Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Natália Čekanová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/272/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207999
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814207999.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO : 35 807 598, so
sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., IČO : 36 865 141, so sídlom Pribinova
č. 25, Bratislava, proti povinnému: Y. V., bytom U. XX, D., o vymoženie 148,00 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/1629/2014-17, zo dňa
28. mája 2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Svojerozhodnutieodôvodnilpodľa§44ods.2Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53
ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka s poukazom na príslušné ustanovenia smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený
návrhom zo dňa 22.02.2014 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.08.2012, sp. zn. SR 01527/12.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2012 a vykonateľnosť dňa 06.09.2012. Dňa 02.05.2014
predložil súdny exekútor C.. A. L. súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zmysle návrhu oprávneného, pripojeného rozhodcovského rozsudku a žiadal udeliť poverenie pre
vymoženie istiny 148,00 Eur s príslušenstvom, ktoré bližšie v žiadosti nešpecifikoval. Súd prvého
stupňa zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 100,00 Eur za poplatok 69,00 Eur pričom
povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 169,00 Eur v 6 mesačných splátkach po
28,00 Eur počnúc dňom 12.01.2011. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
( ďalej len ,,VP”). Oprávnený s povinným uzavrel zároveň dňa 10.12.2010 rozhodcovskú zmluvu.
Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe
v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový
záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej dňa 24.01.2012 na zmenkovú sumu 148,00 Eur v
súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a
dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmenkový vzťah medzi
oprávneným a povinným /tak ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd/ je akcesorický právny vzťah, ktorý
zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Preskúmaním rozhodcovskej
zmluvy, konkrétne článku II, vzhliadol súd prvého stupňa v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V
danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle
uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku II rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia
povinného vydal rozhodcovský rozsudok. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osobyrozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť
vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy
povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa
videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy
je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie oprávnený. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci
(ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov).
Oprávnený má za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis.
Oprávnenýboltohonázoru,ževrámcipreskúmavaniaexekučnéhotitulupomateriálnejstránke,nemôže
exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera
súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Oprávnený ďalej namietal
neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c)
zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov). Poukázal na to, že exekučný titul bol
vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania
oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.
Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ust. § 45 ods.
1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný
súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedenéustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a
umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.12.2010, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je
a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôžebyť-resp.niejelenvšeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,
povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom
na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
52 ods. 1. Obč. zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimeranú
potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 10.12.2010, t. j. v
rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej
zmluvyvyžadujeindividuálnerozhodnutiespotrebiteľaotom,žesivymieňujerozhodcovskékonanie,ato
preukázateľne.Kvalifikačnýmkritériomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnúpodmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad(čl.3SmerniceRady93/13EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Uvedenú
rozhodcovskú zmluvu predkladal oprávnený povinnému, bola uzavretá vo formulárovej podobe, nebola
preto individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Dopĺňali sa len údaje
o povinnom ako meno, bydlisko, dátum narodenia a číslo úverovej zmluvy. Veriteľ mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil
a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej
zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací
súd je aj rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským
súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.
Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnakoajbeznávrhusúdexekúciuzastavíoplnenieztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky(vtomto
prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide ovýkonprávvrozporesdobrýmimravmi(ktomuviďajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo
dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku.
Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepodľa§219
ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ďalšími dôvodmi odvolania sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko konštatovanie o
neplatnosti rozhodcovskej doložky postačuje pre záver o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.