Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010350
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213010350.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
DudíkaaJUDr.ZoltánaSzalaya,vtrestnejveciobžalovanéhoC.B.prespolupáchateľstvozločinulúpeže
podľa § 20 , § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2014 v
Košiciach o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
17.4.2014, sp.zn. 8T/19/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 17.4.2014, sp.zn. 8T/19/2013 bol obžalovaný C. B.
oslobodený podľa § 285 písm. c) Tr.por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 12.2.2013,
sp.zn. 3 Pv 552/12 pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20, §
188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v Košiciach pred vchodom do obytného bloku na ul. M. č. 7, dňa 11.8.2012 v čase o 19.50 hod., po
predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ dvomi nestotožnenými páchateľmi prepadli L. G., nar.
XX.X.XXXX a to takým spôsobom, že menovanému začali ťahať tašku, ktorú mal prevesenú krížom
cez ľavé plece, následkom čoho spadol na zem, kde ho ťahali približne 2 metre a pritom mu jeden z
páchateľov povedal „a teraz Ti zoberiem peniaze“ a následne na zemi z neho stiahli a odcudzili mu

taštičku s finančnou hotovosťou 25 € a ďalší z páchateľov ho prehľadal

a z pravého vrecka košele mu odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 7230, IMEI: XX XXX XXX XXX XXX v
hodnote 57,75 € so SIM kartou O2 na telefónne číslo XXXX XXX XXX a následne z miesta
činu ušli na neznáme miesto, čím takto svojím konaním spôsobili pre L. G. škodu v celkovej výške
82,75 € a povrchové zranenia, ktoré si nevyžiadali ošetrenie,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený L. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., ul. M. č. X, odkázaný
s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry (ďalej len „odvolateľ“).

V písomnom odôvodnení podaného opravného prostriedku poukazuje na to, že prvostupňový súd
nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr.por. pri vyhodnotení dôkaznej
situácie, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaného skutku sa dopustil obžalovaný
s doposiaľ nezistenými páchateľmi. Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že SIM kartu, ktorá
bola použitá v odcudzenom telefóne predal neznámej osobe menom „E.“ za 10,- € a to, že SIM
karta na jeho meno bola použitá v odcudzenom mobilnom telefóne, nepreukazuje spáchanie skutku.

Obrana obžalovaného je účelová a tendenčná, nakoľko vina obžalovaného je preukázaná tým, že z
odcudzeného mobilného telefónu poškodeného boli bezprostredne po spáchaní skutku dňa 11.8.2012uskutočnené dva telefonické hovory (o 20:53:54 hod., o 20:54:17 hod.) z telefónneho čísla XXXX
XXX XXX, ktorého vlastníkom bol práve obžalovaný a použil tento telefón s odstupom dvoch hodín po
spáchaní skutku. To, že uvedená SIM karta z telefónnym číslom XXXX XXX XXX patrila obžalovanému,

je potvrdené výpoveďami svedkov L. Š., I. P. a Q. F.. Naviac, menovaní svedkovia zhodne vypovedali,
že k predaju SIM karty obžalovaného s uvedeným telefónnym číslom došlo až po dni 11.8.2012, kedy
sa skutok stal. Prvostupňový súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný jemu patriacu
SIM kartu, ktorá bola použitá v odcudzenom mobilnom telefóne predal nestotožnenej osobe v krátkom
časovom rozpätí po spáchaní žalovaného skutku, čo výrazne vzbudzuje podozrenie, že sa skutku

dopustil. Pokiaľ poškodený L. G. jednoznačne uviedol na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný nebol
medzi páchateľmi, ktorí ho lúpežne prepadli, toto je irelevantné, nakoľko už v prípravnom konaní
poškodený vypovedal, žeby páchateľov skutku neopoznal vzhľadom na rýchly priebeh prepadnutia, pri
ktorom spadol na zem. Prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie , naopak vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení a prvostupňový súd všetky
okolnosti vyhodnotil v prospech obžalovaného a tohto spod obžaloby oslobodil. Navrhla, aby vzhľadom

na uvedené krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Obžalovaný nevyužil svoje právo v zmysle § 314 Tr.por., a k odvolaniu odvolateľa
sa nevyjadril.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného, nakoľko boli
splnené procesné podmienky pre predmetný postup v zmysle § 293 ods. 5, resp. § 294 Tr.por.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu navrhol vyhovieť odvolaniu

a to z dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení podaného odvolania, zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a

či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z
obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas -
v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1
Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal
odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj

na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a
obsahu spisového materiálu , odvolací súd zistil nasledovné.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, tieto majú oporu v plnom rozsahu vo vykonaných
dôkazoch, na ktoré sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú dostatočne

rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a nakoľko sa odvolací súd so zisteniami
prvostupňového súdu plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanovením § 165 ods. 2
Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o aké dôkazy sa pri
svojom rozhodovaní opieral a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení a to tak jednotlivo, ako i

vo vzájomných súvislostiach.

Krajský súd ako odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že vo veci boli vykonané všetky
dostupnéapotrebnédôkazyprenáležitézistenieskutkovéhostavuatietosprávnevyhodnotenévsúlade
s ustanovením § 12 ods. 2 Tr.por., ale i zásadou in dubio pro reo.

Krajský súd tak nemal pochybnosti o správnosti výrokov v oslobodzujúcom rozsudku, pretože to
zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Reagujúc - pre úplnosť - aj na dôvody odvolania odvolateľa zvýrazňuje nasledovné.

Poškodený L. G. v prípravnom konaní popísal dve osoby z troch, ktoré ho prepadli a je pravdou, že sa
vyjadril„..anitohoRóma,čomaoslovilbysomneopoznalaužvôbecnietýchdvochpáchateľov.“.Zrejme
na základe tohto vyjadrenia poškodeného vyšetrovateľ PZ nevykonal - vo vzťahu k obžalovanému -
opoznávanie.

Na hlavnom pojednávaní však v prítomnosti obžalovaného poškodený vypovedal „ ... Prepadli ma asi tri
osoby. Bola tma. Tento pán medzi nimi nebol a (po výzve predsedu senátu, aby sa obžalovaný postavil),
že „... ten, čo ho prepadol, nebol až taký vysoký, ako obžalovaný“. V rámci kontradiktórneho konania
pred súdom bol teda jednoznačne poškodeným označený obžalovaný za osobu, ktorá ho neprepadla

Zo správy (viď č. l. 69 spisu ), ktorá nie je žiadnym spôsobom autorizovaná vyplýva, že v deň skutku, t.j.
dňa 11.8.2012 o 20:52:40, 20:53:54 a 20:54:17 hod. boli uskutočnené tri telefonické hovory - vo vzťahu
k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX patriacemu poškodenému a telefónu IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX.
Avšak - počas celého trestného stíhania - bolo uvádzané IMEI: XXXXXXXXXXXXXX, čo je odlišné ako

IMEI mobilného telefónu zn. Nokia 7230 patriace poškodenému ( podľa tejto správy „Calls by IMEI“).

V dvoch telefónnych hovoroch, na ktoré poukazuje v dôvodoch odvolania odvolateľ, volajúcim bolo
telefónne číslo XXXX XXX XXX (registrovaná Easy Eurotel karta na meno obžalovaného), pričom
volaným bolo telefónne číslo XXXX XXX XXX (registrovaná Easy Eurotel karta na meno poškodeného),

pričom IMEI je v oboch prípadoch zhodné a to XXXXXXXXXXXXXXX.

Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že z telefónnej SIM karty Easy Eurotel registrovanej
na meno obžalovaného boli v deň skutku uskutočnené dva hovory v celkovej dĺžke 8 + 20 sekúnd na
SIM kartu Easy Eurotel registrovanú na meno poškodeného, ale nič viac - a ako správne konštatuje

v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd - toto nedokazuje, že tieto hovory uskutočnil
obžalovaný.

Vzhľadom na uvedené je potrebné preto prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že vina u obžalovaného,
že mal spáchať žalovaný skutok nebola jednoznačne a nepochybne preukázaná, pričom súd prvého

stupňa majúc odôvodnené pochybnosti o vine obžalovaného, postupoval správne v zmysle zásady „in
dubio pro reo“, ak oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry, nakoľko
nebolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný a postupoval takv súlade s ustanovením § 285 písm. c) Tr.por., ktorý postup súdu prvého stupňa považuje odvolací súd
v plnom rozsahu za správny.

Obdobne je správny aj výrok týkajúci sa náhrady škody v napadnutom rozsudku, nakoľko prvostupňový
súd postupoval v súlade s príslušným zákonným ustanovením.

Opakovane je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa
podrobne zaoberal - a podľa názoru odvolacieho súdu tak aj vysporiadal - so všetkými skutočnosťami,

ktoré tvoria základ písomného odvolania odvolateľa.

Krajský súd tak ako odvolací súd na základe vyššie uvedených zistených skutočností dospel k záveru,
že oslobodzujúci rozsudok okresného súdu, ako súdu prvého stupňa je vecne správny a zákonný vo
svojom výroku, a preto postupom podľa ustanovenia § 319 Tr.por. odvolanie odvolateľa - prokurátora
okresnej prokuratúry ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).