Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010802
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114010802.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a členov senátu
JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Petra Farkaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2014, v
trestnej veci odsúdeného W. K., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 4PP 33/2014 zo dňa 16.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona ods. W. K., nar. XX.X.XXXX
v B., trvale bytom V. XXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 52/2012 zo dňa 18.5.2012 vo výmere 4 (štyroch) rokov
a 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Zároveň podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona nad odsúdeným nariaďuje probačný dohľad vo výmere 1 (jedného)
roka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona odsúdenému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. b) Tr.
zákona návrh na podmienečné prepustenie ods. W. K. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 52/2012 zo dňa 18.5.2012 v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, podal odsúdený sťažnosť, ktorú následne
písomne odôvodnil. Uviedol, že sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení nemožno stotožniť,
pretože sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Poukazuje na konštatovanie prvostupňového súdu, že je
súdne trestaný len raz, ale túto skutočnosť dostatočne nezohľadnil. Za nepodložený považuje aj záver
súdu o tom, že vo výkone trestu nepreukázal polepšenie. To, že počas výkonu trestu získal len dve

odmeny ho nediskvalifikuje pre priaznivé hodnotenie polepšenia. Dostal totiž najvyššiu odmenu, aká je
počas výkonu trestu možná a to mimoriadne opustenie ústavu na 48 hodín. Tomu musela predchádzať
dlhšia doba správania sa bez porušovania režimu a najmä dobrých výsledkov, či v pracovnom zaradení,
resp. pri iných aktivitách počas výkonu trestu. Pokiaľ mu súd vyčíta nedostatočný postoj k spáchanému
trestnému činu, namieta, že súd nezohľadnil to, že už v prípravnom konaní vinu doznal, čin oľutoval,
a preto aj došlo k dohode o vine a treste. Okolnosti jeho osoby už súd v základnom konaní vyhodnotil

aj tým, že ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Závažnosť spáchaného skutku už v základnom konaní súd vyhodnotil výškou uloženého trestu. On sito uvedomil najmä vo väzbe, ktorá trvala necelý rok a bola podstatne ťažšia ako výkon trestu. Ďalej
poukazuje na to, že konštatovanie súdu, že počas výkonu trestu nepreukázal polepšenie je v priamom
rozpore s hodnotením ústavu zo dňa 3.7.2014. Už samotné preradenie do diferenciačnej skupiny „A“ na

otvorenéoddeleniejetohopotvrdením,akoajodporučenieprepustiťhopodmienečnenaslobodu,keďže
je dobrá resocializačná prognóza. Pre individuálnu prevenciu bude postačovať určenie primeranej dĺžky
skúšobnej doby, počas ktorej je pre neho dostatočná hrozba, aby nemusel zvyšok trestu vykonať. Pre
prípad vyhovenia jeho žiadosti má zabezpečené prijatie do zamestnania vo firme, v ktorej počas výkonu
trestu pracuje, o čom svedčí pripojené potvrdenie spoločnosti DACH, s.r.o. Prešov zo dňa 5.9.2014.

Od poslednej správy ústavu je jeho správanie naďalej dobré a dňa 27.11.2014 mu bola udelená ďalšia
pochvala, pričom je predpoklad, že pokiaľ sa nedopustí nejakého porušenia väzenského poriadku, tak
na Vianoce by mohol dostať ďalšie voľno na opustenie ústavu na dobu 48 hodín. Súd by mal podľa neho
zohľadniť aj to, že má rodinné zázemie, maloleté deti a jeho prítomnosť pri ich výchove je tiež potrebná.
Dlhodobé odlúčenie vytvára riziko odcudzenia vo vzťahu rodiča a detí. Za neadekvátne považuje aj
konštatovanie súdu, že neprejavil snahu nahradiť škodu, že nemá predstavu, ako škodu nahradiť.

Rozsudkom zo dňa 18.5.2012 nebol na náhradu škody zaviazaný a teda nevie, koľko a komu má škodu
nahradiť. Poškodení si počas výkonu trestu škodu neuplatnili a tak nemôže uviesť spôsob úhrady škody.
Pre prípad podmienečného prepustenia vytvorí podmienky, za ktorých bude mať príjem zo zamestnania
a aj možnosť uhrádzať škodu, ak si ju poškodení uplatnia v konkrétnej výške. Preto navrhol, aby krajský
súd napadnuté uznesenie zrušil a jeho podmienečne prepustil z výkonu trestu s uložením primeranej

skúšobnej doby.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
napadnutého uznesenia predchádzajúce a zistil, že sťažnosť je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že podľa prvostupňového súdu zo správania
odsúdeného nie je možné vyvodiť, že sa polepšil a že v budúcnosti bude viesť riadny život. Poukázal
pritom na to, že počas dva a pol ročného výkonu trestu získal len dve odmeny, že boli zaznamenané
dve porušenia interných noriem v režimovej oblasti, že doposiaľ neuhradil škodu poškodeným a

že si dostatočne neuvedomil dopad svojej trestnej činnosti na životy poškodených. Preto odsúdený
nepreukázal polepšenie a nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

S uvedeným záverom okresného súdu však nie je možné súhlasiť.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že ods. W. K.
vykonáva trest odňatia slobody, ktorý na základe schválenej dohody o vine a treste mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 52/2012 zo dňa 18.5.2012 v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov
pre spolupáchateľstvo zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 20 k § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.
zákona. Pre jeho výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. Poškodení boli podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s ich nárokom na
náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Keďže výkon trestu nastúpil odsúdený z väzby, začiatok trestu sa mu počíta od 7.6.2011.

Podmienky, ktoré musia byť splnené pre to, aby mohol byť odsúdený z výkonu trestu odňatia slobody
podmienečne prepustený, upravuje ust. § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody môže súd osobu odsúdenú
za zločin podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností

a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Vzhľadom na to, že začiatok trestu sa odsúdenému počíta od 7.6.2011, je zrejmé, že zákonom
požadovanú časť trestu, teda jeho dve tretiny, vykonal 17.7.2014. Tým splnil formálnu podmienku

týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č.
475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu
je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne

a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak
dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania,
dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Plneniedruhejmateriálnejpodmienkysúdobjasňujeaskúmakomplexnejšie.Posudzujevšetkyokolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo
výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na
slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd zistil, že aj tieto materiálne podmienky u ods. W. K. sú splnené.
Všetky uvedené okolnosti je totiž nutné posudzovať v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane,
ako to v preskúmavanej veci urobil okresný súd. Len tak je totiž možné spoľahlivo posúdiť, či aktuálne
správaniesaodsúdenéhoaplneniejehopovinnostívovýkonetrestuodňatiaslobodyniejelenvonkajším

prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je výrazom skutočných zmien
jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život.

V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že ods. W. K. je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát a
okremaktuálnevykonávanéhotrestunebolvminulostisúdnetrestaný.Postojodsúdenéhokjehotrestnej

činnosti je zrejmý nielen z ľútosti prejavenej na verejnom zasadnutí, ale aj z priznania sa k trestnému
činu a z prijatia trestu v dohode o vine a treste uzavretej s prokurátorom.

Z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody pritom vyplýva, že od nástupu trestu sa odsúdený
na podmienky jeho výkonu adaptoval bez nedostatkov a že aj napriek dvom porušeniam interných

noriem v režimovej oblasti (riešených v kompetencii pedagóga) ústav hodnotí plnenie ústavného
poriadku ako dobré a na požadovanej úrovni. Pracovne bol zaradený na vonkajšom pracovisku s
dohľadom a jeho pracovná morálka bola hodnotená kladne. Extramurálny kontakt udržiaval s družkou,
deťmi a primárnou rodinou formou pravidelných návštev, korešpondenciou, prijímaním nárokových
balíkov a telefonicky. Po prehodnotení programu zaobchádzania mu bola zmenená diferenciačná

skupina z „B“ na „A“ a dňa 27.6.2014 bol umiestnený do Otvoreného oddelenia ÚVV a ÚVTOS B.. V
čase hodnotenia bol dvakrát disciplinárne odmenený a to raz pochvalou a raz mimoriadnym povolením
návštevy. Disciplinárne potrestaný nebol.

V tomto kontexte potom porušenie interných noriem v režimovej oblasti, ktoré bolo základom

zamietavého rozhodnutia okresného súdu, vyznieva len ako ojedinelé vybočenie z vyše trojročného
príkladného správania sa odsúdeného. Na základe toho aj ústav v hodnotení konštatoval splnenie
podmienoknapodmienečnéprepustenieaodporučilodsúdenéhopodmienečneprepustiť.Ajzdotazníka
sociálneho zlyhania vyplýva priaznivá resocializačná prognóza a nízke riziko sociálneho zlyhania.

Kladne hodnotila odsúdeného aj spoločnosť DACH, s.r.o., v ktorej vykonával práce počas výkonu trestu.
Uviedla, že sa v práci adaptoval veľmi dobre, osvojil si potrebné zručnosti na samostatnú prácu pri
uhlovej píle, ako aj pri výrobe priehradových nosníkov a prejavili ochotu zamestnať ho aj v prípade
podmienečného prepustenia.

Z obsahu spisu tiež nevyplýva, aby bola známa výška škody, ktorú je odsúdený povinný nahradiť. Preto
jej neuhradenie nemôže byť dôvodom pre záver, že u odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti
nepovedie riadny život.Vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že odsúdený
plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a aj so zreteľom na jeho
predchádzajúcu bezúhonnosť, možno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z týchto dôvodov krajský súd na podklade sťažnosti ods. W. K. zrušil napadnuté uznesenie a
odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní troch
rokov, ktorú so zreteľom na všetky vyššie uvedené okolnosti považoval za primeranú.

Zároveň na lepšie dosiahnutie toho, aby odsúdený aj skutočne v budúcnosti viedol riadny život, krajský
súd nariadil nad odsúdeným probačný dohľad vo výmere jedného roka a uložil aj povinnosť spočívajúcu
v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.