Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5MCdo/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209473
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Magura
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8312209473.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ X. F., E., 2/ J. F., E., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,

advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 4296,37 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 12 C 297/2013, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2013 sp.zn. 2 Co
181/2013 a uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 15. mája 2013 č.k. 17 Ro 215/2012-60 , takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2013 sp.zn. 2
Co 181/2013 a uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 15. mája 2013 č.k. 17 Ro 215/2012-60 z

r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné platobným rozkazom z 11. decembra 2012 č.k. 17 Ro 2152012-27 uložil
odporcom, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil navrhovateľovi 4 296,37 € s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 2687,82 € od 15. februára 2011 do zaplatenia a nahradili trovy konania
vo výške 257,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 380,84 € s tým, že splnením povinnosti jedným

z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov, alebo aby v tej istej
lehote podal proti platobnému rozkazu odpor. Odporcovia odpor nepodali.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO:
42 176 778 (ďalej len „HOOS“) podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 18. septembra 2012,
oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov. Zároveň podalo proti
platobnému rozkazu odpor. Vstup do konania odôvodnilo tým, že v danom prípade sa navrhovateľovi

platobným rozkazom priznáva právo zo spotrebiteľskej zmluvy, súčasťou ktorej bola neplatná (nekalá)
podmienka.

Vyšší súdny úradník Okresného súdu Humenné uznesením z 30. januára 2013 č.k. 17 Ro 215/2012-39
odpor HOOS odmietol a navrhovateľovi nepriznal trovy konania.

Okresný súd Humenné uznesením z 15. mája 2013 č.k. 17 Ro 215/2012-60 vyhovel odvolaniu
vedľajšieho účastníka a napadnuté uznesenie zrušil. Konštatoval, že vedľajší účastník platne a účinne
vstúpil do ešte neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podal v zákonnej 15 dňovej

lehote.Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa uznesením z 26. septembra 2013 sp.zn. 2 Co
181/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia
podal charakteristiku právneho postavenia vedľajšieho účastníka a konštatoval, že podanie odporu

proti platobnému rozkazu bolo plne legitímnym úkonom HOOS, a preto jeho odpor nebol podaný
neoprávnenou osobou. Podľa názoru odvolacieho súdu má totiž vedľajší účastník, ktorý vstúpil
do konania v čase, keď ešte nenadobudol právoplatnosť vydaný platobný rozkaz, rovnaké práva
a povinnosti ako hlavný účastník konania. HOOS v danom prípade vstúpilo do ešte právoplatne
neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podalo v lehote stanovenej na jeho podanie.

Preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.

Na podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny
prokurátor“) proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie. Podľa názoru
generálneho prokurátora bol týmto uznesením (ako aj uznesením sudcu súdu prvého stupňa) porušený
zákon a napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.
c/ O.s.p.). Z ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu môže podať

len odporca. Zákon síce priznáva vedľajšiemu účastníkovi možnosť podať odvolanie, nie však odpor.
V danom prípade teda HOOS nebolo oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu a pokiaľ ho
napriek tomu podalo, mal byť správne odmietnutý ako podaný neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov
generálny prokurátor žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ navrhol mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora vyhovieť.

Odporca a ani HOOS sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za
podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tzv. iných vád majúcich za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.),
ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.)
bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Vady
tejto povahy neboli v danom prípade generálnym prokurátorom namietané a v konaní o mimoriadnom

dovolaní ani nevyšli najavo.

Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov
podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd

nariadi pojednávanie.Otázkou, či vedľajší účastník je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, sa už najvyšší súd
zaoberal v niektorých skorších rozhodnutiach. V uznesení z 28. októbra 2013 sp.zn. 1 Cdo 210/2012
vyslovil právny názor, podľa ktorého odpor proti platobnému rozkazu je riadny opravný prostriedok sui

generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne
legitimovaný len odporca (žalovaný). Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nemožno extenzívne vykladať
v tom zmysle, že ak odporca (žalovaný) nepodá odpor v zákonom stanovenej lehote, môže ho podať
vedľajší účastník. Ani prípadný včasný súhlas odporcu (žalovaného) na podanie odporu vedľajším
účastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je na podanie

odporu subjektívne legitimovaný výlučne len odporca (žalovaný), teda nie vedľajší účastník. Na podstate
tohto právneho názoru (že vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu)
sú založené aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď uznesenia z 21. októbra 2013 sp.zn. 7 Cdo
135/2013, z 30. októbra 2013 sp.zn. 6 Cdo 357/2012, z 28. januára 2014 sp.zn. 4 Cdo 209/2013 a z 9.
júna 2014 sp.zn. 3 Cdo 314/2013).

Na právnych záveroch, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, zotrváva najvyšší súd aj v

preskúmavanej veci. HOOS nebolo v danom prípade oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu
a právne závery odvolacieho súdu, na ktorých spočíva generálnym prokurátorom napadnuté zrušujúce
uznesenie, nie sú správne.

Vzhľadom na to, že mimoriadne dovolanie bolo podané opodstatnene proti uzneseniu, odvolacieho
súdu, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), a rovnakú

vadu vykazuje aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, najvyšší súd napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom

dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.