Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. marec 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/221/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112232158
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112232158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

Anna Kubištová, nar. 12.06.1959, bydliskom Hviezdoslavova 206, 024 01 Kysucké Nové Mesto, štátny
občan SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., so sídlom V.
Tvrdého17,01001Žilina,IČO:36436640,protiodporcom:I.Real-StavSlovakia,spol.sr.o.,sosídlom
Vajanského 363, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 44 714 157, právne zastúpená JUDr. Ľubošom
Mahdoňom, advokátkou s miestom výkonu činnosti Kysucká cesta 845/16C, 010 01 Žilina, IČO: 10 956
808, II. W. C., D.. XX.XX.XXXX, N. F. Č.. XXXX/X, XXX XX G. D. O., štátny občan SR, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského 1/2765, 010 01 Žilina, IČO:

36 851 906, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi
predávajúcim obchodnou spoločnosťou Real - Stav, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1052, 024 01
Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 405 141 a kupujúcim odporcom I., na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva odporcu I. do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové
Mesto pod č. V 786/09 zo dňa 09.07.2009, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území
Kysucké Nové Mesto, evidovaným Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor na LV

č. XXXX ako stavba súp. č. 363 postavená na parcele KN-C č. XXXX/X a parcela KN-C č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2, je voči navrhovateľke neúčinná a že kúpnopredajná
zmluva uzavretá medzi predávajúcim odporcom I. a kupujúcim odporkyňou II., na základe ktorej bol
povolený vklad vlastníckeho práva odporkyne II. do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra
Kysucké Nové Mesto pod č. V 1446/10 zo dňa 01.10.2010, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim s
v kat. území Kysucké Nové Mesto evidovaným Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny
odbor na LV č. XXXX ako stavba súp. č. 363 postavená na parcele KN-C č. XXXX/X a parcela KN-C č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2, je voči navrhovateľke neúčinná, z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 09.09.2012 podaným na súde dňa 19.09.2012 domáhala rozhodnutia
súdu, ktorým by bola určené vo vzťahu k nej neúčinnosť vo výroku tohto rozsudku uvedených kúpno-
predajných zmlúv. Súčasne žiadala odporcov zaviazať nahradiť jej trovy konania.

Navrhovateľka návrh skutkovo odôvodnila tak, že je bývalou zamestnankyňou spoločnosti Real -
Stav, spol. sr.o. Táto spoločnosť s ňou ukončila pracovný pomer okamžitým skončením pracovného
pomeru podľa ust. § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce zo dňa 19.11.2010, ktoré jej doručila dňa
24.11.2010. S navrhovaným skončením pracovného pomeru nesúhlasila, a preto podaním zo dňa

26.11.2010 odporcovi vyjadrila s okamžitým skončením nesúhlas a domáhala sa pridelenia práce asúčasne v zákonom stanovenej lehote dňa 13.01.2011 uplatnila na príslušnom súde návrh na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/11/2011-103 zo
dňa 14.12.2011 jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie súdu je právoplatné. Podaním zo

dňa 06.12.2011 cestou svojho právneho zástupcu vyčíslila neuhradené mzdové nároky a súčasne sa
ich zaplatenia domáhala cestou orgánov činných v trestnom konaní. Podaním zo dňa 19.12.2011 u
odporkyne II. a štatutárneho zástupcu odporcu I. uplatnila odporovateľnosť právneho úkonu. Nakoľko
pôvodný zamestnávateľ si ani po právoplatnosti rozsudku č. k. 8C/11/2011-103 zo dňa 14.12.2011
voči nej neplnil povinnosť úhrady mzdových nárokov, bola nútená s ním okamžite skončiť pracovný

pomer. Ďalej navrhovateľka uviedla, že lustráciou v katastri nehnuteľnosti sa zistilo, že nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX k. ú. Kysucké Nové Mesto ako stavba súp. č. XXX postavená na parc. KN-C
č. XXXX/X a parc. KN-C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2, pôvodne patrili
do vlastníctva spoločnosti Real - Stav, spol. s r.o. a to od roku 2006. Dlžník Real - Stav, spol. s r.o.
previedla tieto nehnuteľnosti na odporcu I., a to kúpnou zmluvou dňa 09.07.2009. Následne odporca
I. dňa 01.10.2010 previedol sporné nehnuteľnosti na odporkyňu II. Je nesporné, že spoločnosť Real

- Stav, spol. s r.o. , odporca I. a fyzická osoba odporkyňa II. sú personálne a kapitálovo prepojené, a
preto pri takýchto prevodoch je možné domáhať sa určenia, že prevod je voči veriteľovi právne neúčinný,
pokiaľ povinný sporným prevodom (spornými prevodmi) ukrátil možnosť veriteľa na uspokojenie svojej
pohľadávky. Z dokazovania vykonaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina spis zn. 8C
11/2011 je nesporné, že nebolo v týchto spoločnostiach tajomstvom, že sa pripravuje transfer majetku a

likvidácia týchto spoločností za účelom vyhnutiu sa zaplateniu dlhu, v tomto prípade dokonca pracovno-
právnych nárokov. Transfery nehnuteľnosti dňa 09.07.2009 a dňa 01.10.2010 sú tak odporovateľné,
a to medzi osobami blízkymi či právnickou osobou, v ktorej boli osoby blízke odporkyni II. a nakoľko
odporkyňa II. vykonávala aktívnu činnosť v oboch spoločnostiach (Real - Stav, spol. s r. o. a odporca
I.) s poukazom na zákonné ust. § 42a Občianskeho zákonníka sa skutočnosť, že odporkyňa II. o

možnosti ukrátiť navrhovateľku či vedela alebo nevedela sa nedokazuje. Podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR sa v tomto prípade predpokladá, že o tejto skutočnosti vedela. U dlžníka ako aj u odporcu I.
sa viedli bežné diskusie ich konateľa JUDr. Hradňanského a jeho manželky - odporkyne II. o tom, že sa
pripravuje scenár likvidácie dlhov. Navrhovateľka nečakala, že sa to má vzťahovať aj na zamestnancov
spoločnosti. Spoločníkom a konateľom dlžníka Real - Stav, spol. s r.o. bol JUDr. Jaroslav Hradňanský,

manželodporkyneII.Podľaaktuálnejjudikatúrysaúmyseldlžníkaukrátiťveriteľapredpokladáexlegepri
právnych úkonoch, ktorými boli veritelia ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami blízkymi
alebo ktoré dlžník urobil v ich prospech.

Odporca I. sa k návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 15.05.2013
Výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 06.12.2011 vo výške 6.319,74 eur, ktorá podľa jej obsahu mu nebola

adresovaná a teda nikdy nemohol na uvedené nároky navrhovateľky reagovať, nakoľko uvedený list nie
je výzvou voči nemu. Výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 19.12.2011 vo výške 6.319,74 eur a súčasne
upozornenie na sledovanie lehoty na podanie odporovateľnej žaloby, ktorá podľa jej obsahu mu nebola
adresovaná, a teda nikdy nemohol na uvedené nároky navrhovateľky reagovať, nakoľko uvedený list
nie je výzvou voči nemu. Bol mu doručený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/11/2011-103

zo dňa 14.12.2011 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/231/2012-140 zo dňa 30.06.2012.
Oba rozsudky však nemajú doložku vyznačenia právoplatnosti a teda nevie, či sú právoplatné. Vo
svojom návrhu sa navrhovateľka odvoláva na uvedené rozhodnutia súdu ako právoplatné zakladajúce
jej súčasné finančné nároky a súčasne v návrhu uvádza, že počas dokazovania v rámci tohto konania sa
jednoznačnepreukázalo,žeprevodymajetkubolivopredplánované.RozsudokOkresnéhosúduŽilinač.

k. 8C/11/2011-103 zo dňa 14.12.2011 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/231/2012-140 zo dňa
30.06.2012 vo svojej výrokovej časti neobsahuje žiadne priznanie finančných nárokov navrhovateľke vo
výške 6.319,74 eur, hoci sa v podanom žalobnom návrhu výhradne len na toto konanie odvoláva. Súd jej
priznal len nárok na náhradu trov konania vo výške 231,88 eur, čo je vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti
právne bezvýznamná okolnosť na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Z podaného žalobného

návrhu je zrejmé, že navrhovateľke nebol súdom priznaný žiadny nárok a podľa jeho mienky ide tak
len o fabulovanie neexistentnej pohľadávky pre účely podania tohto žalobného návrhu. Podľa jeho
vedomostí z iného konania navrhovateľka po rozhodnutí o neplatnosti skončenia pracovného pomeru
do práce v spoločnosti Real-Stav, spol s r.o. nikdy nenastúpila a teda nárok na mzdu jej ani vzniknúť
nemohol. Poukazuje na to, že navrhovateľka u odporcu I. nikdy nepracovala a hore uvedené výzvy

mu neboli nikdy doručené. Kúpna zmluva medzi spoločnosťou Real-Stav, spol. s r. o. a odporcom I.
bola uzatvorená dňa 09.07.2009. Išlo o odplatný prevod, pričom za budovu bola ním uhradená kúpna
cena zodpovedajúca primeranej protihodnote v zmysle účtovných predpisov. Poukazuje na skutočnosť,že odporovať možno právny úkon v trojročnej lehote, ktorá má prepadný účinok. V danom prípade
možnosť odporovať právny úkon uplynula 09.07.2012 a nakoľko návrh na súd bol podaný 19.09.2012 z
dôvoduopatrnostiaprávnejistotysitýmtovyjadrenímuplatňujenámietkupremlčania.Vzhľadomnahore

uvedené skutočnosti je tu ale zrejmá najmä absencia aktívnej legitimácie navrhovateľky pre podanie
tohto žalobného návrhu. Podanie návrhu preto považuje za šikanózne konanie s cieľom poškodiť
jeho dobré meno. Z uvedených skutočností je dôvodné sa domnievať, že zo strany navrhovateľky
došlo a dochádza k vedomému konaniu a poskytovaniu nepravdivých údajov poškodzujúcich odporcu
I. Vystupovaním pred všetkými ako „bývalá sekretárka a pravá ruka konateľa" vzbudila u štátnych

orgánov, firiem ako i bežných zamestnancov dojem, že jej údaje sú pravdivé, hoci je zrejmé, že v
takomto postavení nikdy nebola, takými údajmi nikdy nedisponovala ani disponovať vzhľadom na jej
pracovné zaradenia nemohla, čo sama aj vedela a napriek tomu opakovane oznamovala a oznamuje
preukázateľne nepravdivé údaje spôsobilé značnou mierou spôsobiť ujmu inému. Je dôvodné sa
domnievať, že motívom podania aj tejto žaloby, aj zapísania poznámky do katastra nehnuteľností o
vedenom súdnom konaní, je odplata a pomsta za okamžité prepustenie z práce spoločnosťou Real-

Stav, spol. s r. o., ktorá trvá od 19.11.2010 dodnes a najmä snaha navrhovateľky o zbavenie sa svojej
osobnej zodpovednosti za škody spôsobené machináciami s objednávkami a navýšenými faktúrami,
ktoré neoprávnene vydala v mene odporcu I., hoci nikdy u neho nepracovala. Samostatné súdne
konania, ktoré právoplatne skončili následne preukázali tento škodlivý stav v konaní navrhovateľky. Na
základe vyššie uvedeného odporca I. navrhoval, aby súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom

rozsahu zamietoI. Súčasne si odporca I. voči nej uplatnil náhradu trov konania.

Odporkyňa II. sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
06.05.2013, v ktorom uviedla, že navrhovateľka uvádza, že svoj nárok odvodzuje od rozsudku
Okresného súdu Žilina v právnej veci č. k. 8C/11/2011-103 zo dňa 14.02.2011, ktorým bolo rozhodnuté
tak, že súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru u odporcu Real-Stav, spol. s r.o. zo

dňa 19.01.2010, doručeného navrhovateľke dňa 24.11.2010, je neplatné, s tým, že spoločnosť Real-
Stav, spol. s r. o. jej mal zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Na základe tohto rozsudku si osobitným podaním zo dňa 06.12.2011 vyčíslila
svoje neuhradené mzdové nároky a následne podaním zo dňa 19.12.2011 si u nej ako odporkyne
II. a spol. uplatnila odporovateľnosť právneho úkonu, pretože odporca I. si voči nej nemal splniť

povinnosť úhrady ňou vyčíslených mzdových nárokov. Odporkyňa II. ďalej uviedla, že takéto skutkové
odôvodnenieúdajnejodporovateľnostiprávnehoúkonunavrhovateľkouneobstojí,pretožeňouvyčíslené
mzdové nároky neboli priznané žiadnym rozsudkom súdu a podľa jej názoru nestačí iba ich vyčíslenie
navrhovateľkou. Pôvodným zamestnávateľom navrhovateľky nie je žiaden z účastníkov konania na
straneodporcov.Mázato,ženestačíibavyhotoviťvyčíslenieuplatnenýchnárokov,aleotýchtonárokoch

musí súdu predložiť riadne listinné doklady, a preto tvrdí, že je potrebné o nich rozhodnúť rozsudkom
súdu. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporkyňa II. je osobne, personálne a kapitálovo prepojená s
odporcom I., je bez právneho významu vzhľadom na platnú právnu úpravu, a to najmä s poukazom na tú
skutočnosť,žeodporcuI.jetrebapovažovaťzaosobitnýsubjektpráva,ktorýnemožnostotožňovaťsňou
ako fyzickou osobou. Taktiež je nepreukázané tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporkyňa II. o možnosti

ukrátiť navrhovateľku uzavretím kúpnej zmluvy, na základe ktorej odporkyňa II. nadobudla vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, vedela a bola si vedomá (že platná právna úprava uvedená v ust.
§ 42a Občianskeho zákonníka predpokladá túto vedomosť, teda ju netreba v danej veci dokazovať.
Pokiaľ ide ojej tvrdenie, že vedela prečo sa robí prevod majetku na ňu ako osobu blízku konateľa
obchodnej spoločnosti Real-Stav, spol. s r.o., tvrdí, že táto jej argumentácia nie je preukázaná žiadnym

dôkazom, či mala nejaké nároky voči svojmu pôvodnému zamestnávateľovi obchodnej spoločnosti Real-
Stav, spol. s r.o., nepreukázala. Keďže o nich nebolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom súdu, treba
ich považovať iba za účelové tvrdenia, na základe ktorých nie sú splnené hmotnoprávne podmienky
uvedené v ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Jej tvrdenia treba považovať za účelové a
ňou tvrdenú pohľadávku voči tejto spoločnosti za neexistujúcu. Na strane navrhovateľky je dôkazné

bremeno, aby tieto svoje tvrdenia preukázala. Odporkyňa II. súčasne uviedla, že pokiaľ ide o jej manžela
JUDr. Jaroslava Hradňanského nemohla mať v žiadnom prípade prehľad o všetkých jeho obchodných
aktivitách týkajúcich sa činnosti právnických osôb, ani o dlžobách, ktoré mali obchodné spoločnosti, v
ktorých bol spoločníkom, resp. konateľom. Tieto tvrdenia navrhovateľky sú bez právneho významu v
tomtokonaníoodporovateľnostiprávnehoúkonu,atoztohodôvodu,žekúpnazmluva,nazákladektorej

nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, nebola uzavretá s obchodnou spoločnosťou
Real - Stav, spol. s r.o., ale medzi odporcom I. a odporkyňou II. Dovolí si súd upozorniť na tvrdenia
navrhovateľky uvedené v obsahu jej výzvy zo dňa 19.12.2011, ktorá jej bola adresovaná mne akoodporkyni II., obchodnej spoločnosti Real - Stav, spol. s r.o. a JUDr. Jaroslavovi Hradňanskému, avšak
nie odporcovi I., sa uvádza, že vzhľadom k tomu, že 9.7.2012 uplynie lehota na premlčanie práv jeho
klietkypodaťodporovateľnúžalobu,upozorňujeichtýmto,žeklientkauplynutiepremlčacejlehotysleduje

avprípade,ženezaregistrujemeúhraduichdlhunajneskôrdo31.01.2012,uplatnínároknaodporovanie
právneho úkonu súdnou cestou. K tomuto tvrdeniu poukazuje na tú skutočnosť, že kúpna zmluva
medzi ňou a odporcom I. bola uzavretá dňa 09.07.2009, teda pokiaľ by súd toto tvrdenie navrhovateľky
považoval za právne relevantné, uplatňuje námietku premlčania, i keď je toho názoru, že v tomto prípade
nejde o premlčanie, ale o preklúziu jej práva, pričom poukazuje na ust. § 583 Občianskeho zákonníka.

Poukazuje na tú skutočnosť, že podľa jej názoru došlo k preklúzii akéhokoľvek práva navrhovateľky,
nakoľko návrh bol podaný dňa 19.09.2012 a kúpno-predajná zmluva medzi ňou a odporcom I. bola
uzavretá dňa 09.07.2012, čo uvádza navrhovateľka i vo svojom žalobnom návrhu a v jej výzvach na
zaplatenie dlhu. Pre úplnosť veci poukazuje i na tú skutočnosť, že hodnota nehnuteľnosti, ktorá je
jej vlastníctvom je niekoľkonásobne vyššia, ako je prípadná pohľadávka tvrdená navrhovateľkou voči
obchodnej spoločnosti Real - Stav, spol. s r.o. Napokon odporkyňa I. podotkla, že platná právna úprava

neumožňuje, aby sa veriteľ domáhal odporovateľnosti právnych úkonov voči účastníkom následne
urobených právnych úkonov, a to ani vtedy, ak by bolo preukázané, že takýto úkon ukracuje uspokojenie
veriteľa. V danej veci súd nie je oprávnený rozhodnúť o neúčinnosti predchádzajúcich právnych úkonov,
nakoľko na strane navrhovateľky je nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení v
súlade s ust. § 80 písm. c) O.s.p. Na základe vyššie uvedeného odporkyňa II. navrhovala, aby súd návrh

navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a súčasne si voči nej uplatňuje náhradu trov
konania.

Súd tak vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 14.03.2014 v prítomnosti účastníkov,
ako aj ich právnych zástupcov.

Aj na pojednávaní zotrvali účastníci konania na svojej skutkovej, ako aj právnej argumentácii uvedenej

v ich písomných podaniach.

Súd tak vykonal v konaní dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi,
pričom zistil ďalej uvedený skutkový stav postačujúci pre rozhodnutie vo veci.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/11/2011-103 zo dňa 14.12.2011, ktorý podľa doložky
vyznačenej na tomto rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2012 (v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č. k. 5co/231/2012-140 zo dňa 30.07.2012; rozsudky na č.l. 103 a 140
pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 8C/11/2011), bolo na základe návrhu navrhovateľky
V. G. proti odporcovi Real-Stav, spol. s r. o. určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu
zo dňa 19.11.2010 doručené navrhovateľke dňa 24.11.2010 je neplatné. Odporca bol zároveň zaviazaný
navrhovateľke zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 231,88 eur do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala listom zo dňa 06.12.2011 spoločnosť
Real-Stav, spol. s r. o. a JUDr. M. C. na zaplatenie dlhu celkovo v sume 6.319,74 eur s odvolaním sa
na neplatné skončenie pracovného pomeru v členení: stravné lístky od 04/2009 do 05/2010 v sume
374,22 eur, výplata 9-11/2010 v sume 1.008,49 eur, náhrada mzdy za 12 mesiacov od 30.10.2010 v

sume 4.942,59 eur = celkom 6.325,30 eur, 6.325,30 eur mínus pokladňa 5,56 eur = 6.319,74 eur, a to
v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy.

Rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. V 786/09 zo dňa 09.07.2009 bol povolený
vklad vlastníckeho práva odporcu I. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Kysucké Nové Mesto
zapísaným na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X a parcela KN-

C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2, a to na základe kúpno-predajnej zmluvy
uzavretej medzi spoločnosťou Real-Stav, spol. s r. o. ako predávajúcim a odporcom I. ako kupujúcim.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro, vložka č. 51142/L zo dňa
06.09.2012 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Real-Stav Slovakia, spol. s r. o. je od
08.04.2009 zapísaný JUDr. M. C..

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 15.08.2013 vedeného v tom čase Správou
katastra Kysucké Nové Mesto pre k. ú. Kysucké Nové Mesto, boli v časti A LV evidované nehnuteľnosti:stavba súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 241 m2. Ako výlučný vlastník v časti B LV pod B1 bola evidovaná odporkyňa, a
to titulom kúpno-predajnej zmluvy č. V 1446/10 zo dňa 01.10.2010 (položka výkazu zmien č. 1987/10;

kúpno-predajná zmluva uzavretá medzi odporcom I. ako predávajúcim a odporkyňou II. ako kupujúcim,
ktoré skutkové tvrdenie navrhovateľky považoval medzi účastníkmi súd za nesporné podľa ust. § 153
ods. 1 O.s.p.).

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 07.11.2013 vedeného Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor pre k. ú. Kysucké Nové Mesto, boli v časti A LV evidované

nehnuteľnosti: stavba súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X a parcela KN-C č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2. Ako výlučný vlastník v časti B LV pod B1 bola evidovaná
spoločnosť Žilinská regionálna Železnica, a. s., a to titulom kúpnej zmluvy č. V 740/13 zo dňa 23.08.2013
(položka výkazu zmien č. 1076/13; ide o kúpnu zmluvu zo dňa 12.06.2013 uzavretú medzi odporkyňou
II. ako predávajúcou a Žilinskou regionálnou železnicou, a. s. ako kupujúcim).

Súd považoval medzi účastníkmi napokon za nesporné (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), že JUDr. M. C. a

odporkyňa II. sú navzájom blízke osoby podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 218/2000 Z. z., veriteľ sa môže

domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 211/1997 Z. z., odporovať možno
právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento

úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo
ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 211/1997 Z. z., odporovať možno

tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa ust. § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 211/1997 Z. z., odporovať možno
tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 211/1997 Z. z., právo odporovať
právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 211/1997 Z. z., právo odporovať
právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 211/1997 Z. z., právo odporovať

právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny
úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 211/1997 Z. z., právny úkon,
ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľaust.§583Občianskehozákonníkavznenízákonač.509/1991Zb.,kzánikuprávapreto,ženebolo
uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne,
aj keď to dlžník nenamietne.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby
k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet
žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné,
bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť
veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu
majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor

veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie
dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné
nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku,
použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti a pod. Z tohto výpočtu je
vylúčený závet ako jednostranný právny úkon mortis causa, čo súvisí s univerzálnou sukcesiou.

Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než
dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti.

Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákonnému
pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne

rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001).

Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje,musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí
sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho
nároku.

Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka:

a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. To znamená, že
ak veriteľ neuplatnil svoje odporovacie právo do 3 rokov od doby, kedy bol odporovaný právny úkon
urobený, veriteľove právo zaniká. Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti,
pretože nárok na odporovanie zaniká (§ 583 Občianskeho zákonníka), nepremlčuje sa. Ide o prepadnú

(prekluzívnu) lehotu. V prípade právnych úkonov, podľa ktorých vznikajú práva až vkladom do katastra
nehnuteľností, je treba považovať za počiatok tejto lehoty deň nasledujúci po dni, ku ktorému vznikli
účinky vkladu do katastra nehnuteľností.

b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou
stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. V prípade právnickej
osoby sa na úmysel bude usudzovať vtedy, keď bol známy štatutárnemu orgánu, prípadne - ak pôjde o

kolektívny štatutárny orgán - aspoň jednému z členov takéhoto orgánu. Preukazovanie toho, či úmysel
ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať
v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že zákon používa
formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť
k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa,

nestačí na vznik nároku na odporovanie.

c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb [ust. § 42a ods. 2 a v podstate duplicitná úprava v ust. § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho
zákonníka]. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje

zákonná výnimka. Uvedené neplatí (teda právna domnienka sa považuje za vyvrátenú), ak druhá
strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.
Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať
konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.

Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu tak prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi,

ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku (§ 42b ods. 1).

Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 2).

Právne dôsledky úspešnej odporovacej žaloby sú uvedené v ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Ak sa vec nenachádza u žalovaného, žalobca môže požadovať náhradu v peniazoch od toho, kto mal
z odporovateľného úkonu prospech, ktorú nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady
je limitovaná výškou získaného prospechu. To isté môže žalobca žiadať, ak odporovateľným úkonom
došlo k prevodu veci, ale plnenie dlžníka spočívalo v nepeňažnom plnení.

Navrhovateľka sa tak v konaní domáhala v zmysle vyššie cit. ust. § 42a ods. 1,2 a 4 písm. d) a súčasne

ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka voči odporcom určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to
právneho úkonu jej dlžníka obchodnej spoločnosti Real - Stav, spol. s r. o. a odporcu I., ktorým malo
byť ukrátené uspokojenie jej pohľadávky spočívajúcej v jej pracovnoprávnych nárokoch voči spoločnosti
Real-Stav, spol. s r. o. v celkovej výške 6.319,74 eur a súčasne následného právneho úkonu odporcu
I. a odporcu II.

Ako už bolo vyššie uvedené, právny úkon dlžníka veriteľa možno odporovať v lehote 3 rokov (§ 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka), od kedy bol tento úkon urobený, inak toto právo zaniká, prekluduje
sa, na čo súd musí v súdnom konaní prihliadať ex offo. (§ 583 Občianskeho zákonníka). Právo musí
veriteľ v uvedenej lehote voči tomu, kto mal z dlžníkovho právneho úkonu prospech, uplatniť na súde
(§ 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ tak ide o právny úkon obchodnej spoločnosti Real

- Stav, spol s. r. o., ktorým táto ako predávajúci previedla sporné nehnuteľnosti na odporcu I., vkladvlastníckeho práva odporcu I. k sporným nehnuteľnostiam bol povolený Správou katastra Kysucké Nové
Mesto pod č. V 786/09 dňa 09.07.2009. Uvedená 3-ročná lehota tak začala plynúť dňa nasledujúceho
(§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t. j. dňa 10.07.2009 a uplynula dňa 09.07.2012 (§ 122 ods.

2 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka svoj návrh podala na súde až dňa
19.09.2012, je možné bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že jej návrhom uplatnené právo domáhať
sa neúčinnosti kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim obchodnou spoločnosťou Real
- Stav, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1052, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 405 141 a
kupujúcim odporcom I., na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva odporcu I. do katastra

nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto pod č. V 786/09 zo dňa 09.07.2009,
a to k sporným nehnuteľnostiam sa prekludovalo, t. j. zaniklo. Z uvedeného dôvodu súd návrh v jeho
prvej časti zamietol.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky v jeho druhej časti, t. j. o určenie, že kúpnopredajná zmluva uzavretá
medzi predávajúcim odporcom I. a kupujúcim odporkyňou II., na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva odporkyne II. do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové

Mesto pod č. V 1446/10 zo dňa 01.10.2010, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim s v kat. území
Kysucké Nové Mesto evidovaným Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor na LV
č. 7116 ako stavba súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X a parcela KN-C č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2, je voči navrhovateľke neúčinná, súd považuje za
potrebné najskôr uviesť, že ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi domáhať

sa odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka aj proti tretej osobe (v prejednávanej veci odporkyni
II.), ktorá uzavrela s osobou uvedenou v ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon,
ktorým bol prevedený majetok (majetkový prospech) získaný osobou uvedenou v ust. § 42b ods. 2
Občianskeho zákonníka (v prejednávanej veci odporca I.), avšak za podmienky, že tejto tretej osobe
boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti jej predchodcovi. Zákon

však neumožňuje, aby sa veriteľ domáhal odporovateľnosti priamo voči účastníkom následných úkonov
(v prejednávanej veci odporkyni II.), a to ani vtedy ak aj takýto úkon ukracuje uspokojenie veriteľa.
Takéto právo by bolo dané len vtedy, ak by sa už veriteľ úspešne domohol vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu (odporovateľnosti právneho úkonu) medzi dlžníkom (v prejednávanej veci spoločnosť
Real-Stav, spol. s r. o.) a osobou, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech (v prejednávanej veci

odporcaI.),prípadnedomoholbysaajpriamouloženiapovinnostivydaťnáhraduzneúčinnéhoprávneho
úkonu, všetko len za predpokladu aj ďalšieho splnenia podmienok pre vyslovenie neúčinnosti úkonu.
Súd však nie je oprávnený prejudiciálne rozhodnúť o neúčinnosti predchádzajúcich právnych úkonov,
a to vzhľadom k tomu, že súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho
pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon dlžníka za neúčinný voči jeho veriteľovi.

Odporovateľný právny úkon sa tak stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. (obdobný
právny názor vyslovil už Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 14C/224/2011-69 zo dňa 27.03.2012, s
ktorým právnym názor sa stotožnil aj odvolací súd v uvedenej veci - Krajský súd v Žiline v rozsudku č-. k.
5Co/228/2012-107 zo dňa 28.12.2012, na ktoré rozhodnutia aj poukazovala odporkyňa II. v rámci svojej
obrany) Pokiaľ tak súd návrh navrhovateľky o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka - spoločnosti

Real-Stav, spol. s r. o. a odporcu I. zamietol z dôvodu preklúzie práva navrhovateľky, nie je možné, aby
vyhovel návrhu v jeho druhej časti, keďže nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu súdu, ktorým rozhodnutím
by bol určený právny úkon dlžníka - spoločnosti Real-Stav, spol. s r. o. uzavretý s odporcom I. voči
navrhovateľke za neúčinný. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol aj v jeho druhej
časti.

Súd sa vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom už v ďalšom nezaoberal otázkou, či navrhovateľke aj
vznikla pohľadávka v ňou tvrdenej výške voči spoločnosti Real-Stav, spol. s r. o., keďže aj prípadná
existentnosť jej pohľadávky by nič nemohla zmeniť na rozhodnutí súdu v prejednávanej veci. Súd by
totiž jej návrh aj tak zamietol na základe rovnakých dôvodov, ako sú vyššie uvedené.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 151

ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.