Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010758
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010758.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2015
prejednal sťažnosť odsúdeného

M. B.

nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Ul. B.. Z. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 1Nt/44/2014-40 zo dňa 03.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/90/2011 zo dňa 31.07.2013, právoplatným dňa
16.08.2013, bol odsúdený M. B. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva k úhrnnému

a súhrnnému trestu odňatia slobody na 10 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 1Nt/44/2014-40 zo dňa 03.10.2014 bol návrh odsúdeného
M. B. na povolenie obnovy konania v horeuvedenej trestnej veci podľa § 399 ods. 2 Tr. por. v spojení
s § 394 ods. 1 Tr. por. zamietnutý.

Totouznesenienenadobudloprávoplatnosť,pretože hneďpojehovyhláseníbolonapadnutésťažnosťou
odsúdeného. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený namietal, že je naďalej presvedčený,
že pri ukladaní trestu v predmetnom rozsudku išlo o nezákonné uloženie trestu, nakoľko nebola
zohľadnená skutočnosť uvedená v náleze Ústavného súdu č. 428/2012, teda, že nebolo postupované
podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. a súd mal páchateľovi uložiť trest v dolnej polovici trestnej sadzby.

Domnieva sa, že toto sú dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Po preskúmaní spisového materiálu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil so zamietajúcimi dôvodmi
súdu prvého stupňa. O vine odsúdeného a ukladaní trestu dňa 31.07.2013 bol už súdu nálezÚstavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 známy, teda nejednalo sa o skutočnosť
súdu skôr neznámu a ustanovenie § 41 ods. 2 v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, nebolo účinné, a teda súd ním pri

ukladaní trestu nebol viazaný a ani ho nemohol aplikovať. Toto napokon súd uviedol aj v samotnom
rozhodnutí,kdekonštatoval, že odsúdenému ukladátrest spoukazomna predmetnýnález Ústavného
súdu čo sa napokon prejavilo tak, že trest, ktorý bol odsúdenému uložený, bol uložený na samej dolnej
hranici trestnej sadzby. Uvedená skutočnosť jednoznačne nasvedčuje tomu, že pri ukladaní trestu
odsúdenému nedošlo k jeho ukladaniu za použitia tzv. „asperačnej zásady“.

Z uvedených dôvodov dospel potom krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval,
pokiaľ návrh na povolenie obnovy odsúdenému zamietol. Námietky uvedené v sťažnosti voči tomuto
uzneseniu nepovažoval krajský súd za dôvodné a podanú sťažnosť odsúdeného následne podľa §
193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.