Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1083/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912203682
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912203682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov 1/ W. G. rod.
Y., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom v Z. XXX, 2/ X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom v F.
X. XXX, 3/ Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Z. XXX a 4/ X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Z. XXX,
všetci právne zastúpení JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v
Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, proti odporcom 1/ X. O., bytom v S., P. Z., S. XX, 2/ A. B., bytom v O.,
P. K. B., J. W. XXXX/X, 3/ B. W., bytom v I., S., I. XXXX/X, 4/ W. Y., bytom v Y. W., U. XXXX/XX, 5/ W.
V. Y. Q., bytom v B., B. út X, Q., zast. odporkyňou 4/ W. Y., 6/ W. E. Y. A., bytom v B., M. Q. út XX, Q.,

zast. odporkyňou 4/ W. Y., 7/ Q. Y., bytom v Z. XX, 8/ O. Y., bytom v Z. XX a 9/ H. Y., bytom v Z. XX,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 12C/24/2012 - 92 zo dňa 27. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. území Z., označené
na geometrickom pláne vyhotovenom Geodéziou Y. W. H.. Y. X. č. 34851887-117/2011 dňa 19. 01. 2012
pre kat. územie Z. ako C KN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 222 m2, parc. č. XXX/X -
zastavaná plocha o výmere 76 m2, parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere 19 m2 a parc. č. XXX -

záhrada o výmere 223 m2 (ďalej v texte len „sporné nehnuteľnosti“), patria v celosti do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky W. G. a neb. X. G. rod. G., nar. XX. XX. XXXX,
r. č. XXXXXX/XXX, zomrelého XX. XX. XXXX, naposledy bytom v Z. XXX.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že pôvodní navrhovatelia - manželia V.G.i a W. G. na základe rodinnej dohody na časť sporných
nehnuteľností a na základe uzavretej kúpnej zmluvy s X. Z. na zvyšnú časť sporných nehnuteľností,
začali tieto v 50-tych rokoch minulého storočia ( pravdepodobne v rokoch 1956 - 1958) užívať a boli

dobromyseľní v tom, že im tieto vlastnícky patria na základe rodinnej dohody, ako aj uzavretej kúpnej
zmluvy. Časom tieto sporné nehnuteľnosti aj oplotili a postavili si na nich rodinný dom. Keďže predmetné
nehnuteľnosti užívali dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné, nadobudli k týmto vlastnícke právo
vydržaním v zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva.
Z dôvodu úmrtia jedného z manželov následne okresný súd zmenenému návrhu vyhovel a rozhodol,
že sporné nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky W. G. a
nebohého X. G..Pokiaľ išlo o námietky odporcu 1/, okresný súd konštatoval, že odporca 1/ nepredložil a ani nenavrhol
žiaden dôkaz spochybňujúci tvrdenia navrhovateľov, že nehnuteľnosti užívali dobromyseľne a nerušene
ako svoje vlastné. V zmysle vykonaného dokazovania jeho matka H. O. celé roky chodievala aj s rodinou

do Z., teda jednoznačne vedela, kto nehnuteľnosti užíva a ak by si aj robila vlastnícke nároky pre
neoprávnené užívanie, mala na to možnosť niekoľko desiatok rokov. Ak odporca 1/ navrhoval, že svoj
podiel môže predať navrhovateľom, okresný súd dal za pravdu navrhovateľom v tom, že vlastnícky
podiel zo sporných nehnuteľností, zapísaný na liste vlastníctva ešte nie je prededený, odporca 1/
je len potenciálny dedič a preto by navrhovatelia ani nemohli podiel z nehnuteľností od neho kúpiť.

Ak teda navrhovatelia užívali predmetné nehnuteľnosti, ako to tvrdí odporca 1/ neoprávnene, potom
vlastník, teda matka odporcu 1/ sa mohla domáhať svojho práva na ochranu vlastníckeho práva pred
neoprávneným zasahovaním (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ tak neurobila a došlo k
začatiu dobromyseľnej držby, uplynutím lehoty 10 rokov navrhovateľka a jej nebohý manžel nadobudli
vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 OZ.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

O náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že tieto mu nepriznáva, nakoľko vznikli len v spojitosti s
konaním účastníka vo svojej materčine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.)
odvolanie odporca 1/, ktorý naďalej trvá na tom, že má nárok na podiel z dedičstva. Namietal, že sporné
nehnuteľnosti sú zapísané „na katastri“ ako dedičstvo pre H. O., rod. Z., t. č. už nebohú a nie je ani nikde

uvedené, že by sa niekedy svojho dedičského podielu po svojich rodičoch vzdala. Keďže v kat. území
je vedená ako dedička jeho nebohá matka, potom on, ako jej syn je automaticky dedičom uvedených
pozemkov „aj keď to nie je ešte dedičsky dokončené“. Poprel, že by existovali akékoľvek zmluvy o
darovaníčiodkúpenípodielu,ktorépripadajúnanebohúH.O.,aakbystýmbolasúhlasilaeštezaživota,
aj tak by to bolo upravené v katastrálnych zápisoch. Opätovne požadoval a dáva možnosť odkúpenia

sporných nehnuteľností, ktoré sú dedičstvom po jeho nebohej matke H. O. a po riadnom dedičskom
konaní, na ktoré dáva v týchto dňoch notárovi, ktorý prejednával aj dedičstvo majetku v S. po smrti jeho
matky a vzdáva sa v tomto prejednávanom prípade „len čiastky nehnuteľnosti, na ktorej je vybudovaný
rodinný dom už nebohého X. G. a dedičov po zosnulom na parcele C KN č. XXX/X dedičskej čiastky
pozemku“.

V zmysle výzvy Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/24/2012-104 zo dňa 06. 08. 2013 odporca
1/ vo svojom podaní zo dňa 05. 09. 2013 uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za
nesprávneztohodôvodu,že„vpozíciiodporcovvrade1-9vystupovalipotencionálniprávninástupcovia
bývalých podielových spoluvlastníkov, ktorí sú na LV označení ako nezistení vlastníci“. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne, ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným
odporcom 1/ v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým

spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 36/2010). Okresný súd sa s každou jednotlivou námietkou odporcu 1/, na ktorú poukazoval,
vysporiadal. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je okresný
súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o
dôvodnom nároku navrhovateľov. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel,
sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného
odvolania je takmer zhodný s obsahom podaní a výpovedí odporcu 1/ pred prvostupňovým súdom,
a preto samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam odporcu je úplné, aj pokiaľ ide o
samotné odvolanie. Odporca 1/ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli
zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Navrhovatelia sa v danom prípade domáhali, že sporné nehnuteľnosti nadobudli právnym titulom
vydržania. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia
byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Jednou

z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je teda aj oprávnenosť držby. V konaní bolo
preukázané, že navrhovatelia boli oprávnenými držiteľmi, teda išlo u nich o také faktické ovládanie veci,
pri ktorom bola daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Oprávnenou môže byť len dobromyseľná
držba. K posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať z objektívneho
hľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia toho, kto tvrdí dobromyseľnosť

držby; vždy je potrebné brať do úvahy, či by aj každý iný, v obdobnej situácii sa nachádzajúci držiteľ pri
bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k
právnemudôvodu(titulu)vznikuvlastníctva.Oprávnenádržbasanemusínevyhnutneopieraťoexistujúci

právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, omyl držiteľa musí byť ale vždy ospravedlniteľný.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne konštatoval, že pôvodný navrhovatelia
manželia X. G. a W. G. začali užívať sporné nehnuteľnosti jednak na základe rodinnej dohody
na sporné nehnuteľnosti a jednak na základe uzavretej kúpnej zmluvy s X. Z., ktoré skutočnosti
mal za preukázané vykonaným dokazovaním. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové tvrdenia

uvedené v návrhu potvrdili svojimi výpoveďami, resp. tieto skutočnosti nespochybnili ôsmi odporcovia,
okrem odporcu 1/. Jednoznačne bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti tvorili súčasť pôvodne
pozemno-knižne vedených nehnuteľností patriacich právnym predchodcom navrhovateľov, teda rod.
Hrabeczovcov s tým, že po uzavretí manželstva navrhovateľky 1/ a nebohého X. G. v roku 1956 títo
podnikli kroky k zabezpečeniu pozemku pre stavbu rodinného domu. Časť týchto pozemkov získali

po otcovi navrhovateľky 1/, a to po uzavretí rodinnej dohody s jej súrodencami a časť kúpili od X.
Z., s ktorým v roku 1956 uzavreli kúpnu zmluvu. Aj podľa potvrdenia obce Z. užívali navrhovateľka
1/ a neb. X. G. od roku 1958 výlučne a nerušene parcelu č. XXX/X, na ktorej si postavili v rokoch
1965 - 1968 rodinný dom, súp. č. XXX a za tieto nehnuteľnosti riadne platili daň z nehnuteľností a
znášali všetky povinnosti s vlastníckym právom súvisiace. Z týchto skutočností je teda zrejmé, že v

danom prípade existuje titul vzniku vlastníckeho práva, ktorým bola jednak dohoda navrhovateľky 1/ s jej
súrodencami, ktorú skutočnosť na pojednávaní potvrdila i odporkyňa 3/, ktorá výslovne uviedla, že „stará
matka časť nehnuteľnosti dala dcére - navrhovateľke 1/ a k tejto časti si pôvodný navrhovatelia prikúpili
od strýka navrhovateľky 1/, ktorý išiel do Maďarska, časť ďalších nehnuteľností a v tomto rozsahu začali
navrhovateľka 1/ s manželom užívať pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu“. Od uvedenej doby

teda navrhovateľka 1/ a jej nebohý manžel užívali sporné nehnuteľnosti, keď v konaní nebolo žiadnym
spôsobom spochybnené, že tieto užívali dobromyseľne a nerušene a námietky voči ich vlastníckemu
právuuplatnilažodporca1/vtomtokonaní.Keďžebolisplnenévšetkyzákonompožadovanépodmienky
týkajúce sa držby v zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okresný súd postupoval vecne
správne ak návrhu navrhovateľov vyhovel.Odporca 1/ pred prvostupňovým ale ani v rámci odvolacieho konania neoznačil a ani nenavrhol žiaden
dôkaz,ktorýbyspochybňovaltvrdenianavrhovateľov,ženehnuteľnostiužívalidobromyseľneanerušene
ako svoje vlastné po zákonom stanovenú dobu a že by bola počas 60 rokov prípadná dobromyseľná

držba kýmkoľvek rušená. Ani okolnosť, že sa matka odporcu 1/ nikdy nevzdala podielu na dedičstve
nespochybňuje skutkové a právne závery prvostupňového súdu.

K vydržaniu vlastníckeho práva navrhovateľmi teda došlo v zmysle originálneho spôsobu nadobudnutia
vlastníctva - vydržaním, keď v prípade, ako je uvedené už vyššie, splnením zákonom určených
podmienok dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Z uvedeného preto vyplýva, že rozhodnutie

prvostupňového súdu je len deklaratórnym rozhodnutím, ktoré konštatuje naplnenie týchto podmienok
vyžadovaných zákonom a skutočnosť, že časť sporných nehnuteľností bola doposiaľ v evidencii
nehnuteľností vedená aj na matku odporcu 1/ žiadnym spôsobom nespochybňuje dôvodnosť návrhu
navrhovateľov, teda, že navrhovatelia napriek tomuto zápisu v evidencii nehnuteľností nadobudli
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním zo zákona v rozsahu ako je uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd

zdôrazňuje, že okolnosť, že v katastri nehnuteľností je vedená ako vlastníčka matka odporcu 1/
nevylučuje skutočnosť, že k nadobudnutiu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam mohlo zo zákona
dôjsť vydržaním zo strany navrhovateľov. Naviac, sám odporca 1/ uvádza, že o dohode súrodencov,
ktorábymalapredstavovaťvčastispornýchnehnuteľnostítitulvznikuvlastníctvanavrhovateľovnevedel,
pričom zo strany ostatných odporcov táto nebola spochybnená.

Dôvodne konal okresný súd s právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa 2/, ktorý v priebehu
konania zomrel, v súlade s ust. § 107 ods. 3 O. s. p.. Aj v prípade odporcov išlo o právnych nástupcov
pôvodných podielových spoluvlastníkov a okruh týchto osôb nebol v konaní spochybnený.

Okresný súd teda stručne a jasne objasnil skutkový, ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre
záver o tom, že držba navrhovateľov bola dobromyseľná a došlo k nadobudnutiu ich vlastníckeho práva

zo zákona vydržaním. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil, prečo návrhu vyhovel, keď
boli naplnené súčasne všetky zákonom určené podmienky, na základe ktorých dochádza k vydržaniu
priamo zo zákona.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré
nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa §

219 ods. 1, 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd konštatuje, že i rozhodnutie o náhrade trov konania, ako súvisiaci výrok rozhodnutia vo
veci samej je v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vecne správny, vrátane trov štátu, preto i v tomto rozsahu
rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.

1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovatelia boli v odvolacom konaní úspešní,
avšaknárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniasavzdali,pretoimuvedenúnáhradutrovodvolacieho
konania odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.