Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/164/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231103
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:1110231103.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: F..

P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A., D. XXX zast. GRMAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Landererova 1,
Bratislava, IČO: 36 861 553 proti odporcovi: Mesto Nováky, Nám. SNP 349/10, Nováky, IČO 318 361
zast. JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou so sídlom AK Prievidza, Hodžu 10/3 o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 14.503,17 eur brutto do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 3.5.2011 tak , že určil výpoveď z pracovného pomeru danú

navrhovateľke zo dňa 29.6.2009 za neplatnú. V tejto časti je rozhodnutie právoplatné dňom 27.3.2012 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17 Co 224/2011-172 zo dňa 21.3.2012 .V časti ,
v ktorej súd odporu zaviazal k náhrade mzdy vo výške 859,50 eur brutto s účinnosťou od 1.11.2010
do času , keď odporca umožní navrhovateľke pokračovať v práci a k náhrade trov konania Krajský súd
v Trenčíne rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa domáha voči odporcovi zaplatenia náhrady mzdy v sume jej priemerného zárobku
odo dňa nasledujúceho po uplynutí výpovednej doby t.j. od 31.10.2010 do dňa 27.3.2012 právoplatného
rozsudku OS v Prievidzi 6C 164/2010 v časti ktorej súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daného
navrhovateľke dňa 29.6.2009 je neplatná v sume 14.503,17 eur . Nepovažuje za účelné uzavrieť
dohodu o započítaní nároku odporcu na vrátenie odstupného a odchodného z nároku navrhovateľky na
náhradu mzdy, pretože navrhovateľka si je vedomá skutočnosti, že sumu odstupného a odchodného

je povinná vrátiť odporcovi a túto dohodu je ochotná uzatvoriť až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zároveň nesúhlasí so znížením náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov z dôvodu poberania
starobného dôchodku, pretože tento dôchodok je v oveľa nižšej sume akou je suma jej priemerného
mesačného zárobku.

Odporca v konaní navrhol ,aby v časti o uplatnenie kompenzácie nároku v sume 5157 eur brutto bola
medzi účastníkmi konania uzatvorená dohoda o započítaní pohľadávky . Žiadal súd, aby nepriznal
navrhovateľke náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov s poukazom na to, že v čase kedy nebolonavrhovateľke umožnené pracovať podľa pracovnej zmluvy bola poberateľkou starobného dôchodku,
ktorý jej bol priznaný dňa 14.2.2008 v sume 515,77 eur

Súd v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne vykonal doplnené dokazovanie. výsluchom
účastníkov konania, pracovnou zmluvou zo dňa 30.7.2004, rozhodnutím o plate zo dňa 31.12.2008,
rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 29.6.2009, oznámením o čerpaní dovolenky zo dňa 1.7.2009,

PN navrhovateľky čl. 9,10, oznámením o neplatnom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.6.2010,
na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 3.5.2011 tak , že určil výpoveď z pracovného pomeru danú

navrhovateľke zo dňa 29.6.2009 za neplatnú .V tejto časti je rozhodnutie právoplatné dňom 27.3.2012
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17 Co 224/2011-172 zo dňa 21 .3.2012 ,
preto patrí navrhovateľke nárok na náhradu mzdy. Podľa rozhodnutia o plate zo dňa 31.12.2008
bol navrhovateľke priznaný funkčný mesačný plat vo výške 852,50 eur, ktorý nebol spochybňovaný
odporcom. V danom prípade navrhovateľka prejavila vôľu zotrvať na ďalšom zamestnávaní, čo vyplýva

z listu zo dňa 11.6.2010 / čl. 11/, keď vyslovila, že trvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď, alebo ak s ním neplatne s končil pracovný pomer okamžite, alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy , presahuje dvanásť mesiacov , môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť mesiacov primerane znížiť , prípadne náhradu mzdy
zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období

Nárok na náhradu mzdy možno priznať od doby, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi , že trvá
na tom , aby ho ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Náhrada mzdy z
neplatného rozviazania pracovného pomeru patrí zamestnancovi až do doby, keď jej zamestnávateľ

umožní pokračovať v práci, alebo ak medzi nimi dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak k
tomu nedôjde a zamestnanec sa domohol určenia neplatného rozviazania pracovného pomeru , patrí
zamestnancovi náhrada až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru. Náhrada mzdy môže byť zamestnancovi priznaná, len pokiaľ je splatná v dobe
vydania súdneho rozhodnutia, nemôže byť zásadne priznaná ako opakujúca sa dávka aj do budúcna.Náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku
toho , že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a
ku ktorej bol tiež schopný a ochotný , ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj

sankcie voči zamestnávateľovi , ktorý bezdôvodne pristúpil k zrušeniu pracovného pomeru výpoveďou.
Poskytnutie náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa
prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával naďalej , prácu podľa pracovnej
zmluvy. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel
následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa .

Súd návrh navrhovateľky o náhradu mzdy považoval do základu a výšky za dôvodný. Medzi účastníkmi
sporná nebola skutočnosť ohľadom výšky priemerného zárobku navrhovateľky. Nároky zamestnanca
z neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom upravuje § 79 ZP. Nárok zamestnanca
na náhradu mzdy je daný, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď. V danom prípade

skončenie pracovného pomeru je neplatné. Potom z neplatnosti skončenia pracovného pomeru
vyplývajú dva možné druhy nárokov zamestnanca, a to v závislosti na prejave jeho vôle prejavenej vo
vzťahu k ďalšej existencii pracovného pomeru. V danom prípade navrhovateľka prejavila vôľu zotrvať
na ďalšom zamestnávaní, čo vyplýva z listu zo dňa 11.6.2010 / čl. 11/, keď vyslovila, že trvá na tom,
aby ju odporca naďalej zamestnával. Ak navrhovateľka trvala na ďalšom zamestnávaní, má nárok na

náhradu mzdy odo dňa , keď oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľka
bola práceneschopná od 20.7.2009 do 30.10.2010. Do úvahy prichádza náhrada mzdy zúčtovanej
navrhovateľke v rozhodujúcom období / § 134 ods. 1 Zákonníka práce / a to počnúc dňom 31.10.
2010 do právoplatného skončenia pracovného pomeru t.j. do 27.3.2012 , ktorú súd priznal vo výške
14503,17 eur brutto , ktorá pozostáva z priemerných mesačných zárobkov a to za mesiac november

2010 až február 2012 16x á 859,50 eur a za 19 pracovných dní od 1.3.2012 do 27.3.2012 vypočítaných
z priemerného mesačného zárobku 859,50 eur na jeden deň vo výške 21,73 eur x 19 odpracovaných
dní je vo výške 751,17 eur. Celková náhrada predstavuje sumu 14.503,17 eur.

Pokiaľ ide o možnosť súdu primerane znížiť, resp. náhradu mzdy vôbec nepriznať za čas presahujúci
12 mesiacov v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce, súd udáva, že k takejto moderácii nepristúpil
z nasledovných dôvodov. Navrhovateľka po dobu, za ktorú jej súd priznáva náhradu nebola nikde
zamestnaná, poberala starobný dôchodok a okrem dôchodku iný príjem nemala. V tomto období viedla

predmetný súdny spor, nemožno jej vyčítať, že si prácu nehľadala v čase keď nebolo isté či skončenie
pracovného pomeru je platné alebo nie. Súd prihliadol i na to, že celková doba priznanej náhrady, ktorú
by mohol súd znížiť alebo nepriznať podľa zákonnej úpravy presahuje len 4 mesiace. Čo sa týka
návrhu odporcu na uzavretie dohody o započítaní, takáto dohoda medzi účastníkmi uzavretá nebola,
odporca ku dňu opätovného rozhodovania súdu jednostrannú započítaciu námietku nevzniesol, preto

priznanú výšku náhrady nemôžu ovplyvniť nároky odporcu voči navrhovateľke z titulu poskytnutého
odchodného a odstupného.

O náhrade trov konania účastníkov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.