Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/278/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912205806
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5912205806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľov:
1. Ing. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. J. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Milanom Vavrekom,
advokátom so sídlom S., E. XX, 2. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. J. XXXX/XX, proti odporcom:
1. Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, 2. AUKČNÁ
SPOLOČNOSŤ s. r. o. , so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17, IČO: 46 141 341, právne zastúpená Mgr.
Marekom Piršelom, advokátom so sídlom U. XXX, 3. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., H. XXXX/
XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Malachovským, advokátom so sídlom A., H. XXX, o určenie

neplatnosti dražby, na základe odvolania navrhovateľa 1/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok
č.k. 3C/74/2012-279 zo dňa 15.4.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odporcovi 2/ rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia
vo výške 16,29 eur, ktorú sú navrhovatelia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho
zástupcu odporcu 2/ v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na začatie konania.

Vychádzal z toho, že na základe vykonaného dokazovania nebola preukázaná navrhovateľmi tvrdená
neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 17.7.2012 týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXXX, a to rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. CKN 3793, ako aj tohto
pozemku parc. č. CKN 3793, zastavané plochy a nádvoria o výmere 793 m2, a ďalej pozemku parc. č.
CKN 3786/2, záhrady o výmere 23 m2 a pozemku parc. č. CKN 3786/3, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 24 m2, v zmysle § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD").
Pokiaľ navrhovatelia namietali porušenie ust. § 12 ods. 1 ZoDD, súd dospel k záveru, že predmetné
ustanovenie nebolo porušené, nakoľko cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom, ktorý
nebol v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Nebolo preukázané ich tvrdenie o účelovo nízkom

ohodnotení dotknutých nehnuteľnosti v znaleckom posudku Ing. Jozefa Korca, ktorý ho vypracoval v
súlade s príslušnými právnymi predpismi. Čo sa týka internetových ponúk realitných kancelárií, nemožno
hovoriť o zrealizovaných obchodoch, pričom ponuky môžu byť časom korigované v nadväznosti na
prípadný ne/záujem o ponúkané nehnuteľnosti. Dražobník propagoval nehnuteľnosti pred dražbou na
viacerých internetových portáloch, v denníku Nový čas, v Notárskom centrálnom registri dobrovoľnýchdražieb, v Obchodnom vestníku, čo preukazuje, že nebolo jeho cieľom dosiahnuť čo najnižšiu cenu,
naopak, je evidentná snaha čo najviac rozšíriť okruh účastníkov dražby. O tom svedčí aj skutočnosť, že
sa jej zúčastnilo 8 účastníkov. Navrhovatelia mali vedomosť o dražbe, mohli hľadať záujemcu o kúpu

dotknutých nehnuteľností. Mali tiež k dispozícii posudok znalca Ing. Jozefa Korca, pričom ním určenú
hodnotu nenamietali, hoci mali vedomosť o znaleckom posudku Ing. Danky Žakarovskej z roku 2010, v
ktorom bola stanovená všeobecná hodnota dotknutých nehnuteľností o cca 20.000 eur vyššie. Okresný
súd mal za to, že časový odstup dvoch rokov medzi podaním oboch posudkov je významným faktorom,
ktorý má reálny vplyv na zníženie hodnoty nehnuteľností, a to najmä s prihliadnutím na ich opotrebenie,

ako aj vzhľadom na vývoj situácie na trhu s nehnuteľnosťami, keď ani samotným navrhovateľom sa
nepodarilo tieto predať, hoci im bola uvedená možnosť zo strany odporcov 1/ a 2/ ponúknutá.

Za neopodstatnený považoval súd prvého stupňa aj dôvod neplatnosti dražby pre nesplnenie lehôt na
zverejnenie oznámenia o konaní dražby (z dôvodu, že šlo o opakovanú dražbu, kde zákonné lehoty sú
iné, než pri prvej dražbe), tiež z dôvodu namietanej nesprávnej výšky najnižšieho podania (z dôvodu,
že podľa § 16 ods. 6 ZoDD najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 3-iny, a nie celá hodnota predmetu

dražby určenej znaleckým posudkom).

Súd prvého stupňa ďalej ustálil, že síce sklad náradia postavený na pozemku parc. č. CKN 3786/2
nebol výslovne špecifikovaný v oznámení o konaní opakovanej dražby v časti „predmet opakovanej
dražby", avšak jedná sa o príslušenstvo rodinného domu, ktoré je určené na to, aby sa s rodinným
domom trvale užívalo; dražbou rodinného domu tak prešlo aj vlastníctvo skladu náradia na vydražiteľa.

Predmetný sklad náradia bol uvedený v notárskej zápisnici osvedčujúcej priebeh dražby v časti „predmet
opakovanej dražby" a tiež mu bola priradená hodnota v znaleckom posudku. Zo stavebného hľadiska
sa jedná o drobnú stavbu postavenú za rodinným domom, ktorá sa opiera jednou stenou o oporný múr.
Pokiaľ navrhovatelia namietali výšku dražobnej zábezpeky, táto bola v súlade s § 14 ods. 3 ZoDD a
bola primeraná.

Nepreukázaným zostalo i tvrdenie navrhovateľov, že oznámenie o dražbe nebolo vyvesené vo verejne
prístupnej časti Björnsonovho domu v Ružomberku, kde sa dražba konala (§ 17 ods. 7 ZoDD). Naopak
skutočnosť, že oznámenie o dražbe bolo vyvesené na verejne prístupnom mieste, vyplýva z výpovedí
svedkov R. a J.. Účastníkov dražby zároveň usmerňovali zamestnanci SBS, ktorú objednal odporca
2/, a nebol zistený žiaden problém u osôb zúčastnených na dražbe nájsť miesto dražby. Ohľadom

navrhovateľmi tvrdeného dôvodu oneskoreného začiatku dražby súd prvého stupňa uzavrel, že z
notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby dňa 17.7.2012 vyplynulo, že sa začala o 16.00 hod,
pričom vychádzal z predpokladu jej správnosti ako verejnej listiny. Opak nebol preukázaný a predmetná
námietka navrhovateľov zostala len v rovine tvrdenia.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 za súčasnej aplikácie § 150 ods.

1 O.s.p. Odporcom 2/ a 3/, ktorí mali v konaní plný úspech, a ktorí si predmetný procesný nárok
uplatnili, priznal ich náhradu, a to odporcovi 2/ vo výške 103,40 eur a odporcovi 3/ vo výške 81,81 eur.
Vzhľadom na príjmovú situáciu navrhovateľa 1/, vychádzajúc z posúdenia jeho pomerov a pomerov
jeho blízkych osôb (teda aj navrhovateľky 2/ a dvoch nezaopatrených detí) Centrom právnej pomoci
pri posudzovaní žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, mal súd prvého stupňa za

to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby odporcom 2/ a 3/ ako v celom rozsahu
úspešným účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Vyhodnotil aj okolnosti
na ich strane, pričom mal za to, že odporcovi 2/, ktorý je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v
oblasti výkonu dobrovoľných dražieb také rozhodnutie o trovách konania nezasiahne významnejšie do
majetkovej sféry, a u odporcu 3/, ktorý vydražil dotknuté nehnuteľnosti, je odôvodnené predpokladať

také zárobkové pomery, ktoré mu umožňujú cenu 89.000 eur uhradiť.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ 1/ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Poukazoval na to, že súd bez odôvodnenia neakceptoval ním predložené inzeráty týkajúce

sa nehnuteľností ponúkaných na predaj v meste Ružomberok. Súd pritom vychádzal z úvahy, že pokiaľ
sa aj za dané ceny nehnuteľnosti ponúkajú, neznamená to zároveň, že sa aj predávajú. Rovnaká úvahasa však vzťahuje aj na nehnuteľnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku. Niektoré z nich sa navyše
ani nenachádzajú priamo v meste Ružomberok, ale v okolitých obciach. Odvolateľ ďalej v súvislosti s
cenou dotknutých nehnuteľností poukazoval na potvrdenie realitného makléra S. T. týkajúce sa predaja

nehnuteľnosti obdobnej vydraženej nehnuteľnosti; z tohto vyplýva skutočná cena, ktorú je potenciálny
kupujúci ochotný zaplatiť. O nízkej cene, za ktorú vydražil dotknuté nehnuteľnosti odporca 3/, svedčí aj
to, že účastníkom dražby bol aj svedok E., ktorý sa dražieb zúčastňuje z podnikateľských dôvodov, teda
za účelom dosiahnutia zisku. Ak by cena vydražených nehnuteľností bola obdobná cene v čase a mieste
obvyklej, svedok E. by sa dražby nebol zúčastnil. Samotný znalec na pojednávaní dňa 26.3.2013 priznal,

že v znaleckom posudku je chyba, keď vaňu s vírivkou nachádzajúcu sa vo vydraženom rodinnom dome
ohodnotil ako obyčajnú vaňu.

Ďalej odvolateľ nesúhlasil s tvrdením, že sklad náradia opiera jednou stenou o oporný múr nachádzajúci
sa na pozemku parc. č. CKN 3793 a tieto nie sú prepojené tak, aby nosnosť a súdržnosť jedného bola
viazaná na existenciu druhej veci - oporného múru.

Čo sa času dražby týka, odporca 3/ na pojednávaní dňa 19.2.2013 uviedol, že „samotná dražba nemohla

začať na minútu presne, mohla začať o 3, 4 minúty neskôr, to pripúšťam, bolo stále ľudí na registráciu
na poplatky, na identifikáciu", čím vyvrátil zápis v notárskej zápisnici o čase začatia dražby. Nadväzne,
vzhľadom na nedbalosť a nedôslednosť pri vyhotovovaní notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh
dražby bol porušený ZoDD. Pokiaľ ide o povinnosť umiestniť informačnú tabuľu o mieste a čase konania
dražby,svedokR.sinebolvedomýtoho,žebyumiestnenieoznámeniaokonanídražbybolonaverejnom

priestranstve, keď uviedol, že buď bolo na dverách alebo na čelnej stene oproti dverám. Odvolateľ
poukazovalvtejsúvislostinaust.§18zákonač.84/1990Zb.ozhromažďovacompráveamalzato,žezo
strany odporcov nebolo preukázané umiestnenie oznámenia o konaní dražby na verejnom priestranstve.
Uzavrel, že na to, aby bola dobrovoľná dražba platná, je potrebné dodržať každé ustanovenie ZoDD,
pričom odporca 2/ tak neurobil.

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že sa súd
prvého stupňa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami tvrdenými navrhovateľmi.

Odporca 2/ sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku.
Uviedol, že súd sa zaoberal všetkými predloženými inzerentnými ponukami podobných nehnuteľností,
smerodajný však preň bol logicky znalecký posudok. Hoci správnosť znaleckého posudku nie

je predmetom konania a nemôže byť ani dôvodom na určenie neplatnosti dražby, navrhovatelia
ničím nepreukázali nesprávnosť predmetného znaleckého posudku. K námietke odvolateľa ohľadom
nesprávneho ocenenia vane poukázal na hodnotu vane, či už s vírivkou alebo bez nej, v porovnaní
s celkovou hodnotou nehnuteľnosti. V súvislosti s potvrdením realitného makléra S. T. odporca 2/
poukázal na rozpor medzi menovaným uvádzaným odhadom ceny predmetu dražby 120.000 eur -

130.000 eur a skutočnosťou, že ako účastník dražby, ale aj pred samotnou dražbou, nenadobudol
dotknuté nehnuteľnosti. Tvrdenie odvolateľa, že sklad náradia a oporný múr domu nie sú spolu technicky
prepojené, je v rovine jeho tvrdenia, avšak nijakým spôsobom nevyvracia stav, že sklad náradia je
príslušenstvom hlavnej veci - rodinného domu so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. K námietke
odvolateľa ohľadom nedbanlivého a nedôsledného vyhotovenia notárskej zápisnice osvedčujúcej

priebeh dražby vyslovil otázku, ako konkrétne boli navrhovatelia dotknutí, resp. poškodení na svojich
právach, ak by aj dražba začala o pár minút neskôr. Dražobník si zároveň splnil riadne svoju povinnosť
vyvesením oznámenia o dražbe vo verejne prístupnej časti objektu, pričom prípadných záujemcov
navigovali príslušníci SBS a podľa svedkov žiaden z nich nemal problém dostať sa do dražobnej
miestnosti.

Odporca 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, pričom sa stotožnil
so zisteniami súdu prvého stupňa i s jeho právnym posúdením veci.

Navrhovateľka v 2. rade zostala v odvolacom konaní nečinná.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p) rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie považuje za správne a v
celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v reakcii na
odvolacie námietky dodáva, že je potrebné rozlišovať medzi hodnotou určenou znaleckým posudkom

pred dražbou a cenou dosiahnutou dražbou. V prvom prípade plní znalecký posudok účel predovšetkým
z hľadiska potreby stanovenia najnižšieho podania (§ 12 ods. 1, § 16 ods. 6 ZoDD). Druhý prípad
predstavuje cenu, ktorú je účastník dražby ochotný zaplatiť za draženú vec. V prejednávanej veci cena
dotknutých nehnuteľností dosiahnutá dražbou (89.000 eur) bola síce nižšia, než cena určená znaleckým
posudkom Ing. Jozefa Korca (99.900 eur), ale zároveň bola vyššia, než najnižšie podanie (74.925 eur).
Preto odvolateľom tvrdené nesprávne ohodnotenie vane (namiesto vane s vírivkou len ako obyčajnej),

resp. rozdiel v ich hodnote, je zjavne pokrytý rozdielom medzi najnižším podaním, ktoré vychádzalo,
podľa tvrdení odvolateľa, z nesprávneho znaleckého posudku, a cenou dosiahnutou dražbou. Zároveň
cena dosiahnutá dražbou (89.000 eur), ktorá má, vzhľadom na vyšší počet účastníkov dražby (osem)
istú vypovedaciu schopnosť, sa skôr blíži k hodnote stanovenej znaleckým posudkom Ing. Jozefa Korca
(99.900 eur), než k cene uvádzanej odvolateľom (120.000 až 130.000 eur).

Okrem toho, ako správne poznamenal odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu, existuje rozpor medzi
potvrdením realitného makléra S. T. o jeho odhade ceny predmetu dražby 120.000 eur - 130.000 eur a
skutočnosťou, že menovaný ako účastník dražby, ale aj pred samotnou dražbou, nenadobudol dotknuté
nehnuteľnosti za výrazne nižšiu (a teda ekonomicky zaujímavú) cenu.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je „zaujímavá" ani tak skutočnosť, že sa dražby v rámci svojich

podnikateľských aktivít svedok E. zúčastnil, než to, že vydražiteľom sa stala iná osoba - odporca 3/. Z
toho vyplýva, že cena, za ktorú sa dotknuté nehnuteľnosti vydražili (89.000 eur), nebola pre svedka E. z
hľadiska jeho podnikateľských aktivít ekonomicky zaujímavá, čím je v podstate predmetná argumentácia
odvolateľa vyvrátená. Podstatnou v prejednávanej veci teda v konečnom dôsledku nie je cena určená
znaleckým posudkom, ale cena dosiahnutá dražbou.

Ust. § 17 ods. 7 ZoDD určuje povinnosť dražobníka pred začatím dražby vyvesiť oznámenie o dražbe
spolu s dodatkami vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná, a nie na verejnom
priestranstve, ako uvádza odvolateľ. Je teda irelevantná jeho námietka, že odporcovia nepreukázali
umiestnenie oznámenia o dražbe na verejnom priestranstve v zmysle právnej úpravy (absolútne
nesúvisiaceho) zhromažďovacieho práva.

Zároveň krajský súd vo vzťahu k námietkam navrhovateľa 1/ smerujúcim k okolnostiam začiatku dražby,
upriamuje pozornosť odvolateľa na znenie § 21 ods. 2 ZoDD, vyžadujúce pre konštatovanie neplatnosti
dražby pre porušenie tohto zákona i tvrdenie (a nepochybne preukázanie), že tým bola osoba (tvrdiaca
porušenie zákona) dotknutá na svojich (konkrétnych) právach. Nepostačuje preto, s ohľadom charakter
dražby (proces skladajú si sa zo sledu viacerých nadväzujúcich zákonom predpísaných skutočností), pre

dosiahnutie zrušenia jej účinkov, len formálne (ako to činí odvolateľ) namietnutie akéhokoľvek porušenia
zákona, ale normatívnou podmienkou je zároveň i spôsobenie relevantného následku/dopadu takéhoto
porušenia zákona na konkrétnom práve dotknutej osoby (tu odvolateľa), čo v súdenej veci nie je ani len
tvrdené (tobôž preukázané).

Z určujúceho hľadiska (t.j. sklad veci ako riadne ohodnotené príslušenstvo hlavnej veci) nie je zrejmé,

čo (ďalšou) námietkou, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že sklad náradia postavený na
pozemku parc. č. CKN 3786/2 sa jednou stenou opiera o oporný múr nachádzajúc sa na pozemku parc.
č. CKN 3793, na ktorej sa nachádza rodinný dom, odvolateľ v konečnom dôsledku vytýka napadnutému
rozhodnutiu súdu prvého stupňa.Vo zvyšku odvolací súd odkazuje, ako už bolo vyššie uvedené, na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Okrajom odvolací súd poznamenáva, že síce súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nerozhodol o

trovách konania odporcu v 1. rade, avšak nakoľko odporca v 1. rade predmetný nedostatok nenamietal,
odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné uvedené rozhodnutie doplniť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Odvolateľ - navrhovateľ 1/ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto úspešným účastníkom
odvolacieho konania - odporcom vzniklo voči nemu, ale aj voči navrhovateľke 2/ ako jeho nerozlučnej
procesnej spoločníčke (§ 91 ods. 2 O.s.p.), právo na náhradu ich trov. Nakoľko si odporca 1/ náhradu

trov neuplatnil, odvolací súd mu ju nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Odporcovia 2/ a 3/ si náhradu trov
odvolacieho konania uplatnili aj vyčíslili. Vo vzťahu k odporcovi 3/ odvolací súd konštatuje neúčelnosť
uplatneného úkonu právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu), spočívajúceho len v stotožnení sa (a
stručnom zopakovaní) záverov okresného súdu.

Vsúvislostispriznanímnáhradytrovkonaniaodporcovi2/odvolacísúdvzhodesosúdomprvéhostupňa

mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady trov vzhľadom na pomery
odvolateľa (i navrhovateľky 2/). V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa v časti o trovách konania. Z uvedeného dôvodu odporcovi 2/ odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v rozsahu
20 % ich výšky, t.j. vo výške 16,29 eur (odmena za vyjadrenie k odvolaniu 60,07 eur podľa § 11 ods.

1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 7,81 eur podľa 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., DPH
20 % 13,58 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu 67,88 eur, z toho 20 % je 16,29
eur). Vzhľadom na zastúpenie odporcu 2/ advokátom, odvolací súd zaviazal navrhovateľov k povinnosti
uhradiť trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.