Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/227/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210713
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 3.802,30 eur a o náhradu nemajetkovej ujmy
760,46 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady škody 3.802,30 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 760,46 €. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš
vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 5371600

povinnou U. U., R.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX 5210/2010 a
požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
napriek tomu, že prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
pre posúdenie a rozhodnutie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa
24.01.2011 (konanie začalo 20.05.2010), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac

ako 249 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14581/09, vykonateľného
19.11.2009), prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských

vzťahov a porušil tak zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd konal nebol legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecnému súdu,
v pozícii exekučného súdu, pri rozhodovaní vo veci samej by takáto právomoc náležala len ak by
konal v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. (zákon o rozhodcovskom konaní). Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd

dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu
upravenej v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívnezamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Zákonné obmedzenie právomoci všeobecného
súdu v rámci konania o opravnom prostriedku je proporcionálne ochrane základného práva žalobcu.
Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne cestou

kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí

ako nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom konaní neexistuje
okolnosť, umožňujúca exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Neexistuje okolnosť, umožňujúca vytvorenie stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Majetková škoda 3.802,30 € predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v

občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného
zmluvou o úvere. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je
dostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomokresného
súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym

a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súduvzákonnejlehote moholžalobcavčas,efektívneaúčinneuskutočniť radinýchkrokov,smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ďalšími dôvodmi, podporujúcimi
žiadosť žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného prostriedku

nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov
spoločnosti a ich majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej
príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších

plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj u jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej
ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda čiastku 760,46 €. Žalobca

požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhrady škody, na čo do podania tejto
žaloby pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný
zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní,
vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.

5371600 povinnou U. U., R.. XX.XX.XXXX.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 13.03.2014 navrhol zamietnutie žaloby uvedúc, že nie je jasný
titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie tvrdených
prieťahov v súdnom konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať

prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou
podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012,
teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty. Žalobca neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup),
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a
vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote, ale dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky

nepredložil. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, akide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie
rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho
mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011
správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje

automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú prípady vzniku škôd

vyvolanéinounežrozhodovacoučinnosťouorgánovverejnejmoci.Žalobcasivsúvislostisozamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia uplatnil nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho
spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru
súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia nie je možné považovať za nesprávny úradný postup
(rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie

NS ČR z 25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od
01.06.2011 a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku.
Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Lehota 15 dní (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa nevzťahuje na

vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,

3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,
ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),

právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k
tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom

uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný
uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení

nároku na náhradu materiálnej škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie
o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným
titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, odkazujúc na uznesenie
KS v Trnave z 31.05.2012, sp. zn. 10CoE/308/2011, či uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012 sp. zn.

20CoE/94/2012. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, podaním žaloby na súd, čo nevykonal.
Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva
informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené
prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3
zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.

Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebnéprihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,
ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia

zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli
aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala

žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla
postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo
na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 14.05.2014 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah
spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej

dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich

pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade súd najprv skúmal, či bol uplatnený nárok v zmysle §-u 15 ods. l zák. č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2013 (keďže k vzniku škody malo dôjsť pred týmto dátumom)predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne,
ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil,
že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, ktorú bližšie nešpecifikoval napr. dátumom

vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu, dátumom doručenia adresátovi. Žalobca ani netvrdil,
kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s
písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom
jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu
na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne

oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný
orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť
a súdu preukázať.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX

5210/2010. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10Er/416/2010 je preukázané, že
ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 5210/10. Dňa 16.07.2010 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,
čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky, žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej U. U., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX/

XX, Q.. K. pre vymoženie 800,58 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 20.05.2010, ktorý
bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 01.10.2009,
sp. zn. SR 14581/09, právoplatný 16.11.2009 a vykonateľný 19.11.2009, ktorým bola povinná zaviazaná
na zaplatenie sumy 800,58 € a príslušenstva. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu

poverenia skúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 01.06.2011 súlad exekučného
titulu so zákonom a dňa 28.07.2010 (12-ty deň po doručení žiadosti o udelenia poverenia) poverenie
udelil. Klamlivé je žalobcovo tvrdenie, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia oneskorene
24.01.2011 zamietol, v čom má spočívať nesprávny úradný postup súdu. Dôvodom zamietnutia žaloby
je teda to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri

rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie..

Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v časti základu žalovaného nároku (porušenie
právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá mala vzniknúť a zavineným
protiprávnym konaním) sa súd výškou škody ani nezaoberal.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný uplatnenú náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

P oučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou

podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.