Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231783
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113231783.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnka 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: N. K., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. C. X, XXX
XX O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr.

Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2.006,63
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Náhradu trov konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a.

III. Vracia navrhovateľovi krátený súdny poplatok za návrh vo výške 113,30 Eur cestou príslušného
daňového úradu, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľa sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.10.2013, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu
dňa 31.10.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
2.006,63 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

Písomným podaním zo dňa 2.12.2014, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 8.12.2014, vzal
navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupca návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie
zastavil, nakoľko došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Podľa§96ods.1,ods.2aods.3O.s.p.,navrhovateľmôževziaťzakonaniaspäťnávrhnajehozačatie,a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie,
alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu došlo späť ešte pred začatím pojednávania,
súd konanie s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporkyňou súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. veta
prvá. Ak navrhovateľ vezme návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
veta druhá, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Pre spaťvzatie návrhu

nebolo možné posúdiť, či tento bol podaný dôvodne, a preto podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
právo na náhradu trov konania vzniklo odporkyni. Nakoľko si však odporkyňa náhradu trov konania
neuplatnila a ani jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Vedľajší účastník, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, prostredníctvom právneho
zástupcu písomným podaním zo dňa 28.4.2014 vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky

navrhovateľa. Zároveň si týmto podaním uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 238,09 Eur za dva úkony právnej služby.

Nakoľko navrhovateľ späťvzatím svojho návrhu zavinil zastavenie konania, vzniklo právo na náhradu
trov konania popri odporkyni aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jej strane.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom Združením na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. tak, že vedľajšiemu
účastníkovi ich náhradu nepriznal. Aj keď to bol navrhovateľ, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť
a vedľajší účastník v konaní vystupoval na strane odporkyne, vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS súd ich náhradu nepriznal preto, lebo ich vznik nepovažoval za
účelný. Súd vychádza z úvahy, že právnu pomoc má poskytovať samotné združenie, ktoré má vo svojich

radoch členov s právnickým vzdelaním, a preto na tento účel nemusí využívať právnu pomoc advokáta
(splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takého združenie vstúpilo); pokiaľ tak
urobí, vzniknuté trovy musí znášať zo svojich prostriedkov. Navyše, v predmetnej veci ani nešlo o zložitý
spor a nie je možné, ani spravodlivé očakávať, že súd prizná náhradu trov konania všetkým vedľajším
účastníkom, ktorí vstúpia do konania.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že združenia ako vedľajší účastníci opakovane vstupujú
do súdnych sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o akú
konkrétnu vec ide, a či je vôbec potrebné do konania vstúpiť. Ich vstup do konania aj s poukazom
na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, s uvedením, že súdy prihliadajú na neprijateľné zmluvné
podmienky, súd považuje zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom za účelové, ktoré samo

o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, podľa názoru súdu narúša hospodárnosť konania a je
nadbytočné. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, súd považoval za úkon, ktorý je
zo strany vedľajšieho účastníka paušálny a vedľajší účastník tak postupuje v stovke ďalších prípadov.
Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde poukázal na premlčanie uplatneného nároku
navrhovateľa, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, súd na premlčanie prihliada ex offo, aj z tohto dôvodu súd vyjadrenie vedľajšieho účastníka
považoval za neúčelné.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo
samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie

uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj
procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaloženýchtrov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či
skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia
jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to

týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä
personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe
čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo
vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov

právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní,
rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (aj vedľajšieho) súdneho konania nechať sa
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade
súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v
kompetencii súdu a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Nemožno preto zamieňať
ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov

konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu
toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady
trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej
kompetencii súdu.

Súd uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné.

Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany
spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho
účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto
združeniemohlonapĺňaťsvojecieleavykonávaťsvojučinnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcou
materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania

základných proklamovaných cieľov.

Z úradnej činnosti súdu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej
stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva
bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach.

Súd z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko ich

považoval, ako už bolo vyššie uvedené, za nehospodárne a neúčelné.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 120,00 Eur.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“), poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie

vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 Eur.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb., ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3
zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého
pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo

prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľaosobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním, v

zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh
krátený o 6,70 Eur, čo predstavuje sumu 113,30 Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.