Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010078
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4414010078.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.
Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému G. W., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona , o odvolaní obžalovaného G. W.
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 20.06.2014, sp. zn. 4T/36/2014, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 27.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného G. W. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný G. W. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že:

dňa 3.11.2013 v čase približne o 10.50 hod. na cestnej komunikácii č. II/580 v úseku medzi
obcami Malá Maňa a Úľany na d Žitavou, v smere jazdy do obce Úľany nad Žitavou, ako vodič riadil
osobné motorové vozidlo značky P. K. S., evidenčného čísla BL XXX CV, pričom bezprostredne po tom,
ako na tomto úseku cesty nerešpektoval pri riadení vozidla dopravnú značku STOP umiestnenú pred
nechráneným železničným priecestím, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Krajského dopravného
inšpektorátu v Nitre, kde mu po dobrovoľne vykonanej dychovej skúške na zistenia alkoholu bola v čase

o 11.06 hod. zistená hodnota alkoholu v dychu 1,04 mg/l.

Za to mu bol podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného
zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody štyri mesiace, výkon ktorého
bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne
odložený a bola určená skúšobná doba 1 rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že namieta výrok o vine, o treste ako aj konanie, ktoré
napadnutému rozsudku predchádzalo. Udáva, že z doteraz vykonaného dokazovania jednoznačne

nevyplýva, že príslušníci policajného zboru motorového vozidlo zastavili. Z výpovede obžalovaného
vyplýva, že k nemu pristúpila hliadka polície, keď auto bolo odstavené a obžalovaný sa vozidle
nenachádzal. Túto tézu nepriamo potvrdzujú aj menovaní príslušníci policajného zboru, ktorí zhodne
uvádzajú, že zadržaný sa zdráhal predložiť doklady s tým, že on nič neurobil. O tejto obrane
obžalovaného svedčí aj ďalší listinný dôkaz, ktorým je správa o výsledku objasňovania priestupku
na úseku cestnej dopravy, v rámci ktorej je uvedené vysvetlenie obžalovaného rovnako potvrdzujúce

opisovaný priebeh udalostí. Už na mieste zákroku boli dôvodné pochybnosti o tom, kto vozidlo riadil.
Vytýka súdu I. stupňa, že výpovede svedkov O. W. a T. S. považoval bez ďalšieho odôvodnenia zanedôveryhodné a za rozhodujúce považoval výpovede svedkov L. T. a T. X., ktorý údajne zhodne
potvrdili, že obžalovaný údajne riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu. Práve týmto výpovediam obžalovaný
v dôvodoch odvolania vytýka že tieto obsahujú nezrovnalosti v opise skutkového deja, kde

v skoršej výpovede títo svedkovia zhodne uvádzajú, že najprv medzi nimi a obžalovaným prebehla
komunikácia ohľadne legitimácie osoby a vozidla, v rámci ktorej obžalovaný nebol hneď súčinný,
pričom až následne a potom, čo bolo podľa vyjadrení oboch svedkov zistené požitie alkoholických
nápojov na základe viacerých znakov, pristúpil k nalievaniu pohonných látok do vozidla a v neskorších
výpovediach zase zhodne uvádzajú, že k nalievaniu benzínu malo dôjsť hneď po zastavení. Celý

opisovaný dej pritom podľa svedkov trval do príchodu syna obžalovaného a zároveň svedka, t. j.
20 minút, pričom dej popísaný v úradných záznamoch a najneskorších výpovediach zasahujúcich
príslušníkov polície nemohol presiahnuť 10 minút. Súd I. stupňa sa s týmito rozpormi vo vykonaných
dôkazoch nevysporiadal. Ďalšou dôvodnou a rozumnou pochybnosťou je výpis hovorov predložených
obžalovaným, ktorý jednoznačne potvrdzuje tvrdenia obžalovaného, že svojho syna opakovane volal,
aby ho informoval, že benzín našiel a môže sa vrátiť späť k vozidlu. Túto skutočnosť potvrdil aj

svedok O. W., ktorého otec telefonicky kontaktoval po pätnástich až dvadsiatich minútach odvtedy,
čo opustil vozidlo. Pre posúdenie viny obžalovaného sú tieto skutočnosti právne významné a práve
potvrdzujú existenciu pochybnosti o skutkovej otázke, je preto nevyhnutné, aby súd rozhodol v prospech
obžalovaného. Neboli odstránené pochybnosti o skutočnosti, kto motorové vozidlo riadil. V
trestnom konaní boli vykonané dôkazy usvedčujúce, ale zároveň aj dôkazy v prospech obžalovaného,

pričom na tie druhé súd neprihliadal a vyhodnotil ich ako nevierohodné, pričom obžalovaný je toho
názoru, že tieto možno považovať za argumentačne silnejšie, a teda aj vierohodnejšie. Vykonaným
dokazovaním nebola vylúčená pochybnosť o skutočnosti, že skutok spáchal obžalovaný. Uznanie
obžalovaného vinným za daných okolností môže mať negatívne dopady na výkon jeho zamestnania
a sťažiť mu to jeho ďalší život keďže obžalovaný vykonáva také povolanie, kde potrebuje vodičské

oprávnenie. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného
poriadku a vec vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie respektíve, aby podľa § 322 odsek 3 Trestného
poriadku súd rozhodol rozsudkom vo veci sám , oslobodením spod obžaloby.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania

obžalovaného a uviedol, že bolo vykonané úplné dokazovanie, obrana obžalovaného bola od začiatku
rovnaká čo potvrdzujú listiny na číslo listu 89 až 90 spisového materiálu a to správa o objasňovaní
priestupku, kde je uvedené jeho tvrdenie o tom, že neviedol vozidlo a že do neho nalieval benzín.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, nalieval benzín, oni ho
nezastavovali a nezakladá sa na pravde tvrdenie policajtov, že mali pustený maják a výstražné znamenie
STOP. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie obžalovaného navrhuje

zamietnuť ako nedôvodné, Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie v potrebnom rozsahu a
zákonným spôsobom, skutkový stav je zistený správne a rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny
a zákonný vo všetkých jeho výrokov aj vo výroku o treste, pričom výmera oboch trestom je na
spodnej hranici trestnej sadzby. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 poriadku ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnomkonaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa dôsledne vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých

mal zavinenie obžalovaného preukázané. Taktiež sa dôsledne vysporiadal s obhajobou obžalovaného,
najmä v časti, prečo túto považoval za účelovú a nelogickú a nepotvrdenú žiadnym z vykonaných
dôkazov. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach svedkov L. T. a T. X. - členov hliadky
KR PZ Nitra. K úvahám súdu I. stupňa, krajský súd dopĺňa, že obrana obžalovaného, že motorové
vozidlo v kritickom čase neriadil, riadil ho jeho syn, ktorého poslal pre benzín po tom, čo zistil, že vozidlo

je nepojazdné, bola v celom rozsahu vyvrátená výpoveďami týchto svedkov. Títo svedkovia logicky
vysvetlili, z akého dôvodu vôbec motorové vozidlo obžalovaného zastavili a to z toho dôvodu, pretože
nebolo rešpektované dopravné značenie „STOP“ pred železničným priecestím a títo zhodne tvrdili, že
vo vozidle sa nachádzal výlučne obžalovaný, ktorý z neho vystúpil ihneď po tom, ako ho zastavili, ihneď
ho vyzvali, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške, nakoľko z komunikácie mali podozrenie, že je pod

vplyvom alkoholu. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že by nebol logický postup príslušníkov
polície, prečo by za danej situácie, ako s vodičom motorového vozidla, konali s inou osobou, než ktorá
vystúpila z vozidla z miesta vodiča. Navyše tieto tvrdenia svedkov korešpondujú aj so situáciou, ktorú
popísal obžalovaný ako svoju obranu. Obrana obžalovaného sa aj krajskému súdu javí ako nelogická a
účelová, keďže obžalovaný po tom, čo zistil, že vozidlo je nepojazdné v dôsledku nedostatku pohonnej

hmoty, nepresvedčil sa, či benzín nemá v kufri auta pred tým, ako pošle dve osoby peši pre benzín, hoci
tento nosí v aute, ako to vyplýva zo skutočností, že skutočne v odkladacom priestore auta mal náhradný
benzín, ktorý následne do vozidla nalieval.
Tieto všetky dôkazy a okolnosti odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je
bez dôvodných pochybností preukázané. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa javia aj krajskému súdu

výpovede svedkov O. W. a T. S. ako nevierohodné, urobené v snahe vyviniť obžalovaného zo spáchania
skutku. Námietky obžalovaného vyjadrené v písomných dôvodoch odvolania, že trest zákazu činnosti
mu zabráni v ďalšom výkone povolania, sú vo vzťahu k skutkovým zisteniam irelevantné a nemôžu mať
žiadny vplyv na zistenie, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej
vete napadnutého rozsudku. V napadnutom rozsudku súd I. stupňa náležite odôvodnil tak skutkové
zistenia, ako i právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a krajský súd, ktorý dospel k rovnakým vecným
a právnym záverom, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré

si v plnom rozsahu osvojil.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými
v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona a trest uložený obžalovanému preto aj krajský súd považoval za

primeraný a zodpovedajúci zákonu a preto krajský súd aj vo výroku o treste odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/
až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o

treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.