Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112226688
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7112226688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti X. - D., V.. XX.X.XXXX D. A., V.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, Košice, pracovisko
Košice II, na návrh otca F. X., V.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho L. Q.S. V. C. Q. XX, toho času
bývajúceho na ulici Y. Č.. XX L. Q., za účasti matky D. I., V.. X.XX.XXXX, P. L. V., R. T.. XX, XXXXX
Z., v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. P 146/2001 zo dňa 27.7.2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 527/2005 zo dňa 31.3.2006 tak, že zvyšuje výživné za obdobie

od 1.10.2012 do budúcna zo strany matky voči maloletej A., V.. X.X.XXXX, zo sumy 624 Sk, t.j. 20,71 €,
na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je matka povinná
platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletej.

Dlžné výživné zo strany matky voči maloletej A. za obdobie od 1.10.2012 do 31.1.2014 vo výške 98,40
€ zaväzuje matku zaplatiť k rukám otca maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh otca na zvýšenie výživného voči maloletej A. X. zamieta.

Návrh otca na zvýšenie výživného voči maloletej D. X., V.. XX.X.XXXX, zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých dcér doručil Okresnému súdu Košice I dňa 17.10.2012 návrh, ktorým žiadal o zvýšenie
výživného zo strany matky na maloletú D. 150 €, na maloletú A. 150 € bez uvedenia dôvodov.

Okresný súd Košice I preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd uznesením sp. zn.
18P/189/2012 zo dňa 21.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2013 a spis tunajšiemu súdu
postúpil dňa 21.1.2013.

Matka detí vo svojich písomných podaniach doručovaných súdu v priebehu tohto konania s návrhom
otca nesúhlasila.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.6.2013 doporučil
výživné zo strany matky voči obom maloletým deťom zvýšiť.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočutím kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový
stav :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. P 146/01 zo dňa 27.7.2005 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/527/2005 zo dňa 31.3.2006 rozhodol o určení výživného zo strany matky
voči maloletej D. a maloletej A. po 624 Sk mesačne na každé z detí od 1.4.2005 do budúcna.
Súd tak rozhodol na základe zistenia skutkového stavu, ktorým bolo zistené, že obe deti D. a A. boli
rozsudkom OS Košice I zo dňa 8.2.2000 sp. zn. Nc 1089/99-13 zverené do výchovy otca, výživné

v uvedenom období zo strany matky voči deťom určované nebolo z dôvodu, že bola nezamestnaná
a nemala žiaden príjem, následne súdom v už vyššie uvedených konaniach bolo zistené, že matka
detí sa vydala dňa 21.6.2002, s manželom žila v V., jej manžel bol zamestnaný a dosahoval mesačný
príjem 1.500 €, matka sa starala o maloletého R. H., V.. XX.XX.XXXX, voči ktorému v tom čase nebolo
určené otcovstvo, bola nezamestnanou, nemala žiaden príjem, otec spolu s maloletými dcérami býval
v 1-izbovom sociálnom byte, jediným zdrojom jeho príjmov boli dávky sociálnej pomoci vo výške 3.670

Sk, boli mu vyplácané rodinné prídavky a výpoveďou matky bolo zistené, že na výživu maloletých detí
D. D. A. od 1.4.2005 neprispela žiadnym spôsobom. Otec detí bol vyradený z evidencie uchádzačov
o zamestnanie z dôvodu nespolupráce. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd určil zo strany matky
výživné na obe maloleté deti v minimálnej čiastke určenej zákonom o rodine za obdobie od účinnosti
predmetnej právnej úpravy.

Otecnapojednávaniakonanévovecidňa18.12.2013a29.1.2014,naktorébolriadneavčaspredvolaný
sa nedostavil, svoju neprítomnosť súdu nijakým spôsobom neospravedlnil.

Matka detí vo svojich dvoch písomných podaniach doručených ešte Okresnému súdu Košice I dňa

20.12.2012, potom čo jej bol doručený návrh otca na začatie konania, uviedla, že v tom čase
nepracovala, nedostávala ani sociálne dávky, žila z rodinných prídavkov, ktoré jej boli vyplácané na
syna R. H., V.. XX.XX.XXXX, čo, ako uvádzala, bolo dôvodom prečo „zastavila výživné“, tvrdiac, že
dcéra D. mala 2 roky žiť v Š. so svojim druhom, mala byť už tehotnou keď mala 15 rokov, ale následne
mala potratiť, tvrdila, že maloletá nenavštevovala školu. Ďalej namietala, že deti nespávajú v spoločnej

domácnosti s otcom.

V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013 matka uviedla, že v tom čase
dosahovala príjem 220 €, k čomu upresnila, že jej mesačný príjem bol 236 € i keď nie každý mesiac,
z čoho si platila poistné 30,68 €, dôchodkové 35,40 €, daň 4,72 €, čo bolo spolu 70,08 €, z čoho teda

mesačne zostávalo len 165,92 €. Opakovane matka tvrdila, že otec týchto dcér je otcom i syna R. a že
údajne na toto dieťa on neplatí žiadne výživné. K uvedenému matka priložila kópie dokladov o výške
príjmov v nemeckom jazyku bez ich prekladu za mesiace október/2011 až december/2012, z ktorých
vyplýva jej priemerný mesačný čistý príjem 157,25 €.

Dňa 26.6.2013 uznesením sp. zn. 23P/3/2013 podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ktoré bolo doručené matke
dňa 9.7.2013, bola matka vyzvaná na vyjadrenie sa v uznesení daným otázkam, na čo matka reagovala
písomným podaním doručeným súdu dňa 22.7.2013, v ktorom naďalej s návrhom otca na zvýšenie
výživného nesúhlasila a uviedla, že maloletá D. je v jej osobnej starostlivosti od 5.7.2013, k čomu
sa rozhodla sama, keďže nechcela naďalej žiť L. Q.S. V. K. S., otec údajne súhlasil s odcestovaním

maloletej k matke, navrhovala určiť z jej strany výživné na maloletú A. maximálne 20 € mesačne, čo,
ako udávala, zodpovedalo jej možnostiam, plánovala staršiu dcéru D. prihlásiť L. V. do školy, doplnila,
že spolu s manželom bývali v podnájme u manželovho syna, kde s nimi okrem maloletej D. býval už
spomínanýmaloletýsynmatkyR..KvyjadreniupripojilafotokópiuobčianskehopreukazumaloletejD.X.,
cestovný lístok na meno maloletej zo dňa 6.7.2013 na cestu O. Q. E. Z. a pripojila fotokópie jej mzdových

listov za mesiace január až jún 2013, z ktorých vyplýva jej priemerný mesačný čistý príjem 140,64 €.

Zo správy spoločnosti Q. - P. T., R. - O., F. zo dňa 26.7.2013 doručenej na výzvu tunajšieho súdu súd
zistil, že matka detí mala vyplatenú odmenu v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 2.618 €, od
1.1.2012 do 31.12.2012 3.092 €. V roku 2013 v uvedenej spoločnosti nepredložila žiadnu prihlášku.

V písomnom podaní matky, ktoré doručila súdu dňa 6.12.2013 uviedla, že na nemeckom súde podala
návrh na výživné na maloletú D. a maloletého R., pričom tvrdila, že maloletá D. študuje na L. Š. T. L. K.,
kde jej ona mesačne platí školné 120 € a na MHD je vynakladá 8,30 € denne. Ako dôkaz priložila kópiuobčianskeho preukazu, preukazu poistenca L. zdravotnej poisťovne a študentského preukazu maloletej,
dvacestovnélístkyz26.11.2013az28.11.2013nasumy8,30€poplatkuzakurzmaloletejD.navečernej
univerzite L. za maloletú D. X. zo dňa 22.11.2013 v sume 120 €, ktorý doklad predložila bez prekladu.

V podaní doručenom súdu dňa 27.1.2014 namietala údajnú nedostatočnú starostlivosť zo strany otca o
maloletú A., poukázala na to, že v domácnosti otec a maloletá nemali elektrinu ani vodu a bez prekladu
pripojila doklady o úhrade školného v sume 120 € v prospech maloletej D. v septembri a v novembri
2013, ako i ďalšie cestovné lístky v hodnote po 8,30 €, kópie dokladov o výške jej príjmov za mesiace

október až december 2013 v priemernej výške 142,37 €, ktoré predložila bez prekladu.

Zo správ R. R. Q. súd zistil, že otec je u nich zamestnaný od 18.10.2010 ako pomocný robotník a jeho
priemerný mesačný čistý príjem je 389,20 €.

Zo správ kolízneho opatrovníka súd zistil, že otec toho času spolu s maloletou A. býva v byte na Y.

C. Č.. XX L. Q., je naďalej zamestnaný v spoločnosti C..T.. T. Q. prostredníctvom projektu R. R. Q.
ako pomocný robotník. Obe maloleté dcéry mu boli zverené do starostlivosti v roku 2000, kedy matka
detí odcestovala do V., je poberateľom štátnych sociálnych dávok na obe maloleté deti. U kolízneho
opatrovníka v júni 2013 odôvodňoval ním podaný návrh na zvýšenie výživného uplynutím dlhej doby od
roku 2000, odkedy potreby detí niekoľkonásobne vzrástli, poukazoval na výdavky bežného charakteru,

na stravu, oblečenie, obuv, nevyhnutné veci osobnej potreby na deti v priemere od 200 - 250 €, udával,
že matka sa s dcérami v tom čase telefonicky kontaktovala a podľa tvrdení detí mala dosahovať matka
v zahraničí príjem 1.500 €. S matkou detí sa kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo skontaktovať. Maloletá
A. v čase podania správy v júni 2013 navštevovala Základnú školu na Y. C. L. Q., bola žiačkou 8. ročníka,
učila sa priemerne, škola ani otec neuvádzali výchovné problémy s maloletou a maloletá D. bola v tom

čase žiačkou T. Q., v odbore kuchár - čašník, učila sa dobre, škola ani otec nesignalizovali výchovné
problémy.

Kolízny opatrovník vo svojej správe z 30.9.2013 oznámil súdu zmenu dovtedy zistených pomerov na
strane maloletej D. a uviedol, že počas letných prázdnin maloletá odcestovala za matkou do Z. V. R.

L. V., kde mala absolvovať kurz nemeckého jazyka za účelom ďalšieho vzdelávania v V., mala záujem
vyštudovať za zdravotnú sestru, pričom pôvodne bola žiačkou T. Q. XX a podľa vyjadrenia školy dňa
28.8.2013 ukončila vzdelávanie.

Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom vo veci dňa 18.12.2013 udával, že na adrese terajšieho

bydliska na Y. XX L. Q. sa nepodarilo otca zastihnúť, keďže tento chodí do práce, prostredníctvom
komunitného centra kolízny opatrovník zistil, že pobyt otca na uvedenej adrese pokračuje, situácia v
rodine bola komunitným centrom monitorovaná a bolo zistené, že dlhodobo je situácia v rodine taká, že
matkaopakovanevletnýchmesiacochprichádzaladomiestabydliskadetí,deťomopakovanesľubovala,
žeichvezmesoseboudoV.,obvykletonedodržalasvýnimkouroka2013,odkedymaloletáD.sadostala

do jej starostlivosti, zo školy v Q. bola odhlásená z dôvodu údajného odchodu do cudziny, s rozhovorov s
otcom komunitné centrum malo za to, že matka detí k jeho rukám v minulosti zasielala pravidelne súdom
určené výživné na obe maloleté deti, čo otec potvrdil následne aj pri osobnom pohovore samotnému
kolíznemu opatrovníkovi.
Kolízna opatrovníčka doplnila, že v minulosti šlo o usporiadanú rodinu, ktorá žila pôvodne L. Q. V. Q. C.,

kde mali k dispozícii 3-izbový byt, ktorý bol slušne zariadený a udržiavaný, situácia v rodine sa zmenila
potom,čorodičiaprišliozamestnanie,nemaliprostriedkynaúhradunákladovnatentobytaakoneplatiči
boli následne premiestnený na K. S., s čím otec detí sa relatívne vyrovnal, matka túto situáciu nezvládla
a riešila ju odchodom do zahraničia. Kolízny opatrovník poukázal na to, že obe maloleté deti D. S. A.X.
sú šikovné, nadané, po odchode matky sa sčasti ich správanie zhoršilo, zhoršil sa aj ich prospech v

škole, následne situácia u staršej D. sa upravila, táto začala navštevovať SOU, ktoré navštevovala až
do odchodu za matkou do V..
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 29.1.2014 kolízny opatrovník vzhľadom na matkou vznášané
námietky vo vzťahu k starostlivosti otca o maloleté deti, toho času už len voči maloletej A., poukázal
na zistenia od komunitného centra pracujúceho na K. S., ktoré oznámilo, že s rodinou maloletej A. nie

sú žiadne problémy, táto si nevyžaduje ani pravidelné monitorovanie, neboli zistené žiadne nedostatky
v starostlivosti otca o maloletú, nebolo signalizované napr. vynechávanie školskej dochádzky, alebo
iné problémy s týmto dieťaťom, otec maloletej je naďalej zamestnaný a poukázal na to, že naďalej
doručovanie na K. S. funguje tým spôsobom, že zásielky sú ponechávané na pošte, na ktorú obyvateliaK. S. prichádzajú si tieto zásielky vyzdvihovať, zásielky do konkrétnych schránok adresátov nie sú
doručované vzhľadom na celkovú situáciu na K. S..

Súdom bolo zistené, že na Okresnom súdu Košice I pod sp. zn. 18C/25/2013 bolo vedené konanie o
určenie výživného na maloletého R. H., V.. XX.XX.XXXX, ktoré konanie bolo začaté na návrh matky
podanýdňa15.2.2013aktorékonaniebolouznesenímzodňa25.7.2013,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 3.9.2013, zastavené z dôvodu, že obvyklý pobyt maloletého R. bol v čase začatia konania mimo
územia SR, L. V., kde maloletý žil dlhodobo so svojou matkou a zrejme terajším manželom matky, ktorá

sa L. V. vydala a zmenila aj svoje priezvisko, z dôvodu čoho súd usúdil, že pobyt matky a maloletého
L. V. nie je iba dočasného charakteru, ide o pobyt dlhodobý, teda pobyt obvyklý a v súlade s predpismi
Európskej únie súd mal za to, že nemal právomoc vo veci konať, išlo o neodstraniteľný nedostatok
podmienky konania a preto konanie zastavil.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,

ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo

požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je
oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.
Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

Podľa§2 Zákonač.601/2003Z.z.oživotnomminime,vplatnomzneníod1.7.2012,za životnéminimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa
(t.j. 26,65 € mesačne).

Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení od 1.7.2013, za

životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne,
sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o
nezaopatrené dieťa ( t.j. 27,13 € mesačne).

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany matky
voči maloletej A. od 1. dňa mesiaca, v ktorom otec doručil súdu návrh na zvýšenie výživného do
budúcna, zo sumy 624 Sk, čo bola v čase ostatnej úpravy výživného zákonom stanovená minimálna
výška výživného na neplnoleté nezaopatrené dieťa, na sumu 30 % zo sumy životného minima, na
nezaopatrené neplnoleté dieťa v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže dospel

k záveru, že od poslednej úpravy výživného sa síce pomery maloletej A. podstatne zmenili, keďže
táto v čase ostatnej úpravy výživného navštevovala 1. ročník základnej školy, toho času je žiačkou 9.
ročníka základnej školy, pričom od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako troch rokov, ktoré
skutočnosti sami o sebe bývajú dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, lebo jednoznačne
v súvislosti s uvedeným došlo k nárastu jej odôvodnených potrieb, ktorými potrebami sú potreby

súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním ako i so vzdelávaním a kultúrnym a športovým vyžitím,
na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, avšak situácia na strane
matky, ktorá bola matkou preukázaná doloženými dokladmi o výške jej príjmov, ako i správou o výške
jej príjmov získanou súdom priamo z miesta terajšieho pôsobenia matky, po zohľadnení jej ďalších
dvoch vyživovacích povinností, jej neumožňuje prispievať na výživu maloletej A. vyšším než minimálnym

zákonom stanoveným výživným aj napriek už uvedenému nárastu odôvodnených potrieb maloletej, na
strane matky súd okrem ňou dosahovaného príjmu uvedeného vyššie zohľadnil aj dve ďalšie vyživovacie
povinnosti voči dcére účastníkov D. a voči maloletému synovi R., prihliadol k tomu, že matka žije
v spoločnej domácnosti so svojim manželom, s ktorým spoločne znášajú náklady na túto spoločnúdomácnosť a na strane otca súd zároveň zohľadnil nárast jeho príjmov v porovnaní sa časom ostatnej
úpravy výživného, kedy otec bol poberateľom dávok v hmotnej núdze a v súčasnosti je poberateľom
mzdy v priemernej mesačnej čistej výške 389,20 €. Vzhľadom na uvedené, súd návrh otca na zvýšenie

výživnéhonamaloletúA.vprevyšujúcejčastizamietol,keďžedospelkzáveru,ženaprieknárastupotrieb
maloletej, pomery na strane matky neumožňujú a neumožňovali od 1.10.2012 prispievať na jej výživu
vyšším než zákonom minimálnym stanoveným výživným.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky voči maloletej A. za obdobie od 1.10.2012

do30.1.2014kvznikudlžnéhovýživnéhovovýške98,40€,(čojerozdielmedzipôvodnesúdomurčeným
výživným 624 Sk, to je 20,71 € a novostanoveným výživným 26,65 € za obdobie od 1.10.2012 do
31.6.2013 a 27,13 € za obdobie od 1.7.2013 do 31.1.2014 za uvedené sporné obdobie), ktoré dlžné
výživné súd zaviazal matku zaplatiť k rukám otca maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzhľadom na skutočnosť, že súdu bolo preukázané, že maloletá D. sa od leta 2013 dlhodobo zdržiava

v starostlivosti matky, návrh otca na zvýšenie výživného zo strany matky voči tomuto dieťaťu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).