Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207436
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213207436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIIsudkyňouJUDr.AndreouGaldunovouvprávnejveciJ.S.Y.,V..H.,J..XX.X.XXXX,

G. N. XX, H. K. Q. D. Y., J.. XX.X.XXXX, G. N. XX, H., za účasti mal. Y. Y.H., J.. XX.X.XXXX M. S.. O.
Y., J.. X.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice II ako kolíznym opatrovníkom
v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky S. Y., V.. H. uzatvorené s odporcom D. Y. O. X.X.XXXX zapísané v Knihe
manželstiev Matričného úradu H. F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom
X rozvádza.

Maloletého Y. J.. XX.X.XXXX M. O. J.. X.XX.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti

oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny
týždeň a to od nedele, ktorá predchádza párnemu týždňu 18,00 hod. do nasledujúcej nedele 18,00 hod..
Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň od nedele,
ktorá predchádza každému nepárnemu týždňu 18,00 hod. do nasledujúcej nedele 18,00 hod.

Rodičia sú povinní odovzdať maloleté deti druhému z rodičov riadne pripravené v uvedených termínoch
pred bytom matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 30,- eur mesačne a na výživu maloletej
O. sumou 20,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.4.2013 domáhala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom a maloleté deti pre čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany
otca určil výživné po 50,- eur na každé z detí.

K priebehu manželstva uviedla, že manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti. Spočiatku bolo
manželstvo harmonické okrem menších nedorozumení. Prvé vážnejšie rozpory nastali, keď sa odporcazačal správať k navrhovateľke agresívne a viackrát ju udrel. Dodnes navrhovateľku týra fyzicky aj
psychicky a z toho dôvodu sú vzťahy medzi manželmi vážne rozvrátené. Manželstvo nevytvára vhodné
prostredie ani pre výchovu maloletých detí, ktoré sú vystavované stresovým situáciám vyvolávaných

odporcom.

Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadrila podaním zo dňa 25.6.2013 tak, že so
žiadosťou o rozvod manželstva nesúhlasí.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento
skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX I. H.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú štátni

občania SR. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti - Y., J.. XX.X.XXXX M. O., J.. X.XX.XXXX.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese N. XX, kde v súčasnosti býva odporca.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 1.4.2014 predniesla, že trvá na podanom návrhu na rozvod
manželstva, avšak čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností pre čas po rozvode, medzi rodičmi
došlo k dohode, v zmysle ktorej by v prípade rozvodu manželstva deti boli zverené do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov a úpravu vyživovacej povinnosti zo strany rodičov ponecháva na zváženie
a rozhodnutie súdu. K priebehu manželstva a dôvodom jeho rozvratu uviedla, že prvé vážne problémy
začali približne v r. 2007, avšak situácia sa prechodne do určitej miery zlepšila. Následne sa však
opakovane vyskytli problémy a situácia vyústila až do podania tohto konkrétneho návrhu na rozvod
manželstva. Ako hlavný dôvod a hlavný problém vo vzťahu uviedla fyzické útoky zo strany odporcu.

Uviedla, že v spoločnej domácnosti žili do novembra 2013, vtedy navrhovateľka odišla spolu s deťmi a od
tohto času sa o mal. deti starajú obaja striedavo. Ďalej uviedla, že v zásade nie je problém, aby úprava
starostlivosti do budúcna bola riešená v týždenných intervaloch vždy od nedele do nedele toho-ktorého
týždňa. Od novembra 2013, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, stretávali sa s odporcom, aj spolu
komunikovali, je pravda že odporca sa snažil o obnovu spolužitia, avšak ona v žiadnom prípade nemá

o to záujem a trvá na rozvode manželstva. Predniesla, že toho času je zamestnaná, jej čistý priemerný
mesačný zárobok je okolo 130-140,- eur mesačne, iný príjem nemá, nevlastním žiaden nehnuteľný
majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Okrem vyživovacej povinnosti k Y. M. O. nemá žiadne iné
vyživovacie povinnosti. Mal. Y. je žiakom 6. ročníka ZŠ, O. navštevuje materskú škôlku, deti sú zdravé,
s týmto nemá zvýšené výdaje.

Odporca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, má za
to, že manželské spolužitie je možné obnoviť. V prípade ak by súd dospel k opačnému názoru, stotožnil
sa s prednesom navrhovateľky, že došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody v zmysle ktorej mal. deti by
boli v striedavej starostlivosti oboch rodičov. K návrhu na rozvod manželstva uviedol, že sa snaží, aby
toto manželstvo a spolužitie sa obnovilo, uviedol, že on sa už zmenil od kedy opustila navrhovateľka

spoločnú domácnosť a jednoznačne chce manželstvo zachovať. Uviedol, že bol predtým nezamestnaný,
terazjevšakzamestnanývtrvalompracovnompomerenadobuneurčitúvspol.N.,Z.Y..XX,H.,kdejeho
čistý priemerný mesačný zárobok je okolo 500-650,- eur. Vlastní spolu s navrhovateľkou 2-izbový byt,
ktorý patrí do BSM. Okrem toho nevlastní iný nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty.
Okrem Y. M. O. nemá iné vyživovacie povinnosti. Taktiež nenamieta nič voči prípadnej úprave osobnej

starostlivosti o maloleté deti pre čas po rozvode v týždenných intervaloch formou striedavej starostlivosti.

Súd sa pokúsil o zmierenie manželov, avšak navrhovateľka uviedla, že ona už nechce zotrvať v
manželstve s odporcom a trvá na rozvode manželstva.

Kolízny opatrovník predniesol, že oproti času, kedy bolo vykonané šetrenie v domácom prostredí došlo k
zmene, keďže účastníci prestali viesť spoločnú domácnosť, pričom aj v čase šetrenia matka vyjadrovala

jednoznačné stanovisko k rozvodu manželstva, keď nechcela obnoviť manželské spolužitie a trvala narozvode, preto v prípade, ak súd dospeje k názoru, že manželstvo bude rozvedené, kolízny opatrovník
navrhol schváliť rodičovskú dohodu v zmysle prednesov účastníkov konania, nakoľko táto je v záujme
mal.detí,pričompoukázalnatúskutočnosť,že nedorozumeniamedziúčastníkmisúvoblastivzťahovej,

nie však v oblasti starostlivosti o mal. deti, kde sa rodičia vedieť dohodnúť.

Z opisu mzdového listu navrhovateľky u zamestnávateľa Y. K. - Y., W. X, H. za obdobie 2-9/2013
vyplýva, že priemerný čistý mesačný zárobok navrhovateľky bola suma 144,- eur.

Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov doručenej súdu dňa 25.7.2013
vyplýva, že mal. Y. bude v šk. roku 2013/2014 žiakom 6. ročníka Základnej školy K., H., kde dosahuje
dobré učebné výsledky. Mal. O. navštevuje Materskú školu L. K. I. H.. Deti sú zdravé, potreby a záľuby

majú bežné, primerané veku, nie sú s nimi žiadne výchovné problémy, k obom rodičom majú vytvorený
dobrý vzťah.

Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už
neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Prihliadol pritom najmä na skutočnosť,

že navrhovateľka neprejavila záujem o obnovu spolužitia. Zároveň súd poukazuje na to, že vzťahy medzi
manželmi sa od podania návrhu ešte zhoršili, nakoľko prestali viesť spoločnú domácnosť a súd je toho
názoru, že obnova spolužitia nie je možná v prípade, ak jeden z manželov túto jednoznačne dlhodobo
odmieta.

Na základe vyššie cit. zák. ustanovení a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že

vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a
je iba formálnym zväzkom. Z uvedeného dôvodu súd manželstvo účastníkov v zmysle vyššie cit. zák.
ustanovenia rozviedol.

Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode

manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby

a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.

Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť

Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.

Podľa ust. 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností,
možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 6 cit. zákona, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

Zohľadnením vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol o zverení mal. detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch účastníkov, tak ako sa na tom obaja súhlasne zhodli, pričom súd tu mal za to, že
aj doterajšia starostlivosť o maloleté deti bola rozdelená medzi oboch rodičov a teda nie je v rozpore
so záujmami maloletých.

Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov súd zohľadnil aktuálne zárobkové a majetkové pomery
účastníkov, kde príjem odporcu je asi štvornásobne vyšší ako príjem navrhovateľky (odporca dosahuje
príjem 500-600,- eur a navrhovateľka 130-140,- eur), a preto súd bol toho názoru, že aj keď budú mal.
deti v striedavej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť odporcu v sumách,
ako sú uvedené vo výroku rozsudku, aby obaja rodičia mohli v čase, kedy budú vykonávať osobnú

starostlivosť o mal. deti zabezpečiť približne rovnakú životnú úroveň detí.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho

doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma
priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.