Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218946
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113218946.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, právne zastúpená
JUDr.KatarínaLešková,advokátka,AKPlzenská2,Prešov,protižalovanej:Rapidlifeživotnápoisťovňa,
a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpená AK JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o.,
Užhorodská 21, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 25C/83/2013-114 zo dňa 20.12.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom v Košiciach, Alžbetina 41, sp.zn. 3C/2248/2012 zo dňa 19.1.2012
voči žalobkyni až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného
na okresnom súde pod sp.zn. 25C/83/2013 a súčasne zamietol návrh na prerušenie konania. V

dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaným domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 3C/2248/2012 zo dňa
19.1.2012, pričom podľa nej rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy nebola
individuálne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ako taká je neplatná, teda
rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. Zároveň žalobkyňa žiadala
odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona

o rozhodcovskom konaní.

Súd v dôvodoch tohto rozhodnutia citoval ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) a d), ustanovenie § 40 ods.
2, ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s tým, že tento zákon
umožňuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na návrh účastníka konania. Konštatoval,
že odklad vykonateľnosti má preventívny charakter spočívajúci v snahe predísť vzniku škôd, ako aj

ďalším sporom medzi účastníkmi konania. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti bral súd do úvahy,
že v danom prípade bol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaný zo zákonných dôvodov a
v zákonom stanovenej lehote, preto pokladal odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku voči
žalobkyni za opodstatnené. Dospel k záveru, že je potrebné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku aj preto, aby žalobkyni nevznikla prípadná ujma, a to dovtedy, kým nebudú sporné otázky
vyriešené právoplatným rozhodnutím súdu o veci samej.

Žalovaná podaním, ktoré došlo súdu 25.11.2013, navrhla konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného skončenia konania o ústavnej sťažnosti
žalovanej vedenej pod sp.zn. II.ÚS 382/2013, ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, okrem iného aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa tohto uznesenia,
v spojení s nálezom Ústavného súdu SR v obdobnej veci (II.ÚS/499/2012), vyplýva pravdepodobnosťhraničiaca s istotou, že uznesenie NS SR, ktorého závery žalobca pokladá za právne významné, bude
zrušené. V tejto súvislosti súd citoval ustanovenie § 109 ods. 2 písm.c) O.s.p. a uviedol, že rozhodnite v
iných, aj keď v podobných veciach v prospech žalovaného nemôže mať vplyv na priebeh tohto konania,

a z procesného hľadiska nebráni súdu, aby o tejto žalobe mohol ďalej konať a rozhodnúť. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie návrh žalovanej na prerušenie konania súd
pokladal za nedôvodný.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol toto zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov
uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Žalovaný považoval
rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti za nezákonné, neoprávnené a hrubo zasahujúce do jeho
práv priznaných mu právoplatných rozhodnutím. Podľa neho odklad vykonateľnosti rozhodnutia musí
byť riadne zdôvodnený. Žalovaný mal za to, že predpokladom odkladu vykonateľnosti musí byť hrozba
závažnej ujmy, ktorá musí byť reálna. Ak by aj bolo začaté exekučné konanie voči žalobkyni, samotný

exekučný poriadok zakotvuje inštitúty procesnej obrany povinného, ktoré môže využiť na ochranu
svojich práv a záujmov. Skutočnosť, že žaloba bola podaná zo zákonných dôvodov sama o sebe
nie je dostatočným podkladom pre záver, že sú dané okolnosti odôvodňujúce odklad vykonateľnosti
exekučného titulu. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, tento prvostupňový súd posúdil nesprávne
a s jeho záverom žalovaný nesúhlasil, pretože v konaní vedenom pred Ústavným súdom SR sp.zn. II.ÚS

382/2013sariešiotázka,ktorémôžemaťvýznamprerozhodnutievprávnejvecivedenejprvostupňovým
súdom.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne rozhodol, ak vyhovel návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, z dôvodov tam uvedených, pričom odvolací súd má za to, že v konkrétnom
prípade pre vyhovenie takéhoto návrhu stačí, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní totiž súd, ktorý

rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť
beztoho,abybolistanovenékritéria,nazákladektorýchtaktomôžeurobiť.Odvolacísúdvtejtosúvislosti
poukazuje na ustanovenie § 250c ods. 1 O.s.p., kde sa v prípade odloženia vykonateľnosti rozhodnutia
vyžaduje, aby hrozila závažná ujma. Takéto kritérium v spomínanom ustanovení § 40 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní nie je, podobne ako tomu nie je v prípade § 243 O.s.p., keď pred rozhodnutím

o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Žiadne z týchto ustanovení nevyžaduje podobne ako je tomu v § 250c ods. 1 O.s.p., aby v prípade
odloženia vykonateľnosti rozhodnutia hrozila závažná ujma. Teda ide o diskrečnú právomoc o tejto
otázke rozhodnúť.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie
konania, aj toto rozhodnutie odvolací súd považuje za vecne správne, keďže má za to, že ústavná
sťažnosť dotýkajúca sa uznesenia NS SR vo veci 6Cdo/1/2012 neznamená také konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa správne
posúdil tento návrh ak ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.