 a exekučný súd vydal poverenie dňa
03. 12. 2008. Aj keď nebola dodržaná 15-dňová lehota, bola táto prekročená len v malej miere a

žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k zbytočným prieťahom, ktoré by boli zákonnou
podmienkou pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd pritom poukazuje na fakt, že vzhľadom na množstvo
exekučných konaní iniciovaných žalobcom pred okresnými súdmi (čo je odvolaciemu súdu známe z
jeho rozhodovacej činnosti) je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná

na vykonanie tejto činnosti (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 a II.
ÚS 254/2012). Odvolací súd poukazuje na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými
predpokladmi je v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súd, ďalej existencia škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Pokiaľ nebol preukázaný prvý

a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to jej nesprávny úradný postup,
nemohlo vznik k vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle citovanej zákonnej úpravy. Nebol dôvod
zaoberať sa ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti, to znamená existenciou škody a príčinnou
súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody napriek tomu, že prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobca ani nepreukázal, že došlo ku konkrétnej škode ani k

nemajetkovej ujme, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánov verejnej
moci.

Vzhľadom na uvedené, ako aj dôvody, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa,
odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne

správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1
O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bola žalovaná, ktorá si
trovy odvolacieho konania neuplatnila, a preto súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.