Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8P/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201742
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513201742.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:

F. C., Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky a E. C., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti matky: F. E., Z.. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX,
právne zastúpená advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou, M. Waltariho 7, Piešťany a otca: F. C.Á.,
Z.. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Galovou, E. Belluša
10, Piešťany o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
a o podnete Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloletá E. a maloletá F. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný platiť výživné od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia na maloletú Marcelu v sume
200 eur mesačne a maloletú Lauru v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to
sumu 170 eur na každé z detí k rukám matky a sumu 30 eur mesačne na každé z detí na osobitný účet
maloletej F. a maloletej E., ktorý v prospech detí je povinná zriadiť matka v lehote 15 dní od vyhlásenia

rozsudku a oznámiť čísla účtov otcovi.

Otec je oprávnený stretávať sa maloletou E. a maloletou F. každý nepárny víkend v roku od piatka od
14:00 hod do nedele do 18:00 hod, každý párny týždeň utorok a štvrtok od 14:00 do 18:00 hod, každý
nepárny týždeň v utorok od 14:00 do 18:00 hod; počas letných prázdnin od 15.07. od 14:00 hod do 31.07.
do 18:00 hod a od 15.08. od 14:00 hod do 31.08. do 18:00 hod; počas vianočných sviatkov každý párny
rok od 21.12 od 10:00 hod do 26.12. do 10:00 hod; a nepárny rok od 02.01. od 10:00 hod do 06. 01.
do 10:00 hod; počas jarných prázdnin každý párny rok od piatka od 14:00 hod do nedele nasledujúceho

týždňa do 18:00 hod; počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka od 10:00 do soboty do
18:00 hod, a každý nepárny rok od soboty od 18:00 do utorka do 10:00 hod, pričom matka je povinná deti
na stretnutie pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska maloletých a otec je povinný deti matke
odovzdať v určenom čase v mieste bydliska maloletých detí.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom spísaným na tunajšom súde dňa 29.1.2013 domáhala úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností tak, aby boli obe maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bolo určené
súdom výživné.Matka sa súčasne domáhala nariadenia predbežného oparenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do
osobnej starostlivosti matky na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom.

Otecsanávrhomspísanýmnatunajšomsúdedňa1.2.2013domáhalnariadeniapredbežnéhoopatrenia,
ktorým by súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, prípadne do striedavej starostlivosti
oboch rodičov v týždenných intervaloch na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Súd uznesením č.k. 8P/8/2013 -21 zo dňa 4.2.2013 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol.
Súd uznesením č.k. 8P/8/2013 -25 zo dňa 5.2.2013 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.
Každý z rodičov sa voči uzneseniu súdu o zamietnutí ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
odvolal,pričomKrajskýsúdvTrnaveuznesenímzodňa8.3.2013obenapadnutéuzneseniasúduprvého
stupňa potvrdil.

Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.2.2013 domáhala nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd nariadil otcovi odovzdať maloletú Lauru do starostlivosti matky, nakoľko dňa
19.2.2013 si otec maloletú Lauru pred školou zobral od matky s tým, že na matku, ktorá išla odprevadiť
maloletú F. počká, čo však neurobil a s maloletou E. odišiel.

Súd uznesením č.k. 8P/8/2013 -88 zo dňa 22.3.2013 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany podal dňa 26.2.2013 na súd podnet na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 12P/18/2013, a ktorý bol uznesením

8P/8/2013 -99 zo dňa 31.5.2013 spojený na spoločné konanie s touto právnou vecou.

Na pojednávaní dňa 23.7.2013 kolízny opatrovník a právna zástupkyňa matky navrhli predbežným
opatrením upraviť styk každého z rodičov s dieťaťom, ktoré v súčasnosti nemajú v osobnej starostlivosti,
aby počas každého víkendu boli maloleté sestry spolu tak, že párny víkend budú tráviť u matky a nepárny

u otca. Otec s navrhovanou úpravou súhlasil.
Súd uznesením č.k. 8P/8/2013 -125 zo dňa 24.7.2013 nariadil otcovi, aby umožnil matke stretávať sa
s maloletou E. každý párny víkend od soboty od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod a súčasne nariadil
matke, aby umožnila otcovi stretávať sa s maloletou F. každý nepárny víkend od soboty od 10.00 hod
do nedele do 18.00 hod.

Matka žiadala v zmysle záverov znaleckého posudku zveriť obe maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti, určiť výživné otcovi po 200 eur mesačne a navrhla širší rozsah styku ako uviedol znalec.
Otec žiadal zveriť deti najskôr do jeho osobnej starostlivosti a po znaleckom dokazovaní do striedavej
starostlivosti rodičov, pričom v prípade zverenia detí matke žiadal upraviť styk s deťmi aj v priebehu

týždňa s prespaním. Výživné žiadal určiť po 170 eur na každé z detí.
Kolízny opatrovník navrhol v zmysle záverov znaleckého posudku zveriť deti matke, upraviť styk v
rozsahu navrhnutom matkou a určiť výživné i s tvorbou úspor.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou matky a otca, rodným listom, oznámením o narodení, správami

Sociálnej poisťovne, lekárskymi potvrdeniami, písomnými vyjadreniami účastníkov, výpismi z listov
vlastníctva, zápisnicami spísanými na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 9P/1/1997, správou obce Dubovany, správami základnej školy, správou Metodicko-
výskumného kabinetu Bratislava, správami kolízneho opatrovníka, správami Daňového úradu, výpisom
zo živnostenského registra, zmluvou o podnájme bytu, potvrdeniami o príjme matky, potvrdením o

návšteve školy, dokladmi o výdavkoch maloletej F., znaleckým posudkom č. 37/2013, dokladmi o
výdavkoch matky a zistil tento skutkový stav veci:

Oba maloleté deti pochádzajú zo vzťahu rodičov, pričom maloletá F. je od podania návrhu v osobnej
starostlivosti matky a maloletá E. je od 19.2.2013 v osobnej starostlivosti otca. Vzájomný kontakt detí

sa od júla 2013 uskutočňuje počas víkendov striedavo u každého z rodičov na základe nariadeného
predbežného opatrenia.Výpoveďou matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že dňa 27.1.2013 prišlo medzi
rodičmikukonfliktu,pričomotecsimalodmatkyvynútiťnedobrovoľnýpohlavnýstyk,čohobolasvedkom
maloletáF..Uvedenýkonfliktviedolkodchodumatkysobomimaloletýmideťmizospoločnejdomácnosti.

Následne si otec dňa 19.2.2013 zobral maloletú E. od matky pred školou a maloletá zostala v jeho
osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasila. Deti od júla 2013 trávili spoločne víkendy vždy striedavo
u rodičov, pričom maloletá F. bola v osobnej starostlivosti matky a maloletá E. v osobnej starostlivosti
otca. Matkauviedla,že otecvždyrobilrozdielymedzideťmi,preferovalE..Častosarodičiamedzisebou
hádali, čoho sa zúčastňovali aj deti a keďže otec zarábal peniaze, matka sa musela jeho rozhodnutiam

podriadiť. Od narodenia sa matka starala o obe deti, pričom otec chodil domov až večer s tým, že si
chcel pozrieť správy. Aj o otcovu dcéru z prvého manželstva sa starali jeho rodičia. Všetky rozhodnutia
v rodine robil otec so svojou rodinou, matka o ničom nevedela. Otec klame aj maloletú F., preto má k
nemu odpor a otca odmieta. Maloletá E. je zmanipulovaná a nemá k nikomu inému prístup ako k rodine
otca. Otec má v dome nedostatočne zabezpečené zbrane a maloletú E. vodí aj na poľovačky. O E. sa
v podstate starajú rodičia otca, prípadne jeho plnoletá dcéra E.. Matka bývala s deťmi v podnájme v

Piešťanoch, kde hradila 100 eur mesačne.
Do októbra 2012 bola matka na predĺženej rodičovskej dovolenke, následne si sama platila odvody
do Sociálnej poisťovne z príjmu za stráženie detí a od 01.03.2013 je matka zamestnaná v spoločnosti
DÉJÁ VU Coffee, s.r.o. s pracovným časom od 08:00 do 15:30, pričom ju zamestnáva jej neter a jej
priemerný čistý príjem je 273 eur mesačne, a to okrem nemocenských dávok, ktoré poberala v septembri

a októbri 2013 v sume po 185 eur mesačne. Ku mzde má matka ešte príjem okolo 200 eur mesačne
za stráženie detí. Matka je podielovou spoluvlastníčkou v jednej polovici rodinného domu a motorové
vozidlo nevlastní.
Maloletá F. pred odchodom maky zo spoločnej domácnosti chodila na aerobik, teraz chodí 2-krát
týždenne na golf, ktoré výdavky hradí neter matky.

Maloletá F. navštevuje 2. ročník základnej školy, kde má priemerné mesačné výdavky okolo 53 eur, čo
zahŕňa poplatky za družinu 8,50 eur mesačne, stravu okolo 28 eur mesačne, školské pomôcky a potreby,
poistenie, rodičovské združenie, ale aj poplatky za výlety a exkurzie a školu v prírode, kde hradila matka
95 eur. Maloletá chodí raz polročne na imunológiu a za toto obdobie berie podporné lieky v hodnote
30 až 40 eur.

Maloletej F. sa venoval školský psychológ a okrem toho bola na konzultácii v Psychologickom centre,
pričom zo psychologickej správy podanej v júli 2013 vyplýva, že maloletá F. je v náročnej životnej
situácii spôsobenej rozpadom rodiny a stratila pocit bezpečia a istoty a jeho saturáciu nachádza u
matky, ktorá je v súčasnosti pre ňu najdôležitejšou vzťahovou osobou. maloletá sa stala svedkom
konfliktu medzi rodičmi, kde otec jej očiach vystupoval ako agresor, čím došlo k narušeniu vzťahovej

väzby a dôvery k nemu. Rozdelenie súrodencov spôsobilo narušenie vzťahovej väzby k sestre
E. Psychologička vzhľadom na komunikačné problémy medzi rodičmi odporučila riešiť situáciu
prostredníctvom odborného psychologického poradenstva.
Matkanavrhlaurčiťvýživnévsumepo200eurmesačnenakaždézdetí,nakoľkootecmávysokúživotnú
úroveň, vlastní tri osobné motorové vozidlá, z čoho suma 30 eur by mohla byť určená na tvorbu úspor.

K maloletej E. matka uviedla, že zistila, že sa E. rozpráva sama zo sebou, a keď sa jej na to pýtala,
uviedla, že má imaginárneho priateľa, nakoľko E., dcéra otca, ktorá sa o ňu stará, sa s ňou nerozpráva.
Matka a kolízny opatrovník uviedli, že vzhľadom na režim detí v škole, ako aj ich chodenie do družiny,
prípravu na ďalší školský deň navrhujú, aby stretnutia detí s otcom boli v priebehu týždňa od 14:00 do
18:00 hod, tak aby otec s deťmi mohol vykonávať mimoškolské aktivity, prípadne sa informovať na deti

v škole, či sa s nimi niečo do budúceho dňa naučiť, avšak by bolo pre deti nevhodné prespanie u otca
v priebehu týždňa, nakoľko by nemali k dispozícii školské pomôcky na nasledujúci deň.

Výpoveďou otca a dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že 27.1.2013 oslavoval
narodeniny a matka mu darovala fľašu wisky, ktorú spolu vypili, pričom poprel, že by matku násilím nútil

k sexu. Matka otca žiadala, aby si zobral úver, na vyplatenie jej exmanžela, s čím nesúhlasil, preto matka
odišla s deťmi z domu a otec tri týždne nevidel maloletú E., pričom asi po týždni navštívil maloletú F. v
škole. Najprv bolo všetko v poriadku, potom začala maloletá plakať, pričom matka si pre dcéru do školy
chodila s bodygardami. Dňa 19.02.2013 si otec zobral maloletú E. pred školou od matky. Rozdiely medzi
deťmi nerobil. Obe deti chodil uspávať, aj im rozprával rozprávky. S maloletou E. býva otec u rodičov,

kde platí plyn 300 eur a rodičia platia elektrinu.
Otec s maloletou E. navštívil psychologičku v Bratislave, ktorá v správe z 20.3.2013 uviedla, že obe
deti od narodenia vyrastali v spoločnej domácnosti. Matka s deťmi v januári 2013 náhle odišla zo
spoločnej domácnosti a maloletá E. spontánne túžila po otcovi a po návrate k nemu, čo bolo návratomdomov, nakoľko v danom prostredí je emočne ukotvená a má tam vytvorené široké kontakty. Maloletej
E. sa nedostalo od matky adekvátne emočné a kognitívne vysvetlenie odchodu od otca, preto je
emočné ukotvenie bolo bližšie k otcovi. Otec prejavuje aktívny záujem starať sa o obe deti. Pre zdravý

psychický vývoj je potrebné pre maloletú E. mať dostatočný kontakt s oboma rodičmi. Absencia otca v
každodennom živote by mohla mať pre dieťa negatívny dopad.
Otec je živnostník, pričom v rámci podnikania aj investuje a má odpisy, ale vždy sa snažil do rodiny dať
aspoň 800 eur mesačne. Otec dosiahol priemerný mesačný zisk zo živnosti za rok 2012 vo výške 499
eur a za rok 2013 vo výške 871,25 eur. Otcovi trvá vyživovacia povinnosť k maloletej Kataríne, ktorá

má 17 rokov, pričom výživné platí 170 eur mesačne. S maloletou A. sa stretáva sporadicky asi raz za 2
mesiace. Otec financoval štúdium plnoletej E., ktorá ukončila vysokú školu v apríli 2013.
MaloletáE.chodído1.ročníkazákladnejškoly,kdeotechradídužinu,obedy,školsképotrebyaošatenie.
Maloletá E. je zdravá. Maloletej platí poplatky za jazdu na koňoch, čo je 14 eur na hodinu, pričom tieto
platby bude deťom otec naďalej platiť, keďže má záujem, aby v týchto aktivitách pokračovali. Otec s
deťmi pravidelne chodí na kone, pričom s maloletou E. chodí jazdiť 2 krát týždenne s tým, že sa jazdí

od 14:00 do 15:30 hod. Otec má záujem, aby obe maloleté deti v tejto aktivite pokračovali a je ochotný
deti 2 krát týždenne odviesť na Podkylavu, kde deti jazdia na koňoch. Otec uviedol, že by mu najviac
vyhovovalo, aby mal okrem každého druhého víkendu stretnutia s deťmi aj každý utorok aj štvrtok s
prespaním detí, ktoré by nasledujúci deň odviezol do školy. Otec doplnil, že všetok voľný čas trávi s
maloletou E., E. sa o maloletú stará len výnimočne a E. býva s ním a nie s jeho rodičmi, nakoľko rodičia

obývajú prízemie rodinného domu a on poschodie, ktoré predstavuje samostatnú bytovú jednotku.
Otec so závermi znaleckého posudku ohľadom toho, aby deti vyrastali spolu a neboli rozdelené, súhlasil.
Rodičia však v súčasnosti bývajú od seba 400 metrov v jednej dedine a nebolo by preto komplikované
riešiť otázku striedavej starostlivosti.
Otec v prípade zverenia detí matke žiadal určiť výživné po 170 eur mesačne na každé dieťa. Otec obom

deťom založil vkladnú knižku so sumou 1.000 eur. Otcove súčasné majetkové pomery by mu dovoľovali
aj prispievať na tvorbu úspor po 30 eur mesačne, čo sa však môže časom zmeniť.

Obajarodičiazhodneuviedli,žezaobdobieodfebruára2013dosúčasnostinežiadajúupraviťvýživnéna
obe deti, nakoľko E. bola v starostlivosti otca a F. v starostlivosti matky, pričom ich potreby boli zo strany

oboch rodičov dostatočne zabezpečené, či už v rámci osobnej starostlivosti alebo upraveného styku.

Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča č. 37/2013 vyplýva, že osobnosť maloletej
F. je aktuálne emocionálne labilná. V dôsledku aktuálnej rodinnej situácie (odlúčenie od sestry, zmena
prostredia) sa vyskytujú známky psychickej deprivácie. Osobnosť maloletej E. je štruktúrovaná v smere

extraverzie, aktuálne emocionálne labilná a impulzívna. Obe maloleté deti si reálnu reprezentáciu
rodiny predstavujú tak, že všetci členovia rodiny tvoria jeden súdržný celok. Maloletá F. síce verbalizuje
prianie, aby mohli bývať so sestrou v spoločnej domácnosti, avšak v projektových technikách vykazuje
významnú fixáciu na osobu matky. V primárnych osobnostných predpokladoch v súvislosti s výchovou
a starostlivosťou o maloleté deti majú obaja rodičia vytvorené dostatočné a osobnostné predpoklady

pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o zdravý psychický a fyzický vývin maloletých detí.
Obaja rodičia majú k obom deťom vytvorené pozitívne citové väzby. Je však možné pozorovať, že
otec sa oveľa lepšie realizuje vo vzťahu s maloletou E., dokáže k nej nájsť cestu a je ňou zároveň
vo väčšej miere príjmaný než je tomu vo vzťahu s maloletou F.. U otca sa potenciálne strádanie sedí
najmä E. výrazne negatívne odráža v jeho psychickom prežívaní. Otec ťažko znášal odchod matky

s deťmi zo spoločnej domácnosti. V psychickom prežívaní matky aj v dôsledku lepších vnútorných
zdrojov na vyrovnávanie sa zo záťažou sa psychicky nedekompenzuje. Realizácia vzťahu matky a
maloletej E. je aktuálne oslabená v dôsledku kratšieho trvania spoločne stráveného času. Obe maloleté
deti sú schopné aktívneho interagovania s matkou, pričom maloletá F. je na matku viac naviazaná.
Matka má v porovnaní s otcom väčší náhľad v potrebách detí, resp. je menej egocentrická. Znaleckým

vyšetrením osobnostných štruktúr matky a otca neboli zistené ich vlastnosti, ktoré by mali negatívny
vplyvnazabezpečovanievýchovymaloletýchdetí.Vyjadreniedetísúsubjektívnymhodnotenímanebolo
by vhodné ich považovať za kritériu posudzovania vhodnosti, či nevhodnosti výchovného prostredia.
To, že jej otec vo výchove prísnejší a maloletým deťom sa to nepáči ešte neznamená, že to nie je
správne, alebo že by to z dlhodobého hľadiska malo mať negatívny vplyv na výchovu. Rozdelenie

maloletých detí by malo negatívny vplyv na pevne vytvorené súrodenecké vzťahy. Maloleté sú na seba
naviazané. Odlúčenie by spôsobilo vysoký stupeň frustrácie, čo by mohlo mať negatívne následky na
ich prirodzený zdravý psychický vývin. V záujme maloletých detí je vyrastať spolu, nemali by byť o
to ukrátené v dôsledku uprednostňovania individuálnych potrieb rodičov. Vzhľadom k fyzickému vekumaloletých detí je to aj po stránke psychologickej nemožné, respektíve výrazne nesprávne rozhodnutie,
ktoré potláča potreby maloletých a uprednostňuje potreby dospelých. Nepriaznivý vplyv na psychický
vývin maloletej F. a E. má rozchod rodičov, s ktorým sa maloleté deti nedokázali v ich doterajšom

vývine vyrovnať. Konfliktné interpersonálne situácie medzi rodičmi, ktorých sú svedkami maloleté deti,
vyvolávajú u nich pocit frustrácie rodinného bezpečia a istoty, ktoré sú potrebné pre zdravý psychický
a fyzický vývin. U maloletej F. badať známky psychosomatických ťažkostí spôsobených nadmernou
zaťažujúcou a stresujúcou situáciou v rodinnom prostredí. Rodičia svojím konaním a vytváraním
konfliktných situácií vytvárajú u detí pocit úzkosti a nedôveru voči základnej rodinnej štruktúre. U

maloletých detí pretrvávajúce stresujúce prostredie môže spôsobovať problémy v zdravom psychickom
vývine,prejavujúcesapsychosomatickýmiťažkosťami,napríkladbolesťamibrucha,hlavy,nespavosťou,
či poruchami v správaní. V správaní maloletej F. a maloletej E. neboli prítomné známky negatívneho
ovplyvňovania niektorým z rodičov, ani inými osobami. Maloleté nevykazovali tendenciu replikovať
naučené,respektíveodpozorovanénázory,čipostojerodičov.VprípadezvereniamaloletejF.amaloletej
E. do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, navrhol znalec, zveriť maloleté deti do osobnej

starostlivosti matky. Obe maloleté deti verbalizovali prianie byť zverené do starostlivosti matky, čo bolo
potvrdené aj inými psychologickými technikami. Znalec navrhol upraviť s styk detí s druhým z rodičov
raz za 2 týždne od piatku do nedele, ako aj počas školských prázdnin a vianočných a veľkonočných
sviatkov z dôvodu predchádzania konfliktov medzi rodičmi.

Právna zástupkyňa otca namietla čiastočnú nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, najmä s
poukazom na skutočnosť, že znalec nezisťoval príčiny psychického stavu detí, neuviedol konkrétne
situácie opísané maloletými deťmi, z ktorých vyvodzoval svoje závery, či neozrejmil dôvody, prečo sú
deti v danom psychickom rozpoložení.

Právna zástupkyňa otca navrhla ešte pred znaleckým dokazovaním vypočuť v konaní plnoletú dcéru oca
E., pani G. a brata matky ohľadom starostlivosti o maloletú E. ako aj k tomu, ako sa matka starala o deti
z prvého manželstva, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol z dôvodu, že vo veci bolo
nariadené znalecké dokazovanie ako aj z dôvodu, že starostlivosť matky o jej deti z prvého manželstva
nie je predmetom tohto konania. Okrem toho mal súd za to, že vzťah matky a maloletej E. komplexnejšie

a objektívnejšie posúdi znalec ako rodinní príslušníci.

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené

potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh matky ako aj podnet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom
bol podaný dôvodne. Konflikt medzi rodičmi v januári 2013 viedol k odlúčeniu maloletých detí, nakoľko
od 19.2.2013 bola maloletá E. v osobnej starostlivosti otca a maloletá F. v osobnej starostlivosti matky,
pričom na základe nariadeného predbežného oparenia bol od júla 2013 zabezpečený pravidelný kontakt

medzi maloletými deťmi počas víkendu striedavo u každého z rodičov.
Ohľadom zverenia maloletých detí súd v prvom rade prihliadal na prvoradý záujem maloletých detí
mať možnosť vyrastať spolu, nakoľko obe deti majú pevne vytvorené súrodenecké vzťahy, sú na seba
naviazané a dlhšie odlúčenie by aj v zmysle záverov znaleckého dokazovania spôsobilo vysoký stupeň
frustrácie. S ohľadom na vekový rozdiel oboch detí, ako aj skutočnosť, že ide o dievčatá, by aj

podľa znalca po psychologickej stránke bolo nemožné, resp. výrazne nesprávne rozhodnutie maloleté
deti oddeliť a uprednostniť tak individuálne potreby rodičov, nakoľko otec prejavujúci preferencie voči
maloletej E., riešil situáciu odchodu matky zo spoločnej domácnosti s obomi deťmi v januári 2013 tým,
že si maloletú E. 19.2.2013 zobral od matky pred školou a následne ju matke do osobnej starostlivosti
nevrátil. Na začiatku konania sa obaja rodičia domáhali zverenia oboch detí do ich osobnej starostlivosti,

pričom otec len v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhol striedavú starostlivosť do
rozhodnutia súdu vo veci samej. Po vykonanom znaleckom dokazovaní otec žiadal zvážiť možnosť
striedavej starostlivosti o deti, nakoľko medzičasom sa matka vrátila bývať do Dubovian, pričom rodičia
bývajú len 400 metrov od seba, preto súd skúmal, či by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme
oboch detí s prihliadnutím na citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia

pre obe deti ako aj ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým
rodičom. Striedavá starostlivosť vyžaduje nie len vhodnosť takéhoto výchovného prostredia pre obe
maloleté deti, ale aj schopnosť rodičov nekonfliktne medzi sebou komunikovať, čo obaja rodičia v
súčasnosti ešte stále nedokážu, hoci od ich rozchodu uplynul viac ako rok. Vzájomná nevraživosť medzi
rodičmi bráni efektívnemu fungovaniu striedavej starostlivosti. Súčasne by hrozilo, že deti sa v dôsledku

nedoriešených vzájomných vzťahov medzi rodičmi ocitnú v rozdielnych výchovných prostrediach u
každého z rodičov, čo nezabezpečí zdravý vývin detí. Prihliadnuc vo veľkej miere aj na verbalizované
prianie oboch detí byť v starostlivosti matky, ktorá deti na narodenia vychovávala, dokonca bola s nimi
na predĺženej materskej dovolenke, ako aj pretrvávajúci komplikovanejší vzťah maloletej F. k otcovi, súd
v danom prípade nepovažuje striedavú osobnú starostlivosť o deti za vhodnú v záujme maloletých detí.

Sama skutočnosť, že rodičia bývajú v súčasnosti blízko seba, nestačí ako dôvod na zverenie detí do
striedavej starostlivosti.
Pri rozhodovaní o tom, komu z rodičov zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti súd vychádzal zo
znaleckého posudku, prihliadnuc na veľmi malý vekový rozdiel medzi dievčatami a nimi prezentované
prianie byť v starostlivosti matky. Aj vyhodnotením vzťahov maloletej F. a maloletej E. vo vzťahu k matke

i otcovi sa v súčasnosti javí ako vhodnejšie výchovné prostredie u matky, nakoľko vzťah otca s maloletou
F. nie je naoptimálnejší s ohľadom na konflikt oboch rodičov vzniknutý pred ich rozchodom, ako aj
na určitú žiarlivosť maloletej F. na vzťah maloletej E. s otcom, ktorú otec preferuje. Obe maloleté deti
vyrastali od narodenia do januára 2013 v spoločnej starostlivosti rodičov, avšak matka bola s deťmi na
predĺženej rodičovskej dovolenke a otec zabezpečoval rodinu prevádzkovaním živnosti finančne a na

výchove detí sa podieľal v zostávajúcom čase, čo však neznamená, že by sa deťom venoval čo do kvality
stráveného času menej významne. V súčasnosti obaja rodičia pracujú, pričom otcove zamestnanie ako
živnostníka a samostatne hospodáriaceho roľníka je viac nepravidelné ako u matky, ktorá má pevný
pracovný čas. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd zveril obe maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, pričom určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spracovať ich majetok,

nakoľko nebol dôvod obmedziť rodičov v niektorom z týchto práv.
Vo vzťahu k otcovmu argumentu, že znalecký posudok je nepreskúmateľný najmä s poukazom na
skutočnosť, že znalec nezisťoval príčiny psychického stavu detí, neuviedol konkrétne situácie opísané
maloletými deťmi, z ktorých vyvodzoval svoje závery, či neozrejmil dôvody, prečo sú deti v danompsychickom rozpoložení treba uviesť, že účelom znaleckého dokazovania bolo zistiť aktuálny psychický
stav detí a rodičov pre posúdenie čo najvhodnejšieho modelu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností, pričom primárnym účelom nebolo zisťovať príčiny tohto stavu. Ak má otec záujem zisťovať

príčiny zistených znaleckých záverov, môže mimosúdne v spolupráci so znalcom, či obrátením sa na inú
odbornú pomoc odhaľovať dôvody takéhoto stavu. I keby súd znalecké dokazovanie doplnil o zisťovanie
príčin správania sa detí vo vzťahu k rodičom, poznanie príčin, by neovplyvnilo rozhodnutie súdu, ktorý
vychádza z určitého daného stavu. Je zrejmé, že pre rodičov má poznanie príčin správania sa detí
význam pre prípadnú nápravu vzájomných vzťahov, avšak toto je už v záujme rodičov, aby si túto otázku

riešili aj mimosúdne. Súd má za to, že opis z psychologického vyšetrenia tak maloletých detí ako aj
rodičov, ako aj závery znaleckého posudku sú dostatočne určité a zrozumiteľné, preto ani nepovažoval
za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom znalca, či doplnením znaleckého posudku. K namietanej
nepreskúmateľnosti znaleckého posudku treba uviesť, že súd znalecký posudok nepreskúmava,
hodnotí ho ako dôkaz vykonaný v konaní.
Súdprirozhodovaníozverenídetíprihliadalpredovšetkýmnasamotnéprianiedetí,skutočnostizistenéz

výpovedí rodičov, ako aj zo záverov znaleckého posudku. Obe deti sa síce podrobili aj psychologickému
vyšetreniu, avšak ešte v prvej polovici roka 2013, preto z nich súd v zásade nevychádzal, i keď na ne
prihliadol z hľadiska psychického vývoja detí.
Vo vzťahu k určeniu výživného otcovi voči maloletým deťom súd vychádzal v prvom rade z
odôvodnených potrieb maloletých ako aj z možnosti detí podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.

Maloletá F. chodí do druhého ročníka základnej školy, navštevuje školskú družinu, stravuje sa v škole
a zúčastňuje sa na školských výletoch, exkurziách a bola v škole v prírode, čo si priemerne mesačne
vyžaduje výdavky 53 eur. Maloletá F. navštevuje raz polročne imunológa a podporne berie lieky s
výdavkomokolo7eurmesačne.MaloletáE.chodídoprvéhoročníkazákladnejškoly,navštevuješkolskú
družinu, stravuje sa v škole a rovnako by mala mať možnosť zúčastňovať sa školských aktivít, ako

rôzne výlety a exkurzie. Maloletá E. je zdravá. U oboch maloletých sú s nástupom do školy spojené
zvýšené výdavky na oblečenie i s prihliadnutím na ich rast, kde treba kupovať sezónne nové oblečenie.
Matka vo vzťahu maloletej F. uviedla, že chodí na golf, ale výdavky jej hradí neter matky, preto tieto
platby do výdavkov maloletej nezahrnula. Otec zasa deťom hradí jazdy na koni, čo vychádza 14 eur
na hodinu na dieťa, pričom s maloletou E. chodí jazdiť dva krát týždenne. S prihliadnutím na výdavky

detí v škole okolo 50 eur mesačne, výdavky na stravu v domácnosti okolo 100 eur mesačne, ako aj
náklady na oblečenie a hygienické potreby a taktiež po zohľadnení životnej úrovne otca, predstavujú
priemerné odôvodnené výdavky na každé z detí sumu okolo 220 eur mesačne, keďže vekový rozdiel
detí je len rok a výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletej F. zvýšené o problémy s imunitou sú
zanedbateľné pri zohľadnení bežných chorôb u detí. Na týchto odôvodnených výdavkoch maloletých

detí by sa mal každý z rodičov podieľať primerane s ohľadom na ich zárobkové možnosti a schopnosti.
Matka je od 1.3.2013 zamestnaná s priemerným príjmom 273 eur mesačne a ku mzde má ešte príjem
zo stráženia detí okolo 200 eur mesačne, pričom jej priemerné výdavky na domácnosť sú 82 eur. Matke
iná vyživovacia povinnosť netrvá. Otec je živnostník. V roku 2013 dosiahol priemerný zisk z podnikania
871,25 eur, pričom vo výpovedi uviedol, že sa vždy do rodiny snažil prispieť sumou 800 eur mesačne.

Otec býva s rodičmi v rodinnom dome, kde obýva poschodie a hradí plyn 300 eur mesačne a rodičia
platia elektrinu. Otcovi trvá vyživovacia povinnosť k maloletej A., ktorá má 17 rokov, a výživné platí 170
eur mesačne. Otcovi v apríli 2013 zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej E., ktorá ukončila vysokú
školu, a ktorú otec finančne podporoval. Otec sám uviedol, že súčasná majetková situácia mu dovoľuje
platiť výživné po 170 eur mesačne na každé z detí. Otec vlastní tri motorové vozidlá, chodí na poľovačky,

teda jeho životná úroveň je vyššia ako priemer. Otec taktiež uviedol, že súčasný vývoj v podnikaní, by
mu umožňoval deťom prispievať na tvorbu úspor, hoci táto situácia sa môže zmeniť. Sám deťom vložil
na vkladné knižky sumu po 1.000 eur určenú na sporenie.
Súd pri určení akou mierou sa má otec podieľať na výdavkoch na odôvodnené potreby maloletej F. a
maloletej E. prihliadol na odôvodnené potreby oboch detí, ktoré sú okolo 220 eur mesačne ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca i matky, pričom zohľadnil to, že matka má mesačne
príjem do 500 eur, výdavky na domácnosť okolo 82 eur a bude zabezpečovať aj osobnú starostlivosť o
obedeti,ktorévoveku8a7rokovvyžadujúeštezvýšenúmieruosobnejstarostlivosti. Otecmámesačne
príjem 871 eur a výdavky na domácnosť 300 eur, pričom súd má za to, že platí väčšiu časť výdavkov
domácnosti ako jeho rodičia, ktorí platia len elektrinu. Otcovi síce trvá vyživovacia povinnosť k maloletej

A.,avšakubudlamuvapríli2013vyživovaciapovinnosťk plnoletejE.. Sprihliadnutímnaživotnúúroveň
otca je v jeho možnostiach platiť výživné na každé z maloletých detí po 170 eur mesačne, čo síce vo
vzťahu k preukazovanému zisku z podnikania pri troch vyživovacích povinnostiach predstavuje viac ako
polovicu jeho príjmu, avšak otec sám uviedol, že sa do domácnosti snažil vždy prispieť sumou 800 eur,pričom jeho príjmy z podnikania za rok 2012 boli len 499 eur. Okrem toho v možnostiach otca bolo do
apríla 2013 okrem hradenia potrieb troch maloletých detí platiť aj výživné na plnoletú E.. Zvyšná časť
potrieb maloletých detí by mala byť hradená z príjmov matky s prihliadnutím na jej nižší príjem a mieru

osobnej starostlivosti. Keďže súčasné majetkové pomery otca, ktorý vlastní tri motorové vozidlá, chodí
na poľovačky a sám deťom založil sporiace účty so sumou 1.000 eur, dovoľujú aj tvoriť úspory na každé
z maloletých detí, súd určil otcovi, aby okrem výživného poukazovaného k rukám matky, z ktorého sú
hradené bežné potreby detí, bola časť výživného v sume po 30 eur na každé dieťa poukazovaná na
osobitný účet založený matkou na tvorbu úspor pre deti, práve pre prípad, že by otec v rámci podnikania

v budúcnosti nedosahoval taký zisk. Potreby detí by tak mohli byť hradené z týchto úspor, pričom však na
nakladanie s prostriedkami na takomto účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu, čo predstavuje
dostatočnú záruku, že do plnoletosti detí budú tieto prostriedky predstavovať v prvom rade úspory a
žiadny z rodičov ich nemôže použiť bez schválenia takéhoto úkonu súdom.
Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je každé z maloletých detí u jedného z rodičov, pričom obaja
rodičia zhodne uviedli, že od februára 2013 do súčasnosti boli potreby oboch detí zo strany rodičov

dostatočne zabezpečované a na výživnom tak nevznikol žiadny nedoplatok, súd určil otcovi výživné od
právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletých detí, teda od momentu, keď budú obe deti v osobnej
starostlivosti matky.
Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd dbal na rešpektovanie práv oboch detí na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom s prihliadnutím na záujmy

maloletých detí a taktiež na plnenie si školských povinností. Znalec navrhol pravidelný styk rodiča s
maloletými každý druhý víkend, avšak matka s prihliadnutím na aktivity detí v súvislosti s jazdením na
koni súhlasila so stretávaním sa otca s deťmi aj v priebehu týždňa, kedy otec deti na jazdenie vozí, a to
tak,ževtýždni,keďdeticezvíkendnebudúsotcom,samôžusnímstretávaťvutorokaštvrtokavtýždni,
keď budú na víkend u otca sa budú stretávať aj v utorok, čo predstavuje aj deň keď otec s deťmi chodí

jazdiť na koni. Rodičia sa v podstate dohodli, že deti budú striedavo tráviť víkendy u každého z nich,
čo umožní obom rodičom v priebehu bežného školského roka podieľať sa na víkendových aktivitách s
deťmi. Otec vo vzťahu k úprave styku s deťmi v priebehu školského týždňa žiadal, aby deti u neho aj
prespali, avšak s ohľadom na bežný režim detí, systematické a účelné plnenie si školských povinností,
prípravu na ďalší deň do školy pri rozdielnosti niektorých predmetov v rámci dní, by nebolo pre deti

vhodné vzhľadom na ich vek, kde treba ešte pravidelný dohľad rodiča nad prípravou do školy, aby
v priebehu týždňa prespávali u otca. Okrem toho má súd pochybnosti, či by rodičia, vzhľadom na
ich narušené vzájomné vzťahy, vedeli náležite medzi sebou komunikovať ohľadom prípravy detí do
školy tak, aby tým nebola narušená kvalita prípravy na vyučovanie. Súd upravil styk otca s deťmi v
obdobiach mimo školského roka osobitne, i s ohľadom na závery znalca, že takáto úprava je nevyhnutá

ako prevencia konfliktov, pričom zachoval úplnú rovnomernosť takto stráveného času detí s každým z
rodičov, či už v priebehu bežného roka alebo v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov. Teda obe
deti strávia u každého z rodičov v priebehu dvoch rokov rovnako dlhý čas v období prázdnin, či sviatkov,
čo je v záujme tak detí ako aj oboch rodičov. Počas školského týždňa však súd považoval za potrebné,
aby deti mali jednotné prostredie na prípravu do školy, pričom otec bude mať možnosť s deťmi tráviť čas

aj v priebehu týždňa. Súd umožnil otcovi stretávať sa s deťmi od 14.00 hod, čo umožní deťom zúčastniť
sa časti aktivít v školskej družine a súčasne to umožní otcovi vyzdvihnúť si deti priamo zo školy, kde sa
môže informovať na ich školský prospech.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, pokiaľ sa účastníci tohto
práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm.
a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.