Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011124
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011124.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša, v trestnej veci proti odsúdenému U. B., nar. XX.X.XXXX v K.
O., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom
zasadnutí dňa 7. januára 2015, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 11. septembra 2014, sp. zn. 1Pp/56/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného U. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený U. B. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp.zn. 1T/203/2009 zo dňa
15.1.2010, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a/ Tr.zák., na trest odňatia
slobody vo výmere 28 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s
probačným dohľadom nad jeho správaním počas skúšobnej doby. Zároveň mu bola uložená povinnosť

nahradiťvskúšobnejdobespôsobenúškoduKrajskémuriaditeľstvuPZvBratislavevovýške535,09Eur.
Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 4.2.2013, sp.zn. 1T/203/2009 súd vyslovil, že odsúdený
U. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vyššie uvedeného trestného rozkazu neosvedčil
a uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov vykoná a na jeho výkon bol zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa
8.10.2013 a lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie mu plynula od 23.6.2014.

Dňa 25.6.2014 podal odsúdený U. B. na Okresný súd v Trenčíne žiadosť o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 11.9.2014, sp. zn. 1Pp/56/2014 rozhodol
tak, že podľa § 415 ods.1 Tr.por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného U. B. o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že u neho nie sú splnené
všetky zákonom stanovené podmienky.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal
sťažnosť odsúdený U. B.. Svoju sťažnosť odsúdený odôvodnil písomnými podaniami zo dňa 15.9.2014,
13.10.2014, 2.11.2014, v ktorých v podstate poukazoval na skutočnosť, že naposledy bol vo výkone

trestu v roku 2008, preto nie je možné mu vyčítať minulosť a predošlé tresty, ktoré má odpykané,
pričom sa podrobnejšie zaoberal aj okolnosťami, za akých mal páchať trestnú činnosť. Z posledného
predchádzajúceho výkonu trestu bol podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa osvedčil, o čom
priložilajrozhodnutieOkresnéhosúduvBanskejBystrici,sp.zn.1Pp/149/2008zodňa26.9.2011.Naviac
podľa jeho názoru s poukazom na § 38 Tr.por. sa u neho jednalo o povinnú obhajobu a nakoľko obhajca
mu nebol pridelený, boli v konaní pred súdom prvého stupňa porušené jeho práva na obhajobu. Taktiež

nebolo rozhodnuté v 60-dňovej lehote o jeho žiadosti. Poukázal na skutočnosť, že má obavu kvôli
rodine, pretože keď nie je doma, syn robí zlé veci, je obvinený z lúpeže a nechce prísť o rodinu. Popodmienečnom prepustení má možnosť sa zamestnať. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby krajský
súd zrušil napadnuté uznesenie a ihneď ho prepustil na slobodu a určil mu skúšobnú dobu 5 rokov s
probačným dohľadom. Nechce sa už dopustiť žiadnej trestnej činnosti a bude viesť riadny život.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného U. B. nie
je dôvodná.
V prvom rade je potrebné uviesť, že prvostupňový súd postupoval správne a konaním pred
prvostupňovým súdom neboli porušené práva odsúdeného tak ako ich namietal v podanej sťažnosti.

Podmienky povinnej obhajoby vo vykonávacom konaní sú uvedené v ustanovení § 38 Tr.por., pričom
možno konštatovať, že u odsúdeného U. B. podmienky v zmysle tohto ustanovenia na povinnú obhajobu
splnené neboli. Nič však odsúdenému nebránilo v tom, aby si obhajcu zvolil na plnú moc, čo však
neurobil. Vzhľadom k uvedenému krajský súd v tomto smere nezistil porušenie práv odsúdeného. Pokiaľ
ide o odsúdeným vytýkané nedodržanie 60-dňovej lehoty uvedenej v § 415 ods.3 Tr.por. na rozhodnutie
o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, k tomu krajský súd podotýka, že

ide o poriadkovú lehotu, ktorej prekročenie so sebou nemôže prinášať žiadne hmotno-právne účinky a
bez ďalšieho automaticky neznamená, že odsúdeného je nutné podmienečne prepustiť z výkonu trestu.
Napokon prvostupňový súd postupoval správne a zákonne keď návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného
nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Citované ustanovenie

podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením
svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny
život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.
V posudzovanej veci odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu

sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj tu krajský súd ako
aj okresný súd dospel k záveru, že odsúdený si plní svoje povinnosti, jeho správanie a vystupovanie je
na požadovanej úrovni, čo vyplýva z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava zo dňa
4.6.2014, tak ako ho podrobne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Za kvalitné
plnenie úloh a dodržiavanie pracovnej disciplíny mu bola doposiaľ udelená jedna disciplinárna odmena,

potrestaný nebol. Na druhej strane je v hodnotení konštatované, že k svojej trestnej činnosti zastáva iba
čiastočný kritický postoj. Program zaobchádzania plní, avšak resocializačná prognóza je hodnotená ako
menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné, najmä z dôvodu opakovaného
páchania trestnej činnosti, ktorej páchaním si riešil nedostatok financií. Pritom krajský súd považuje za
nutné zvýrazniť tak ako to konštatoval i okresný súd, že v minulosti bol U. B. 8 x súdne trestaný, prevažne

za majetkovú trestnú činnosť a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Už v minulosti bol
tiež z výkonu trestu podmienečne prepustený a to v roku 2001, avšak v roku 2004 mu bol z dôvodu
spáchania ďalšej trestnej činnosti, zvyšok trestu nariadený vykonávať. Je pravdou, že po podmienečnom
prepustení v roku 2008 bolo rozhodnuté, že sa osvedčil v skúšobnej dobe, avšak následne bol opätovne
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/102/2012, právoplatným dňa 10.10.2012 k

nepodmienečnému trestu odňatia slobody a taktiež mu bol nariadený výkon trestu uložený mu trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/203/2009 zo dňa 15.1.2010 v trvaní 3 roky, nakoľko sa
neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného dostatočný
prevýchovný vplyv a opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti. Na základe uvedeného potom aj krajský

súddospelkzáveru,ževsúčasnostiniejemožnévysloviťzáverodôvodomočakávanívedeniariadneho
života po podmienečnom prepustení. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie automaticky podmienečne prepustený
po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým
súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku

dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy, čo v prejednávanom prípade zistené nebolo.
Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného U. B. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.