Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Ntok/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013010003
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013010003.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. decembra 2014
prejednal návrh odsúdeného

Q. R.

nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom F. nad M., E. II č. XX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Leopoldov,

na obnovu konania vo veci jeho odsúdenia rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 1T/5/2005-683 zo
dňa 04.11.2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/147/2005 zo dňa 25.01.2006
a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per analogiam z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 sa
povoľuje obnova konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 1T/5/2005

proti odsúdenému Q. R..

II. Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. sa zrušuje celý výrok o treste odňatia slobody uloženého odsúdenému Q.
R. rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 1T/5/2005-683 zo dňa 04.11.2005 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3To 147/2005 zo dňa 25.01.2006 vo výmere 22 rokov, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Výrok o vine vyslovený týmto rozsudkom zostáva nezmenený.

III. Podľa § 403 Tr. por. sa odsúdený Q. R. z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. dňom

právoplatnosti výrokov o povolení obnovy konania a o zrušení výroku o treste b e r i e d o v ä z b
y . Väzbu nariaďujem vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 1T/5/2005-683 zo dňa 04.11.2005 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/147/2005 zo dňa 25.01.2006 bol Q. R. uznaný vinným v bode 1)
z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), d) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej len Tr.
zák.) a z trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. a v bode

2) z trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. a odsúdený podľa § 219 ods. 2
Tr. zák. za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný výnimočný trest odňatia slobody v trvaní 22 rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák., pre výkon trestu bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa §
228 ods. 1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. bol zaviazaný nahradiť poškodenej Z. K. škodu vo výške 46.254,-Sk a podľa § 229 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená odkázaná na
konanie vo veciach občiansko-právnych.

Odsúdený si dňa 30.05.2013 podal návrh na obnovu konania podľa ustanovenia § 393 a nasl. Tr. por.

vo svoj prospech. Skutočnosťou skôr neznámou podľa § 394 Tr. por. je podľa jeho názoru rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012. Návrh na obnovu smeruje len proti
výroku o treste, pretože použitie tzv. asperačnej zásady, ako aj navýšenie trestnej sadzby v jeho prípade
nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky tak, ako to vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky
v uvedenom rozhodnutí. Žiadal preto, aby krajský súd povolil v jeho trestnej veci obnovu konania v

jeho prospech.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 25.02.2014 č.k. 23 Ntok/2/2013 - 33 podľa § 399 ods. 2 Tr.
por. návrh odsúdeného Q. R. na obnovu konania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.
1T/5/2005-683zodňa 04.11.2005 vspojenísuznesením NajvyššiehosúduSR sp.zn.3To/147/2005zo
dňa 25.01.2006 zamietol, pretožesúdnezistilpodmienkyobnovykonaniapodľa§394 Tr.por.Podľa
názoru krajského súdu v predmetnom prípade nebola u tohto odsúdeného aplikovaná tzv. asperačná

zásada. Odsúdenému bol trest ukladaný ako trest výnimočný v rámci trestnej sadzby upravenej pre
tento trestný čin v § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 / viď výrok prvostupňového
rozsudku /. Teda jednoznačne v rámci zákonnej trestnej sadzby a odkaz na aplikáciu asperačnej zásady,
tak ako je to uvedené v odôvodnení prvostupňového rozsudku je potom nadbytočný a čisto formálny.
Vzhľadom k tomu, že horná hranica trestnej sadzby u neho bola 25 rokov, nemuselo dôjsť podľa tretej

vety ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 k jej zvýšeniu o jednu tretinu a trest sa
teda ani neukladal v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 4 Tost 10/2014 zo dňa 22.7.2014 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. napadnuté uznesenie krajského
súdu zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Podľa názoru Najvyššieho súdu porovnaním

zákona č. 140/1961 Zb. a zákona č. 300/2005 Z.z. možno zistiť, že sporné ustanovenia (§ 35 ods. 2,
§ 41 ods. 2) sú systematicky zaradené do časti zákonov, ktorými sa upravujú zásady pre ukladanie
trestov sankcií. Sporný text ustanovenia § 35 ods. 2 veta prvá za bodkočiarkou v zákone č. 141/1961
Zb. v znení účinnom od 1.septembra 2003 do 31.decembra 2005 je obsahovo úplne totožný s textom
ustanovenia § 41 ods. 2, veta prvá za bodkočiarkou zákona č. 300/2005 Z.z., ktoré zákonné ustanovenie

Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp. zn. PL. US 106/2011 zo dňa 28. Novembra 2012 označil
za nesúladné s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd pri svojom rozhodovaní mal použiť
rozširujúci výklad a takto dotvoriť, resp. vyplniť medzeru v zákone. Práve v takej situácii sa v záujme
racionálneho a principiálne spravodlivého riešenia môže a má použiť i tzv. sudcovská tvorba práva
(formou tzv. precedensu - ako prameňa práva). Rovnaké právne účinky aké v zmysle § 41 ods.

1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vyvoláva vyhlásenie nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 28.11.2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vo
vzťahu k § 41 ods. 2 Tr. zák., je potrebné pri použití extenzívnej interpretácie dotknutého ustanovenia
vyvodiť i k ustanoveniu § 35 ods. 2 vety prvej za bodkočiarkou Trestného zákona v znení zákona

č. 171/2003 Z.z., účinného od 01.09.2003, do 31.12.2005. V posudzovanej veci preto krajský súd
ako súd prvého stupňa mal pri posudzovaní návrhu na povolenie obnovy konania postupovať ústavne
konformným spôsobom a v súlade s uvedeným nálezom Ústavného súdu vyriešiť otázku aplikácie §
35 ods. 2 vety prvej za bodkočiarkou Tr. zák. v znení zákona č. 171/2003 Z.z., účinného od 01.09.2003
do 31.12.2005. Ak za tohto stavu krajský súd zamietol návrh odsúdeného Q. R., postupoval v rozpore

so stavom veci a zákonom.

Aj keď má krajský súd naďalej názor vyslovený vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, že u
odsúdeného Q. R. nebol ukladaný trest za použitia asperačnej zásady a trest bol ukladaný ako trest
výnimočný v rámci trestnej sadzby upravenej pre tento trestný čin v § 29 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného
do 31.12.2005, teda v rámci zákonnej trestnej sadzby a preto nespĺňa podmienky pre povolenie obnovy

konania v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011,
súc podľa § 194 ods. 5 Tr. por. viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu, rozhodol vo veci tak,že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per analógiam z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993
povolil obnova konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 1T/5/2005 proti
odsúdenému Q. R. a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. sa zrušil celý výrok o treste odňatia slobody uloženého

odsúdenému Q. R. rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 1T/5/2005-683 zo dňa 04.11.2005 v
spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 147/2005 zo dňa 25.01.2006 vo
výmere 22 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Výrok o vine vyslovený týmto rozsudkom zostal
nezmenený.

Vzhľadom na tento výrok potom krajský súd musel v zmysle § 403 Tr. por. rozhodovať o väzbe
odsúdeného. Keďže odsúdený na verejnom zasadnutí konanom o návrhu na obnovu konania v rámci
vypočutia k tejto otázke nenamietal takýto postup a bol s ním uzrozumený, krajský súd rozhodol,
že dňom právoplatnosti výroku o povolení obnovy konania a o zrušení výroku o treste, sa odsúdený
berie z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. do väzby, ktorá bola nariadená vykonávať v Ústave na
výkon väzby Ilava. Pri tomto rozhodnutí krajský súd vychádzal predovšetkým z okolností prípadu, kedy

odsúdený sa trestnej činnosti dopustil so sexuálnym motívom pod vplyvom alkoholu a teda dôvodná
obava, že v prípade prepustenia na slobodu by sa mohol obdobného konania dopustiť, je namieste.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti jednotlivým výrokom tohto uznesenia je prípustná sťažnosť, ktorú je

možné podať na podpísanom súde do troch dní od jeho oznámenia.