Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/201/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111233406
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111233406.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľky: F. Z., bytom X. XXX/

XX, I. K., právne zastúpená advokátkou JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátska kancelária so sídlom
Piaristická 1, Nitra, proti odporcom: 1. R.. N. L., bytom N. XXXX/XX, I., 2. E. L., bytom N. XXXX/XX,
I., 3. K. Hubinská, bytom Z. XXXX/XX, I., 4. V. O., bytom Y. XXX, 5. F. O., bytom Y. XXX všetci právne
zastúpení advokátom W.. B. W., advokátska kancelária so sídlom K. XXX, O., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že V. O., nar. dňa XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX zomr. dňa X.X.XXXX, naposledy
bytom Za škôlkou XXX/XX, I. K. bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností

nachádzajúcich sa v kat. úz. I. K., v obci I., označených v geometrickom pláne vyhotoviteľa Q. č.XX/
XXXX, úradne overenom Správou katastra Nitra dňa 24.10.2011, pod č. XXXX/XX a to parcely č. 41/2
- záhrada o výmere 744 m2, parcely č. XX/X - záhrada o výmere 264 m2, parcely č. XX/X - záhrada o
výmere 39 m2, parcely č. XX/X - záhrada o výmere 259 m2, parcely č. XX/X - záhrada o výmere 380
m2, v podiele 49/216-tin.
Geometrický plán č. XX/XXXX vyhotoviteľa Georeal, zo dňa 13.10.2011, úradne overený Správou
katastra Nitra dňa 24.10.2011 pod č. XXXX/XX tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 7.11.2011 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré patria do dedičstva po V. O., zomr. X.X.XXXX. V priebehu konania bola pripustená zmena
petitu návrhu, ktorou sa domáhala určenia, že nebohý Juraj O. bol ku dňu svojej smrti podielovým
spoluvlastníkom v návrhu špecifikovaných nehnuteľností.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne

podaného návrhu. Odporcovia ničím nepreukázali, že by právny predchodcovia K. K. vydržali vlastnícke
právo spornej nehnuteľnosti a túto skutočnosť musia odporcovia preukázať. K. si vlastnícke právo
sporných nehnuteľností osvedčili až po smrti V. O., zomr.X.X.XXXX. K podielu 49/216 došla tak, že
zrátala podiely vo vložke XXX a to pod V 6 1/18-ina, ktorá bola dedená v D XXX/XX, ďalej podiel D 12
X/X-ina v D 865/66, podiel B 13 1/6-ina, v D XXX/XX, podiel B 14a X/XX čiastka v D 865/66, podiel B
17b 1/36-ina v D XXX/XX. Všetko tieto podiely, ktoré uviedla dedili po N. a K. - V. a W. a to každý v
polovici. Numerickým sčítaním podielov z vložky dostala čiastku 49/108 a z nej jedna polovica 49/216,

ktoré patria do dedičstva. Právni predchodcovia odporcov, ktorí si dali osvedčiť svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam boli zapísaní na základe len nimi uvádzanými skutočnosťami, ktoré uviedli do notárskej
zápisnice,bez tohto aby boli vypočutí do úvahy prichádzajúci dedičia, ktorou je aj navrhovateľka a preto je potrebné
preskúmať, či skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici sa zakladajú na pravde. Parcela č. XX bola
vytvorená geometrickým plánom č. 95/09 a parcely 33/1 a nasledovné boli vytvorené geometrickým

plánom č. 1/2001, ktorý bol prílohou notárskej zápisnice, pričom tieto parcely boli vytvorené z pôvodných
parciel 33 a 34 zapísaných v PKV č. XXX. Čo sa týka rozhodnutia KS v NR vo veci 7C/155/2010, v
danej veci bolo meritom veci peňažné plnenie a súd preto neriešil otázku vlastníctva a vyjadril názor, že
riešenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by malo byť predmetom samostatného konania. KS odmietol
riešiť v rámci konania o peňažné plnenie prejudiciálnu otázku a to otázku vlastníckeho práva. Parcela č.

33 a 34 mali dohromady výmeru 2413 m2 a z toho právni predchodcovia vlastnili 49/108. Geometrický
plán, ktorý vypracovala geodetka Ing. O. vyšpecifikoval parcely, ktoré sú predmetom petitu tohto návrhu,
pričom vychádzala síce z parciel, ktoré Helena K. s manželom vydržali, ale len z ich časti, ktorá bola
vytvorená z pôvodných parciel č. 33 a 34 zapísaných v PKV č. 236. Teda predmetom petitu nemôže byť
väčšia výmera než V. patrila z pôvodných parciel 33 a 34 a určite tam nie je zahrnutá tá výmera, ktorú
K. K. s manželom vydržali a dali si osvedčiť a bola získaná z iných parciel(ako parcely 33 a 34).

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej ujo V. bol bezdetný. Ona mala po ňom zdediť polovicu
predmetných nehnuteľností a z dedičského konania zistili, že Helena K. nedala po ňom predediť
nehnuteľnosti. Jej strýko býval na predmetných nehnuteľnostiach až do svojej smrti. Konkrétne obýval
malý domček v záhrade, pretože W. O. ho vyhnal z predného domu, pretože mal tri deti. W. vyhnal

svojho brata V. z rodičovského domu, ktorý zdedili každý v polovici po N. a K. a na základe toho potom
býval V. v letnej kuchynke avšak domáhal sa toho, aby mohol bývať v rodičovskom dome. Čo sa týka
záhrad, ktoré patrili k domu, tieto užíval strýko V., tieto mu patrili v polovici a v záhrade aj sám pestoval.
Rodičovský dom sa nachádzal vpredu v parc. č. 41/5. Letná kuchynka bola na rozhraní parc.č.41/6 a
41/4. Mali tam spoločný dvor, chodník. Vzadu v záhrade parc.č.41/2 pestovala plodiny K. K. a strýko mal

vyčlenenú časť parcely pri studni v okolí parc.č.41/4 a parc.č.41/3, pretože viacej mu nechcel brat W.
nechať k užívaniu a nedovil mu užívať jeho dedičský podiel, ktorý mu patril po rodičoch.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Odporcovia
kupovali nehnuteľnosť od K. v dobrej viere. Navrhovateľka má preukázať, že sporná nehnuteľnosť

patrí do dedičstva. Odporcovia nemôžu niesť v tomto konaní dôkazné bremeno. Poukazuje aj na tú
skutočnosť, že právny predchodcovia K. K. nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ešte predtým
ako zomrel Juraj O. a to uplynutím 10 ročnej doby vydržania, ktorá uplynula v roku 1963. To čo K.
nadobudli vydržaním už nemohlo byť predmetom dedičského konania po V.. Kde je napísané, že to
čo vlastnil V. O., je to, čo užívali K.. Tie nehnuteľnosti, ktoré patrili V. O. nie sú určite totožné s tými

nehnuteľnosťami, ku ktorým nadobudli vlastnícke právo K. vydržaním. Malo by byť preukázané, že V.
O. ku dňu smrti bol vlastníkom nejakých nehnuteľností. Oni však tvrdia, že ku dňu svojej smrti nemohol
byť vlastníkom tých nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko uvedené nehnuteľnosti
už dávno pred jeho smrťou vydržali rodičia odporcov v 3 - 5 rade a následne to užívala odporkyňa v 3.
rade so svojím manželom od roku 1974. To čo K. vydržali je presne to isté, čo užívali predtým ich rodičia.

Je pravdou, že notárska zápisnica bola spísaná po smrti V. O., ale dotknutí svedkovia, teda právni
predchodcovia odporkyne v 3. rade, Michal a L. O. už nežijú a rovnako nežije ani M. O., od ktorého mali
parcely kúpiť. Dedičskou postupnosťou sa zaoberal už Krajský súd v Nitre, v konaní ktoré prebiehalo
na OS Nitra pod spisovou značkou 7C155/2010 a tam KS vyjadril názor, že dedičská postupnosť nie je
dôkazom o vlastníctve nehnuteľnosti v čase smrti právneho predchodcu F. Z..

Odporcav1.radenapojednávaníuviedol,žeonkúpilnehnuteľnosťvdobrejviereodK..VNitrianskychK.
skupoval viaceré pozemky, o čom navrhovateľka vedela a pokiaľ sa domnievala, že časť nehnuteľností
ktoré kupoval, patrí aj jej, mohla mu to oznámiť už vtedy, čím by predišiel zbytočným sporom.

Odporkyňa v 2.rade na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, čo povedal jej právny zástupca a manžel.

Odporkyňa v 3.rade na pojednávaní uviedla, že s navrhovateľkou je sesternica, jej rodičia boli L. O. a W.
O.. Ona sa v predmetných nehnuteľnostiach, ktoré si dala notárskou zápisnicou osvedčiť do vlastníctva,
narodila. Manželstvo uzatvorila v roku 1973, s manželom tam bývali. Jej rodičia nehnuteľnosti užívali,

pred tým ich užívali ich rodičia. Okrem jej rodičov v predmetnej nehnuteľnosti býval aj V. O. až do svojej
smrti, jednalo sa o dom a o záhradu. Ona s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko jej rodičia sa s Jurajom
O. dohodli, ako sa dohodli, si už nepamätá, ani nevie kedy sa mali dohodnúť. Nevie o tom, či V. Šebök
v minulosti uzatvoril nejakú zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností. Či mal na nehnuteľnostiachpodiel nevie uviesť, ale jej rodičia mu dali jednu izbu, ktorú tam užíval. B. mu dali izbu jej rodičia a nie
starí rodičia, ktorí tam predtým bývali, bolo to z toho dôvodu, že on so svojimi rodičmi, jej starými rodičmi
nevychádzal, napriek tomu tam býval. Či bola účastníčkou dedičského konania po K. O. si nepamätá,

a GP v súvislosti s notárskou zápisnicou si objednali oni. To čo si dali osvedčiť notárskou zápisnicou,
bolo to, čo im darovali jej rodičia. Predtým to jej rodičia užívali. V. O. užíval jednu izbu, jej rodičia ostatnú
časť nehnuteľností.

Odporca v 4. rade na pojednávaní uviedol, že nemá nič s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto

konania. On odišiel v roku 1972 z rodičovského domu na vojnu. V tom čase tam bývali jeho rodičia a
býval tam aj V. O.. Keď sa vrátil z vojny, rodičia už mali postavený nový dom a v tomto dome ostala
bývať len odporkyňa v 3. rade s manželom a deťmi a V.. Jeho rodičia mali po právnych predchodcoch
N. a K. O. tento rodičovský dom a záhradu, a vinohrad na W.. O. na W. bol rozdelený na 3 časti a jednu
užíval V., druhú W. - jeho otec a tretiu S. O.. Rodičia ich rozdelili troch súrodencov tak, že jeho sestra
dostala rodičovský dom a záhradu, on dostal ich podiel na vinohrade na W. a ostal bývať v novom dome,

ktorý rodičia postavili a brať F. dostal iné nehnuteľnosti, ktoré neboli po starých rodičoch N. a K. O., ale
boli po druhých starých rodičoch.

Odporca v 5. rade na pojednávaní uviedol, že o tomto moc nevie, býval tam do roku 1972, kedy sa
oženil a odsťahoval sa do Y.. Vie, že rodičia im majetok rozdelili, sestra dostala dom a záhradu, brat

odporca v 4. rade dostal druhý dom a vinohrad na W. a dostal vinohrad na E., ale to bol predtým majetok
starých rodičov po mame. Vie, že V. býval v jednej miestnosti, ktorú mu dal otec W. O., ktorý voľakedy
z tohto domu a zo záhrady vyplatil navrhovateľkinu mamu S. O., V. nevyplácal. V. otec W. tam mal 2/3-
iny a V. O. tam mal 1/3-inu, preto užíval jednu izbu, ako sa potom dohodli bratia W. a V., nevie.

Svedkyňa W. M. na pojednávaní uviedla, že pozná navrhovateľku F. Z., ktorá bola dcérou S. a jej dedko
bol N. O., N. O. mal tri deti, V., W. a S., pričom v rodičovskom dome keď sa stadiaľ odsťahoval W. O.
s manželkou, ostal bývať V. O. v zadnej časti tohto domu, býval tam až do svojej smrti. Chodila tam K.
so svojím manželom, dcéra W., ktorá tam chvíľu aj bývala, kým si nepostavili svoj dom. Nevie o žiadnej
dohode medzi deťmi N. O. o užívaní týchto nehnuteľností.

Svedkyňa Ing. F. O. geodetka na pojednávaní uviedla, že sa plnom rozsahu pridržiava ňou
vypracovaného geometrického plánu č. 44/2011. Pri vyhotovovaní GP 44/2011 vychádzala z GP č.
1/2001, ktorý vyhotovila W. N. a ktorý bol vyhotovený v súvislosti s notárskou zápisnicou - osvedčením
vlastníckeho práva V. a K. K.. Ona vypracovala GP, ktorý obnovil právny stav parciel z PKV XXX,

nie však v celom rozsahu, ale len v tej časti, alebo výmere, ako sú zapísané na LV XXXX a XXXX.
Uvedené parcely, ktoré sú novovytvorené v zmysle novovypracovaného GP vznikli z pôvodných
pozemno-knižných parciel 33 a 34 zapísaných v PKV XXX. Novovytvorené parcely obnovujú časť
pozemnoknižných parciel len v tých častiach, ktoré sú zapísané na LV XXXX a XXXX.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: W. M., R.. O., ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s LV XXXX, s GP 95/2009, s KZ, s Notárskou zápisnicou, s GP
1/2001, s Výpisom z LV XXXX, s výpisom z LV XXXX, s Úmrtným listom N. O., s Úmrtným listom K. O.,
s Rodným listom V. O., s Úmrtným listom V. O., s Rodným a úmrtným listom V. O., s Rodným a úmrtným
listom S. O., s Rodným listom F. O., s úmrtným listom G. O., s Rodným listom G. O., s Výpisom z B.

XXX, s Uznesením po zomrelej K. O.. S Uznesením po nebohej K. O., s rozhodnutím X s Rozhodnutím
XXD/XXXX/XXXX-XX, s GP 44/2011 v prílohovej obálke, s Vyjadrením PZO, s Vyjadrením JUDr. L., s
Osvedčením o dedičstve, s Notárskou zápisnicou, s čestným vyhlásením N 269/01, s Potvrdením obce,
s Dohodou o kúpe nehnuteľnosti, s Vyjadrením PZN, s Katastrálnym spisom V 3880/08, s Vyjadrením
PZN, so Správou z katastra, s Výpisom z PKV 236, s LV XXXX, s GP 14/99, s GP 1/2001, s GP 95/2009,

so Špecifikáciou PZN, s oznámením údajov, s pripojeným spisom 22D667/2010, z neho: uznesenie
na čl. 18, ako aj pripojeným spisom D 1246/86 z neho rozhodnutie na čl. 17, s pripojeným spisom
7c155/2010, z neho: rozsudok na čl. 85 a 104, s pripojeným spisom 28D222/2010, z neho: osvedčenie
o dedičstve na čl. 53, s pripojeným spisom D865/66 z neho: rozhodnutie na čl. 18, s pripojeným spisom
D2449/99, z neho rozhodnutie na čl. 19, so spisom D1041/99 z neho: rozhodnutie zo dňa 30.7.99, s

pripojeným spisom D 150/57, z neho: uznesenie na čl. 11, s pripojeným spisom D 383/86, z neho:
uznesenie na čl. 21, s pripojeným spisom D 3147/93, z neho uznesenie na čl. 29, 36, s pripojeným
spisom 22D2201/2005 z neho rozhodnutie na čl. 19, so spisom D 1510/00, z neho rozhodnutie na čl.10, s pripojeným spisom D 1084/84, z neho rozhodnutie na čl. 10 a z takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právni predchodcovia navrhovateľky a odporcov v 3. a ž 5. rade boli starí rodičia N. O. a K. O. rod.
H.. Títo mali 3 deti a to V. O., W. O. (otca odporcov v 3. až 5. Rade) a S. O. (matku navrhovateľky).
Po zomrelej Helene O. rod. H., zomrelej dňa XX.X.XXXX bolo vedené dedičské konanie pod D 150/57
a 17.6.1957 bolo vydané rozhodnutie, na základe ktorého nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 236 a to
parc.č. 33 a 34 zdedili W. O. a V. O. rovným dielom. Po Karolovi O. zomrelom dňa 22.6.1966 bolo vedené

dedičské konanie pod D 865/66 a bolo dňa 18.5.1967 vydané rozhodnutie, ktorým bola schválená
dedičská dohoda v zmysle ktorej jeho deti V. O. a W. O. zdedili nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 236
a to parc.č. 33,34 v podiele 7/27, ktoré boli v EN vedené ako parc.č. 33/1,33/2,33/3,33/4,34/1,34/2 a
34/3 každý v rovnakom pomere.
W. O. mal 3 deti a to odporcov v 3 až 5 rade. V. O. zomrel ako bezdetný a právnou nástupkyňou S. O.
je navrhovateľka, pričom S. O. podiel na parc.č. 33 a 34 po svojich rodičoch (N. a K.) nededila.

Z PKV 236 zo zápisu pod B17 je zrejmé, že podielovými spoluvlastníkmi parc.č. 33 a 34 každý v podiele
1/36 boli M. O. a K. O., rod H.. Pod sp.zn.D383/86 bolo vedené dedičské konanie po K. O.,( nakoľko v
pôvodnom konaní vedenom pod D 150/57 nebol prejednaný podiel 1/36 poručiteľky vo vl.č. 236 pod B17/
b k rodinnému a pozemku) a bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území Nitrianske K. vo vl.č. 236, parc.č.33,34 spolu s rod. domom súp.č.288 v podiele

1/36 ktorý prevzali V. O. a K. K. každý v podiele 1 voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne, pričom
s ostatnými dedičmi konané nebolo.
V. O. zomrel dňa 6.5.2000, bolo po ňom vedené dedičské konanie pod sp.zn.D1510/2000, v ktorom
neboli prejednané nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 236, preto navrhovateľka iniciovala prejednanie
novoobjaveného majetku, ktoré konanie bolo vedené pod 22D/2201/2005, toto bolo zastavené , pretože

bolo zistené, že pozemky zapísané v pôvodnej PKV 236 sú teraz zapísané na LV XXXX,XXXX,XXXX a
XXXX, pričom ani na jednom z uvedených LV nie je uvedený ako vlastník V. O.. Z dôvodu, že poručiteľ
nezanechal žiadny majetok, bolo uvedené dedičské konanie zastavené.
V dedičskom konaní po zomrelom W. O. vedenom pod sp.zn. D/292/77 neboli predmetom dedenia
nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 236.

Z rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po zomrelom M. O. sp.zn.D/1246/86-17 zo dňa 5.6.1986
je zrejmé, že tento bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území I. K.,
zapísaných v PKV č. 236 a to parc.č.33 a 34 s domom č.33 v podiele 13/108- ín.
Na základe Notárskej zápisnice č.NZ 268/01, N 269/01 zo dňa 7.9.2001 si dala odporkyňa v 3.rade
s manželom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Nitrianske K. a to k

parc.č. 33/3-záhrada o výmere 800 m2, parc.č. 33/1-záhrada o výmere 264 m2, parc.č. 34/2-zast.plocha
o výmere 99m2, parc.č. 34/4- zastavaná plocha o výmere 39m2, parc.č. 34/6-zastavaná plocha o
výmere 160m2, v celosti, parc.č. 33/6 zastavaná plocha o výmere 125m2 a parc.č. 34/3 - zastavaná
plocha o výmere 255m2 v podiele 1. Uvedená nehnuteľnosť mala vzniknúť zlúčením a znovurozdelením
pôvodných pozemnoknižných parciel, ktoré boli zapísané vo vl..č2 ako parc.č. XXXX/X, v PKV č. 236

ako parc.č. 33 a 34 a na LV XXXX ako parc.č. 40/16. Nehnuteľnosti mali byť predmetom kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 10.5.1953 medzi právnymi predchodcami žiadateľov, teda medzi W. O. a L. O. (rodičmi
odporcov v 3.až 5.rade) ako kupujúcimi s pozemnoknižným vlastníkom M. O.. Grafickým podkladom
pre spísanie notárskej zápisnice bol GP č. 1/2001 a následne bol vydaný LV č. XXXX pre odporkyňu v
3.rade aj je manžela, ktorí boli vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci okrem iného parciel č. 33/1, 33/3,

34/2, 34/4 a 34/6 a na LV č.XXXX ako bezpodieloví spoluvlastníci parciel č. 33/6 a 34/3 v podiele 1.
Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2008 odpredala odporkyňa v 3.rade spolu s manželom odporcom
v 1. a 2.rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to parc.č. 33/3-záhrady o výmere 800m2, 34/2-
zastavané plochy a nádvoria o výmere 99m2, , 33/1- záhrady o výmere 264m2, 34/4-zastavané plochy
a nádvoria o výmere 39m2, 34/6-zastavané plochy a nádvoria o výmere 160m2 v celosti a nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXXX a to parc.č. 34/3-zastavané plochy a nádvoria o výmere 255m2 a parc.č. 33/6
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 125m2 v podiele 1. Odporcovia v 1. a 2.rade sú zapísaný na
LV č. XXXX ako bezpodieloví spoluvlastníci okrem iného aj parcely č. 41-záhrady po výmere 11329m2,
ktorá bola vytvorená GP č. 95/2009 okrem iného z časti parciel 33/3, 34/2, 33/1, 34/4, 34/6, 34/3 a 33/6.

Podľa § 123 OZ /Zák. č. 40/1964 Zb./ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 134 ods. 1 OZ v znení Zák.č. 509/1991 Zb. (účinný od 1.1.1992) oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 854 OZ pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa§588 OZzkúpnejzmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, vyžaduje s a písomná forma kúpnej zmluvy.
Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona vyžaduje, aby
išlo o spôsobilý predmet vydržania, aby bola držba oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom
ustanovenej doby, u nehnuteľných vecí po dobu 10 rokov. Výsledkom splnenia všetkých zákonom

požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to
okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje
sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu a preto rozhodnutie vydané na základe určovacej
žaloby vydržiteľa o tom, že tento nadobudol vlastníckej právo vydržaním, má povahu deklaratórneho
rozhodnutia. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako

so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k
vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené
objektívne; ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie, len na zisťovanie subjektívnych
predstáv držiteľa. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po

celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).

V konaniach, v ktorých sa posudzuje splnenie podmienok vydržania, majú spravidla osobitný význam
skutkové zistenia súdu v otázke dobromyseľnosti držiteľa. Dobrá viera držiteľa, ktorá je podložená jeho
vôľounakladaťsvecouakososvojou,vyjadrujetotižvnútorný(psychický)stavdržiteľa,ktorýsámosebe

nemôže byť predmetom dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že
si neprisvojuje cudziu vec, sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už je spôsobilým
predmetom dokazovania. So zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti treba v týchto prípadoch vyriešiť
otázku, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Keďže dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, musí byť aj skutkový záber o nedostatku
dobrej viery vždy dostatočne podložený adekvátnymi skutkovými zisteniami.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne,

nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa nebohý Juraj O. vzdal svojho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré zdedil po svojich právnych predchodcoch N. a K. O.. Z PKV č. 236
je zrejmé, že parcela č. 33 mala výmeru 1895m2 a parc.č. 34 výmeru 518m2, teda spolu mali
výmeru 2413m2. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z GP č. 1/2001, ktorý bol podkladom pre Notársku
zápisnicu č. NZ 268/01, N269/01. Z uvedenej výmery si dala odporkyňa v 3.rade osvedčiť do

bezpodielového spoluvlastníctva výmeru 1686m2 a geometrickým plánom č. 44/2011, ktorý si dala
vypracovať navrhovateľka, bol obnovený právny stav pozemnoknižných parciel č. 33 a 34 a to len v
časti,ktorábolaztýchtopozemnoknižnýchparcielvčlenenádonovovytvorenýchosvedčovanýchparciel.
Uvedenévyplývaajzvýpovedesvedkyne-geodetkyIng.F.O..K.O.patrilpodielvrozsahu7/36,ktorémuna parc.č. 33 zodpovedá výmera 368,50m2 a na parcele č. 34 mu zodpovedá výmera 100,70m2. Spolu
sa jedná o výmeru 469,20 m2. N. O. patril podiel v rozsahu 7/27, ktorému na parcele č. 33 zodpovedá
výmera 491,30m2 a na parcele č. 34 mu zodpovedá výmera 134,30 m2. Spolu sa jedná o výmeru

625,60m2. Jedná sa rozsah výmery právnych predchodcov v celej ich ploche, predmetom tohto konania
však je len časť z uvedených parciel. Napriek skutočnosti, že Juraj Šebök zdedil svoj podiel po právnych
predchodcoch, odporkyňa v 3.rade si dala osvedčiť vlastnícke právo aj k tým nehnuteľnostiam, ktoré
patrili V. O. a navyše M. O., jej ako podielový spoluvlastník parc.č. 33a 34 odpredal parcely v celosti,
hoci mu patril len podiel 13/108-ín, teda nemohol odpredať celú parcelu č. 33 a 34 a pokiaľ tak urobil,

previedol na kupujúcich viac práv, než sám mal.
M. W. M. na pojednávaní uviedla, že V. O. žil v predmetných nehnuteľnostiach až do svojej smrti, o
žiadnej dohode medzi deťmi Karola O., teda medzi V., W. a S. o užívaní predmetných nehnuteľností
nemala vedomosť. Samotná odporkyňa v 3.rade na pojednávaní uviedla, že si nepamätá, ako a či sa
jej otec dohodol s Jurajom O. o užívaní predmetných nehnuteľností. Odporca v 5.rade uviedol, že jeho
otec W. O. vyplatil z predmetných nehnuteľností matku navrhovateľky- svoju sestru S., brata V. však

nevyplácal.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie, keď nebolo preukázané, že by sa Juraj O. za svojho života
vzdal svojho podielu na zdedených nehnuteľnostiach, nebol preukázaný titul nadobudnutia, od ktorého
by bolo možné odvodzovať dobromyseľnosť odporkyne v 3.rade ohľadne užívania a nadobudnutia

podielu V. O., nakoľko aj keď v konaní pred notárom pri osvedčovaní vlastníckeho práva bolo predložené
potvrdenie obce Nitrianske K. zo dňa 22.8.2001 o tom, že odporkyňa v 3.rade s manželom Jozefom
užívajú nehnuteľnosti parc.č. 34/2, 34/6, 34/4, 33/1, a 33/3 ako svoje vlastné, je potrebné prihliadnuť
na to, že V. O. zomrel dňa 6.5.2000 a v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré zdedil, užíval
až do svojej smrti. Rovnako nebolo preukázané, že by právni predchodcovia odporcov v3.až 5.rade

uzatvorili v roku 1953 kúpnu zmluvu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností, ktorá je spomínaná v
notárskej zápisnici, alebo že by došlo k dohode medzi V. a W. ohľadne podielu patriacemu Jurajovi na
predmetných nehnuteľnostiach a že by bol tento jeho podiel oprávnený užívať W., otec odporcov v 3.až
5.rade, ktorý ich následne v roku 1974 mal darovať odporkyni v 3.rade a jej manželovi. Existenciu takejto
dohody spochybnila aj samotná odporkyňa v 3.rade vo svojej výpovedi. Preto súd návrhu navrhovateľky

vyhovel a o trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.