Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2013

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 4P/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413202460
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6413202460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným vo veci starostlivosti o maloletého Ľ.

S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov K. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. P. XX/X, H. a Ľ.B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/X, Ž. R. H. o návrhu matky
na zníženie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky, ktorým navrhovala, aby bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom
XP XX/XXXX zo dňa 23.07.2012 tak, že by sa znížila vyživovacia povinnosť matky K. N. pre maloleté
dieťa Ľ.Í. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, v plnom rozsahu
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého podala na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 26.02.2013 návrh, v ktorom navrhovala,

aby súd znížil vyživovaciu povinnosť zo sumy 90 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, a to z toho
dôvodu, že sa zmenili jej pomery, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť, na ktorú otec platí 50 eur mesačne.

Otec s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Poukazoval na tú skutočnosť, že sa
zvýšili potreby dieťaťa a 17 ročný syn si vyžaduje výživné, ktoré bolo stanovené naposledy súdom.

Výsluchom účastníkov nie je sporné, že sú rodičia maloletého Ľ., pričom nežijú v spoločnej domácnosti.
Naposledy o výživnom na maloletého rozhodoval Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 23. júla 2012,
v konaní XP XX/XXXX, kedy maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca a matke určil vyživovaciu

povinnosť,vovýške90eurmesačne.Zozápisniceztohtopojednávaniejedokázané,ževtomobdobíbol
syn žiakom základnej školy. Príjem otca bol 480 eur. Okrem syna mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
Matka v čase rozhodovania poberala dávku v hmotnej núdzi 79,70 eur a pracovala na základe dohody,
kde v mesiaci apríl 2012 mala príjem 84 eur, v mesiaci máj 136,50 eur a v mesiaci júl 48,30 eur. V tom
období súhlasila s platením výživného, vo výške 90 eur mesačne.

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).

Pri rozhodovaní o znížení vyživovacej povinnosti, súd skúmal či sú splnené podmienky uvedené v
§ 78 ods. 1 a či sa od posledného rozhodovania zmenili pomery. Na strane otca sa príjem ani

zamestnávateľ nezmenil. Na strane matky sa zmenil príjem na základe dohody o pracovnej činnosti,
keď sa presťahovala do H. a od mesiaca január 2013 jej odpadol tento príjem. Naďalej jej však zostaladávka v hmotnej núdzi, ktorá je v súčasnom období, teda v čase rozhodovania, kedy je rozhodujúci stav,
vyššia, ako bola dávka v hmotnej núdzi v čase posledného rozhodovania. Zníženie príjmu matky, je však
spôsobené tým, že dohodou rozviazala pracovný pomer a presťahovala sa.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Súd neprihliadol na tú skutočnosť, že matka presťahovaním sa stratila časť príjmu, nakoľko je toho

názoru, že sa dobrovoľne vzdala svojho zárobku. Na druhej strane vzrástli aj potreby maloletého
dieťaťa tým, že nastúpil do prvého ročníka strednej školy, a preto má súd za dokázané, že v čase
rozhodovania sa nezmenili pomery, pre ktoré by bolo možné zmeniť súdne rozhodnutie, o naposledy
určenom výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a preto návrh matka v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.