Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/776/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113205522
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113205522.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Prievozská 6/
A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., T. ul.č.
XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 456,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne a o čiastočnom
späťvzatí návrhu navrhovateľom, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.07.2013, č. k.
13C/129/2013-49, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odporkyne o d m i e t a .

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 60,- eur, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
vyhovujúcej časti čo do istiny vo výške 60,- eur z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa z o s t á v a nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporkyňa je
povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 101,59 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 161,59
eur od 22.07.2011 do 25.05.2013 a zo sumy 101,59 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. Odporkyni náhradu trov
konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal od odporkyne zaplatenia
sumy 456,57 € s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že s touto uzatvoril zmluvu
č. A3595333 a zmluvu č. A5167968, na základe ktorých jej zapožičal SIM kartu, potrebnú na
využívanie telekomunikačných služieb ním poskytovaných. Z dôvodu judikovanej neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je dohodnutá zmluvná pokuta podľa Dodatku k zmluve, sa
navrhovateľ domáhal nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny zn.
Nokia 2330 vo výške 36,- € a zn. Sony Ericsson Vivaz vo výške 251,- €, predstavujúcej rozdiel medzi
predajnou cenou predmetného telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu
spôsobila odporkyňa tým, že získala telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom túto povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušila, keďže neplatila za poskytnuté služby
riadne a včas. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 169,57 €
vyfaktúrovaných v období 2011/03 - 2011/05. Listom zo dňa 07.07.2011 oznámil odporkyni dlžnú sumu,
pozostávajúcu zo sumy neuhradených služieb a zo sumy náhrady škody a vyzval ju na ich úhradu v
dodatočnej lehote. Odporkyňa na list nereagovala a dlžnú sumu nezaplatila. Úrok z omeškania si uplatnil
od 22.7.2011, t.j. nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, ktorú jej poskytol v pokuse
o pokonávku. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ jej schválil splátkový kalendár, na základe ktorého

aj uhradila sumu 60,- € dňa 25.5.2013, o čom priložila aj doklady. Súd prvého stupňa na danú vec
aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1, 2, 3 zák. č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s odkazom tiež na zmluvu o
pripojení a všeobecné obchodné podmienky v odôvodnení uviedol, že v konaní mal za preukázané,
že na základe uzavretej inominátnej zmluvy navrhovateľ poskytoval odporkyni telekomunikačné služby,
za ktoré bola povinná platiť úhradu. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila navrhovateľovi cenu za
poskytovanie služieb za obdobie od marca 2011 do mája 2011, preto ju súd zaviazal na zaplatenie
ceny za poskytnuté služby navrhovateľovi vo výške 101,59 € a tiež nepriznal navrhovateľovi právo na
zaplatenie sumy 4,00 €, ktorá pozostáva z poplatku za "odpojenie", ktorý bol vyfakturovaný odporkyni
navrhovateľom vo faktúre zo dňa 23.05.2011 (č.l. 22) a sumy 3,98 €, ktorá pozostáva z poplatku za
"odpojenie", ktorý jej bol vyfakturovaný vo faktúre zo dňa 23.05.2011 (č.l. 26). Zamedzenie prístupu k
verejnej telefónnej sieti súd nepovažoval za poskytnutie služby, za ktorú by mala odporkyňa v zmysle
uzavretej zmluvy platiť nejakú úhradu, pretože nie je ani jasné, na základe akého zmluvného dojednania
má táto platiť za službu, ktorú si nevyžiadala. Súd navrhovateľovi tiež nepriznal uplatnený nárok vo
výške 60,- €, nakoľko v tomto rozsahu si odporkyňa splnila svoju povinnosť voči navrhovateľovi, a to dňa
25.5.2013. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom 21.7.2011, pretože
posledným dňom včasného plnenia bol deň 22.7.2011, nakoľko takúto lehotu stanovil navrhovateľ v
zaslanom pokuse o pokonávku, ktorý bol odporkyni doručený dňa 12.7.2011. V deň omeškania bola
výška základnej úrokovej sadzby ECB 1,5%, čím zákonná výška úroku z omeškania bola 9,5%. Súd
preto zaviazal po zohľadnení vykonanej platby odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
9,5% zo sumy 161,59 € od 22.07.2011 do 25.05.2013 a zo sumy 101,59 € od 26.05.2013 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol za použ. § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. a pomerne úspešnejšej odporkyni
ich náhradu nepriznal, keďže tejto trovy konania nevznikli.

Rozsudok prvostupňového súdu odvolaním napadla odporkyňa, v ktorom uviedla, že žiada o odpustenie
sumy 101,59 eur, na ktorú bola zaviazaná, pretože celú pohľadávku, ktorá bola pôvodne žalovaná, už
uhradila na pobočke navrhovateľa, kde jej aj bolo povedané, že je všetko v poriadku a nič viac už nebude
musieť doplácať. Poukazovala na svoju osobnú majetkovú a zárobkovú situáciu, spočívajúcu v tom, že
je slobodná matka s dvomi deťmi, toho času na materskej dovolenke a nemá finančné prostriedky na
to, aby mohla platiť navrhovateľovi ďalšie čiastky, ktoré požaduje.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval,
či odvolanie odporkyne bolo podané v zákonom stanovej lehote.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti, určujúcej
začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov, alebo rokov, sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim
označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,
posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty, najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t.j.
po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol riadne doručený odporkyni,
ktorá tento prevzala dňa 03.12.2013, čo má súd za preukázané z vrátenej poštovej doručenky, to
znamená, že deň 03.12.2013 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozsudku. Lehota na
podanie odvolania proti napadnutému rozsudku začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. dňa
04.12.2013 a jej posledný deň pripadol na 18.12.2013. Odporkyňa podala odvolanie prostredníctvom
pošty dňa 03.02.2014, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie odporkyne ako oneskorene podané odmietol, podľa ust.
§ 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. .

Navrhovateľ podaním, daným na poštovú prepravu dňa 05.08.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa
07.08.2013, teda potom, ako vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol vyššie uvedeným rozsudkom,
vzal svoj návrh čiastočne späť čo do sumy 60,- eur a žiadal, aby súd konanie čo do tejto časti zastavil.
Späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že v tejto časti odporkyňa istinu uhradila.

Odvolací súd späťvzatie návrhu navrhovateľom doručil na vyjadrenie odporkyni, ktorá odvolaciemu
súdu neoznámila svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu čo do tejto časti.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Späťvzatie návrhu na začatie konania, je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba navrhovateľ.
K späťvzatiu návrhu na začatie konania, môže dôjsť nielen počas konania na súde prvého stupňa
(§ 96), ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, najneskôr však do momentu, kým jeho
rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať návrh späť, je možné počas odvolacej
lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa. To nenastane skôr, kým nerozhodne odvolací súd. Späťvzatiu návrhu môže ale
zabrániť odporca, ktorého je súd povinný vyzvať, aby sa vyjadril, či so späťvzatím súhlasí, alebo nie.
Ak odporca nesúhlasí so späťvzatím návrhu, nemusí uviesť žiaden dôvod, stačí, ak iba vysloví svoj
nesúhlas. Len v prípade, ak odporca súhlasí so späťvzatím, je súd povinný späťvzatie návrhu pripustiť
a následne konanie zastaviť.

V preskúmavanej veci odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že rozsudok súdu prvého
stupňa bol navrhovateľovi doručený dňa 31.07.2013. Čiastočné späťvzatie návrhu bolo dané na poštovú
prepravu, ako už bolo vyššie uvedené, dňa 05.08.2013, teda v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania, kedy navrhovateľ prvostupňovému súdu oznámil, že svoj návrh berie čiastočne späť čo do
sumy 60,- eur a žiada konanie čo do tejto časti, pokiaľ ide o istinu zastaviť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľom
došlo počas plynutia odvolacej lehoty, pričom súčasne odvolanie podané nebolo. Odvolaciemu súdu
teda prináležalo, vychádzajúc z ust. § 208 O.s.p. rozhodnúť o pripustení späťvzatia návrhu. Keďže
odporkyňa odvolaciemu súdu neoznámila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím návrhu a zastavením
konania čo do tejto časti, boli splnené zákonné podmienky na to, aby odvolací súd späťvzatie návrhu za
použitia citovaného zákonného ustanovenia pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej
časti, pokiaľ ide o istinu vo výške 60,- eur zrušil a čo do tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšnej
časti rozsudok súdu prvého stupňa, teda v jeho vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 41,59 eur s
príslušenstvom, ako aj zamietajúcej časti, vrátane rozhodnutia o trovách konania, zostáva rozsudok
súdu prvého stupňa nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .