Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010010
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5814010010.9

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. decembra 2014 v
Žiline, o odvolaní prokurátora a obžalovaného I. I. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/8/2014 zo dňa 24.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora a obžalovaného I. I.

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný I. I. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Za tento zločin mu bol podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.

j) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na
výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný I. I. i prokurátor.
Obžalovaný I. I. písomným podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 21.7.2014 odvolanie
odôvodnil. Prostredníctvom obhajcu k dôkaznej argumentácii súdu, ktorou prvostupňový súd

odôvodňoval úpravu skutku i právnu kvalifikáciu jeho konania okrem iného uviedol, že svedkyňa R. M.,
ktorá ho mala z účasti na skutku usvedčovať bola užívateľkou marihuany. Marihuanu užívala viac ako
rok a pol spolu s manželom a keď bol u nich doma na návšteve tak aj s ním. Tiež uviedla, že domček
pri mestskom úrade pozná, chodievala tam, ale marihuanu tam nikdy nefajčila sama, ani s ním. Mala
problémy v manželstve, ktoré sa začali už v roku 2009 a spoločnú domácnosť opustila na prelome rokov
2012-2013, kedy odišla do azylového domu a potom do V.. Odvtedy sa s ním nestretla. Svedkyňa Y.

X. vo vzťahu k nemu uviedla, že sa s ním stretávala, fajčili spolu trávu, bolo to 2-3 roky dozadu, a to
väčšinou na dome pri mestskom úrade. Mala s ním bližší vzťah v rokoch 2008-2009, pričom potvrdila,
že v čase, keď sa začala s ním priateliť bola závislá na pervitíne, ktorej závislosti sa zbavila vďaka
nemu. Tiež uviedla, že sa s ním začala stýkať koncom roka 2010 nepravidelne a náhodne a v roku
2012 sa prestali definitívne stretávať, kedy vznikol medzi nimi konflikt. Vzhľadom na výpovede týchto
dvoch svedkýň sa nestotožňuje so skutkovou vetou obžaloby, pokiaľ mu kladie za vinu, že v presne

nezistenej dobe roku 2012 až do 10.5.2013 mal prechovávať marihuanu a túto odovzdávať ďalším dvom
osobám, a to R. M. a Y. X.. Ako vyplýva z výpovede svedkýň, v tomto rozhodnom období sa spolu
nestretávali a ani neužívali spolu marihuanu. Namietal výrok na strane 4 rozsudku, v ktorom je uvedené,
že počas domovej prehliadky v O. na ul. V.. XXX/XX. bola nájdená sušená rastlinná zmes o hmotnosti
0,22 g obsahujúca 19 mg čistého THC, pretože táto hmotnosť nezodpovedá ani jednej jednorázovej
obvyklej dávke tak, ako to konštatuje prvostupňový súd. Má za to, že takýto výrok nezakladá jeho

trestnoprávnu zodpovednosť a mal byť z výroku rozsudku vypustený. Ďalej argumentoval tým, že z
výpovede svedka Ing. L. I. vyplynulo, že dom, kde bola vykonaná domová prehliadka patrí jeho dcére.Predmetný dom mu umožnil užívať a má vedomosť, že dom navštevujú okrem neho aj iné osoby.
Dokonca i on sám tam ubytoval nejakú klientku, keď nemal miesto v penzióne, ktorého je vlastníkom.
Výpoveď tohto svedka potvrdila i svedkyňa MUDr. F. V., ktorá uviedla, že je majiteľkou uvedeného

rodinného domu. Svedok L. V. potvrdil, že pozná rodinný dom a vie, kde sa nachádza. Do tohto domu
chodil s ním, ale aj s inými osobami. Poprel, že by sa v dome mala nachádzať marihuana, resp. iné
drogy. Pokiaľ sa týka telefonických hovorov, svedok potvrdil a logicky vysvetlil, že nešlo o komunikácii
vo vzťahu k drogám. Zo skutočnosti, že na akváriu v rodinnom dome bola zaistená daktyloskopická
stopa, ktorá mu nepatrí, logicky vyplýva záver, že s touto nádobou ani neprišiel do styku a ani s ňou

nemanipuloval. Z týchto dôkazov bolo potvrdené, že predmetnú domovú nehnuteľnosť navštevovali
viaceré osoby a že prístup do nej bol neobmedzený. Potom nie je možné vyvodiť trestnoprávnu
zodpovednosť voči nemu len na základe skutočností, že o tento dom sa mal starať. Okrem toho
poukázal aj na to, že domová prehliadka rodinného domu bola vykonaná v rozpore s ustanovením §
99 Tr. por. a takto zabezpečený dôkaz nemôže byť procesne spôsobilým dôkazom použitým v jeho
neprospech.Vovzťahukprehliadkeosobnéhomotorovéhovozidlazn.Volvo,ktoréjevovlastníctvefirmy

Indrux, s.r.o. a v ktorom bola zaistená rastlinná sušina zodpovedajúca štyrom obvykle jednorázovým
dávkam argumentoval tým, že motorové vozidlo nevyužíval výlučne sám a samotný nález nemôže
postačiť na jeho trestnoprávnu zodpovednosť. S poukazom na uvedené nenaplnil znaky žalovaného
trestného činu po objektívnej ani subjektívnej stránke. Zastáva názor, že nebolo jednoznačne a bez
pochýb preukázané, že by marihuanu mal zabezpečiť a držať v uvedenom rodinnom dome a jediný

sporný nález je v motorovom vozidle, pričom v danom prípade išlo iba o štyri jednorázové obvyklé
dávky. Okrem uvedeného, ani po oboznámení sa s obsahom hovorov nebolo preukázané, že by sa mal
dopustiť skutku tak, ako je tento vymedzený v rozsudku, pretože on sám, ako aj svedkovia logickým
spôsobom vysvetlili obsah hovorov a z ich výpovedí jednoznačne vyplýva, že komunikácia neprebiehala
vsúvislostisopsychotropnýmilátkami.Tvrdeniesúduovýznamnostidôkazovjepodľanázoruodvolateľa

nepresvedčivé, pretože bez ďalších preukázaných skutočností nemožno ustáliť záver tak, ako to
urobil súd v napadnutom rozsudku. Namietal aj uložený trest vo výmere 4 roky nepodmienečne s
poukazom na ustanovenie § 34 a nasl. Tr. zák. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku pri výške
trestu poukázal iba na tú skutočnosť, že konzumoval psychotropné látky po dlhšiu dobu a tieto
údajne mal zabezpečovať aj pre iné osoby, a to M. a X.. Táto jediná skutková argumentácia súdu pri

uložení nepodmienečného trestu neobstojí. Konštatácia súdu, že mal konzumovať psychotropné látky
po dlhšiu dobu nevyplýva zo žiadneho relevantného dôkazu. Samotná konzumácia psychotropných
látok nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť. V tomto smere považoval rozsudok okresného súdu pre
jeho nejasnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť za nezákonný. V závere uviedol, že vykonané
dokazovanie nepotvrdilo tvrdenie uvádzané v napadnutom rozsudku, t.j. nebolo preukázané, že by

naplnil po subjektívnej a objektívnej stránke skutkovú podstatu žalovaného zločinu a nemožno sa
stotožniť a akceptovať všeobecnú argumentáciu súdu bez vyhodnotenia jednotlivých dôkazov tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu vo vzťahu k nemu zrušil a jeho oslobodil spod obžaloby podľa ustanovenia § 285 písm. c) Tr. por.

Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného I. I. a to pokiaľ ide o výrok o vine a treste a tiež
aj pre absenciu výroku o ochrannom opatrení. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa neho
v rámci konania pred súdom bolo preukázané, že u obžalovaného I. I. je na mieste kvalifikácia skutku
tak, ako bola ustálená v obžalobe, a to ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172

ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. Zo
spáchania skutku je okrem iného usvedčovaný výpoveďami svedkýň R. M., Y. X., výsledkami domových
prehliadok a v neposlednom rade obsahom záznamov telekomunikačnej prevádzky. Obžalovaný I. I.
mal byť uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu a mal mu byť uložený primeraný trest odňatia
slobody spolu s ochranným dohľadom. Ďalej uviedol, že aj pri prípadnom zachovaní kvalifikácie konania

obžalovaného tak, ako ju ustálil prvostupňový súd vo svojom rozsudku, uložený trest pri dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vzhľadom na charakter, spôsob a spoločenskú nebezpečnosť
konania obžalovaného, je veľmi mierny a je namieste uložiť mu prísnejší trest. Vzhľadom na všetky tieto
skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti predmetný rozsudok zrušil a sám
vydal spravodlivé rozhodnutie o vine a treste obžalovaného I. I..

Na verejne zasadnutie pred odvolacím súdom sa obžalovaný I. I. neustanovil. Svoju neúčasť
ospravedlnil. Žiadal a súhlasil s tým, aby sa verejne zasadnutie dňa 10.12.2014 vykonalo v jeho
neprítomnosti. Prostredníctvom obhajcu trval na dôvodoch písomne podaného odvolania a žiadal, abybol spod obžaloby oslobodený. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Prokurátor
žiadal v súlade s písomnými dôvodmi odvolania obžalovaného uznať vinným aj z odseku 2 § 172 Tr. zák.,
uložiť mu trest na spodnej hranici tohto zákonného ustanovenia so zaradením na výkon trestu do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia a tiež, aby mu bol uložený ochranný dohľad. Odvolanie obžalovaného
navrhol postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným i prokurátorom po zistení, že v predloženej
veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej
povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že
odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektmi, avšak sú nedôvodné.

Krajský súd po preskúmaní predloženej veci zistil, že konajúci súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä zásadu

zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa § 2 ods.
9 Tr. por., zásadu náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a tiež zásadu
kontradiktórnosti konania podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Dokazovanie vykonal v rozsahu v akom mal
a mohol a vykonané dôkazy v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr.
por. správne vyhodnotil. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne popísal

skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre uznanie viny u obžalovaného a odvolací súd v tomto
prípade poukazuje na správne, vyčerpávajúce a logicky podložené dôvody, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia presvedčivo, jasne a zrozumiteľne uviedol, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení. Pri odôvodnení
rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o konanie obžalovaného a

o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, uvedené upravil prvostupňový súd oproti obžalobe tak,
aby zodpovedala vykonanému dokazovaniu. Zmenu právnej kvalifikácie v prospech obžalovaného
kvalifikovane odôvodnil na strane 42 svojho rozsudku. Závery prezentované konajúcim súdom, ktoré ho
viedli k zmene právnej kvalifikácie konania obžalovaného si odvolací súd v celom rozsahu osvojil a na
tieto bez ďalšieho poukazuje.

Pokiaľ prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného a domáhal sa kvalifikácie skutku tak,
ako bola ustálená v obžalobe, a to ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zák., krajský súd

sa s odvolaním prokurátora nestotožnil. Treba uviesť, že prokurátor v odvolaní neuviedol žiadne také
skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by spochybnili záver súdu prvého stupňa o právnom posúdení konania
obžalovaného a ktoré by mali za následok jeho zmenu. Tieto odvolacie argumenty považoval krajský
súd za nepresvedčivé a nemajúce vplyv na právny záver, ktorý okresný súd z dôkaznej situácie vyvodil.
V tejto časti považoval krajský súd odvolanie prokurátora za nedôvodné.

Odvolacie námietky obžalovaného I. I. sú v podstate totožné s jeho obhajobnými tvrdeniami pred
okresným súdom. Účasť na konaní popísanom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku poprel.
Poukázal na výpoveď svedkýň Y. X. i R. M., ktoré ho podľa jeho názoru z účasti na skutku vyviňujú.
Rovnako svedkovia Ing. L. I., MUDr. F. V. i svedok L. V. potvrdili jeho obhajobu. Najmä svedok L.

V. potvrdil, že pri uskutočňovaných telefonických hovoroch nešlo o komunikáciu vo vzťahu k drogám.
Tvrdil, že domová prehliadka rodinného domu bola vykonaná v rozpore s ustanovením § 99 Tr. por.
Daktyloskopická stopa zaistená na akváriu v rodinnom dome mu nepatrí. S touto nádobou neprišiel do
styku a ani s ňou nemanipuloval. Potom nemôže byť proti nemu vyvodená trestnoprávna zodpovednosť
za nález marihuany pri prehliadke tohto domu. Obžalovaný v odvolaní rovnako namietal i nález

zakázaných látok pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Volvo. Tvrdil, že vozidlo nevyužíval
výlučne sám, a preto plastové vrecúška s rastlinnou sušinou mohli patriť i inému. V závere namietal
hodnotenie dôkazov zo strany prvostupňového súdu i záver o jeho vine.

V súvislosti s odvolacími námietkami a výhradami obžalovaného I. I. prezentovanými v jeho odvolaní,

pokiaľ ide o jeho účasť na skutku popísanom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, krajský súd
uvádza, že skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o nedôvodnosti a nesprávnosti rozhodnutia
okresného súdu. Treba uviesť, že odvolateľ v písomných dôvodoch odvolania v podstate predkladávlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré by mali vyplynúť z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom. Tiež treba odvolateľovi pripomenúť a
poučiť ho, že odvolací súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať na každú námietku, resp. jeho

výhradu, ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Tiež treba uviesť, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa. Pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho presvedčivého

odôvodnenia, odvolaciemu súdu neostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne a odborne
podložené dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje odsudzujúce rozhodnutie.

Len pre úplnosť treba uviesť, že odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Sila
usvedčujúcich dôkazov, na ktoré poukázal prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, najmä
na strane 40 je tak presvedčivá, že nepripúšťa žiadne pochybnosti o účasti obžalovaného na skutku

uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené krajský súd sa v tejto
časti s odvolacími argumentmi obžalovaného nestotožnil a považoval ich za nedôvodné a účelové.

Výrok o treste odvolaním napadol obžalovaný i prokurátor. Obžalovaný tvrdil, že uložený trest vo výmere
4 roky nepodmienečne je v rozpore s ustanovením § 34 a nasl. Tr. zák. Podľa odvolateľa nedostatočné

odôvodnenie trestu má za následok nejasnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Naproti tomu prokurátor žiadal pre obžalovaného uložiť prísnejší trest, a to vzhľadom na charakter,
spôsob a spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd považuje za potrebné pripomenúť, že spolu s obžalovaným

I. I. boli stíhané aj ďalšie osoby a to R. M., U. I., F. M., U. M. a U. B.. Odsúdení R. M., U. I. a F. M. boli
stíhaní väzobne. Vec bola pred odvolacím súdom vedená pod sp.zn. 2To/76/2014. Obžalovaný I. I. sa
opakovane ospravedlnil z neúčasti na verejnom zasadnutí a s prihliadnutím na zásadu, že vo väzobných
veciach treba konať prednostne a urýchlene podľa § 2 ods. 6 Tr. por., krajský súd ho dňa 22.10.2014 zo
spoločného konania postupom podľa § 21 ods. 1 Tr. por. vylúčil.

Vo všeobecnosti platí, že trest musí byť nielen zákonný, ale musí sa javiť i ako spravodlivý. Trestný zákon
vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a
ich páchateľmi. Podstata aplikácie noriem trestného práva spočíva predovšetkým v tom, aby sa trestné
činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok

sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Okrem toho trest má pôsobiť výchovne a to nielen na
páchateľa, ale aj na ostatných. Generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným,
ktoré správanie je nežiadúce a proti čomu je namierený Trestný zákon. Takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov v spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho

súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo
sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti štátu a občanom
pred útokmi páchateľov trestných činov.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa

spoločnosti.

S poukazom na uvedené krajský súd považoval výrok o treste v napadnutom rozsudku za správny a
zodpovedajúcizákonu.Odvolacísúdargumentyprokurátoraatiežobžalovanéhoprednesenévodvolaníneakceptoval, pretože trest odňatia slobody vo výmere 4 roky bez podmienečného odkladu jeho výkonu
považuje, a to aj s hľadiska generálnej prevencie trestu za dostatočný, pre odradenie od páchania
trestnej činnosti iných a tiež za dostatočný na prevýchovu obžalovaného.

Základná trestná sadzba pri právnej kvalifikácii podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. je v rozpätí od 3 rokov až do
10 rokov. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď doterajšiu netrestanosť obžalovaného hodnotil
ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Následne za použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.
zák., keď nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a mal možnosť uložiť obžalovanému trest odňatia slobody

v upravenej trestnej sadzbe od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov, uložil mu trest pri spodnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 4 rokov.

S poukazom na závažnosť konania, ktorého sa obžalovaný I. I. dopustil, najmä, keď týmto porušil
záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a
psychotropných látok, jedov a prekurzov, a to nielen svojho, ale i iných, s poukazom na rozsah trestnej

činnosti iný druh trestu a výmery u neho neprichádzal ani do úvahy. Trest odňatia slobody vo výmere
4 roky je trestom nielen zákonným, ale javí sa i spravodlivým voči osobám, ktoré boli s obžalovaným
trestne stíhané a ktoré sú právoplatne odsúdené. Krajský súd opakovane uvádza, že takto uložený trest
prakticky na dolnej hranici trestnej sadzby, bude spĺňať účel tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie.

So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.