Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/242/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218992
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113218992.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik mesta Prešov, a.s., so sídlom
Bardejovská č. 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom,
advokátom, so sídlom Hlavná č. 6, 080 01 Prešov proti odporcovi: W. O., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na
neznámom mieste, zastúpenému B. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu M., o zaplatenie 33,- Eur
s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/43/2014-62 zo dňa

08.09.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania tak, že odporca
j e povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur zaplatený súdny poplatok
a 33,- Eur trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ernesta Vokála,
advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil I. odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
33,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Ďalším výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie poštovného v sume 1,80 Eur zamietol.

Tretím výrokom III. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
16,50 Eur v prospech právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ernesta Vokála do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 2 ods.1, § 6 ods.1,2, § 7 ods.1, § 8 ods.1,

5, 6 a § 16 ods.4 písm.c/ zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, článkom 2 ods.1, 7 ods.1,2
prepravného poriadku MHD v Prešove a článkom 1 ods.5, 6 Tarify MHD v Prešove.

V konaní bolo preukázané, že odporca opakovane použil prepravnú službu Dopravného podniku a.s.
Prešovbezzaplateniacestovného.Vzmyslevyššieuvedenýchzákonnýchustanoveníakoajustanovení
Prepravného poriadku a Tarify MHD v Prešove mu tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za porušenie
tarifných a prepravných podmienok vo výške 33,- Eur za každý prípad porušenia.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému

navrhovateľovipriznaltrovykonaniavovýškezaplatenéhosúdnehopoplatkuzanávrhvsume16,50Eur.Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd prvého stupňa uviedol: NS SR vo
veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným

účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,
štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako

celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov
treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie

advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti

nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany,

dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu.
Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z
najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá, určite nie
na OS Prešov.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,

možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Súd prvého stupňa v rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania poukázal aj na Nález
Ústavného súdu Českej republiky z 25.07.2012 sp.zn. I. ÚS 988/2012 a aktuálne na rozhodnutie
Najvyššieho súdu NS SR 6MCdo/5/2013.

Súd prvého stupňa zároveň dodal, že mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje
zamestnancami s právnickým vzdelaním a týmito disponuje aj jeho zriaďovateľ Mesto Prešov a aj
s prihliadnutím na predmet konania možno uzavrieť, že zastúpenie advokátom v prejednávanej veci
nebolo z hľadiska trov konania účelné.

Nepriznanie náhrady poštovného vo výške 1,80 Eur súd prvého stupňa odôvodnil tak, že náklady

predsúdnej korešpondencie aj keď v budúcnosti úspešného žalobcu do náhrady trov konania
ani nákladov potrebných na uplatnenie pohľadávky nespadajú, pričom v konkrétnom prípade pre
pohľadávku samotná faktúra potrebná nie je, nakoľko výška sankcie je daná tarifou a o lehote na plnenie
bol žalovaný poučený v Zápise o vykonaní prepravnej kontroly.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ a to vo výroku o trovách konania. Navrhol

uznesenie zmeniť a priznať navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia tak ako boli uplatnené v návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Poukázal na § 47 ods.2 Ústavy SR s tým, že každý má právo na to,hoci v jednoduchej skutkovo a právne menej zložitej veci, aby bol zastúpený advokátom. Akceptácia
odôvodnenia rozhodnutia o neúčelnosti trov konania, právneho zastúpenia, by v tomto prípade v
konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním

alebo sám má právnické vzdelanie musel znášať trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je podľa
názoru dovolacieho súdu vo veci 7Cdo/93/2012 v rozpore nielen s ust.§ 25 ods.1 O.s.p., ale aj v rozpore
s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. Z dôvodovej správy zákona
č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 k ust.§ 150 ods.2 O.s.p. vyplýva, že je potrebné chápať
niekoľkonásobne vyššiu sumu pri neprimeranosti trov právneho zastúpenia k vymáhanej pohľadávky

minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je samotná istina, čo v danej prejednávanej veci jednoznačne
nie je. Súdny poplatok vo výške 16,50 Eur je príjmom štátu a navrhovateľ ho musel zaplatiť za
podaný návrh. Ide o obligatórne trovy konania. Navrhovateľ ešte pred podaním návrhov poštou zaslal
odporcovi faktúru, ktorú do dnešného dňa odporca neuhradil, a preto vznikli navrhovateľovi trovy vo
výške poštovného. Ak by zo strany odporcu nedošlo k porušeniu prepravného poriadku a necestoval
by bez platného cestovného lístka, nevznikli by ani trovy konania, ktoré sú zákonné a neprevyšujúcej

niekoľkonásobne žalovanú sumu. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 12Co/23/2011, kde v odôvodnení odvolací súd konštatuje, že nevidí dôvod na krátenie
trov konania pri drobných sporoch, aby neplnenie povinnosti vytváralo precedensy na znižovanie
povinnosti čiernych pasažierov v súdnom konaní len s poukazom na ust.§ 150 ods.2 O.s.p., že sa jedná
o drobnú pohľadávku. Bolo by v rozpore so všeobecnou morálkou nepostihovať porušenie povinnosti

platiť cestovný lístok pri cestovaní mestskou dopravou, a preto v tom nevidí odvolací súd dôvod na
znižovanietrovnepriznanímodmenyprávnemuzástupcovinavrhovateľa.Zároveňpoukázalnaobdobné
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/49/2013 a 13Co/109/2013.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti a to vo výroku o trovách konania bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Trovami konania sú v zmysle ust.§ 137 O.s.p. najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané
úkonysúdnehokomisáraajehohotovévýdavky,náhradavýdavkovprávnickejosoby,ktorájeoprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky,

tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust.§ 142 a nasl. O.s.p. platí zásada úspechu. Z hľadiska
výšky trov súd musí posudzovať účelnosť týchto vynaložených trov. Z hľadiska aplikácie ust.§ 150 ods.2
O.s.p. musí u drobných sporov posudzovať aj ich primeranosť.

Predmet konania vo veci samej nepresahuje 1.000,- Eur v zmysle § 200ea ods.1 O.s.p. Ide teda o

drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy i aplikácia
ust.§ 150 ods.2 O.s.p. v súčasnom znení, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch
nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerane voči pohľadávke.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z. týkajúcu sa
ust.§ 150 O.s.p., táto zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa

11.07.2007 o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči
uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy
trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe
sa ďalej uvádza, že „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci

z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú majú možnosť
výberuadvokáta,ktorýpristúpinauplatňovanie avymáhanietakýchtopohľadávokzatakýchpodmienok,
že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo
zaujímavé“. Takýto text dôvodovej správy skôr nasvedčuje tomu, že ust.§ 150 ods.2 O.s.p. sa vzťahuje
na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace.V prejednávanej veci odvolací súd nesúhlasí s výkladom navrhovateľa, že ust.§ 150 ods.2 O.s.p. je
možné použiť len v prípade, že trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná
pohľadávka. Toto bolo v dôvodovej správe uvedené len ako príklad pre zavedenie tohto ustanovenia,

ale účelom takejto zákonnej úpravy bolo práve to, aby boli eliminované trovy právneho zastúpenia
pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach. Toto ustanovenie teda núti veriteľa a splnomocneného
zástupcu k hospodárnosti.

Rovnako ako pri aplikácií ust.§ 150 ods.1 O.s.p. aj v rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania
a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods.2 tohto ustanovenia, je potrebné prihliadať aj na charakter

uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj
účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

Predmetom konania je zaplatenie sankcie vo výške 33,- Eur za porušenie povinnosti odporcu vo vzťahu
k navrhovateľovi preukázať sa platným cestovným lístkom.

Jedným z hlavných predmetov činnosti navrhovateľa je pravidelná verejná cestná hromadná doprava
osôb, ktorú vykonáva navrhovateľ za odplatu. Navrhovateľ teda nemôže podľa názoru odvolacieho

súdu upustiť od sankcionovania takých cestujúcich, ktorí nemajú platný cestovný lístok, lebo náklady na
vymáhanie cestovného a sankcií sú vysoké. Možno prisvedčiť navrhovateľovi, že odporca mohol predísť
vzniku ďalších trov potom čo ho navrhovateľ vyzval na zaplatenie pohľadávky mimosúdne. Keď však
pohľadávka navrhovateľa nebola uhradená, trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku správne
súd prvého stupňa považoval za účelne vynaložené trovy konania. Zníženie týchto trov ani s použitím

ust.§ 150 ods.2 O.s.p. neprichádza do úvahy, pretože bez zaplatenia súdneho poplatku bolo by konanie
zastavené.

Predmetom odvolacieho konania nie je zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, ktoré boli
priznané, ale tieto sú súčasťou trov konania, preto sú odvolacím súdom spomínané.

Odvolací súd však nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že jediným účelným nákladom,

ktorý navrhovateľovi v konaní vznikol je zaplatený súdny poplatok. Aj keď ide skutočne o vec typovo
veľmijednoduchúposkutkovejiprávnejstránkeatietonárokynavrhovateľuplatňujevzorovýmnávrhom,
v ktorom sa menia iba identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a
číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu, tak ako to uvádza súd prvého stupňa v dôvodoch
svojho rozhodnutia, teda pracnosť jednotlivých úkonov je značne znížená, odvolací súd má za to, že aj

takýto návrh si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Advokát je povinný venovať kontrole správnosti
a úplnosti podania určitý čas. Preto odvolací súd mal za to, že voči pohľadávke z cestovného možno
považovať za primerané trovy právneho zastúpenia maximálne vo výške uplatnenej sumy a to 33,- Eur.

Preto odvolací súd podľa ust.§ 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti,
t.j. vo výroku o trovách konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania

vo výške 16,50 Eur zaplatený súdny poplatok a 33,- Eur trovy právneho zastúpenia na účet právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Ernesta Vokála, advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia v podobných veciach
(napríklad 5Co/1/2010).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že ide o návrhové konanie (§ 151

O.s.p.) a úspešný navrhovateľ ani neúspešný odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnili.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.