Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Janík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/115/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010450
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814010450.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanej K. L. pre zločin ohrozenia vírusom
ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák.
prejednal na verejnom zasadnutí dňa 11. decembra 2014 odvolania obžalovanej K. L. a prokurátorky
Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.októbra 2014, sp.zn.
3T/129/2014 a takto
r o z h o d o l :
Podľa§319Tr.por.saodvolaniaobžalovanejK.L.aprokurátorkyzamietajú,pretoženiesúdôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.októbra 2014, sp. zn. 3T/129/2014, bola obžalovaná
K. L. uznaná za vinnú zo zločinu ohrozenia vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
napriek tomu, že 26.4.2006 jej bol diagnostikovaný vírus HIV a vedomosti, že je nositeľkou vírusového
ochorenia HIV, liečbe sa podrobovala len do 28.03.2013, kedy svojvoľne liečbu prerušila a žiadnej
antiretrovirálnej liečbe sa ďalej nepodrobovala, napriek poučeniu lekára o nutnosti správania sa k
sexuálnympartnerom,vobdobíodpresnenezistenéhodňazačiatkommesiacajanuár2014do2.4.2014,
kedy bola zadržaná políciou, na svojej internetovej stránke F a F a prostredníctvom svojich známych
ponúkala sexuálne služby za odplatu a zverejňovala svoje telefónne číslo, po telefonických dohovoroch
na rôznych miestach v Prievidzi opakovane vykonala pohlavný styk a orálny styk za peňažnú náhradu s
poškodenými Ľ. M., nar. XX.X.XXXX, M. B., nar. XX.X.XXXX, M. V., nar. XX.X.XXXX, najmenej päťkrát,
o tom, že je nositeľkou HIV a liečbe sa nepodrobuje poškodených neinformovala a v mesiacoch júl -
august 2013 a január 2014 vykonala najmenej jedenásťkrát pohlavný styk a orálny styk s poškodeným
R. P., nar. XX.X.XXXX, a o tom, že je nositeľkou HIV ho neinformovala.
Za tento zločin bola obžalovaná K. L. odsúdená podľa § 165 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 42 odsek 1
Tr. zák., § 41 odsek 2 Tr. zák., § 36 písmeno j), l) Tr. zák., § 37 písmeno h) Tr. zák., § 38 odsek 3 Tr. zák.
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Tr. zák. okresný súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa§42odsek2Tr.zák.súdprvéhostupňazároveňzrušilvýrokotrestetrestnéhorozkazuOkresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T/44/2014 zo dňa 4.4.2014, právoplatný dňa 23.4.2014, ako i všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadli
odvolaním obžalovaná K. L. pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu
a prokurátorka v neprospech obžalovanej.
Obžalovaná K. L. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietala správnosť
napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody, ktorý jej bol podľa jej názoru uložený v
neprimerane prísnej výmere vzhľadom na to, že už od štádia prípravného konania spáchanie skutku
kladenéhojejzavinuvplnomrozsahupriznávala,uznalasvojuvinuasvojekonanieoľutovalaanásledne
na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., z ktorého dôvodu je v jej
prípade trestná sadzba v rozpätí od 7 do 12 rokov neprimerane prísna a okresný súd mal s použitím §
39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížiť uložený trest. Poukázala na ďalšie okolnosti, ktoré by boli v súlade
s takýmto postupom, keď pohlavný styk vykonávala len s dvomi blízkymi osobami a vždy s ochranou
tak, ako bola poučená svojou ošetrujúcou lekárkou MUDr. H., orálny sex vykonala s osobami uvedenými
v rozsudku s vedomím, že slinami sa nákaza HIV neprenáša a vzhľadom k jej intelektuálnej vyspelosti
bolo možné jej konanie posúdiť z hľadiska zavinenia na hranici medzi nepriamym úmyslom podľa § 15
ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a vedomou nedbanlivosťou podľa § 16 písm. a/ Tr. zák. a napokon vo vzťahu
k prípadným následkom jej konania bol u všetkých štyroch poškodených, ktorí sa podrobili vyšetreniu
na prítomnosť vírusu HIV, výsledok negatívny. Navrhla preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste
odňatia slobody podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušiť a rozsudkom v zmysle § 322 Tr. por. jej uložiť nižší,
spravodlivý trest.
Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania podaného v neprospech obžalovanej K. L. namietala
správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odňatia slobody s poukazom na to,
že okresný súd priznal obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že pred
spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky
predovšetkým z toho dôvodu, že obžalovaná sa odmietala podrobiť liečbe vírusového ochorenia HIV,
ktorýjejboldiagnostikovanýužvroku2006ataktonezodpovednesasprávalaaždomomentuzadržania
políciou, do 2.apríla 2014 a naviac odmietla starostlivosť o svojho maloletého syna, keď 22.mája 2013
opustila spoločnú domácnosť a starostlivosť o maloletého ponechala na svojich rodičov, pričom vo veci
jeho zverenia do ich spoločnej osobnej starostlivosti rozhodol aj Okresný súd Prievidza v konaní sp.
zn. 8P/50/2013 dňa 21.novembra 2013. Na podklade týchto skutočností navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť vo výroku o treste a obžalovanej uložiť súhrnný trest odňatia slobody podľa § 165 ods. 2 Tr.
zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. h/ a 38 ods. 2 Tr. zák. na dolnej hranici
trestnej sadzby so zaradením obžalovanej na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste predmetného trestného rozkazu.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla
odvolanie obžalovanej K. L. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por., keďže v danom prípade nie
sú splnené podmienky pre aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a to i s poukazom na možné
fatálne následky, ktoré mohli u poškodených mužov v dôsledku nezodpovedného konania obžalovanej
nastať a pokiaľ sa týka odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry, s týmto sa v celom rozsahu
stotožnila a na podklade správnych dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania, navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322
ods. 3 Tr. por. obžalovanej uložiť trest bez použitia ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák. s prihliadnutím na §
38 ods. 2 Tr. zák. na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením obžalovanej na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák..
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovanej a
prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 11.decembra 2014 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu
spolu so spisom boli predložené 25.novembra 2014, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania
obžalovanejK.L.aprokurátorkyniesúdôvodné.Nezistilpritomchyby,ktoréneboliodvolaniamivytýkané
a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní 29.októbra 2014 po predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým v
zmysle § 257 ods.7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovanej K. L., že je vinná zo spáchania skutkuuvedeného v obžalobe a po vyhlásení, že sa dokazovanie vykoná len v súvislosti s výrokmi o treste v
zmysle § 257 ods. 8 Tr. por., vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o trestoch
a na ich podklade obžalovanej K. L. správne a v súlade so zákonom uložil podľa § 165 odsek 2 Tr. zák. s
použitím § 42 odsek 1 Tr. zák., § 41 odsek 2 Tr. zák., § 36 písmeno j), l) Tr. zák., § 37 písmeno h) Tr. zák.,
§ 38 odsek 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov nepodmienečne a podľa §
48 odsek 2 písmeno a/ Tr. zák. obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že zároveň podľa § 42 odsek 2 Tr. zák. zrušil
výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza 2T/44/2014 zo dňa 4.4.2014, právoplatný
dňa 23.4.2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o nepodmienečnom treste odňatia
slobody, mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne
vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť (správne s
poukazom na § 36 písm. l/ Tr. zák. prihliadol nielen na priznanie obžalovanej k spáchanému trestnému
činu i tú skutočnosť, že trestný čin úprimne oľutovala, ale aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. j/ Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, keďže sa nedopustila
spáchania priestupkov, iných deliktov ani iných trestných činov, v zásade dodržiavala právny poriadok i
ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, svoje povinnosti voči štátu si plnila, nezneužívala svoje
práva voči spoluobčanom ani nenarušovala občianske spolužitie v mieste bydliska a pokiaľ prokurátorka
v dôvodoch svojho odvolania poukázala na jej nezodpovedné správanie v súvislosti s odmietaním liečby
vírusového ochorenia HIV, táto okolnosť je v širších súvislostiach subsumovateľná pod prejednávanú
trestnú činnosť; pričom správne zistil aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák.) i na osobu
páchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák. a
osobitnú pozornosť venoval aj obžalovanou navrhovanej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu pod jeho dolnú hranicu, pričom však ani odvolací súd nezistil existenciu
zákonných podmienok pre použitie ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu, ako
sa toho domáhala obžalovaná vo svojom odvolaní, ale ani žiadne zákonné dôvody na zmenu výmery
uloženého trestu obžalovanej K. L. a preto neakceptoval ani v tomto smere jej odvolacie námietky.
Okrem dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa aj podľa názoru
krajského súdu bol obžalovanej K. L. správne (aj po objektívnom vyhodnotení jej pomerov a okolností
prípadu) uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere sedem
rokov a to vzhľadom na trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/44/2014 zo dňa 4.apríla
2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.apríla 2014 (obžalovaná teda spáchala teraz prejednávaný
zločin skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. v danom prípade
obžalovanej doručený odsudzujúci trestný rozkaz, za iný jej trestný čin) ako trest súhrnný podľa § 42 ods.
1 Tr. zák. za súčasného zrušenia výroku o treste citovaného trestného rozkazu, ako i všetkých ďalších
rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad, okresný súd tento svoj výrok aj primerane odôvodnil a preto odvolací súd - keďže
sa s ním stotožňuje - naň v ostatných podrobnostiach len odkazuje.
KeďžekrajskýsúdnezistilpochybeniezostranyokresnéhosúduanivovýrokuozaradeníobžalovanejK.
L. v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred
spáchanímtrestnéhočinunebolavovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýbyjejbolouloženýzaúmyselný
trestný čin) na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, odvolania obžalovanej K. L. a prokurátorky preto ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.