Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/594/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230474
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114230474.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. F. U., Z.. XX.XX.XXXX, štátne
občianstvo Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova, 7/A, dieťa rodičov: matky - T. U., J.. E., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. L. Z.D. XX/
C, B., štátne občianstvo Slovenskej republiky, zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého
51, Bratislava, a otca - M. U., Z.. XX.XX.XXXX V. F., K. B. L. Z. XX/C, B., štátne občianstvo Slovenskej

republiky, zast. AK JUDr. Andrej Gara, so sídlom Prievozská 2/B, Apollo Business Center, blok B,
Bratislava, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu
manželstva a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 18.11.2014, č.k. 1P 161/2014-127 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 18.11.2014, č.k. 1P 161/2014-127 zamietol návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne do
striedavej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva, keď po zvážení skutočností uvedených v
návrhu otca dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného
opatrenia v zmysle návrhu otca a podmienky, ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v ustanovení §
76 ods. 1 O.s.p.. Súd nemal preukázanú naliehavú potrebu zverenia maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov a už vôbec nie zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, z dôvodu že
by dieťaťu hrozila ujma vyžadujúca si predbežné rozhodnutie súdu bez vykonania akýchkoľvek dôkazov.
Podľa názoru súdu otec nepreukázal naliehavú potrebu riešenia vzniknutej situácie v záujme maloletej
predbežným opatrením zmenou výchovného prostredia. Konštatoval, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne
narušené, ich písomné vyjadrenia sú vzájomne rozporné, z uvedeného dôvodu pre rozhodnutie súdu,
v danej veci je nevyhnutné doplniť dokazovanie aby rozhodnutie súdu zohľadňovalo najmä záujem

maloletého dieťaťa a nie osobné ambície a predstavy rodičov. V tomto smere poukázal na konanie
prebiehajúce pod sp.zn. 1P 161/2014, v ktorom vytýčil termín pojednávania na deň 10.12.2014. Obom
rodičom dal súčasne do pozornosti, že je v záujme maloletej, aby bol zachovaný plnohodnotný styk
otca s maloletou, rodičia by sa mali pokúsiť o primeranú komunikáciu, ktorá by mohla zabrániť ďalšej
eskalácii napätia medzi nimi a viesť k dohode.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal
odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ním podaného
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru otca rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. )
a zároveň súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205

ods. 2 písm. d/ O.s.p. ). Namietal skutkové zistenia súdu prvého stupňa ohľadne jeho starostlivosti o
maloletú. Skutkové zistenia súdu v tomto smere sú podľa jeho názoru v rozpore s jeho tvrdeniami,ktoré ale neboli vyvrátené, čo znamená, že nemôže ísť o záver vyplývajúci z vykonaného dokazovania.
Opätovne poukázal na svoje doterajšie podania v ktorých uvádzal, že nielen matka, ale aj on realizoval
osobnú starostlivosť o maloletú, a to až do doby, kedy matka maloletú neoprávnene premiestnila z

bydliska. Za nesprávny považoval aj postup súdu, ktorý k hodnoteniu tvrdení účastníkov pristupuje
nerovnako, keď vo vzťahu k zásadným a pritom ničím nepreukázaným tvrdeniam matky súd neuvádza,
že ich ničím nepodložila, čo však naopak uvádza pri jeho vyjadreniach. Tvrdenie matky tak súd zároveň
nadradzuje vo vzťahu k jeho tvrdeniam, keď ich poníma do časti záverov z vykonaného dokazovania,
hoci išlo len o tvrdenia matky doposiaľ ničím neosvedčené. Ako nanajvýš nesprávne až absurdné

hodnotil skutkové zistenie súdu, podľa ktorého vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by
preukazovali alebo aspoň vytvárali predbežný obraz osobnej starostlivosti o maloletú z jeho strany, jeho
schopnosti v tomto smere, ako aj skutočný záujem. K svojej starostlivosti o maloletú sa v doterajších
podaniach vyjadril a ak aj ide zo strany súdu o nedostatočné vyjadrenie, neznamená to nesplnenie
podmienok na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Súd ho prípadne mohol vyzvať aj
na doplnenie návrhu, ak podľa jeho názoru bol v tomto smere nedostatočný. Práve posúdenie veci

súdom prvého stupňa, že neboli splnené podmienky na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia
považoval za nesprávne, naopak vyslovil presvedčenie o tom, že podmienky na vydanie navrhovaného
predbežného opatrenia boli splnené jeho podaniami, ako aj predloženými dôkazmi bolo naplnenie týchto
podmienok aj v potrebnom rozsahu osvedčené. Zdôraznil pritom záujem maloletej, ktorý si vyžadoval
a vyžaduje dočasnú a urgentnú úpravu pomerov, nakoľko protiprávne konanie matky, ktoré bolo v

konaní vykonaným dokazovaním preukázané, spôsobuje závažnú ujmu na vzťahu maloletej k nemu.
Upozornil pritom na už ustálený názor zo súdnej praxe, že napravenie takejto ujmy je pri dlhodobom
trvaní len veľmi ťažko možné, z uvedeného dôvodu je súd povinný zasiahnuť zvlášť za situácie, keď
je zrejmé, že matka bude v konaní pokračovať. Zdôraznil, že navrhovaným predbežným opatrením
nesleduje len ochranu svojich práv, ale tiež ochranu práv maloletej, ktorej práva má chrániť a ochraňovať

aj konajúci súd. V danej veci však súd takto nekoná, čím porušuje svoju povinnosť konať v záujme
maloletej. Súd totiž napadnutým rozhodnutím rozhodol v priamom rozpore so záujmom maloletej, s
príslušnými zákonnými ustanoveniami a doterajšou ustálenou súdnou praxou v obdobných prípadoch,
čo je neakceptovateľné. Okrem uvedených pochybení mal za to, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je arbitrárne, a to z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. V tomto smere poukázal na to, že

vo svojom návrhu, ako aj v neskorších doplneniach uvádzal podstatné skutočnosti, ktoré súdu v rámci
možnosti aj preukazoval a ktoré boli priamo súvisiace s meritom veci a záujmom maloletej, konajúci
súd sa s nimi však v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, zdôraznil pritom, že
išlo o podstatné skutočnosti priamo a úzko súvisiace s meritom veci a záujmom maloletej. Paradoxne
podľa jeho názoru vyznieva aj konštatovanie súdu o tom, že je nevyhnutné doplniť dokazovanie, aby

rozhodnutie zohľadňovalo najmä záujem maloletého dieťaťa a nie osobné ambície a predstavy rodičov.
Napadnutým rozhodnutím súd totiž rozhodol v priamom rozpore s týmto svojim tvrdením, pretože je v
jednak zásadne rozporné so záujmom maloletej a zároveň zohľadňuje výlučne a len osobné ambície a
predstavy matky. Súd neposkytol potrebnú ochranu ani záujmom a právam maloletej, ani jeho zákonným
právam, ale umožnil pokračovanie protiprávneho stavu a znásobovanie spôsobenej ujmy na porušených

právach jeho, ako aj maloletej. On ako otec pritom len chce vykonávať svoje rodičovské práva k
maloletej v plnom rozsahu, chce sa o maloletú osobne starať, starostlivosť je schopný bez akýchkoľvek
problémov zvládnuť, pretože to robil popri svojej práci aj doposiaľ. Svoje pracovné podmienky si môže
kedykoľvek upraviť tak, že sa bude o maloletú starať celý deň, rovnako ovláda denný režim maloletej.
Skutočnosť, že pracoval ho nediskvalifikuje z hľadiska jeho schopností postarať sa o svoje dieťa. Matka

jeho práva ako otca maloletej porušuje, čo len zdôrazňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď
úprava rodičovských práv a povinností k maloletej je viac ako nevyhnutná, keďže matka stavajúca do
pozície tzv. prioritného rodiča svojim konaním ho úplne vylučuje zo života maloletej, čo si jednoznačne
vyžaduje zásah súdu a s ohľadom na záujem maloletej je potrebné, aby bol tento zásah urobený
urgentne v podobe nariadenia predbežného opatrenia. Dňa 18.12.2014 otec podal vyjadrenie ohľadne

jeho starostlivosti o maloletú, jej denného režimu, a to z dôvodu, že na pojednávaní dňa 10.12.2014
nebola zaznamenaná jeho výpoveď v plnom rozsahu. Opätovne zdôraznil, že osobnú starostlivosť o
maloletú popri matke vykonával aj on, a to denne, jeho pracovné podmienky mu umožňujú, aby pracoval
z domu a jeho podnikateľskú činnosť v prípade potreby zabezpečuje prostredníctvom tretích osôb. Tým
je daný dostatočný priestor na to, aby sa mohol podieľať na starostlivosti o maloletú, o ktorú do doby,

kým ju matka neoprávnene nepremiestnila sa staral každý deň, kúpaval ju, kŕmil, hral sa s ňou, chodil na
prechádzky,dokonaleovládajejdennýrežim,ktorýnáslednerozpísal.Čosatýkapracovnýchpovinností,
tieto kedykoľvek umožňujú ich flexibilnú úpravu, ako aj prácu z domu, od svojho zamestnávateľa má
výslovne a už dlhodobo umožnené, aby pracoval aj z domu. Z uvedeného dôvodu je plne spôsobilývykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, disponuje schopnosťami aj doterajšími skúsenosťami s jej
výchovou a starostlivosťou o maloletú, ktoré ho v tomto smere stavajú na úroveň matky. Záverom sa
vyjadrilajkuzneseniuOkresnéhosúduBratislavaIvyhlásenémunapojednávanídňa14.12.2014,potom

čo súd prvého stupňa začal ex offo konanie o nariadenie predbežného opatrenia jeho úpravou styku s
maloletou. Styk s maloletou bol upravený 2x týždenne v trvaní 1 a pol hodiny v Slovenskom výbore pre
UNICEF, na pojednávaní sa vzdal práva podať odvolanie voči tomuto uzneseniu, neznamená to však, že
ho považuje za správne a v súlade so zákonom. Dôvodom vzdania sa práva na podanie odvolania bolo
výlučne to, že chcel mať zabezpečený aspoň minimálny kontakt s maloletou. Matka však aj po vydaní

tohtouzneseniarobíobštrukcie,atoakovovzťahukSlovenskémuvýboruUNICEF,takajkjehodopytom
a jeho snahe dohodnúť sa. Poukázal tiež na to, že asi 1 mesiac pred vydaním napadnutého rozhodnutia,
ktorým súd zamietol jeho návrh, v inom konaní o úpravu práv a povinností k dieťaťu vydal súd uznesenie
onariadenípredbežnéhoopatrenia,ktorýmvyhovelnávrhutakmerzaidentickýchskutkovýchaprávnych
okolností. Ten istý súd teda za takmer identických podmienok v tomto konaní jeho návrh zamietol, zatiaľ
čo v druhom konaní obdobnému návrhu otca vyhovel.

K odvolaniu otca a jeho vyjadreniu sa písomne vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne matka
maloletej, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na
to, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 10.12.2014 bol otec vyzvaný súdom, aby sa
vyjadril k dennému režimu dieťaťa, otec nevedel pohotovo reagovať a s opisom denného režimu dieťaťa

mal zjavný problém. Bolo to spôsobené najmä tým, že otec v skutočnosti nikdy osobnú starostlivosť
o maloletú samostatne nezabezpečoval, nepozná dostatočne ani jej návyky, spánkový režim, denný
režim, ani zloženie podávanej stravy. Aj keď sa otec vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2014 snaží
dodatočne obhájiť a detailným spôsobom opísal režim a jedálniček maloletej, ak si tento súd podrobne
preštuduje, musí mu byť zrejmé, že podľa otca by maloletá takmer celý deň jedla iba piškóty a jedla

výživu značky Hipp, čo sa nezakladá na pravde. Maloletá už dávno nepije mlieko Nutrilon, piškóty
jedáva len občas, na obed dostáva varenú stravu. Aj denný režim maloletej je vo vyjadrení otca opísaný
zmätočne, čo potvrdzuje, že otec skutočný denný režim maloletej nepozná. Otec tvrdil, že jeho pracovné
podmienky umožňujú, aby pracoval z domu a jeho podnikateľskú činnosť zabezpečoval prostredníctvom
tretích osôb. Aj toto vyhlásenie odporuje tvrdeniam otca uvedeným na pojednávaní a listinnému dôkazu

o jeho pracovnom pomere založenom v súdnom spise. Otec pracuje ako advokátsky koncipient, je
nepravdepodobné, že otec svoju prácu advokátskeho koncipienta môže vykonávať výlučne z domu.
Otecvosvojomvyjadrenísaobmedzujevýlučnenasvojevyhlásenieospôsobilostiaschopnostipostarať
sa o maloletú, tieto však žiadnym spôsobom nepreukázal. O maloletú, ktorá je v útlom veku, t.č. 18
mesiacov sa doposiaľ prevažne starala sama, otec jej takmer nikdy v dennej starostlivosti nepomáhal.

Z jej strany, ani zo strany jej rodičov otcovi nebol zamedzovaný kontakt s maloletou, má možnosť
stretávať sa s maloletou počas návštev v dome jej rodičov, kde v súčasnosti býva, túto formu zvolila z
dôvodu, že otec svojimi predchádzajúcimi vyhrážkami o únose maloletej vzbudil v nej dôvodnú obavu
z naplnenia jeho vyhlásení a tým aj strach o maloletú. Vyjadrenia otca týkajúce sa jej konania po
nariadení predbežného opatrenia súdom prvého stupňa sa nezakladajú na pravde, označila ich za

zavádzajúce, tendenčné a účelové. Ihneď po nariadení predbežného opatrenia dňa 15.12.2014 kedy
prevzala písomné vyhotovenie rozhodnutia telefonicky kontaktovala UNICEF, uvedená konzultácia
jej bola určená na deň 17.12.2014, kedy sa na pohovor dostavila, otec dostal samostatný termín na
19.12.2014, kedy prebehla aj realizácia styku s maloletou. Od 19.12.2014 doposiaľ jej otec neposlal
žiadnu SMS správu, ani e-mail s požiadavkou osobne sa stretnúť s maloletou, o maloletú neprejavil

žiadenzáujem,odznámychsadozvedela,žeotec časnaprelomerokov2014-2015strávilmimoúzemia
republiky, bol vycestovaný v K. T. V. O.. S poukazom na uvedené mala za to, že súd prvého stupňa
o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré citlivo
posúdil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach rozhodol správne. Zdôraznila, že súd prvého
stupňa svojim ďalším postupom, vydaním ďalších dvoch rozhodnutí ( nariadenie predbežného opatrenia

o styku otca s maloletou a nariadenie výchovného opatrenia ), vytvoril vhodný a dostatočný základ
pre priestor k budovaniu vzťahu otca s maloletou a rovnako pre nadobudnutie rodičovských zručností,
zlepšenie ich vzájomnej komunikácie s otcom, najmä o výchove maloletej.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.

a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými
predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustnéaj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú
povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie.
Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú právo účastníkov ani tretích

osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu
ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolovážnejšíchpochybnostíopotrebepredbežnejúpravy.Vsúvislostisrozhodovanímopredbežných
opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou
predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia,

kedymožnonariadiťodovzdaťdieťadostarostlivostidruhéhorodičaaleboinejosoby,alebodostriedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov ( § 76 ods. 1 psím. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej
miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1písm. a/ O.s.p. ). Ďalej treba uviesť, že inštitút
predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv detí v situáciách, keď sú práva
detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

Zobsahuspisujezrejmé,žemanželstvoúčastníkovprechádzakrízouvdôsledkuzhoršeniavzájomného
vzťahu rodičov, ktorú skutočnosť potvrdzuje podaný návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej zo dňa 03.11.2014, rovnako aj návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo
07.11.2014, ktoré návrhy súd uznesením z 11.11.2014, č.k. 38P 82/2014-25 spojil na spoločné konanie.

Už samotné návrhy rodičov, najmä ich obsahy svedčia o tom, že v danej veci je potrebné upraviť
práva a povinnosti rodičov tak, aby obaja rodičia mali právo podieľať sa na výchove a starostlivosti
o maloletú, súčasne však, aby takáto úprava bola v prvom rade v záujme maloletej. V tomto smere
postupoval aj súd prvého stupňa, keď rozhodujúc o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia
zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, uprednostnil záujem maloletej, konštatujúc, že otec nepreukázal naliehavú potrebu riešenia
vzniknutej situácie zmenou výchovného prostredia maloletej predbežným opatrením bez vykonania
akýchkoľvek dôkazov. Pri hodnotení záujmov maloletej súd prvého stupňa správne zohľadnil útly vek
maloletej ( XX mesiacov ), jej naviazanosť a plnú odkázanosť na osobu matky, skutočnosť, že prevažnú
časť osobnej starostlivosti od narodenia maloletej doposiaľ vykonávala matka maloletej, zabezpečujúca

reálne starostlivosť o maloletú. Pokiaľ za tejto situácie návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil. Ako súd prvého stupňa, tak ani odvolací
súd nespochybňuje dobrý vzťah otca k maloletej, jeho záujem podieľať sa na výchove a starostlivosti
o maloletú, táto skutočnosť sama o sebe po prerušení spolužitia rodičov, však nie je dôvodom na
dočasnú úpravu pomerov zverením maloletej do starostlivosti otca, prípadne do striedavej osobnej

starostlivosti, tak ako to požaduje otec. S tvrdeniami otca uvedenými v jeho odvolaní sa odvolací súd
nestotožnil. Pokiaľ ide o výkon osobnej starostlivosti maloletej matkou, aj za otcom tvrdenej situácie,
že matka z dôvodu, že pred narodením maloletej nepracovala, nebola na materskej ani rodičovskej
dovolenke, je zrejmé, čo nakoniec nepoprel ani otec, že starostlivosť o maloletú v prevažnej miere od
narodenia maloletej zabezpečovala matka, finančné potreby rodiny zabezpečoval otec. Pokiaľ uvedenú

skutočnosť súd prvého stupňa konštatoval vo svojom rozhodnutí, neznamená to nerovnaký prístup k
účastníkom konania. Že prevažnú časť starostlivosti o maloletú zabezpečovala matka vyplýva nakoniec
aj z vyjadrenia otca v konaní vo veci samej, keď na pojednávaní dňa 10.12.2014 otec uviedol, že
pracuje ako advokátsky koncipient, počas dňa sa zdržiaval v práci, prichádzal domov o 18 -19.00 hod.
a vo večerných hodinách sa venoval dieťaťu. O tom, že otec je a bol aj počas spolužitia s matkou

pracovne vyťažený svedčí nakoniec aj skutočnosť, že otec je spoločníkom a konateľom v X obchodných
spoločnostiach. Za danej situácie zamietnutím návrhu otca súd prvého stupňa neprezentoval postoj, v
zmysle ktorého by otcovia a priori neboli schopní zabezpečovať starostlivosť o svoje deti, vychádzal iba
zo zistení vyplývajúcich z obsahu spisu, viažucich sa na danú konkrétnu prejednávanú vec. Ani tvrdenia
otca, že pre neho nie je žiaden problém zabezpečiť výkon svojej práce inými osobami a realizovať

namiesto výkonu práce celodennú starostlivosť o maloletú, nemení nič na skutočnosti, že starostlivosť o
maloletú doposiaľ v prevažnej miere zabezpečovala matka, túto i naďalej je schopná lepšie zabezpečiť
matka, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne zohľadnil. Napriek zdôrazňovaniu
a ubezpečovaniu otca o tom, ako sa staral o maloletú, sa aj odvolaciemu súdu a to najmä z vyjadrenia
otca na pojednávaní dňa 10.12.2014 k dennému režimu maloletej, napokon aj z následného písomného

vyjadrenia otca k dennému režimu maloletej javí, že otec nepozná denný režim dieťaťa, najmä však
zloženie stravy, stravovacie návyky maloletej. Za tejto situácie sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením
otca, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore so záujmom maloletej, ktorej neposkytol potrebnú
ochranu, rozhodol v rozpore s jeho zákonnými právami ako otca maloletej. Tvrdenie otca o neposkytnutíochrany maloletej i jemu ako otcovi vyvracia i samotné konanie súdu prvého stupňa, ktorý práve z
dôvodu zabezpečenia rýchlej a účinnej ochrany práv maloletej, ako aj rodičov, vytýčil pojednávanie
vo veci samej na termín 10.12.2014, na ktorom pojednávaní začal ex offo konanie o nariadenie

výchovného opatrenia. Pojednávanie odročil na termín 15.12.2014 za účelom preverenia možnosti
realizácie výchovného opatrenia, ako aj realizácie asistovaného styku v zariadení linky Detskej istoty
UNICEF a na pojednávaní dňa 15.12.2014 vyhlásil rozsudok, ktorým uložil rodičom maloletej výchovné
opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Slovenskom výbore
pre UNICEF po dobu 2 mesiacov každý týždeň za asistencie psychológa v trvaní 90 minút, za

účelom nadobudnutia rodičovských zručností a zlepšenia schopností rodičov vzájomne komunikovať a
dohodnúťsaprivýchovemaloletej.Súčasnenariadilpredbežnéopatrenie,ktorýmupravilotcovimožnosť
predbežne sa stretávať s maloletou 2 x týždenne v mesiaci v trvaní 1 a pol hodiny v Slovenskom
výbore pre UNICEF za asistencie pracovníka zariadenia a psychológa. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd námietky otca uvedené v jeho písomnom vyjadrení z 18.12.2014 k postupu súdu prvého stupňa
vyhodnotil ako nedôvodné a neobjektívne. Skutočnosť, že v čase Vianoc sa čerpajú dovolenky nie je

možné ovplyvniť, nakoniec možnosť ísť na dovolenku využil počas Vianočných sviatkov aj otec, ktorý
podľa vyjadrenia matky bol v čase Vianoc v K. T. V. O.. Špekulácie otca o rozhodovaní konajúcej
sudkyne v inej obdobnej veci ( sp.zn. 1P 141/2014 ), či zastupovanie právnou zástupkyňou matky v
otcom uvedenej veci, odvolací súd považuje za účelové, právne irelevantné. Zdôrazňuje, že súdy každú
vec posudzujú individuálne, podľa okolností tej ktorej veci, preto konštatovanie otca, že nerovnaké

rozhodovanie súdu prvého stupňa spôsobuje stav právnej neistoty, nemá svoje opodstatnenie. Rovnako
nemá opodstatnenie konštatovanie otca, že súd sa tým dopustil porušenia jeho práv, povinnosti konať
v záujme maloletej a zásady spravodlivosti súdneho konania. V danom štádiu konania práva maloletej
sú chránené a zabezpečené výkonom osobnej starostlivosti matkou tak ako doposiaľ, v tomto smere
ani podľa názoru odvolacieho súdu po prerušení spolužitia rodičov neboli splnené podmienky na

zmenu osobnej starostlivosti o maloletú ( do rozhodnutia vo veci samej ), práva otca na realizáciu jeho
rodičovských práv sú zabezpečené nariadeným predbežným opatrením, ktorým mu bol ( do rozhodnutia
vo veci samej ) upravený styk s maloletou , rovnako v rámci uloženého výchovného opatrenia obaja
rodičia majú možnosť využiť odborné psychologické poradenstvo za účelom dosiahnutia dohody pri
realizácii svojich rodičovských práv k maloletej.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne z pochybení vytýkaných otcom súdu prvého stupňa viažucich
sa ako k postupu súdu prvého stupňa, tak aj k samotnému rozhodnutiu, preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.